Transcript VZNIK PÍSMA

VZNIK JAZYKA a PÍSMA
• Písmo - nevyhnutný sprostredkovateľ vzdelanosti
ľudských civilizácií.
• Jeho zrod podnietilo úsilie zaznamenať určité myšlienky
a skutočnosti a oznámiť ich aj na diaľku a to nielen v
priestore, ale aj v čase.
• V tomto zmysle boli predchodcami písma zárezy do
dreva, rytiny do kameňa, uzly na povrazoch, kresby.
• Vyšším stupňom vývoja je obrázkové písmo, ktorým sa
ľudia usilovali vyjadriť svoje oznámenia obrázkom,
kresbou. Tomuto písmu mohli rozumieť aj národy, ktoré
hovorili iným jazykom (v súčasnosti sú prakticky
používané obrázkové písma napr. dopravné značky).
• Z obrázkového písma sa vyvinulo slovné písmo, v
ktorom obrázok znamenal určité slovo.
• Na ďalšom vývinovom stupni sa začali používať
obrázkové znaky aj pre slová, ktoré rovnako
zvukovo zneli.
• Podľa charakteru jazykov vznikli znaky pre slabiky,
slabikové písmo, napr. v Mezopotámii a v Egypte.
Zo slabikového písma sa vyvinula staroegyptská
hlásková abeceda, ktorá mala 24 písmen.
Hláskové písmo je písmo, ktoré vyjadruje
samostatne zvuk samohlások (a,e,i,o,u) a
spoluhlások (b,v,g,t,m, atď.)
Z tohto vývoja vidieť, ako znaky vyjadrovali
postupne stále menšie prvky:
myšlienku, pojem v obrázkovom písme,
neskôr slová,
potom slabiky
a nakoniec jednotlivé akustické hlásky.
Obrázkových znakov muselo byť tisíce, na slabiky
stačilo niekoľko sto a na hlásky dokonca už len
niekoľko málo desiatok znakov.
Písmo vzniklo v 4. tisícročí pred K. v Egypte a
Mezopotámii. V povodí riek Eufrat a Tigris
štylizáciou obrázkového písma vzniklo klinové
písmo. Pri týchto riekach bol dostatok
naplavenej veľmi jemnej hliny. Do mäkkých
hlinených tabuliek sa vtláčali písadlá. Na
začiatku ťahu vznikol klinok. Zachovalo sa
státisíce tabuliek, hovorí sa aj o hlinených
knižniciach. Klinové písmo sa podarilo rozlúštiť
a otvára nám pohľad na vtedajšiu, zaniknutú
civilizáciu.
• Staroegyptské obrázkové písmo sa nazývalo
hieroglyfy alebo písmo posvätných rytín.
Používalo sa najmä pri vytesávaní alebo rytí
nápisov do stien chrámov, hrobiek faraónov a
pod.
• Jean-François Champollion (1790–1832)
Fénická abeceda sa dostala prostredníctvom
maloázijských Grékov do Grécka asi v 9.
storočí pred Kr., kde ju zdokonalili. Vzniklo z
nej množstvo variantov pre rôzne grécke
nárečia.
Prostredníctvom gréckych kolonistov sa
poznanie písma dostalo do južnej Itálie (okolie
Neapola), kde ho spoznávajú Etruskovia a
Italici. Najstaršia (archaická) latinská abeceda
sa veľmi podobá archaickému gréckemu písmu
a je len prvým stupňom bohatého vývoja ku
klasickému písmu starého Ríma.
HISTORICKÝ VÝVOJ PÍSANÝCH A TLAČOVÝCH PÍSIEM :
Klinové
písmo
Egyptské
písmo
Fenické
písmo
Grécke
písmo
Etruské
písmo
Latinské písmo
Gótske písmo
Scriptura monumentalis
Arménske písmo
Scriptura actuaria Rímska kurzíva
Koptské písmo
Capitalis quadrata
Gruzínske písmo
Capitalis rustica
Unciála
Polounciála
Národné písma
Karolínska minuskula
Latinkové (antikvové)
písma
Lomené písma
Slovanské písma
Humanistická miniskula
(písaná)
Textúra
Hlaholika okrúhla
Renesančná antikva
Rotunda
Hlaholika hranatá
Baroková (prechodná)
antikva
Švabach
Cyrilika
Klasická antikva
Bastardy
Ustav
Tučná antikva
Fraktúry
Poloustav
Egyptienka
Skoropis
Bezserifové úésma
(grotesk)
Graždanka (azbuka)
Ozdobné písma
Moderné ruské,
Moderné latinkové
tlačové písma
srbské a bulharské
písma
Pôvod slovenského jazyka
• na svete – asi 2500 – 2800 jazykov
• takmer všetky európske jazyky (70) podľa výskumov
pochádzajú zo spoločného indoeurópskeho prajazyka
• týmto jazykom sa hovorilo okolo roku 3 500 pred
Kristom na území južného Ruska a v oblasti Malej Ázie
• nezachovala sa však žiadna písomná pamiatka
• indoeurópske kmene sa začali sťahovať do Ázie
(Indovia, Iránci, Arménci), do juhoeurópskej oblasti
(Gréci, Rimania, Albánci) a západnej Európy (Kelti, Íri,
Germáni, Slovania)
Germánske jazyky
• Severogermánske:
dánčina, nórčina, švédčina, islandčina
• Západogermánske:
angličtina, holandčina, flámčina, nemčina,
Románske jazyky
• Francúzština: 34 krajín
• Taliančina
• Španielčina: 23 krajín
• Katalánčina
• Portugalčina: 7 krajín (Brazília)
• Rumunčina
• Moldavčina
• Rétorománčina (Švajčiarsko, tirolské Taliansko)
vznik tejto skupiny ovplyvnila latinčina (mŕtva)
Slovanské jazyky
V: bieloruština, ruština, ukrajinčina, (AZBUKA)
Z: slovenčina, čeština, lužičtina, poľština
J: bulharčina (upravená cyrilika), chorvátčina,
macedónčina (cyrilika), slovinčina, srbčina
(cyrilika)
• macedónčina sa stala základom staroslovienčiny
Národnostné menšiny na Slovensku:
• Maďarčina – ugro-fínsky jazyk
• Rómčina – indoiránsky jazyk (13. storočie,
pôvod sever Indie a Afganistanu)
• kodifikácia rómčiny na SR na základe
východoslovenského nárečia Rómov
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
Pred 8. storočím
• Praslovančina: spoločný jazyk všetkých Slovanov
(neexistuje pís. pamiatka)
• mala hlásky, kt. sa v slovenčine nezachovali (tvrdý
a mäkký jer) – po palatalizácií mäkčene
• v slovnej zásobe dodnes pôvodne praslovanské
slová: hora, zem, blato, otec, syn, muž, koleno,
hlava, ruka, orať, žať, siať, ...
• Najstaršie slová v našej slovnej zásobe sú
najkratšie
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
Pri príchode Konštantína a Metoda
• Staroslovienčina: macedónske nárečie v okolí
Solúna
• dodnes používajú gréckokatolíci a pravoslávni
veriaci
• Hlaholika: malé písmená gréckej abecedy
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
Uhorsko
• Latinský jazyk
• slovenčina – iba hovorená podoba
• slovenčina obohacuje aj maďarský jazyk:
ablak/oblok, szalma/slama, kerest/krst
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
HUMANIZMUS a RENESANCIA
• Biblická čeština (slovakizovaná čeština – do
nej preložená kralická Biblia)
• spisovný jazyk Slovákov – slovakizovaná
čeština + nárečia
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
KLASICIZMUS, ROMANTIZMUS, REALIZMUS
• Anton Bernolák – západoslovenské nárečie (1790)
(fonetický pravopis: Gramatica Slovaca, Jazykovedno-kritic..., Slowár)
• Ľudovít Štúr – stredoslovenské nárečie (1843)
(fonetický pravopis: prijatý evanjelikmi aj katolíkmi: Nárečia slovenskuo
alebo potreba písania..., Náuka reči slovenskej)
• Martin Hattala, M. M. Hodža (1852)
(úprava štúrovského jazyka – ústup od fonetického pravopisu, i/y)
• 60. roky 19. storočia: Matica Slovenská, 3 gymnáziá
(slovenčina – vyučovací jazyk)
• maďarizácia (od 1867)
(úradný, vyučovací jazyk – maďarčina---- 1907: Apponyiho zákony –
maďarčina aj na ľudových školách)
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
ČSR
• slovenčina – štátny, úradný, vyučovací jazyk
• čechoslovakizmus – československý jazyk
(1920)
Formovanie slovenského spisovného
jazyka
1940
• Pravidlá slovenského pravopisu bez českých slov
• Puristické hnutie (za očistu slovenčiny od českých slov)
1953
• Zásadnejšia zmena pravopisnej normy – zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní
1991
• Zmeny v písaní veľkých písmen
1996
• Zákon o štátnom jazyku v Slovenskej republike
1998-1999
• Posledná úprava