Transcript Význam podpory rodinných vzťahov pri formovaní

Identita
 Identita je kombináciou vlastností, hodnôt a
presvedčení, ktoré odlišujú jednu osobu od druhej.
 Odpoveď na otázku „Kto som“ a „Aký som“ dieťa
začína vnímať na základe toho, ako ho vnímajú ostatní.
Identita a sebaúcta
Identita úzko súvisí so sebaúctou dieťaťa. Z reakcií
druhých ľudí sa dozvedáme nielen to, kto sme a akí
sme, ale aj nakoľko sme „hodnotní“:
 Ak v očiach druhých dieťa vníma rešpekt, prijatie,
lásku, obdiv, získava primeranú sebaúctu.
 Ak od druhých ľudí vníma odmietanie, pohŕdanie,
ponižovanie, cíti sa nehodnotné, nehodné lásky.
Význam sebaúcty
Človek, ktorý si váži samého seba, je schopný mať
rešpekt aj k druhým.
Človek, ktorý si sám seba neváži, neváha používať aj
deštruktívne a/alebo sebadeštruktívne správanie,
častejšie zlyháva v interpersonálnych vzťahoch, je viac
ohrozený psychopatologickými javmi. Kvalita života
jeho a jeho blízkych je oveľa nižšia ako u človeka
s primeranou sebaúctou.
Dieťa s vysokou sebaúctou:
 váži si samo seba a pokladá sa za hodnotné, schopné
 má zo seba dobrý pocit,
 je priateľské, vyrovnané, spoločenské a sebavedomé,
 necíti potrebu zle sa správať, robiť problémy, hádať sa
alebo ničiť,
 jeho sociálne vzťahy sú vo všeobecnosti dobré, je
menej ovplyvniteľné vrstovníkmi a má tendenciu robiť
lepšie rozhodnutia,
 k novým výzvam pristupuje s dôverou a entuziazmom.
Dieťa s nízkou sebaúctou:
 nemá rešpekt k sebe samému,
 je presvedčené o vlastnej neschopnosti, bezvýznamnosti,






neúspešnosti a malej hodnote,
môže sa cítiť izolované, nemilované a bezbranné,
pokladá sa za neschopné získať to, čo chce,
obviňuje ostatných za svoje vlastné neúspechy,
je ľahko ovplyvniteľné ostatnými,
vyvoláva situácie, ktoré ústia do negatívnych dôsledkov
(napríklad odmietnutie),
obvykle nedodržiavajú stanovené pravidlá alebo postupy
Sebaúcta, identita a rodina
• „Nespadli sme z neba“ – nesieme gény svojich rodičov
a ich predkov, sme z nich „zložení“
• Epigenetika – nielen gény našich predkov, ale aj ich
životné skúsenosti a životný štýl si nesieme v sebe
• Takže sme z veľkej časti tým, čím sú naši rodičia
Sebaúcta, identita a rodina
Sebaúcta dieťaťa je úzko prepojená s úctou k vlastným
„koreňom“ . Dieťa sa (vedome alebo podvedome)
stotožňuje so svojou rodinou:
 Ak jeho rodine prejavujem úctu, prejavujem úctu aj
dieťaťu, prijímam ho také, aké je, a pomáham budovať
jeho sebaúctu
 Ak z reakcií druhých ľudí dieťa získa pocit, že jeho
rodina nestojí za nič, cíti sa nehodnotné aj ono samo.
Sebaúcta u dieťaťa v NS
Identita a sebaúcta sú odvodené z pocitu, že som
plnohodnotnou súčasťou skupiny alebo rodiny. Naše
minulé vzťahy sú našou súčasťou.
 Deti v náhradnej rodinnej starostlivosti sú často zmätené,
neisté a nemajú zo seba dobrý pocit, a to kvôli oddeleniu
od rodiny, kvôli skúsenosti umiestnenia v náhradnej rodine
alebo v inštitúcii a kvôli faktorom, ktoré viedli
k umiestneniu v náhradnej starostlivosti.
 Deti majú tiež ťažkosti oddeliť seba a svojich rodičov. Keď
zistia, že ich rodičia nie sú cenení, budú sa cítiť
znehodnotené aj ony.
Podpora identity a sebaúcty
 Čím viac môžeme deťom pomôcť pochopiť a prijať,
kým sú, tým lepší pocit budú mať zo seba. Posilňujeme
identitu dieťaťa tým, že mu pomáhame, aby ostalo
spojené s rodinou, minulosťou a kultúrou.
 Identita dieťaťa (alebo kým dieťa je) je priamo
prepojená so vzťahom dieťaťa k jeho rodine a kultúre.
Ak chceme posilniť identitu dieťaťa, potom musíme
stavať na týchto vzťahoch.
Podpora identity a sebaúcty
Pozitívne formovanie identity a sebaúcty môžeme
v súvislosti s rodinou dieťaťa podporovať dvojakým
spôsobom:
 Pozitívne rozprávať o rodine dieťaťa (v pravde a úcte)
 Podporovať vzťahy dieťaťa s rodičmi a inými blízkymi
ľuďmi (starí rodičia, súrodenci, priatelia, strýkovia a
tety...)
Ak sa snažíme podporovať vzťahy dieťaťa s členmi
rodiny:
 prejavujeme tým úctu voči dieťaťu a pomáhame
zvyšovať jeho sebaúctu.,
 učíme ho, že vzťahy sú dôležité a že má zmysel ich
budovať, aj keď to stojí energiu.
Ak vzťahom dieťaťa nepripisujeme dôležitosť:
 odmietame a degradujeme dieťa,
 učíme ho povrchnosti vo vzťahoch, ukazujeme, že
nemá zmysel do vzťahov investovať energiu.
Súrodenci
 Okrem rodičov najbližší príbuzní dieťaťa.
 Majú priemerne polovicu génov spoločných, spoločných




rodičov, predkov, zväčša spoločnú minulosť.
Najdlhšie trvajúci vzťah v živote.
„Vedľajšie väzbové postavy“, v prípade nefunkčnosti rodičov
sa môžu stať aj hlavným objektom vzťahovej väzby
Spolupatričnosť – potreba niekam patriť.
Vyššia istota do budúcna - nie som sám, môžeme si
pomáhať, podporovať sa, byť spolu.
Súrodenci
Puto medzi bratmi a sestrami je jedinečné. Hoci môže byť
v niektorom období silnejšie a v inom slabšie, alebo môže
ísť o veľmi komplikované vzťahy, to, ako človek vníma svoju
identitu, je nepopierateľne spojené s jeho súrodencami.
Toto puto existuje u detí vo všetkých rodinách, ale môže byť
ešte silnejšie u súrodencov v rodinách, v ktorých sa
vyskytovalo týranie a zanedbávanie. Veľmi skoro sa naučia
spoliehať sa jeden na druhého, aby zvládli ťažkosti
v rodine.
Väčšina súrodencov sa o seba zaujíma a potrebujú sa
navzájom ešte viac, keď rodičia nie sú k dispozícii.
Súrodenci
Súrodenci si vzájomne môžu pomôcť prijať svoju rodinu,
svoju minulosť a svoju identitu. A pre mnohé deti v
náhradnej starostlivosti sú práve súrodenci jedinými
spojencami s minulosťou, ale aj spolupútnikmi
prítomnosťou a budúcnosťou.
Je našou povinnosťou vynaložiť všetko potrebné úsilie na
to, aby sme súrodencom umožnili byť spolu a
vybudovať si pevné puto, ktoré ich bude sprevádzať
celým životom.
Súrodenci v náhradnej rodine
Oddeľovanie súrodencov v náhradnej starostlivosti ešte
zväčšuje stratu, s ktorou sa deti musia vyrovnať počas
oddelenia od svojej rodiny.
Preto by mala byť vyvinutá všetka snaha, aby mohli byť
súrodenci umiestnení spolu.
Na druhej strane - je ťažké nájsť rodiny, ktoré by boli
ochotné (a schopné) prijať niekoľko detí naraz.
Súrodenci v náhradnej rodine
Obavy rodín sú oprávnené – už jedno dieťa v náhradnej
rodine (hlavne ak má za sebou psychickú depriváciu,
časté striedanie inštitúcií/rodín, traumy...) môže
destabilizovať rodinný a manželský život a narušiť
psychický vývin vlastných detí v rodine.
Súrodenci v náhradnej rodine
Spoločné umiestnenie viacerých súrodencov znamená
nielen znásobenie už aj tak vysokých nárokov na
náhradnú rodinu, ale navyše, ak si deti prinášajú
závažné problémy, môže byť naozaj ťažké prerušiť ich
negatívne vzorce správania a zaistiť bezpečnosť.
Súrodenci sa často navzájom podporujú v udržiavaní
negatívneho správania a zároveň si vzájomne bránia
pripútať sa k náhradným rodičom, čo je vlastne
zmyslom umiestnenia dieťaťa v náhradnej rodine.
Súrodenci v náhradnej rodine
„Hoci puto medzi súrodencami je nesmierne
dôležité, malo by byť druhotné oproti možnosti
každého dieťaťa cítiť sa bezpečne, uzdraviť sa a
stať sa súčasťou náhradnej rodiny.“
Deborah D. Gray
Z toho vyplýva:
 Nutnosť individuálneho posudzovania vhodnosti
spoločného umiestnenia súrodencov v náhradnej
rodine (hlavne v závislosti od závažnosti problémov,
ktoré si nesú ako dôsledok minulosti).
 Náhradná rodina by mala mať možnosť dôkladne sa
oboznámiť s aktuálnym stavom a minulosťou detí,
zvážiť svoje sily a slobodne sa rozhodnúť, či je ochotná
prijať do starostlivosti súrodencov.
Z toho vyplýva:
 V prípade umiestnenia súrodencov spolu by náhradná
rodina mala dostávať obrovskú, systematickú a
komplexnú podporu a pomoc zo strany odborníkov a
spolupracujúcich inštitúcií.
 V prípade nevyhnutného umiestnenia súrodencov v
rôznych prostrediach by malo byť jednou z priorít
udržiavať a podporovať vzťah medzi nimi
pravidelnými stretnutiami a ďalšími druhmi
kontaktov.
Na záver
Deti, ktoré potrebujú náhradnú starostlivosť, sú
z viacerých dôvodov ohrozené nízkou sebaúctou
a problémami s identitou.
Povinnosťou ľudí, ktorí sa o ne starajú, je pomáhať
deťom budovať si pozitívnu sebaúctu a pomôcť im
pochopiť, kým vlastne sú.
A to nejde bez toho, aby sme podporovali vzťahy dieťaťa
k jeho rodinným príslušníkom.
Milan Daniel,
miniBODKA o.z.
director childrens humanitarian Slovakia