Transcript Stareček
ZVYKY A TRADÍCIE NA SLOVENSKU Na Slovensku máme mnoho zvykov a tradícií. Dá sa povedať, že čo kraj, to iný zvyk a tradícia, možno aj čo rodina, to iný zvyk a tradícia. Ja sa pokúsim porozprávať o zvykoch a tradíciách v našej rodine, ktorým ma učia a vedú moji rodičia, starí a prastarí rodičia, tiež o niektorých zvykoch a tradíciách, ktoré poznám z rozprávania. Zvyky a tradície môžeme rozdeliť podľa ročných období. Robert Stareček 4.C JAR Prvý jarný deň je dňom rovnodennosti, čo znamená, že všetci na Zemi budú mať rovnako dlhý deň ako noc. Príchod najkrajšieho ročného obdobia bol vždy spájaný s rôznymi ľudovými tradíciami. Jednou z nich je vynášanie Moreny, slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat. Morena symbolizuje slovanskú bohyňu zimy a smrti. Morenu nosia ľudia po dedine a nakoniec ju podpália a hodia ju do potoka. Veria, že takto odoženú od seba choroby, ba aj smrť. VEĽKONOČNÉ SVIATKY Veľkonočná nedeľa sa považuje za najväčší sviatok roka, preto sa kedysi nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu. Veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa jedlá svätili. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť. Ja každý rok absolvujem so starým otcom zbieranie vŕbových prútov a potom spolu pletieme šibáky, aby sme na Veľkonočný pondelok mali s čím šibať. Obídeme všetky ženy a dievky v rodine, všade dostanem maľované kraslice a čokoládové vajíčka. Nezabudnem ani na oblievačku studenou vodou, ktorá je symbolom zdravého života. K šibačke patria aj veršíky, tak napr.: Šibi, ryby, mastné ryby, kus koláča od korbáča. Kázal kadlec aj kadlečka, aby dali tri vajíčka. Jedno biele, druhé čierne, a to tretie zafarbené, to je moje potešenie. Stavanie Mája Máj sa stavia pred domy, v ktorých je dievča na vydaj. Krivý alebo nepravidelne rozkošatený strom je hanbou pre dievča aj pre darcu. Mládenci s muzikou vstúpia do každého domu, pred ktorým stojí máj a vykrútia dievča i všetky ženy v dome. LETO Leto je oslavou Slnka, ktoré ovplyvňuje počasie, úrodu a tým aj dostatok obživy pre ľudí. Počas slnovratu sa oslavovuje oheň a s ním bývajú spojené zvyky. Sú to vatry, okolo ktorých nielen mládež, ale aj ženy a muži spievajú, tancujú a často ich aj preskakujú. Na Žofiu 15. 5. Tento deň ľudia považujú za najvhodnejší na siatie ľanu a konopí, ktoré majú byť husté a dlhé ako vraj boli vlasy Žofie. Zachovalo sa mnoho pranostík, napríklad: "Keď prejde zamrznutých kuchárka, sadieva sa paprika." "Svätá Žofia stromy rozvíja." "Dážď sv. Žofie slivky veľmi ubije." "Žofia pole často zalieva." "Žofia víno vypíja a dobré ľany dáva." Na Urbana 25. 5. Na južnom a strednom Slovensku vo vinohradníckych oblastiach je dôležitý deň 25. máj – Urban, kedy sa vo vinohradoch začínajú zelené práce Svätý Urban je patrón vinárov. Viaže sa k nemu pranostika: “Ak je na Urbana pekne, bude veľa vína, ak oblačno, bude ho málo”. Sošku svätého Urbana má vo svojej vinárničke aj môj dedko, ktorý je vášnivý záhradkár a vinár. LETO Na Medarda 8. 6. K 8. júnu sa viaže legenda, príbeh malého chlapca Medarda, ktorého ochránil pred lejakom svojimi krídlami veľký orol. Ovplyvnila nejednu pranostiku a Medard vošiel do kalendára ako svätec, ochraňujúci polia pred suchom. Pranostiky hovoria, že „Keď na Medarda prší, zrno sa zle suší“. „Kto na deň Medarda sadí, a rozsieva, mnoho kapusty a ľanu máva“. „Na akú nôtu Medard zahrá, na takú sa tancuje celý mesiac“ Na Jána 24. 6. S Jánom sa viaže veľa magických zvykov súvisiacich s letným slnovratom. Tradovalo sa, že na Jána majú najväčšiu moc všetky živly - zem, voda i oheň. Preto sa zvykli počas najkratšej noci roka páliť jánske ohne a vatry. Mládež, ženy aj muži na svätého Jána tancovali a spievali okolo vatier, často ich aj preskakovali. Dievčatá robili ohníčky týždeň pred Jánom, na Jána a po Jáne. Na Jána sa vraj nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe. Na Jakuba a Annu 25. a 26. 7. Na Jakuba alebo Annu išli ženy okopávať kapustu. Keď bola práca dokončená, krútili sa okolo nej a spevavo volali: „Dneska je Jakuba, zajtra bude Anny, krúťte že sa, krúťte moje milé hlavy.“ JESEŇ Jeseň je obdobím zberu úrody, hodov a jarmokov. Úroda sa zváža z polí do sýpok. Vinobranie V krajoch, kde boli a sú vinohrady, patrí vinobranie k najväčším sviatkom v roku. Dušičky - Pamiatka všetkých svätých (2. 11.) Oba tieto dni spomíname na svojich zomretých príbuzných a priateľov. V týchto dňoch všetci prichádzame na cintorín, kde najprv upratujeme okolie hrobu a potom naň ukladáme vence, kvetiny, pálime sviečky a v tichosti sa modlíme za mŕtve duše. Modlitba živých vraj pomáha dušičkám očistiť svoje hriechy. Vraj sa hovorí, že ak na Dušičky prší, duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy. Na Martina 11. 11. Svätý Martin je patrónom vojakov, koňov, jazdcov, husí a vinárov. Najčastejšie býva zobrazený na koni s polovicou plášťa a so žobrákom. Svätý Martin prichádza na bielom koni. Toto prastaré porekadlo označovalo, že v dobe, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok, padal sneh a neodvrátiteľne sa blížila kráľovná mrazivých večerov a dlhých nocí – pani zima. "Na svätého Martina, plače husia rodina." "Na svätého Martina, kúri sa z komína." JESEŇ Na Katarínu 25.11. Sv. Katarína je patrónkou univerzít, mladých dievčat, filozofov, ošetrovateliek, pradiarov a umierajúcich. Na Katarínu sa usporadúvajú posledné tanečné zábavy pred nadchádzajúcim adventom, ktorý zakazuje tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažia tento posledný večer zábavy užiť a obyčajne tancovačky končievajú až za bieleho rána. Celú katarínsku zábavu majú na starosti ženy, pretože v tento deň platí tzv. „ženské právo“. Ženy platia za hudbu muzikantom a svojím partnerom, pripravujú občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberajú s kým budú tancovať. Iba o pol noci sa vyhlási pánska volenka. Dievčatá dávajú svojím tanečníkom malé darčeky, väčšinou slávnostné pečivo. ZIMA Máme za sebou najkrajšie sviatky v roku – Vianoce. Vianoce sa slávia nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách po celom svete. Tradície a zvyky počas zimy sa ale líšia od toho ktorého národu. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne vopred. Toto obdobie nazývame Advent. Nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Cez obdobie adventu nesmie chýbať adventný veniec, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Zvýrazňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom. U nás detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvárame prvé okienko a nachádzame v ňom nejakú tú dobrôtku. ZIMA Na Mikuláša 6. 12. Sviatok Sv. Mikuláša milujeme hlavne my, deti. Mikuláš nás obdarúva rôznymi sladkými maškrtami a ovocím. Večer si musíme vyčistiť čižmičky a ráno v nich nachádzame dobroty. No môže sa stať, že tam budeme mať cibuľu, uhlie i cesnak – to vtedy, ak sme neposlušný. Mikuláša sprevádza anjel a čert. Mikuláš si oblieka plášť lemovaný kožušinou, na hlave má vysokú papierovú čiapku. Anjeli majú biele košele a čert má dlhý kožuch prepásaný reťazou a na nej zvonce. Deti si pred nimi musia kľaknúť a modliť sa : "Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tu svoju plnú nošku, daj nám z tvojich darov trošku, či koníčka medového, či koláčka makového, veď ty strýčku Mikuláš, mnoho dobrých vecí máš." ZIMA Vianoce Vianoce sú pre mňa najkrajšie sviatky v roku. Deň pred štedrým dňom ozdobujeme živý stromček a napúšťame vodu kaprovi, ktorého si nesieme domov. Štedrý deň 24. 12. Na Štedrý deň udržiavame až do večere pôst. Pri štedrovečernom stole sa stretávame 3 rodiny: s mojimi starými rodičmi a s mojou krstnou mamou. Najprv nám dedko popraje krásne sviatky a potom tradične krájame jablko, ktoré symbolizuje zdravie a každý si pri stole vyberie orech, ktorý tiež symbolizuje zdravie. Jedlo, ktoré máme na stole je: oplátky, med, cesnak, šošovicová polievka, zemiakový šalát, vyprážaný kapor. Po večeri sa všetci usadíme pri stromčeku a rozbaľujeme si darčeky – od najmladšieho po najstaršieho člena rodiny. Kedysi sa verilo, že cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie a zlým znamením bolo, ak bolo potrebné niečo si požičať. Pôst sa končil, keď vyšla na oblohe prvá hviezda. Ľudia sa po celý tento deň snažia kontrolovať svoje konanie, pretože sa verí, že kto ako prežije tento deň, tak bude žiť a robiť po celý budúci rok. Kto v tento deň ráno, ešte pred jedlom kýchne, mal by sa dožiť vysokého veku. Črepy v tento deň predpovedajú nešťastie v rodine. ZIMA Božie narodenie 25.december je dňom narodenia Krista a tento deň patrí k najväčším vianočným sviatkom. V domácnosti sa vykonávajú iba drobné práce, lebo ináč by to znamená nešťastie. Celý deň je zvyčajne venovaný stretnutiam s rodinou a priateľmi. Aj ja som bol s rodinou na návštevách u svojich blízkych. Podľa starodávneho zvyku v každom dome v tento deň už včas ráno roznecovali oheň . V tento deň sa ohňu pripisovala mimoriadna ochranná moc. Všetci rodinní príslušníci sa na Božie narodenie zdržiavali doma. Vinšovať chodievali len malí, zdraví chlapci, a to ešte ráno pred malou omšou. "Vinšujem, vinšujem, šťastie, na zdravie, na toto Božie narodenie, ten starý rok prežiť, nového sa dožiť, hojnejšieho, pokojnejšieho." Božie narodenie 25. 12. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ZDROJE: rozprávanie starých rodičov zvyky a tradície v našej rodine www.slovenske-zvyky.webnode.sk Martin Bosák, Rudolf Bosák – Zvyky a tradície na Slovensku