Transcript Biotické zložky prostredia

Biotické zložky prostredia
Milana Podmajerská
Biotické zložky prostredia
 Faktory pôsobiace na živočíchov môžeme rozdeliť
na tri hlavné skupiny:
- Abiotické
- Antropogénne (podmienené činnosťou človeka)
- Biotické
Biotické faktory sú závislé na živej zložke
prostredia. Medzi najdôležitejšie biotické faktory
patrí spôsob a kvalita výživy, vnútrodruhové a
medzidruhové vzťahy.
 Podľa spôsobu prijímania potravy rozoznávame 2 hlavné
typy živočíchov:
- biofágové, ktoré sa živia živou potravou
- nekrofágové, ktoré sa živia mŕtvou potravou
Fytofágy( bylinožravce) a rastlinný paraziti sa živia
rastlinami, zoofágy( mäsožravce) sa živia živočíchmi a
priraďujeme k nim dravce a živočíšne parazity. Parazity
svoju korisť na rozdiel od predátorov neusmrcujú hneď –
endoparazity žijú vo vnútri hostiteľského organizmu,
ektoparazity žijú dočasne alebo trvalo na povrchu tela
hostiteľa.
Niektoré druhy organizmov sú úzko potravne špecializované (
kolibrík na nektár), niektoré stravu kombinujú( medveď
požiera korienky, loví zver a žerie mršiny), niekedy je druh
potravy striedaný v priebehu vývinu.
Potravná pyramída
 Ukazuje potravné vzťahy medzi jednotlivými
druhmi
Mäsožravce- konzumenti III. radu
Všežravce- konzumenti II. radu
Bylinožravce – konzumenti I. radu
Autotrofné organizmy - producenti
Anorganické látky
Potravinový reťazec
 1. Pastevno- koristnícky
rastlina → bylinožravec → menší mäsožravec → väčší mäsožravec
 2. Parazitický – opak pastevno – koristníckeho
- veľkosť konzumentov sa zmenšuje, počet
rastie
cicavec → parazitujúci hmyz → huba → baktéria
3. Dekompozičný = rozkladný, dentritový
- umožňuje kolobeh látok v prírode
- ide o postupný rozklad organickej hmoty v prírode
Mŕtvy organizmus → saprofytný organizmus → baktéria → baktériofág
Vzťahy medzi živočíchmi
 Vzťahy medzi živočíchmi môžeme rozdeliť na
vnútrodruhové a medzidruhové.
 Vnútrodruhové vzťahy môžu súvisieť s
rozmnožovaním, utvárajú sa rodičovské páry, u
niektorých druhov trvalé, alebo rodiny, kde sa
môžu o potomstvo starať obe pohlavia, alebo len
samce a samice, môžu vznikať i polygamické
rodiny. Ďalším typom sú hniezde alebo
reprodukčné kolónie, napr. lovné skupiny alebo
potulné skupiny.
 Medzidruhové vzťahy môžu byť neutrálne, kde si živočíchy
nekonkurujú ani si neprospievajú, kladné a záporné. V
prípade kladných vzťahov má aspoň jeden druh zo vzťahu
úžitok, ktorý sa druhého nedotýka negatívne. K takýmto
vzťahom patrí protokooperácia a symbióza.
Protokooperácia je väčšinou vzťah dočasný, pre oboch
partnerov prospešný ale nie nutný (napr. húfy vzájomne sa
informujúce o nebezpečenstve).
 Symbióza (mutualizmus) je situácia, kedy sa jeden druh
bez druhého nezaobíde (napr. rak pustovník a sasanka).
Medzi záporné vzťahy radíme predáciu, vzťah dravca a
koristi, parazitizmus, vzťah cudzopasníka a hostiteľa a
kompetíciu, vzťah potravne konkurenčných dvoch a
viacerých druhov, ktorí sa vzájomne nenapadajú. Pri
premnožení môže prísť i k vnútrodruhovej konkurencii.
S medzidruhovými vzťahmi súvisí i potravná
špecializácia, užší či širší súbor potravných nárokov,
ktoré označujeme ako potravná nika. Každý druh má tiež
svoj súbor nárokov na stanovisko, na súbor všetkých
ekologických faktorov, hovoríme teda, že každý druh
zaujíma ekologickú niku.
 Vzťahy medzi korisťou a predátorom sa zabýval Vito
Voltera:
1. Populácia koristi a predátora kolíše okolo stredných
hodnôt
2. Korisť je vždy početnejšia ako dravec
3. Nárast populácie dravcov sa časovo oneskoruje nad
populáciou koristi

Populácia
 Populácia je súbor jedincov toho istého druhu, ktorí sa vyskytujú v
určitom priestore. Do populácie sa zahŕňajú všetkých jedincov vrátane
vajíčok, lariev a kľudových štádií. Populácia je otvorený systém, ktorý
sa vyznačuje zmenami hustoty, rastom a rozložením jedincov v
priestore. Populácie sú rozmiestnené prevažne nerovnomerne,
náhodne alebo vo väčších či menších skupinkách. Rozmiestnenie
môže byť teda rovnomerné, náhodné, spojené, priestorové alebo
lineárne. Hustotu populácie vyjadrujeme v počte jedincov na jednotku
plochy, prípadne objemu (biomasa). Hustota populácie kolíše v
priebehu roka (oscilácia – je závislá na vegetačnom období) a v
priebehu viac rokov ( fluktuácia). Stavba a zloženie populácie sú dané
pomerom pohlaví, vekovou štruktúrou a sociálnou štruktúrou. Pomer
pohlaví je väčšinou jeden samec na jednu samicu, alebo prevládajú
samice. Proces rastu populácie závisí na množivosti (natalite) a
úmrtnosti (mortalite), na množstve potravy a energetických zdrojov, na
raste populácie ďalších druhov, chorobách, biotických faktorov či
ekosystémových zmenách. Veľmi nápadným javom u populácií je
pohyb, sťahovanie.
Spoločenstvá
 Spoločenstvo čiže biocenóza je súbor všetkých
organizmov vo vymedzenom priestore. Charakteristickými
znakmi pre biocenózu je stálosť, nezávislosť a schopnosť
regulácie.
 Prirodzená biocenóza zahrňuje bezstavovce žijúce na dne
– bentos, unášané prúdom- planktón a stavovce a umelú
biocenózu tvoria napr. sady, polia a vinice – agrocenózy
alebo spoločenstvá okrajov ciest – synantropné.
 Spoločenstvá môžeme deliť tiež na zmiešané – zonály
alebo prechodné (napr. morský šelf) – ekotóny (priechod
les – lúka).
 Prostredie v ktorom sa ekotón nachádza, sa nazýva biotop.
Biotop charakterizujú abiotické faktory ako geografické
umiestnenie, klimatické, pôdne a hydrologické faktory.
 Spoločenstvá postihujú dlhodobé i krátkodobé zmeny.
Dlhodobé zmeny- sukcie predstavujú vývoj, ktorý smeruje
k rovnováhe medzi spoločenstvami a abiotickým
prostredím, ku klimaxu. Existujú rôzne formy klimaxu:
klimatický (tropický dažďový prales) – rovnováha s
podnebím, edafický (červenozeme v tropických dažďových
lesoch) – ideálne pôdne podmienky a antropogénne (
parky) – rovnováha vyvolaná a udržovaná človekom.
 Rovnovážne ekologické systémy, ktoré predstavujú súbory
biocenóz a biotopu a sú charakterizované typom pôdy a
odpovedajúcou vegetáciou, nazývame biómy (tundra, púšť,
tropický dažďový prales, tajga, savana, step, ihličnaté lesy,
opadavé listnaté lesy, ...).
Ďakujem za pozornosť