Transcript Sviatocne_a_pamatne_dni_vyklad(2)

Sviatky majú dávnu minulosť.
Prvé sviatky - obrady, ktorými si ľudia uctievali zvieratá, stromy,
Slnko i zmeny v prírode (pravidelne striedanie ročných období).
Topenie Moreny, stavanie mája – koniec zimy, začiatok jari
Dožinky – koniec žatvy
Vinobranie – zber hrozna
Fašiangy – obdobie veselosti pred pôstom a nedostatkom
Mikuláš – obdarovanie chudobných v 14. st. v Nemecku
Lucia – vymetanie domov od nečistoty a zla (13.12.)
Sviatky sú označené v kalendári farebne – 1. sviatok nedeľa.
Štátne sviatky – oslavuje 1 štát alebo viacero štátov
Dni pracovného pokoja
Cirkevné sviatky – napr. kresťanské
Rodinné sviatky – sviatky rodiny
Pamätné dni – pripomínajú významné osobnosti
alebo udalosti
Štátne sviatky
1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky
(1993)
5. júl – Sviatok svätého Cyrila a Metoda
(v rokoch 863/864 až 885)
29. august – Výročie Slovenského
národného povstania ( 1944 )
1. september – Deň Ústavy Slovenskej
republiky (1992)
17. november – Deň boja za slobodu a
demokraciu (1989)









6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
3. apríl - Veľký piatok
6. apríl - Veľkonočný pondelok
1.máj - Sviatok práce
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
1. november - Sviatok všetkých svätých
24. december Štedrý deň
25. december Prvý sviatok vianočný
26. december Druhý sviatok vianočný
Cirkevné sviatky – dni pracovného pokoja
6. január – Zjavenie Pána ( Traja králi
a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
18. apríl – Veľký piatok (2014) – počíta sa 40 dní od
Troch kráľov po popolcovú stredu
21. apríl – Veľkonočný pondelok (2014)
15. september – Sedembolestná Panna Mária
1. november – Sviatok Všetkých svätých
24. december – Štedrý deň
25. december – Prvý sviatok vianočný
26. december – Druhý sviatok vianočný
Rodinné sviatky – pracovné dni
narodeniny
meniny
svadby
výročia
maturita
promócia
Každý človek je člen spoločenstva ( rodiny, národu, štátu).
Spoločenstvá majú svoje zvyky a tradície – vzájomná odlišnosť.
Človek zo spoločenstva preberá určité zvyky a tradície a snaží
sa ich zachovať.
Zachovávať zvyky a tradície sa usilujú FOLKLÓRNE SÚBORY
(SĽUK, Lúčnica, Vranovčan)
Pamätné dni – pracovné dni
25. marec – Deň zápasu za ľudské práva
13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných
4. máj – Výročie úmrtia M. R. Štefánika
7. jún – Výročie Memoranda národa slovenského
5. júl – Deň zahraničných Slovákov
17. júl – Výročie Deklarácie o zvrchovanosti SR
4. august – Deň Matice Slovenskej
9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia
19. september – Deň vzniku Slovenskej národnej rady
6. október – Deň obetí Dukly
27. október – Deň černovskej tragédie
28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
29. október – Deň narodenia Ľudovíta Štúra
30. október – Výročie Deklarácie slovenského národa
31. október – Deň reformácie
30. december – Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu
VEĽKÁ NOC
3. apríl – Veľký piatok
6. apríl – Veľkonočný pondelok
kresťania – oslavujú ukrižovanie a znovuzrodenie Ježiša Krista
ostatní ľudia – sviatky jari, jarný slnovrat
zvyky, tradície, symboly:
zelený štvrtok – špenát
veľký piatok – omša, pôst, nezvonia zvony len rapkáče
veľkonočná nedeľa – svätenie jedla
veľkonočný pondelok – oblievačka, šibačka ( omladenie, sila)
vajíčka, kraslice
veľkonočná výzdoba
veľkonočné pozdravy
halúzky – bahniatka
mláďatá ( kuriatka, kačičky, húsatá, zajačiky, baránok)
typické jedlo: vajcia, údená šunka, klobásy, chren,
koláče - baránok
VIANOCE
24. december – Štedrý deň
25. december – Prvý sviatok vianočný
26. december – Druhý sviatok vianočný
kresťania - oslavujú narodenie Ježiša Krista
ostatní ľudia – sviatky lásky a pokoja , zimný slnovrat
zvyky, tradície, symboly:
adventný veniec
betlehem – v r. 1223 sv. František z Assisi
koledy – Tichá noc v Rakúsku v r. 1816 J. Mohr
stromček – v r. 1507 v Nemecku
darčeky
vianočná výzdoba, imelo
vianočné pozdravy a vinše v r. 1709 v Taliansku
šupiny z ryby – bohatstvo,
rozrezané jablko – zdravie
plameň sviečky – zdravie, smrť
reťaz – súdržnosť rodiny
pri stole nemá byť nepárny počet stolovníkov
od večere sa nemá vstávať
typické jedlo: oblátka s cesnakom a medom, opekance s makom, s tvarohom
fazuľová polievka, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, koláče, sušené ovocie a oriešky
Štátne sviatky - Slovensko
1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
Je štátnym sviatkom, a zároveň aj dňom pracovného pokoja. Oslavujeme ho od roku 1993 na počesť vzniku
samostatnej Slovenskej republiky. 30. decembra 1992 o polnoci oficiálne zanikla Česko-slovenská federatívna
republika a od 1. januára 1993 Slovenská republika začala písať svoju vlastnú históriu. Vďaka pokojnému
rozdeleniu federatívnej republiky si Slovenská republika ihneď získala medzinárodný kredit. Okamžite bola
uznaná svojimi susedmi i medzinárodným spoločenstvom a od 19. januára 1993 sa stala členom Organizácie
spojených národov. Pre mnohých je 1. január dňom, keď v nich doznieva atmosféra z predošlého dňa plného
osláv a zábavy. Taktiež sú počas tohto dňa časté rodinné návštevy a v neposlednom rade je to deň keď si väčšina
ľudí dáva novoročné predsavzatia, a zároveň bilancuje starý rok
5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Štátnym sviatkom
si pripomíname slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, ktorí zostavili slovanské písmo hlaholiku a
preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Svätí Cyril a Metod boli tiež vyhlásení za spolupatrónov
Európy.
29. august Výročie SNP
V tento deň si obyvatelia Slovenska pripomínajú výročie začiatku SNP, ktoré vypuklo 29. augusta 1944.
Slovenské národné povstanie je jednou z najvýznamnejších udalostí slovenských národných dejín, medzníkom,
ku ktorému sa už vyše polstoročia vracia naša spoločnosť ako k žriedlu národnej identity, demokratickosti a
spolupatričnosti k rodine európskych štátov. S úctou a vďakou si spomíname na hrdinských bojovníkov, vojakov,
partizánov a ilegálnych pracovníkov, ktorí odolávali presile, no napriek utrpeniam a obetiam kliesnili cestu aj
nášmu dnešnému životu.
1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky - Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č.241/1993 Z. z. o
štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z 20. októbra 1993, ktorý nadobudol účinnosť
1. januára 1994, sa ustanovil 1. september ako štátny sviatok - Deň Ústavy Slovenskej republiky. Ústava
Slovenskej republiky je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Dokument
vznikol v záujme presadzovania práv príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike s
vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu Deň študentov bol medzinárodnou študentkou úniou stanovený na 17. novembra, a to na pripomenutie udalostí,
kedy bolo v Prahe po proti nacistickej demonštrácii popravených deväť študentov, a tisíce ďalších boli poslané do
koncentračného tábora Sachsenhauseun.
Dni pracovného pokoja
6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
V tento deň si kresťania po celej planéte pripomínajú sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov. Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi od 3. storočia. Ide o deň, kedy
sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca narodenie Božieho Syna všetkým národom. V minulosti bol tento sviatok spojený s dňom krstu Ježiša v rieke Jordán, ale od roku 1969
sa tento deň oslavuje zvlášť. Ako počas celého vianočného obdobia, tak aj na jeho záver sa viažu rôzne obyčaje. Najznámejšie sú „trojkráľové obchôdzky“, počas ktorých najmä
mladí chlapci obchádzajú domácnosti, sú zahalení do dlhých bielych košelí a na hlavách majú položené korunky. V každej domácnosti následne predvádzajú trojkráľovú hru –
imitáciu návštevy Troch Kráľov pri Ježišovom narodení. Sviatok Troch kráľov sa tiež považuje za záver vianočného obdobia. Najmä v dedinskom prostredí je známe aj koledovanie
kňazov so sprievodom, pri ktorom kňaz napíše na dvere iniciálky troch biblických mudrcov - G. M. B. (Gašpar, Melichar, Baltazár). Následné pokropí dom svätenou vodou a
zavinšuje zdravie, šťastie a hojnosť.
3. apríl - Veľký piatok
Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. V kresťanskom kalendári je to piatok pred Veľkou nocou. Je súčasťou Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Jedná sa o deň
utrpenia a preto v rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno
za deň len raz do sýtosti. Iba v tento deň je súčasťou liturgie uctievanie kríža a neoslavuje sa v ňom eucharistia, podáva sa však sväté prijímanie. Asi štyridsať štátov uznáva Veľký
piatok ako sviatok pracovného pokoja.
6. apríl - Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je deň, ktorý nasleduje po nedeli zmŕtvychvstaní pána. V kresťanstve je jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy kresťania prežívajú veľkonočnú radosť so
svojho vykúpenia. Je spojený s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa zaraďujú medzi prechodové rituály končiacej sa zimy a nastávajúcej jari. Táto nekresťanská prax bola v
priebehu dejín v rôznych kultúrach teologizovaná a zaradená do kresťanského rámca.
1.máj - Sviatok práce
Sviatok práce, alebo 1. máj sa oslavuje od roku 1890. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a
masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za 8 - hodinový pracovný čas. Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok.
Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich.
8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si jednotlivé štáty starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Deň víťazstva nad fašizmom je
štátnym sviatkom aj dňom pracovného pokoja Slovenskej republiky.
15. september - Sedembolestná Panna Mária Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a
Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412. Panna Mária mala vo svojom živote mnoho bolestí. Celý
jej život je popretkávaný nečakanými, bolestnými udalosťami. Číslo sedem v biblickom slova zmysle znamená plnosť. No predsa tradícia hovorí o konkrétnych siedmich bolestiach,
ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila.
1. november - Sviatok všetkých svätých Katolícka cirkev 1. novembra slávi prikázaný sviatok Všetkých svätých, na ktorý 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých verných
zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. Veriaci si dnes počas omší pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Spomínajú a modlia
sa aj za tých, ktorí nemajú miesto v kalendári, neboli vyhlásení za svätých, ale žili čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať pre iných.
24. december Štedrý deň Štedrý deň, ktorý pripadá na 24. decembra, je posledným dňom prípravy na vianočné sviatky. V stredoveku išlo o posledný deň v roku, ktorý začínal práve
na slávnosť Narodenia Pána 25. decembra. So Štedrým dňom je spojených množstvo predkresťanských i kresťanských zvykov a povier. Štedrý deň má rôzne pomenovania ako
Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun. Tieto názvy sú odvodené od obyčajov a rôznych magických úkonov, ktoré sa vykonávali v tento deň. Boli zamerané najmä na
pozitívne ovplyvnenie nasledujúcich dní, udalostí a pracovných činností. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu.
25. december Prvý sviatok vianočný V rímskokatolíckej cirkvi je druhým najhlavnejším sviatkom Prvý sviatok vianočný alebo Sviatok Narodenia Pána, ktorý sa podľa gregoriánskeho
kalendára slávi 25. decembra. Od reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, na Štedrý večer (24. decembra). Rímski katolíci sústreďujú svoju oslavu najmä k času, keď
odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša sa takto slávi priamo o polnoci, a preto sa nazýva polnočná omša. Ako na Štedrý deň, tak aj na Prvý sviatok vianočný sa konalo
viacero obyčajov, ktoré mali najmä očistný charakter. Významným prostriedkom bola najmä voda. V tomto čase sa konali aj obchôdzky a koledy. Betlehemci chodili po domoch a
vinšovali všetkým zdravie, šťastie a Božie požehnanie.
26. december Druhý sviatok vianočný Druhý sviatok vianočný je zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, svätému Štefanovi. Bol diakonom a kvôli svojej vernosti Ježišovmu
učeniu bol v 1. storočí po Kristovi ukameňovaný. Sviatok svätého Štefana bol zavedený okolo roku 380. Svätý Štefan bol prvým kresťanom, ktorý bol zabitý za šírenie kresťanstva.
Na našom území sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky, koledy, príbuzný sa navzájom navštevovali. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období
adventu, ktorá sa nazývala Štefanská. Dopoludnia bolo rozšírené hranie divadla alebo hier