Transcript Cesty objaviteľov do rôznych častí Zeme

Cesty objaviteľov
do rôznych častí Zeme
Geografia 5. ročník ZŠ
Čo je za horizontom
večná otázka objaviteľov
Poznávanie nových krajín bolo vždy pre človeka
veľkým dobrodružstvom
Najvýznamnejší objavitelia v histórii sú námorní
kapitáni
Prvé objavné výpravy
Prvé objavné výpravy do
neznámych území
podnikali už starovekí
moreplavci, najmä
Féničania, Gréci a
Kartáginci
Odvážni fénickí moreplavci
už v 5. storočí pred
Kristom brázdili vody
Atlantického oceánu
Neúnavnými, po
dobrodružstve túžiacimi
objaviteľmi krajín na
západe boli Kelti
Krištof Kolumbus
Začiatkom augusta 1492 tri karavely
admirála Krištofa Kolumbusa
boli pripravené na plavbu do
neznáma - Santa Maria
(najväčšia, vlajková loď), menšia
Pinta (čo znamená Maľovaná) a
miniatúrna Niña (čo znamená
Dievčatko).
2. októbra 1492 vystúpil na breh
Objavil však nový kontinent.
Neskôr tento svetadiel – dnešná
Severná a Južná Amerika –
dostal názov Mundus Novus –
„Nový svet.“
Santa Mária – Pinta – Niña
Amerigo Vespucci
Ameriku objavil Krištof
Kolumbus
Portugalec Fernando
Magalhaes dokázal, že je
to nový svetadiel
Meno dostala po talianskom
moreplavcovi Amerigovi
Vespuccim, ktorý toľko
písal o svojich výpravách k
juhoamerickému pobrežiu,
že jeho krstným menom
nazvali celý novoobjavený
kontinent
James Cook
James Cook bol
mimoriadne významným
objaviteľom a
výskumníkom, ktorého tri
plavby okolo sveta a
hlavne vydané práce
výrazne posunuli znalosti
o Zemi
Objavil posledné svetadiely
Austráliu a Antarktídu,
nové ostrovy a moria
Plavby Jamesa Cooka
Prvá plavba je vyznačená červenou, druhá zelenou, a tretia modrou farbou.
Polárnici
Roald Amundsen – zachraňoval ostatných, nezachránil už
seba
Po slávnom polárnikovi je pomenované more, americká
výskumná stanica na južnom póle i kráter na Mesiaci
O slávu sa však nórsky objaviteľ postaral už za života, napokon
niet sa čomu čudovať – Amundsenova výprava bola prvá,
ktorej sa podarilo dostať na južný pól, a tak 14. decembra
1911 s tritisíc kilometrami v nohách sa obdivovaný Nór
navždy zapísal medzi najvýznamnejších ľudí dvadsiateho
storočia
A hoci sa očakávalo, že severný pól dobyje ako prvý britský
objaviteľ Robert Falcon Scott, ktorý podnikol až štyri výpravy
za južným pólom, víťaza privítalo napokon Nórsko
Robert Scott podľahol hladu, zime a vyčerpanosti 29. marca
1912 ako posledný a do rodnej Británie sa teda nevrátil
žiaden z členov výpravy
Odvážni horolezci
Sir Edmund Percival
Hillary, bol
novozélandský horolezec
a objaviteľ, ktorý sa stal
slávnym, keď ako prvý
zdolal Mount Everest
Dňa 29. mája 1953 dosiahol
vrchol Everestu v
nadmorskej výške 8 848
m (29 035 stôp) spolu so
šerpom Tenzingom
Norgayom
Jozef Psotka
Jozef Psotka bol slovenský horolezec, vo svojej dobe
najstarší človek, ktorý dosiahol vrchol Mount Everestu
bez kyslíkového prístroja
Zaoberal sa horolezectvom, zdolal viacero vrcholov, medzi
iným v r. 1967 alpský Matterhorn Bonattiho cestou
Účastník mnohých himalájskych výprav, napokon v r. 1981
vystúpil na Káčaňdžungu
15. októbra 1984 vyšiel bez kyslíka na vrchol Mount
Everestu ako prvý Slovák spolu so Zoltánom Demjánom
a šerpom Ang Ritom
Počas návratu sa Psotka od svojich spoločníkov oddelil a
po vyše 1000-metrovom páde do Západného kotla
zahynul
Oceánológ Jacques Piccard
Bol jedným z dvoch ľudí, ktorí na vlastnej koži zažili, aké je to stráviť
dvadsať minút v hĺbke 11-tisíc metrov pod morom, v miestach
nesmiernej prázdnoty
• 1958– s batyskafom Trieste v Pacifiku pri ostrove Guam sa ponoril
do hĺbky 7015 metrov
• 1960– v Trieste zostúpil do priehlbne Challenger v Mariánskej
priekope v Tichom oceáne, čo je najhlbšie miesto na Zemi.
Namerali 10 916 metrov, a odvtedy ich nik neprekonal.
• 1964 – skonštruoval miniponorku, v ktorej sa pozrelo na dno
Ženevského jazera vyše 30-tisíc ľudí
Dnešné poznatky o Zemi postupne
získali odvážni objavitelia, ktorí sa
dostali na dosiaľ nepoznané miesta.
Človek aj v súčasnosti objavuje nové
skutočnosti o krajine, v ktorej žije.
Dnešné objavovanie už nie je také
nebezpečné zásluhou využívania
najmodernejšej techniky.