Transcript Hormóny
Biochémia hormónov - neurohumorálna regulácia metabolizmu Hypotalamus = spojovací článok medzi nervovým a humorálnym riadením - riadi syntézu hormónov hypofýzou - riadi sympatikus a parasympatikus Sympatikus: zaistiť podmienky pre činnosť kostrového svalstva pri záťaž. stavoch - mobilizácia zásob – glykogenolýza, lipolýza. Výsledkom jeho aktivácie je aj vyplavenie adrenalínu do krvi. Parasympatikus: aktivuje procesy, súvisiace s príjmom potravy – t.j. vstrebávanie, vytváranie zásob, sekrécia inzulínu. Hormóny s prevažne anabolickým účinkom -t.j. v období po prijatí potravy, v období rastu a pri rekonvalescencii - inzulín, rastový hormón, testosterón Inzulín: - -bunky Langerhansových ostrovčekov - Syntéza: prekurzor preproinzulín (12 kDa) – na ribozómoch ER, signálna sekvencia transfer dovnútra ER – odštiepenie sign. sekv. = vznik proinzulínu – transport v cisternách do Golgiho aparátu – z neho vznik sekrečných granúl – dozrievanie granúl = pH – premena proinzulínu na inzulín (vyštiepenie C-peptidu endopeptidázou) - inzulín je secernovaný exocytózou Regulácia exkrécie – koncentráciou D-glukózy v intestinálnej tekutine obklopujúcej bunky Langerhansových ostrovčekov - typická odpoveď – 2 fázy: 1. v priebehu 4 – 6 min 2. dlhá fáza – až do ustálenia hladiny glc Glc - vstup do -buniek GLUT-2 (čím vyššia c glc, tým rýchlejší transport cez membránu) – glukokináza glc-6-P acetylCoA Citrát. cyklus ATP/ADP spôsobí zatvorenie K+ kanálov a otvorenie kanálov pre Ca2+ (deje sa tak cez druhých poslov, t.j. cAMP a fosfoinozitol-1,4,5-trifosfát) aktivácia proteínkináz = kontrakcie mikrotubulov a presun sekrečných granúl k cytoplazmatickej membráne -uvažuje sa, že bifázové uvoľnenie inzulínu: 1. Fáza: cez cAMP 2. Fáza: cez IP3 Sekréciu inzulínu: - podpora: niektoré AK, parasympatikus, MK, ketolátky, glukagón, kortizol, rastový hormón, gastrointestinálne hormóny (cholecystokinín, gastrín, sekretín, enterogastrón), ktorých hladiny sa zvyšujú po prijatí potravy. - inhibícia: adrenalín, noradrenalín, dopamín, somatostatín Účinok inzulínu. -receptory: bunky kostrových svalov, tukové tkanivo, pečeň - 4 podj. (2 - na vonk. strane membr., 2 - prechádzajú membránou) - na vnútornej strane tvorí komplex s tyrozínkinázou - väzba inzulínu na receptor → autofosforylácia -podjednotiek a fosforylácia IRS (substrát inzulínového receptora) – následne kaskáda reakcií → → → výsledok: fosforylácia/defosforylácia radu signálnych proteínov, enzýmov a transkripčných faktorov - aktivácia fosfatidylinozitol-3-kinázy: premena fosfatidylinozitol-4,5bisfosfátu na fosfatidylinozitol-3,4,5-trifosfát → aktivácia proteínkinázy B aktivuje glykogénsyntázu a fosfodiesterázu, fosforyluje cytoskeletárne proteíny → transport vezikúl s GLUT-4 do membrán svalových a tukových buniek Fosforylácia inzulínového receptora a IRS1 a 2 → aktivácia fosfatidylinozitol-3kinázy (PI3K) → tvorba fosfatidylinozitoltrifosfátu. Tento sa viaže s fosfatidylinozitoldependentnou kinázou-1, čo vedie k fosforylácii a aktivácia proteínkinázy B (novší názov: Akt). Vplyv inzulínu: na metabolizmus sacharidov: - presun GLUT-4 do membrán (len svaly a tuk. tkanivo) a tým vstup glc do týchto buniek (!!!pečeň – GLUT-2 !) - glykolýzu (pre synt. MK) a glykogenogenézu - glykogenolýzu a glukoneogenézu na metabolizmus lipidov: - lipoproteínovú lipázu → odstránenie TAG z krvi - v pečeni a tuk. tk . stimuluje lipogenézu, acetyl-CoA-karboxylázu; transkripciu syntázy MK; v svaloch: vstup MK do buniek (FAT/CD36) - hormónsenzitívnu lipázu na metabolizmus proteínov: - vstup AK do buniek a transláciu, proteolýzu Vplyv inzulínu na tvorbu glykogénu: - rozhodujúcu úlohu v syntéze glykogénu má glykogénsyntáza, regulovaná kovalentnou modifikáciou: - fosforylovaná = inaktívna - defosforylovaná = aktívna Za defosforyláciu GS sú zodpovedné proteínfosfatázy (PrP) Inzulín: 51 AK; A 21 AK; B 30 AK Človek – sviňa: Ala – Thr v B reťazci na C-konci Koncentrácia inzulínu nalačno: 70 pmol/l (61 pmol/l = 10 μU/ml = 0,4 ng/ml) Denne cca 50 U 1 U = u králika s hmotnosťou 2 kg zníži glykémiu zo 7 mmol/l na 2,5 mmol/l Polčas inzulínu v krvi: 3 – 5 min. Degradáciu začína glutatióninzulíntranshydrogenáza – štiepi S-S väzby, spájajúce A a B reťazec Regulácia sekrécie inzulínu inkretínovými hormónmi - glukózodependentný inzulinotropný polypeptid – tvorí sa v endokrinných bunkách duodéna a jejuna v prítomnosti potravy - glukagón-like peptid 1 (GLP-1) – po príjme potravy 3-8x zvýšenie v krvi – väzba na GLP-1-receptor na a buniek L.O. - podporuje expresiu inzulínového génu a sekréciu inzulínu - inhibuje sekréciu glukagónu Rastový hormón (somatotropín) - peptid 191 AK, hypofýza Účinky: - mierne hyperglykemický, prolipolytický, proteoanabolický – t.j. pri hladovaní a strese zabezpečiť, aby sa prednostne využívali lipidové zásoby a šetrili sa bielkoviny. -v pečeni stimuluje tvorbu IGF-I (insulin-like growth factor I) – účinok podobný inzulínu Hormóny s prevažne katabolickým účinkom - glukagón, trijódtyronín, tyroxín, kortizol, katecholamíny - ich účinok sa prejavuje pri záťažových stavoch (stres, hlad, choroba) Glukagón - 29 AK, tvorba: bunky Langerhansovych ostrovčekov - sekrécia je regulovaná hlavne poklesom glykémie, ale aj c niektorých AK (Ala, Arg) – avšak nie v zmysle zvýšenia proteosyntézy, ale glukoneogenézy Účinky glukagónu - receptory hlavne na hepatocytoch – po väzbe aktivácia adenylátcyklázy - hlavná úloha: zabrániť poklesu glykémie → podpora tvorby glc v pečeni a jej uvoľnenie do krvného obehu – glykogenolýza, glukoneogenéza - zabezpečenie dostatočnej hladiny MK, ketolátok, AK v krvi - v adipocytoch: aktivácia lipolýzy, v pečeni inhibuje syntézu TAG - proteokatabolický účinok – súvisí s aktiváciou glukoneogenézy Glukagón -pôsobí cez tzv. G-proteíny - G-proteín : 3 podjednotky - na je v kľude naviazaný GDP - väzba hormónu na receptor výmena GDP za GTP konformačná zmena - uvoľnenie -podj. a jej presun k efektoru - aktivácia efektora (hydrolýza GTP) Efektorom je v prípade glukagónu adenylátcykláza (adenylylcykláza): Vplyv glukagónu na tvorbu glykogenolýzu: koncentrácia cAMP aktivuje proteínkinázu A - fosforyláciou aktivuje fosforylázakinázu. Tá fosforyláciou aktivuje glykogénfosforylázu. !! Proteínkináza A fosforyláciou inaktivuje glykogénsyntázu!!! a tiež acetyl-CoA karboxylázu Trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4) - vznik jodáciou tyrozínu, ktorý je zabudovaný v tyreoglobulíne - tvorba je riadená z hypofýzy tyreotropným hormónom, ktorý sa tvorí ako odpoveď na tyreoliberín z hypotalamu ako odpoveď na chlad a emócie - relatívne konštantná hladina T3 a T4 je udržovaná spätnou väzbou – vzostup T3 a T4 tlmí tvorbu tyreoliberínu, pokles ho stimuluje - zvyšujú metabolický obrat – tvorba energie vo forme tepla - cytoplazmatickou membránou prenikajú, v cytoplazme sa viažu na prenášač, receptor je až v jadre – ovplyvňujú transkripciu Steroidné hormóny - pohlavné hormóny, glukokortikoidy (kortizol), mineralokortikoidy (aldosterón) - prekurzor = cholesterol - z 27-uhlíkatého cholesterolu sa najprv odštiepi 6-uhlíkatý fragment a v mieste štiepenia ketoskupina (pregnenolon), presun dvojitej väzby z polohy 5 do polohy 4 a OH skupina (C3) sa oxiduje na keto (progesterón) - 3 hydroxylácie (C 17, C 21 a C 11) = kortizol - 2 hydroxylácie (C 21 a C 11) a oxoskupina na C18 = aldosterón - androgény – skrátenie progesterónu na 19 uhlíkov - estrogény – skrátenie z 19 na 18 uhlíkov Kortizol (kôra nadobličiek) Regulácia sekrécie: adrenokortikotropný hormón (ACTH) Aktivácia hypotalamu – vzruchmi z mozgovej kôry pri stresovej reakcii – tvorba kortikoliberínu v hypofýze stimuluje tvorbu ACTH. Tvorba kortikoliberínu: fyzická a duševná záťaž, infekcia, trauma, zmeny teploty, cytokíny. Receptor pre kortizol – intracelulárny – po vytvorení komplexu sa viaže na DNA na glukokortikoidné responzívne elementy a spúšťajú transkripciu navodenie podmienok pre glukoneogenézu (napr. fosfoenolpyruvátkarboxykináza). Účinky kortizolu. - sacharidy: stimulácia glukoneogenézy v pečeni, glykolýzy, následne glykémie a sekrécia inzulínu - lipidy: hladinu voľných MK v krvi cez aktiváciu lipolýzy stimuláciou hormónsenzitívnej lipázy a inhibíciou lipogenézy - metabolizmus proteínov: vstup AK do mimopečeňových tkanív a naopak, vstup AK do hepatocytov → substráty pre glukoneogenézu. - imunosupresívny účinok – inhibuje tvorbu prozápalových cytokínov (Il-1, Il-6, TNF-alfa, ...) a stimuluje tvorbu lipokortínu, ktorý je inhibítorom fosfolipázy A2, čím inhibuje tvorbu derivátov kyseliny arachidónovej (leukotriénov) Adrenalín = epinefrín - patrí medzi katecholamíny, tvorí sa v dreni nadobličiek z tyrozínu - pôsobí na hepatocyty cez 1 receptory – aktivácia inozitolfosfolipidovej signalizačnej dráhy – výsledkom je fosforylácia glykogénsyntázy (inakt) a fosforylázakinázy (akt) aktivácia glykogénfosforylázy = štiepenie glykogénu a glc do krvi - 2-adrenergné receptory v pečeni a svaloch aktivácia adenylátcyklázy aktivácia glykogenolýzy Glukagón a adrenalín – podobné účinky – ale: pri hypoglykemickom záchvate je vhodnejšie podanie (intramuskulárne) glukagónu, lebo pôsobí iba na hepatocyty, kým adrenalín aj na svalové bunky Adipocytárne hormóny - leptín (16 kDa proteín) – na úrovni hypotalamu tlmí príjem potravy (potláča pocit hladu) Navýšenie objemu tuk. tkan. - leptín – pocit sýtosti Pokles objemu tuk. tkan. - leptín – pocit hladu U obéznych: hladiny leptínu – pravdepodobne leptinorezistencia - adiponektín – zvyšuje citlivosť tkanív k inzulínu – deficit adiponektínu vedie k obezite a inzulínovej rezistencii - rezistín - hladiny vedú k inzulínovej rezistencii Gastrointestinálne hormóny -gastrín – peptid, produkovaný žalúdkom – stimuluje produkciu HCl. Podnet: prítomnosť potravy v žalúdku. - sekretín – v hornej časti tenkého čreva – stimul: prítomnosť kyslej natráveniny – spúšťa tvorbu pankreatickej šťavy. - cholecystokinín = pankreozymín - v hornej časti tenkého čreva – stimul: prítomnosť lipidov – spúšťa tvorbu pankreatickej šťavy. Uvoľňuje sa aj do krvi - navodzuje pocit sýtosti. - GIP (gastrický inhibičný polypeptid) – spomaľuje vyprázdňovanie žalúdku a zvyšuje sekréciu inzulínu. - GLP-1 (glucagon-like peptid 1) – syn. inkretín - produkovaný sliznicou GIT - !!!!síce je štruktúrne podobný glukagónu, účinky má ako inzulín, navyše stimuluje jeho tvorbu, vyvoláva pocit sýtosti – v liečbe diabetu 2. typu: GLP-1 - inkretínové mimetiká = analógy GLP-1: EXANATID (39 AK polypeptid) – 2x denne subkutánne. GLP-1 má polčas v krvi 2 min, Ex. – výrazne predĺžený - GLP-1 je štiepený dipeptidylpeptidázou IV – inhibítor: SITAGLIPTÍN