Transcript Špecifiká diagnostiky inteligenčných schopností u detí

Mgr. Lenka Dziaková
CŠPP Jamník
24. október 2014
• Vyšetrenie dieťaťa s podozrením na ŠNVR
pozostáva z vyšetrenia jazykových schopností
(v kompetencii logopéda) a nejazykových
schopností – t.j. intelektové schopnosti,
pamäť, pozornosť, motorika a grafomotorika.
• Vývinová dysfázia je vrodená porucha vývinu jazykových
schopností.
• Vzniká následkom nesprávnej funkcie alebo poškodenia v tzv.
„rečových zónach" kôry vyvíjajúceho sa mozgu.
• Jej prvým prejavom býva oneskorený vývin reči. Po stránke
motorickej a rozumovej sa dieťa môže vyvíjať celkom normálne, ale
častejšie pozorujeme ľahšie deficity aj v týchto oblastiach.
• Zvyčajne má dieťa problém s gramatikou - pri tvorbe viet nepoužíva
vôbec alebo nie vždy správne predložkové spojenia, má problémy s
ohýbaním slov (tvorením pádov), trojročné deti netvoria skoro
žiadne súvetia (majú problém s používaním spojok a spájacích
výrazov). Výrazne je narušená výslovnosť jednotlivých hlások, často
spôsobená zníženou pohybovou obratnosťou rečových orgánov
(jazyk, pery, ostatné svaly úst).
• V rôznej miere býva narušená i úroveň porozumenia dieťaťa a jeho
schopnosti aktívne komunikovať s inými ľuďmi v okolí.
• Intelektové schopnosti týchto detí sú rôzne, zvyčajne sa pohybujú
v pásme širšej normy, pričom pozorujeme diagnosticky významné
rozdiely medzi verbálnou a názorovou zložkou inteligencie
(nemusia však byť prítomné vždy).
Diagnostika IQ
• Nevyhnutnosť používať testy so slovenskou štandardizáciou.
• Vzhľadom na ich akútny nedostatok možno akceptovať aj použitie testov,
ktoré boli štandardizované v inej európskej krajine, s tým, že výsledky sú
iba orientačné.
• Čím je dieťa staršie, tým sa zahraničné normy od očakávaných výkonov
slovenskej populácie odchyľujú menej.
• Globálne skóre možno podľa zahraničných noriem vyhodnotiť
spoľahlivejšie, než skóre jednotlivých subtestov ‒ v štruktúre schopností sa
národy značne líšia.
• Výsledky verbálnych subtestov, ak sa slovenská úprava neopiera o
slovenskú štandardizáciu, budú veľmi nespoľahlivé – nevieme totiž, ako
slovenské deti preloženým úlohám rozumejú a ako na ne reagujú.
• Musíme použiť test, ktorého položky
zodpovedajú reáliám, v ktorých deti žijú, ktorý
je štandardizovaný a má aktuálne normy.
• Zastarané testy môžu deťom robiť problémy.
• Neúspech v konkrétnych položkách nemusí
odhaľovať nízke schopnosti, ale odlišné
skúsenosti oproti deťom žijúcim v dobe, keď
test vznikol (obrázok klasického telefónu v
teste WISC-III alebo otázky v čom sa podobajú
telefón a rádio).
• Ak sa snažíme merať inteligenciu pomocou
abstraktných úloh, ktorým vyššie uvedené
zastarávanie nehrozí, zistíme, že testové
výkony sa s historickým časom zvyšujú - keby
sme používali stále tie isté normy, skóre IQ by
každých desať rokov rástlo o cca 3 body.
• To znamená, že ak dnes vyhodnotíme
inteligenčný test podľa 50 rokov starých
noriem, priemerný jednotlivec nedosiahne IQ
= 100, ale 115.
Zastarané testy
• Vzhľadom na ich obsah, ale predovšetkým na pôvod a dobu vzniku noriem
by sa už nemali používať. Výsledky, ktoré poskytujú, nie je možné využiť na
objektívne hodnotenie inteligencie dieťaťa ani čo sa týka jej úrovne, ani čo
sa týka mentálneho veku, ani čo sa týka štruktúry schopností.
• SB-III (Terman-Merrill)
• slovenská príručka obsahuje americké normy z roku 1960
• PDW (Pražský dětský Wechsler).
• obsahuje české normy pre 5 – 16-ročné deti zo začiatku sedemdesiatych
rokov 20. storočia
• TSI ‒ Test struktury inteligence (Amthauer)
• české normy však majú viac ako 40 rokov
„Klasické“ testové batérie
• 1. Wechslerova inteligenčná škála pre deti –
WISC III (6 - 17r.)
• 2. Standford-Binetova škála – IV.revízia
(Terman-Merrill) - (2 - 24 r.)
• 3. Kaufmanova hodnotiaca batéria pre detiK-ABC - (2,6 - 12,6r.)
• 4. Woodcock-Johnson international edition testy kognitívnych schopností –
WJ-IE - (4r. – dospelosť)
1. Wechslerova inteligenčná škála pre
deti – WISC III (6 - 17r.)
•
U dieťaťa s podozrením na ŠNVR býva výhodné začínať názorovým
subtestom, pretože v tejto oblasti si spravidla dysfatické deti
dôverujú o niečo viac – tým pádom ich hneď na začiatku neodradíme,
umožníme im zažiť pocit úspechu, čo nám pomáha tiež pri
nadviazaní kontaktu s dieťaťom. Následne postupne striedame
verbálne a názorové subtesty.
•
Je potrebné mať na pamäti, že deti s dg. ŠNVR majú často ťažkosti s porozumením,
preto býva potrebné niektoré, najmä viacstupňové a zložitejšie inštrukcie takýmto
deťom zopakovať, prípadne napomôcť dieťaťu gestikuláciou, aby porozumelo, čo
od neho požadujeme.
•
V rámci vyšetrenia sa nezameriavame len na výsledky, ktoré dieťa dosiahne, ale
mali by sme jeho výkony zhodnotiť tiaž kvalitatívne – ako uvažovalo, aké spôsoby
riešenia používalo, ako na jeho výkony vplývali deficity v oblasti pozornosti,
porozumenia, prípadne úzkostné pocity počas testovania.
1. Wechslerova inteligenčná škála pre
deti – WISC III (6 - 17r.)
• Výkony vo verbálnych subtestoch bývajú zväčša
signifikantne nižšie ako je to v prípade názorových
subtestov, nemusí to však byť pravidlom, preto nie je
dobré pridŕžať sa pri celkovom hodnotení výsledkov len
tohto pravidla.
• V subteste Slovník tieto deti veľmi často zlyhávajú,
pretože nie sú schopné zrozumiteľne a výstižne
definovať jednotlivé pojmy. Z tohto dôvodu je vhodné
zaradiť do testovania namiesto tohto subtestu jeden
z náhradných subtestov – Opakovanie čísiel. Tento
subtest môže byť pre nás veľmi informatívny, pretože
pre dg. ŠNVR je typický znížený rozsah krátkodobej
verbálno-akustickej a pracovnej pamäti.
1. Wechslerova inteligenčná škála pre
deti – WISC III (6 - 17r.)
• Z verbálnych subtestov sú pre dysfatické deti najnáročnejšie
subtesty Aritmetika a Opakovanie čísiel, naopak najlepšie riešia
subtest Podobnosti.
• Z performačných subtestov je najnáročnejší subtest
Symboly, ktorý je typicky náročný pre deti s organickým
poškodením mozgu, druhým najnáročnejším je subtest
Skladačky. V ostatných subtestoch sú ich výkony
porovnateľné s priemerom (Mikulajová, 1993).
• Najväčšia diagnostická hodnota dg. nástroja WISC III je pri
diagnostike dysfatických detí v porovnaní výkonov vo verbálnych
a neverbálnych subtestoch – diskrepancia odlišuje deti so ŠNVR od
detí s ľahkou mentálnou retardáciou, ktoré majú rovnomerne
znížené verbálne aj názorové schopnosti.
• Slovenské normy boli vytvorené v r. 2006 adaptáciou českých
noriem na základe výsledkov porovnávacieho výskumu, ktorého sa
zúčastnila reprezentatívna, ale relatívne malá skupina slovenských
detí.
2. Standford-Binetova škála –
IV.revízia (Terman-Merrill) - (2 - 24 r.)
•
•
•
•
•
•
•
•
Obsahuje 15 subtestov, pričom 6 z nich pokrýva celý vekový rozsah (2-24 r),
ostatné majú užšie rozpätie. V nižších vekových kategóriách je zaradený menší
počet úloh, preto je táto metodika vo veku 4-5 r. nedostatočne spoľahlivá pri
diagnostike ľahkej a stredne ťažkej mentálnej retardácie (Svoboda, 2001).
Jednotlivé subtesty pokrývajú 4 širšie oblasti:
Verbálne myslenie (subtesty Slovník, Chápanie, Absurdnosti, Verbálne vzťahy)
Abstraktno-vizuálne myslenie (Analýza vzorov, Napodobňovanie, Matice, Skladanie
a strihanie papiera)
Kvantitatívne myslenie (Počty, Číselné rady, Tvorenie rovníc)
Krátkodobá pamäť (Pamäť na korálky, Pamäť na vety, Pamäť na čísla, Pamäť na
predmety)
Výhodou tejto batérie je možnosť hodnotenia profilu jednotlivých výkonov
a vzájomné porovnanie úrovne čiastkových schopností dieťaťa. Cennými sú
najmä pamäťové subtesty, ktoré v iných testových batériách nie sú také
komplexné.
Test v školskom a najmä v predškolskom veku značne nadhodnocuje, odporúča sa
preto túto metódu používať s veľkou mierou opatrnosti a v situáciách, keď má na
základe výsledkov dôjsť k významnému rozhodnutiu ohľadom budúcnosti dieťaťa,
overiť výsledky pomocou ďalších klinicky valídnych metód (Říčan, 2006).
2. Standford-Binetova škála –
IV.revízia (Terman-Merrill)
• Obsahuje americké normy z roku 1986 → výsledky
nemožno využiť na stanovenie mentálnej úrovne dieťaťa.
Poskytujú však niektoré subtesty, ktoré v iných testoch nie
sú a pomocou ktorých môžeme lepšie preniknúť do
spôsobov, akými dieťa myslí.
• Test v školskom a najmä v predškolskom veku značne
nadhodnocuje, odporúča sa preto túto metódu používať
s veľkou mierou opatrnosti a v situáciách, keď má na
základe výsledkov dôjsť k významnému rozhodnutiu
ohľadom budúcnosti dieťaťa, overiť výsledky pomocou
ďalších klinicky valídnych metód (Říčan, 2006).
• Použitie: na vytvorenie klinického obrazu o silných a
slabých stránkach dieťaťa
3. Kaufmanova hodnotiaca batéria pre deti- K-ABC (2,6 - 12,6r.)
• Test je založený na neuropsychologickej
teórii autora; inteligenciu definuje ako
schopnosť riešiť problémy pomocou
psychického spracovania, pričom dôraz kladie
skôr na proces, akým je problém riešený
než na obsah (Říčan, 2006).
• Pri sekvenčnom spracovaní sú úlohy riešené procesom
usporiadania podnetov do sekvencie či poradia. Simultánne
spracovanie zahŕňa priestorové a obrázkové úlohy, kedy sú podnety
pri riešení úloh vnímané a spracovávané súčasne.
• Kombináciou niektorých subtestov je možné získať aj neverbálne
skóre a tzv. škálu pripravenosti, ktorá má tesnejší vzťah k miere
získaných vedomostí a schopností (Svoboda, 2001).
• Tento test je náročnejší na vyhodnotenie, poskytuje však cenné
údaje o spôsobe spracovávania informácií u testovaného dieťaťa,
čím nám následne umožňuje ponúknuť dieťaťu vhodné odporúčania
pre zefektívnenie jeho procesu učenia.
• Americké normy sú z roku 1983.
4. Woodcock-Johnson international edition testy kognitívnych schopností - WJ-IE
•
Pozostáva zo 7 subtestov, ktoré sú zoradené do 3 širších oblastí:
 verbálne schopnosti
 schopnosti myslenia
 kognitívna efektívnosť.
•
Subtest verbálne schopnosti pozostáva zo 4 typov úloh:




•
•
•
•
obrázkový slovník
synonymá
protiklady
verbálne analógie,
ktoré kladú pomerne vysoké nároky na jazykové schopnosti dieťaťa. Merajú mieru
jazykových schopností, porozumenie slovám a vzťahom medzi nimi.
S ohľadom na fakt, že pravidlá administrácie neumožňujú podávať deťom spätnú
väzbu o tom, či úlohu riešili správne alebo nesprávne, ani zjednodušiť alebo
pozmeniť verbálne inštrukcie je tento subtest pre deti so ŠNVR pomerne náročný,
často v ňom podávajú znížený výkon.
Oblasť schopností myslenia testuje úroveň dlhodobej zrakovej pamäti, vizálnopriestorové myslenie, rozlišovanie zvukov a kvantitatívne uvažovanie.
Oblasť kognitívnej efektívnosti meria schopnosť kognitívneho systému
automaticky spracovávať informácie a zahŕňa testovanie úrovne krátkodobej
(pracovnej) pamäti a procesuálnu rýchlosť spracovávania jednoduchých zrakových
podnetov.
4. Woodcock-Johnson international
edition - testy kognitívnych schopností WJ-IE
• V r. 2013 vyšla na Slovensku druhá edícia testu WJ-IE II, ktorá obsahuje
nový subtest Formovanie konceptov, ktorý postihuje úroveň fluidnej
inteligencie (zahŕňa uvažovanie v kategóriách, ktoré je založené na
princípoch induktívnej logiky) a flexibilitu myslenia.
• Nakoľko tento subtest obsahuje pomerne rozsiahle a zložité verbálne
inštrukcie, ukazuje sa ako nevhodný pri použití u detí s deficitmi v oblasti
porozumenia.
• Skóre dosiahnuté v teste vyhodnocuje počítačový
program.
• Na základe zadaných údajov získavame množstvo
výstupných informácií – vekový ekvivalent
(vyjadruje výkon osoby vzťahujúc ho k veku tej
normatívnej skupiny, ktorej priemerné skóre
zodpovedá skóre, ktoré dosiahla vyšetrovaná osoba),
percentilové poradie, štandardné skóre a index
relatívnej výkonnosti (RPI), ktorý nám umožňuje tvoriť predpovede
o predpokladanej kvalite výkonov danej osoby v podobnom type úloh.
• Slovenskú štandardizáciu začiatkom 21. storočia koordinoval A. Furman.
Slovenské normy sú vypracované pre vekové skupiny od 5 do 70 rokov.
Neverbálne testy
• 1. Leiterova medzinárodná performačná
stupnica (2 - 18r.)
• 2. SON-R (2,5 – 7r.)
• 3. Ravenove farebné progresívne matice
(5,5 - 11r.)
1. Leiterova škála (2 - 18r.)
• Batéria je vhodná pre deti s narušenou komunikačnou
schopnosťou (najmä v oblasti porozumenia),
s poruchami sluchu a tiež pre kultúrne znevýhodnené
deti.
• Pozostáva výlučne z neverbálnych úloh a hodnotí sa
predovšetkým fluidná inteligencia.
• Podľa odporúčaní pre administráciu testu je potrebné
obmedziť konverzáciu s dieťaťom na minimum.
• Vhodné je oznámiť dieťaťu pred začatím testovania, že
ide o skúšku pre nepočujúce deti a nebolo by preto
správne zadávať slovné inštrukcie.
• V našich podmienkach test doteraz oficiálne
publikovaný nebol.
2. SON-R (2,5 – 7r.)
• Testová batéria, ktorá je minimálne závislá na
kultúrnych, jazykových a somatických znevýhodneniach
dieťaťa.
• Pozostáva zo 6 subtestov, ktoré sú pre deti zaujímavé
a atraktívne.
• Zaujímavosťou je, že pri testovaní deťom vždy
poskytujeme spätnú väzbu – ak dieťa úlohu vyrieši
nesprávne, ukážeme mu správne riešenie položky.
• Test možno administrovať buď úplne neverbálne alebo
spolu so slovnými pokynmi, ktoré nepridávajú žiadnu
informáciu naviac. Je vhodný najmä pre deti
s ťažkosťami v oblasti komunikácie.
2. SON-R (2,5 – 7r.)
• Test sa zameriava na posudzovanie úrovne vývinu
dvoch širších oblastí:
 schopnosť usudzovania (abstraktné a konkrétne myslenie)
 priestorové myslenie.
• Administrácia testu trvá priemerne 45 minút,
vyhodnotenie zabezpečuje počítačový program. Test je
jednoduchý na administráciu aj vyhodnotenie a jeho
výsledky sú spoľahlivé.
• Príručka však obsahuje normy počítané pre zlúčenú
skupinu detí, ktoré sa zúčastnili slovenskej a českej
štandardizácie, nie sú teda celkom vyhovujúce.
• Reprezentatívne slovenské normy (Dočkal, 2012b) si
možno vyžiadať vo VÚDPaP-e.
3. Ravenove farebné progresívne
matice (5,5 - 11r.)
• Ide o neverbálny test vizuálnopriestorovej
inteligencie, ktorý je časovo nenáročný
a nekladie vysoké nároky na komunikáciu
s dieťaťom počas testovania. Predpokladá
však normálne vyvinutú zrakovú percepciu.
• Test je rozdelený na 3 sady po 12 úloh, pri riešení
ktorých sa uplatňujú tri základné psychické procesy:
vnímanie, pozornosť a myslenie, pričom do istej miery
môžeme uvažovať aj o vplyve učenia na podaný výkon.
• Príručka k testu obsahuje normy pre deti vo veku 5 – 12
rokov ‒ nemecké z r. 1978, britské z r. 1982,
československé z r. 1983 a americké z r. 1986.
• Informácie získané použitím niektorých
z vyššie uvedených batérií na hodnotenie
inteligenčných schopností je vhodné podľa
individuálnej potreby u konkrétneho dieťaťa
dopĺňať ďalšími metodikami:
Diagnostika pamäti:
• Test pracovnej pamäti
• Pamäťový test učenia (zameriava sa na
bezprostredné vybavenie sady 15 slov, krátke
oddialené vybavenie po interferencii a
oddialené vybavenie po 30 minútach + krivka
učenia)
• Posúdenie dlhodobej pamäti
Diagnostika pozornosti:
– Pozorovanie počas vyšetrenia
– Analýza chýb
– Test cesty
– Číselný štvorec
– Číselný obdĺžnik
– Test koncentrácie pozornosti
Diagnostika grafomotoriky:
•
•
•
•
Orientačný test dynamickej praxie
Kresba postavy
Test obkresľovania
Rey-Osterriethov test komplexnej figúry
• Údaje získané z anamnézy, pozorovania dieťaťa
a použitia psychodiagnostických metód je
potrebné doplniť údajmi z ďalších odborných
vyšetrení:
logopedické
špeciálno-pedagogické
neurologické
pedopsychiatrické
ORL
• Až na základe získania komplexných údajov je
možné stanoviť konečnú diagnózu a odporúčať
vhodné postupy pre výchovno-vzdelávací proces,
ale aj ďalší osobnostný rozvoj.
Zdroje informácií:
• DOČKAL, V; Meranie inteligencie. In Psychológia a
patopsychológia dieťaťa, 3/2014.
• MIKULAJOVÁ, M; RAFAJDUSOVÁ, I.:Vývinová dysfázia.
Špecificky narušený vývin reči. Bratislava. 1993
• ŘÍČAN, P; KREJČÍŘOVÁ, D. a kol.: Dětská klinická
psychologie. Praha, Grada. 2006.
• SVOBODA, M.: Psychodiagnostika dětí a dospívajících.
Praha, Portál. 2001.
• + príručky k jednotlivým testom
• + vlastné praktické skúsenosti
Ďakujem za pozornosť
• [email protected]
• 0944 268 083