Transcript 2. prednáška

Školská
trieda
•
•
•
•
Školská trieda ako sociálna skupina
Vývin školskej triedy
Sociálna štruktúra školskej triedy
Diagnostika sociálnych vzťahov
v triede
• Sociálna klíma v triede
• Diagnostika sociálnej klímy v triede
Znaky malej sociálnej skupiny
(Oravcová, 2005)
1)
2)
3)
4)
5)
6)
Interakcia - členovia skupiny sa vzájomne osobne poznajú, priama,
bezprostredná komunikácia (komunikujú „tvárou v tvár“), spojení
vzájomnými väzbami, ovplyvňujú sa, pôsobia na seba, podliehajú
skupinovému tlaku.
Spoločné ciele - členovia skupiny svojou činnosťou smerujú
k tomu istému cieľu, často prostredníctvom dosahovania
spoločného cieľa uspokojujú aj svoje individuálne ciele.
Spoločné hodnoty a normy správania - členovia rešpektujú určitý
hodnotový systém a systém noriem (pravidiel), ktoré regulujú ich
správanie v záležitostiach dôležitých pre skupinu, dodržiavajú
skupinovú disciplínu.
Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti - členovia skupiny majú
vedomie „my“ - vedomie, že patria k sebe, sú závislí od seba pri
dosahovaní cieľov a uspokojovaní individuálnych potrieb.
Štruktúra - vzájomné vzťahy členov skupiny sú poprepájané pozície, role a statusy jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy
tvoria organizovaný integrovaný systém.
Autonómia - skupina predstavuje samostatný celok odlišný,
oddelený od iných skupín a do určitej miery nezávislý, samostatne
fungujúci.
Sociálna štruktúra skupiny
Štruktúra skupiny = vnútorná organizácia skupiny,
usporiadanie pozícií členov, hierarchické usporiadanie
(„ďobací poriadok“)
Skupinová pozícia = miesto, ktoré člen v skupine
zaujíma (podriadenosť - nadriadenosť... )
Status = trvalejšie miesto v skupine s kultúrne špecifickými
spoločenskými charakteristikami jednotlivca (jeho
prijímanie, hodnotenie)
Rola = vzorce správania, ktoré jednotlivec v rámci skupiny
používa – súvislosť s cieľmi skupiny
Činitele, ktoré spolupôsobia na
sociálnu pozíciu a status
– miera sociálnej príťažlivosti
– miera prestíže (osobnej moci)
– spôsob sebapresadzovania pri začleňovaní sa
do skupiny (a sebarealizácia)
– podiel na dosahovaní skupinových cieľov
Pozície v malej skupine z rôznych hľadísk
Akceptácie - odmietanie
1. populárny
2. obľúbený
3. akceptovaný
4. trpený
5. mimostojaci
Uznanie – dešpekt
1. podporovaný (sebapresadz.
je akceptované)
2. odmietaný (sebapresadz. je
odmietané)
3. prehliadaný (s. je ignorované)
4. izolovaný (nechce sa
presadiť a je neakceptovaný)
Osobná prestíž (moc)
1. dominantný (vodca)
2. aktívny (pomocník v.)
3. závislý
4. pasívny
5. okrajový
Sociálny status
1. hviezda (najviac volieb)
2. outsider (volí mnohých, ale
sám nie je volený)
3. antihviezda (zavrhovaný)
4. izolát (nevolí, nie je volený)
5. sivá eminencia (vzťah s
vodcom, inak izolát)
(Oravcová, 2005)
Neformálne skupinové roly
Viazané na sociometrický
status
1. alfa (neformál. vodca)
2. beta (poradca, expert...)
3. gama (bežný člen)
4. omega (outsider, okrajový)
Viazané na príťažlivosť
1. hviezda (priťahuje pozornosť)
2. miláčik (najobľúbenejší)
3. akceptovaný
4. čierna ovca
5. obetný baranček
6. šašo
7. opozičník
Výkonové roly
1. novátor (tvorivý)
2. priekopník (nadšený, ..)
3. koordinátor (stmeľuje,
zrelý)
4. pozorovateľ (strategický
úsudok)
5. spoluhráč (pomáhajúci...)
6. realizátor (svedomitý....)
7. perfekcionista (opravuje
chyby,..)
8. špecialista
9. dobyvateľ (dynamický,
vnáša napätie, zdoláva
prekážky...)
Školská trieda ako sociálna
skupina
• malá sociálna skupina
• formálna skupina – vznikla zámerne,
organizovane, má pevnú organizáciu a je
dlhodobá (oproti partám kamarátov)
• môže a nemusí byť aj referenčnou
skupinou
Sociálna štruktúra školskej triedy
- formálne vzťahy – dané organizáciou triedy
- neformálne vzťahy - osobne výberové (sú výrazom
sympatií a blízkosti)
Činitele, ktoré spolupôsobia na
status žiaka v školskej triede:
– vplyv veku a hodnotovej štruktúry žiakov

• prospech
• vzhľad
• schopnosti, kompetencie
• vek
Základné dimenzie žiakovej pozície v triede:
1) Kompetencie (napr. prospech, hĺbka špec. zručností, intelekt
športová zdatnosť, umelecké výkony...schopnosť vedieť sa
obliekať, baviť sa, „robiť dojem“, mať úspech u druhého
pohlavia...)
2) Vplyv = v akom rozsahu ovplyvňuje žiak interakcie
a činnosť spolužiakov i triedy ako celku
Determinanty
• zdatnosť – kompetencie
• moc (vplyv legitímnej moci, schopnosti rozhodovať,
hodnotiť, viesť..)
• motivácia k ovplyvňovaniu spolužiakov (potreba
sociálnej aktivity, sebapresadzovania -„vládychtivosti“...)
Znaky vplyvných:
Znaky nevplyvných:
3) Obľuba = emocionálne prijatie či odmietnutie
Determinanty
• zdatnosť (obdiv k zdatným, silným ...častá
•
•
•
•
identifikácia s nimi)
podpora, pomoc druhým
reciprocita (rovnováha vlastných nákladov
a vlastného zisku vo vzťahoch, ..rovnoprávnosť,
spravodlivosť, prekročenie egocentrizmu... )
sexuálna príťažlivosť
sympatie rastú s kontaktom (treba ale rátať aj
s únavou vo vzťahoch a s emocionálnym kolísaním)
Znaky obľúbených:
Znaky neobľúbených:
Typy vodcov v triede:
• formálny vodca
• neformálny vodca
 pracovný vodca
 emocionálny vodca
 pozitívny vodca
 negatívny vodca
- konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie
k nízkej kohézii triedy  rozdelenie na podskupiny
Podskupiny v triedach
• často sa v nich združujú žiaci s blízkou pozíciou
v triede → nebezpečenstvo elitárstva, alebo vzniku
skupín odmietnutých
Vývin školskej triedy
Predškolská trieda
- obmedzená sebareflexia a integrovanosť, detský egocentrismus, neschopnosť chápať druhé dieťa ako druhé „ja“
- závislosť na významných dospelých
- prechodné hrové zoskupenia – zatiaľ nie sú vyvinuté
dispozície k stabilnejším recipročným vzťahom
- deti sa hrajú často paralelne, ...... dyády, neskôr skupinky
- spolupráca vyplýva z komplementarity, situačne účelové
vzťahy
- hromadné reakcie, nápodoba, citové „infekcie“
- rastie schopnosť autoregulácie a soc. poznávacie schopnosti
- chýba sexuálna potreba
Mladšia školská trieda
- závislosť štruktúry skupiny a vzťahov žiakov na učiteľovi
- vzťahy podriadenosti aj nadriadenosti aj voči vrstovníkom
- učiteľom preferované deti – strážcovia noriem (problém
favoritizmu, ... zahanbovania detí učiteľom)
- obdobie heteronómie
- detská závislosť, plastickosť triedy
- prejavy správania – hromadné, nápodoba, .. fenomén
„bielej vrany“,... ostrakizmus
- problémy medzi dievčatami a chlapcami nesúvisia
primárne so sex. rozdielmi ale s odlišnou adaptabilitou
- postupne vznikajú dyadické vzťahy,... skupiny (pohlavne
homogénne)
- okolo 10. rokov – party, prechodné členstvo, krátke trvanie
Trieda v období puberty
- výrazný posun skupinového života
- potreba rovnocennosti vzťahov (rovnostárstvo), korektnosti,
zachovávania „pravidiel hry“
- potreba pociťovať úctu aj zo strany dospelých
- znížená závislosť na autorite dospelých... kritickosť
- prehlbuje sa individualizácia žiakov, svojbytnosť, svojráznosť
- konformní, na autorite závislí ž. X rebeli voči škole
- triedy nebývajú kohezívne
- party, skupinky, dvojice (potreba intimity, bezpečia, ....
spoločné záujmy, postoje...)
- chlapci – často centralizované skupiny s autoritatívnym
vodcom, „hravá agresivita“
- dievčatá – menšie skupinky, dyády (niekedy súperiace)
Triedy na stredných školách
- vrcholí vývoj triedy ako skupiny ale trieda sa postupne
posúva z centra sociálneho vývinu
- rastie potreba autonómie, špecifickej sebarealizácie,..
uspokojenia sexuálnych potrieb, reciprocity, vzájomnosti ...
(...aj k dospelým)
- štruktúra tried neformálna, nezávislá na institucionálnych
hodnotách
- slabne korelácia medzi pozíciou v triede a prospechom
- pozícia žiaka daná komplexnejšími charakteristikami
(vnímanie spolužiakov už nie „čierno – bielo“)
- pevnejší systém pozícií v triede
- triede konkurujú skupiny mimo školu (záujmové,
priateľské...)
Diagnostika školskej triedy
1) Diagnostika sociálnych vzťahov v triede
Význam diagnostiky
• pre realizáciu diferencovaného vyučovania
• pri riešení problémov v učení
• pri riešení problémov v správaní (šikanovanie, ...)
Metódy diagnostiky sociálnych vzťahov
• pozorovanie,
• rozhovor, skupinové diskusie
• anketa, dotazník, postojové a hodnotiace
stupnice,
• projektívne techniky (nedokončené vety,
asociácie, kresby...),
• sociometria
• hrové aktivity
Najčastejšie používané techniky skúmania
neformálnych vzťahov v skupine:
Morenova sociometrická technika
• poskytuje informácie o integrovanosti skupiny,
sociometrických pozíciach členov (podľa znakov sympatiaantipatia) a umožňuje odhaliť vnútroskupinové útvary
Príklady otázok:
S kým by si chcel sedieť budúci školský rok v lavici?....
S kým by si sa chcel po maturite často stretávať?....
S kým by si chcel pracovať na spoločnom projekte?.....*)
Výsledky sa vyjadrujú formou: sociogramu, socimetrické
matice a socimetrickými indexmi
Poz. možno vytvárať aj autosociogramy – pozri. Kolominskij
Technika „Uhádni kto...“
• poskytuje informácie ako členovia skupiny vnímajú
vzájomné väzby, štruktúru skupiny
• Inštrukcia: „Budem vám charakterizovať istých žiakov,
ktorých dobre poznáte. Pozorne počúvajte. Neuvediem
ich mená a vy sa snažte uhádnuť, kto sa hodí k tomuto
opisu.“
Uhádni kto:
• Je to ktosi často usmiaty, spokojný, nesťažuje si.
• Je to ktosi, koho majú žiaci radi.
• Je to ktosi, kto je často drzý.
• Je to ktosi, kto vždy ochotne pomôže.
• Je to ktosi, kto má zaujímavé nápady.
• Je to ktosi, kto „skôr berie ako dáva“.
• Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať.
• Veľa ľudí v triede má rado spolužiaka XY...., pretože.........
• Takmer nikto nechce sedieť s XY...., pretože.......
• Predseda triedy by mal byť XY...., pretože.........
Metóda párového porovnávania
• vhodná len pre malé skupiny – nutné podľa určitých
vlastností porovnávať každého s každým
Metóda poradia zásluh
• zaraďovanie spolužiakov podľa stupňa určitej
vytypovanej vlastnosti
Plebiscit náklonnosti a odporu
• každý žiak hodnotí ostatných na 3, 5, alebo 7 bodovej
škále (vhodné dopredu vytvoriť zoznam žiakov)
• pri spracovaní výsledkov píšeme kvantitatívne hodnoty
do tabuľky
SO-RA-D
(Sociometrický ratingový dotazník V. Hrabala)
• vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny
• hodnotia sa na 5 bodovej stupnici z hľadiska vplyvu
a sympatií
• hodnotenie je sprevádzané zdôvodnením
• dotazník zisťuje nie len pozíciu v triede, ale poskytuje aj
osobnostnú diagnostiku
• sú k nemu spracované normy pre 2. stupeň ZŠ a SŠ
(Získané hodnotenie)
(Odovzdané hodnotenie)
(Gajdošová,2000)
Zisťovanie individuálnych a triednych indexov (aritmetické
priemery hodnotení)
• Index vplyvu – ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede,
je vysoko stabilný
• Index obľuby – ukazuje mieru akceptovania žiaka
spolužiakmi, tendenciu nadväzovať s ním kontakty,
vypovedá o citovej väzbe
• Index náklonnosti – ukazuje akceptáciu spolužiakov
žiakom, sympatickosť partnerov pre žiaka
- menej spoľahlivý a najmenej stabilný ukazovateľ
(= aritmetický priemer hodnôt, ktoré priradil žiak
svojim spolužiakom pri hodnotení sympatie)
!!! dôležité je sledovať kombinácie hodnôt jednotlivých indexov
Sociálna klíma v triede
- ustálené postupy vnímania, emocionálneho prežívania,
hodnotenia a reagovania na to, čo sa v triede, ako
sociálnom systéme odohráva (Schnitzerová, 1999)
- v charaktere sociálnej klímy sa premietajú vzťahy k
druhým ľuďom, k sebe samému a k vykonávanej činnosti
- jav dlhodobý, typický pre danú triedu či školu po niekoľko
mesiacov...či rokov
- je ovplyvňovaná žiakmi (napr. vekom, pohlavím,
štruktúrou, hodnotami..), učiteľmi (napr. ich výchovným
štýlom, vyučovacími metódami...), geografickými a
materiálnymi podmienkami...
2) Diagnostika sociálnej klímy v triede
A) Pozorovanie triedy (v priebehu vyučovania, na
rôznych školských akciách.....)
B) Dotazníky
C) Hrové aktivity
D) Projektívne techniky
Dotazníky:
1) MCI (My Class Inventory) – Naša trieda
(B.J.Fraser, D.L. Fischer)
(pre 3. – 6. ročník ZŠ)
 zisťuje 5 parametrov sociálnej klímy v triede:
• spokojnosť v triede
• trenice, konflikty v triede
• súťaživosť žiakov v triede
• náročnosť učenia
• súdržnosť triedy
2) CES (Classroom Enviroment scale)
(E.J. Trickett ,R.H. Moos a J.B. Fraser)
(pre 7. – 9. roč. ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ)
 zisťuje 6 parametrov soc. klímy v triede
• zaujatie žiaka školskou prácou
• vzťahy medzi žiakmi v triede
• učiteľova pomoc žiakom
• orientácia žiakov na úlohy
• poriadok a organizovanosť
• jasnosť pravidiel
Spôsoby vyhodnotenia:
a) pomocou mediánu
b) pomocou aritmetického priemeru  porovnanie
s normami
Interpretácia výsledkov umožňuje:
• popis reálneho stavu v triede
• porovnanie názorov učiteľov a žiakov o triede
• porovnanie aktuálnej a preferovanej klímy
v triede
• meranie účinnosti premysleného pedagogického
zásahu
• porovnanie tried, typov škôl...
Škála na meranie sociálnej atmosféry
v triede ŠSAT (T. Kollárik) (pre 2. stupeň ZŠ a SŠ)
- zisťuje 10 parametrov
• psychologická atmosféra
• vzťahy medzi žiakmi
• zrelosť – rozvoj triedy
• sociálna začlenenosť
• spokojnosť
• kooperácia
• komunikácia
• štýl triedneho vedenia
• vzťah k štúdiu
• zameranosť na úspech
Dotazníky B - 3 (1997) a B - 4 (1998) (R. Braun)
Určené na zisťovanie:
• vzťahov v triede
• sebavnímania detí i ich preferencií
• vnímavosti voči dianiu v triede
• miery bezpečia, priateľstva, tolerancie, dôvery, spolupráce
• nominácie spolužiakov (+, - vlastnosti, roly, správanie)
 vychádzajú z amerických a austrálskych dotazníkov
Dotazník B - 4 - pre 2. - 3. triedu
Dotazník B - 3 - od 4. roč. až po maturitu
Dotazník D1 (Doležal)
• určený predovšetkým pre diagnostiku počínajúcich fáz
šikanovania
• vhodný pre 2. stupeň ZŠ
Hrové aktivity
Príklady: Dobrá trieda (DT) (2. stupeň ZŠ)
1. vytvoríme kartičky s tvrdeniami o triede
2. jeden žiak si vyberie 7 kartičiek, ktoré najlepšie
charakterizujú triedu
3. → vytvoria dvojice → zo 14 kartičiek vyberú 7
4. → táto dvojica sa pripojí k ďalšej dvojici alebo štvorici a
opäť vyberú zo spoločných vybraných kariet 7
5. prezentácia (napr. na nástenke) + obhajoba názorov a
diskusia
Príklady kartičiek
DT je tá, kde môžem vyniknúť.
DT je tá, kde mám kamarátov.
DT je poslušná, učitelia sa na ňu
nesťažujú.
DT je tá, kde sa nikto nestará do
druhého.
V DT je dobrá zábava, veselo.
V DT dá jeden druhému opísať.
V DT sa spolužiaci vzájomne
neohovárajú.
Žiaci v DT sa spolu stretávajú aj
mimo školu.
V DT sú len samé úspešné deti.
V DT si žiaci riešia problémy sami
medzi sebou.
DT má lepšie výsledky ako iné
triedy na škole.
V DT je jasné, kto je najsilnejším
vodcom.
V DT má každý svoju cenu, aj keď
nie je práve úspešný.
DT je tá, s ktorou nemajú učitelia
problémy.
DT je tá, kde si môže každý robiť
čo chce.
V DT sa neubližuje slabším.
Povedal by som mu:.. (Poradil by som mu...)
- písanie odkazov imaginárnemu (alebo konkrétnemu)
spolužiakovi
•
•
•
•
ktorému je ubližované
ktorý skúša drogu
ktorý nemá kamarátov
ktorý je nešťastný
- hra môže mať podobu diskusie v kruhu, kde je v strede
prázdna stolička, na ktorej sedí imaginárny spolužiak a žiaci
mu radia, hovoria o pocitoch.....
Projektívné techniky
- predpokladáme projekciu klímy v triede,
hodnôt, záujmov, želaní.....do výtvoru
Napr.
• Erb triedy
• Vlajka triedy
• Hymna triedy
Literatúra:
• FRIEDLOVÁ, K. a kol. 2012. Práce s třídním kolektivem. Praha: Národní
ústav pro vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízeni pro další
vzdelávání pedagogických pracovníků. 84 s.
http://www.inkluzivniskola.cz/sites/default/files/uploaded/metodika_6.pdf
• GAJDOŠOVÁ, E. 2000. Poznávanie sociálnych vzťahov v triede. Práca so
sociometricko-ratingovým dotazníkom. Bratislava: Metodické centrum
mesta Bratislavy, 2000, 49 s.
• HRABAL, V. 1979. SO-RA-D, Sociometricko-ratingový dotazník. Bratislava:
Psychodiagnostické a didaktické testy,1979, 92 s.
• HRABAL, V. 1992. Sociální psychologie pro učitele (Vybraná témata) II,
Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1992, 79 s.
• HRABAL, V. st., HRABAL, V., ml. 2002. Diagnostika.
Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické
aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2002, 199
• ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: UMB v
Banskej Bystrici, 312 s. I