Transcript Slovenská medzivojnová próza

Slovenská
medzivojnová
próza
Zostavil:
Štefan Kohári
Súhrnná snímka
Spoločenské podmienky
Tematika v medzivojnovom období
Realizmus
Sociálno-psychologický realizmus
Socialistický realizmus
Lyrizovaná próza
Spoločenské podmienky
Koniec 1. svet. vojny a vznik ČSR
Rozvoj školstva, vznik kultúrno-vedeckých
inštitúcií
Zvyšuje sa počet vydávaných diel aj počet
vydávaných časopisov
Vznik troch slovenských divadiel:
Slovenské národné divadlo, BA, 1919
Východoslovenské národné div, KE, 1924
Slovenské ľudové divadlo, Nitra, 1941
Tematika v medzivojnovom období
Vojnové zážitky
Povojnová spoločenská realita na SVK
Historické udalosti
Aktuálna spoločenská a sociálna
problematika
Psychológia, vnútorný svet postáv
Popri sebe tvoria tri generácie autorov – staršia
(Tajovský, Kukučín...), stredná (do lit. vstúpili
najčastejšie počas vojny, Rázus, Hronský) a mladšia
(Jilemnický, Urban).
Realizmus
V medzivojnovom období pokračuje aj
tvorba literárneho smeru, ktorý vznikol
ešte pred 1. svetovou vojnou.
Realistický spôsob zobrazovania
skutočnosti využívajú autori ako
Martin Rázus, Ladislav Nádaši-Jégé,
Janko Jesenský, Božena Slančíková
Timrava a manželka J.G. Tajovského –
Hana Gregorová.
Unanimistický román
unanimizmus - literárny smer (uplatňovaný
najmä vo francúzskej poézii), ktorý sa snažil
globálne zachytiť city a vnemy širokých
spoločenských skupín
nazývaný aj unamistický román, kolektív ľudí
(najčastejšie dedina) vystupuje ako jedna z
postáv, postavy nepomenúva, konajú
všeobecne ako dedina
prvky unanimizmu sa nachádzajú v dielach
Andreas Búr Majster (Hronský), Živý bič (Urban)
Milo Urban
(1904 – 1982)
narodil sa v rodine hájnika (považovaný za
nemanželského syna Hviezdoslava)
študoval na vyššej lesníckej škole v B. Štiavnici, neskôr
pre finančné problémy neukončil
redaktor viacerých časopisov (Slovenský národ, Vatra,
Slovák), neskôr šéfredaktor Gardistu
pred koncom 2. sv. vojny emigruje do Rakúska, do
Bratislavy sa vrátil v r. 1974 a venuje sa prekladaniu
TVORBA: Jašek Kutliak spod bučinky (1922, novela)
Živý bič (1927, dvojdielny román: Adam Hlavaj,
Stratené ruky)
voľné pokračovania: Hmly na úsvite,
V osídlach
Sociálno-psychologický realizmus
Usiluje sa o nahliadnutie do vnútra obyčajného
človeka v súvislosti s jeho spoločenským
postavením a postojom spoločnosti k vlastnej
osobe.
Nespravodlivosť páchaná na hlavnej postave a
mravná nadradenosť, výnimočnosť tejto postavy
V dielach prevláda sociálna tematika, dedinské
prostredie
Najvýznamnejší predstavitelia:
Milo Urban, Jozef Cíger Hronský
Socialistický realizmus
Prevláda sociálna tematika, dedinské
prostredie
Bieda ako príčina osobných tragédií, ostrá
kritika správania sa bohatých a pod
vplyvom bohatstva (ľavicové myšlienky)
Autori sa združovali okolo časopisu DAV
(spolu s ľavicovo orientovanými básnikmi)
Najvýznamnejší predstavitelia:
Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ
Fraňo Kráľ
(1903 – 1955)
narodil sa v USA, v rodine slovenského vysťahovalca, na
Slovensko prišiel ako dvojročný
Študoval v Smrečanoch, Liptovskom Mikuláši a Spišskej
Novej Vsi (učiteľský ústav) – už v tomto období ochorel
na týfus, neskôr aj na tuberkulózu (počas vojenskej
služby) – na jej následky aj umrel.
Počas liečenia v Tatranský Matliaroch sa definitívne
sformovalo jeho prosocialistické smerovanie – pracoval
ako učiteľ na viacerých miestach (aj vo Vyšnej Slanej),
pre komunistické myšlienky ho často prekladali
po 2 sv. vojne poslanec v Slov. národnej rade
TVORBA: Jano, Čenkovej deti

– obraz detského sveta v podmienkach kapitalizmu,
prosocialisticky orientované detské príbehy
Cesta zarúbaná - román
Jozef Cíger Hronský
(1896 – 1960)
Narodil sa v rodine tesára, mal 6 súrodencov
štúdium absolvoval vo Zvolene, Krupine, neskôr na
maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach
Pôsobil ako učiteľ, v r. 1917 narukoval na taliansky front,
po vojne opäť učiteľ (v Martine) a neskôr, počas 2.
svetovej vojny správca Matice slovenskej, po vojne
emigroval (Rakúsko – Taliansko – Argentína)
Spoluzakladal tlačiareň Neografia, redigoval časopis pre
deti Slniečko
TVORBA: U nás, Domov, Medové srdce, Sedem sŕdc –
zbierky poviedok (1923 – 34)
Kremnické povesti, Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Budkáčik a Dubkáčik – tvorba pre deti a mládež
Jozef Mak, Andreas Búr Majster – romány napísané v
emigrácii
Lyrizovaná próza
Šíri sa najmä medzi spisovateľmi združenými v
časopisoch Mladé Slovensko a Svojeť.
Má 3 etapy vývinu:
1. Ornamentálna próza
Využíva expresívnosť, lyrickosť textu, ornamentálnosť
(ozdobnosť) jazyka

– dôležitý bol samotný text, jeho štýl a tvar, jeho výrazové
kvality, až potom prichádzala epická zložka (dej).
Objavujú sa pesimistické nálady, nešťastné postavy,
ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a
spoločenskými pravidlami.
Autori experimentujú s jazykom, motívy spájajú často
bez logickej a časovej následnosti (tzv. snový postup)
Najvýznamnejší predstavitelia: Tido J. Gašpar, Ján
Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš.
2. Lyricky tvarovaná próza
Autori využívajú realistické videnie sveta,
no vnímajú ho aj senzualisticky
(zmyslovo).
Jedna skupina autorov sa viac sústreďuje
na dedinskú problematiku, sociálne témy a
druhá skupina na psychologické námety
súvisiace so životom na dedine.
Hrdina sa líši od väčšiny spoločnosti.
Najvýznamnejší predstavitelia: Jozef
Horák, Ján Bodenek a J. C. Hronský
3. Próza naturizmu
Vzniká v 30. rokoch ako typicky slovenská
vetva expresionizmu, postavená na
jednoduchosti príbehu, sociálnom cítení a
básnickom jazyku.
Záchranu pred svetom hľadajú autori v
dedinskom prostredí.
Najvýznamnejší predstavitelia: Dobroslav
Chrobák, Margita Figuli, František
Švantner, Ľudo Ondrejov
Znaky prózy naturizmu
o využíva baladický, pochmúrny dej, tajomnosť,
záhadnosť
o hlavné postavy skúmajú aj svoje pocity, svoje
vnútro
o rozprávkovosť (magická trojka, dobro a
spravodlivosť víťazí, postavy dobré – zlé,
zvieratá myslia a konajú ako ľudia)
o náladové opisy prírody, horské, vrchárske
prostredie
o lyrizácia textu - pocity postáv, vnútorný
monológ, básnické prostriedky v próze
o z textu nie je úplne zrejmá doba, v ktorej sa dej
odohráva
Dobroslav Chrobák
(1907 – 1951)
Narodil sa v rodine krajčíra
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Liptovskom
Mikuláši, neskôr na Vyššej priemyselnej škole v
Bratislave a nakoniec na Českom vysokom učení
technickom v Prahe.
Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, neskôr v Bratislave
ako redaktor Rádiožurnálu v Československom rozhlase.
Zomrel na rakovinu.
Tvorba: Rukoväť dejín slovenskej literatúry
Kamarát Jašek - zbierka poviedok (1937)
Drak sa vracia - novela (1943)
Margita Figuli
(1909 – 1995)
Pochádzala z roľníckej rodiny
Štúdium: Dolný Kubín, Banská Bystrica
Do roku 1941 pôsobila ako anglická
korešpondentka v Tatra banke
TVORBA: Tri gaštanové kone (novela, 1940)
Babylon (román, 1946)
Pokušenie (zbierka noviel, 1937)
Balada o Jurajovi Jánošíkovi (veršovaná, 1980)
autor prezentácie: Štefan Kohári