Základy spracovania graf. informácií

Download Report

Transcript Základy spracovania graf. informácií

Mgr. Ľuboslav Jablonský ZŠ Málinec

Čo sa dozvieme

• • čo je grafická informácia čo potrebuje PC na spracovanie obrazu • druhy grafických informácií • čo je rastrová a vektorová grafika • ako vzniká rastrový obraz, z čoho je zložený • o pamäťovej náročnosti obrazu • kompresia – zníženie pamäťovej náročnosti • aké grafické formáty používame • vnímanie farieb a farebný model RGB

Čo je grafická informácia

• hocičo, čo vidíme na monitore, projektore alebo inom zobrazovacom zariadení • môže to byť aj text, ikona, obrázok, video... (pozri ASCII art na webe) • užší význam slova: mobil...).

spôsob zaznamenania obrazu v digitálnom (binárnom) tvare , teda v tvare ktorý sa dá ďalej spracovávať a uchovávať pomocou digitálnych zariadení (PC, digitálny fotoaparát,

Čo potrebuje PC na spracovanie obrazu

Procesor

Grafická karta Ovládač Operačný systém (WIN)

Monitor

Grafická karta

Druhy grafických informácií

• •

Statické (nehýbu sa):

obrázok fotografia = nakreslený človekom = zachytená realita -

Dynamické (hýbu sa):

animácia = sled viacerých obrázkov video = sled viacerých fotografií

Digitálna grafika

• • rastrová obraz je zložený z bodov - pixelov (napr.

formát .bmp – bitmap, používa ju napr. aplikácia Skicár) vektorová obraz je zložený z plôch (napr. formát .svg, používa ju napr. aplikácia Zooner Calisto, obrázky v Clipart)

Príklad vektorovej grafiky

Porovnanie vektorového a rastrového obrazu

Aké sú výhody a nevýhody týchto spôsobov grafického zobrazenia?

Ako vzniká rastrový obraz

• • • • • rastrový obraz je množina malých plôšok – pixelov bežný rozmer pixelu = cca ¼ mm veľkosť pixelu závisí od rozlíšenia – počtu pixelov v obraze (viď START - Ovládací panel – Obrazovka

– Upraviť rozlíšenie)

napr. 800 × 600 pixelov = 480 000 pixelov (malých bodov, z ktorých pozostáva obraz) každému pixelu musíme vyhradiť nejaké pamäťové miesto pre farbu a jas (1Byte – 3Byte)

Pamäťová náročnosť obrazu

• • • •

na 1 pixel = 1-3 Bytov

tzn. minimálna náročnosť = 1B na každý pixel = 800 × 600 × 1Byte = 480 000 B = cca 480 KB pri maximálnom rozlíšení (full HD) 1920 × 1080 a 3 B na každý pixel = 1920 × 1080 × 3 B = 6 220 800 B = cca 6 221 kB = cca 6, 2 MB preto je veľakrát nevyhnutné obrázky

„pamäťovo zmenšiť“ – KOMPRIMOVAŤ

• • • • • • •

Kompresia – zmenšenie pamäťovej náročnosti

urobte „screenshot“ obrazovky vložte ho do skicára súbor uložte napr. na plochu zistite jeho veľkosť otvorte obrázok v MS Office Picture Manager v ponuke „upraviť obrázky“ vyberte možnosť „komprimovať“ (ako dokument) a v dolnej časti porovnajte veľkosti pôvodného a nového súboru vypočítajte koľkokrát je skomprimovaný súbor menší oproti pôvodnému

Druhy kompresie – kompresné formáty

• • bezstratová – nestráca sa „kvalita“ obrázku - napr. formát .gif, .png //pre obrázky - .zip, .rar //tzv. archívy stratová – obrázok stráca na kvalite, pri viacnásobnej kompresii dochádza k jeho deformácii v obrysových častiach - napr. formát .jpg, jpeg. // pre fotografie

2 2 3 3 1 • •

Bezstratová kompresia

obrázok (veľký štvorec) je vytvorený z 5 modrá, 2- červená, 3 – zelená.

× 5 štvorčekov (akože pixelov) vyfarbený 3 farbami 1 koľko údajov ( číslic) je na prvom a druhom obrázku? 1 1 3 2 2 1 2 3 2 1 2 3 2 1 2 3 2 3 2 3 Zápis sposobom "pocet farba" po riadkoch: (bezstratová kompresia) 3 1 1 3 7 2 3 1 2 3 4 2 5 3 Používa sa pre obrázky s malým počtom farieb napr. kresby, animácie (.gif = 256 farieb), náročnejšie kresby (.png = 256.256.256)

Stratová kompresia

• • spočíva v nahradení málopočetných farieb podobnými farbami rovnakého jasu (

zníži sa počet farieb

a tým aj pamäťová náročnosť) používa sa pre fotografie, kde je použitých veľmi veľa farieb

Farebné modely (vnímanie farieb)

všetky farby vieme namiešať z troch farieb (Red, Green, Blue = RGB model) • • • ak pre každý pixel vyhradíme 1Byte = 8bitov: 3R + 3G + 2B - takto vznikne 256 rôznych farebných odtieňov ( 2.2.2

.

2.2.2

.

2.2

) ak pre každý pixel vyhradíme 2B = 16b: 6R + 6G + 4B - takto vznikne 256.256 rôznych farebných odtieňov (režim highcolor) ak pre každý pixel vyhradíme 3B = 24b: 8R + 8G + 8B – takto vznikne 256.256.256 rôznych odtieňov

(režim truecolor)

//pozri Imagine – príkaz nechfp//