Transcript Europa_medzi_dvoma_svetovymi_vojnami

Európa medzi dvoma svetovými
vojnami
Mocnosti v medzivojnovom období
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Francúzsko
v dôsledku vojny prežívalo politickú a hospodársku nestabilitu
usilovalo sa o nadvládu v Európe a zastávalo ostrý protinemecký kurz
časté striedanie koaličných vlád
konzervatívne strany sa združili do Národného bloku a socialistické strany + komunisti
vytvorili Ľavicový blok
v rokoch 1926-1929 bol na čele francúzskej vlády Raymond Poincaré- počas tohto obdobia
došlo k stabilizácii a vzostupu hospodárstva
v roku 1929- 1934 sa vybudovala Maginotova línia na hraniciach s Nemeckom
v 30. rokoch 20. st. sa aj vo Francúzsku šírilo fašistické hnutie ( vznikli napr. dve fašistické
strany-Ohnivé kríže a Francúzska akcia) a v roku 1934 bol vo Francúzsku pokus o fašistický
prevrat
v roku 1935 obyvateľstvo zaujalo protifašistický postoj a vytvorilo Ľudový protifašistický front
na čele s Leonom Blumom, došlo k zlepšeniu postavenie sociálnych vrstiev
uskutočnili sa tieto sociálne opatrenia: zaviedol sa 40 h prac. týždeň, dovolenky, odbory,
sociálne podpory
došlo k zoštátneniu železníc, s čím nesúhlasila pravica
v apríli v roku 1938 sa k moci dostal Eduard Daladier
Mocnosti v medzivojnovom období
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Veľká Británia
najsilnejšia európska veľmoc
jej koloniálne panstvo bolo ohrozené národnooslobodzovacím hnutím
v rámci britskej koloniálnej ríše existovali domínia- takmer nezávislé územiaKanada, Austrália, N. Zéland
6.12.1921 vznikol Írsky slobodný štát- hoci sa Írsko oddelilo od VB ostalo ako
domínium
v roku 1931- Westminsterský štatút- britský parlament vyhlásil, že už nemá
zákonodárne právo pre domíniá, ktoré sa stali suverénnymi štátmi ( odvtedy sú
domínia spojené s materskou krajinou už iba osobou spoločného panovníka)
v roku 1926 vyústila povojnová kríza do generálneho štrajku baníkov, ktorá bola
pružne riešená v 30. rokoch 20. storočia vďaka rozvoju zahraničného obchodu
zmeny nastali aj v politike
po tristoročnom pôsobení strany whigov- Liberálnej strany, strana zanikla
a namiesto nej sa politickým súperom Konzervatívnej strany stáva Labour party (
Strana práce)
v roku 1935 sa k moci dostala pravica a premiérom sa stal N. Chamberlaine
Veľká hospodárska kríza
• Najväčším problémom medzivojnového obdobia bola veľká
hospodárska kríza v r. 1929
• Kvôli chudobe a vysokej nezamestnanosti trpeli skoro
všetky krajiny. V Nemecku bola situácia najhoršia - okrem
dopadu hospodárskej krízy štát trpel dôsledkami
versailleskej mierovej zmluvy z r. 1919 - nemal skoro žiadny
priemysel a topil sa v dlhoch, pretože nemal peniaze na
vyplácanie reparácií.
• Obyvatelia Nemecka preto hľadali rýchle východisko z tejto
zúfalej situácie a upli sa na politika, ktorým im sľúbil, že
vyrieši všetky ich problémy - Adolfa Hitlera. Ale aj v iných
krajinách, postihnutých chudobou, videli ľudia východisko
v režimoch, ktoré sa nedali ani pri najlepšej vôli považovať
za demokratické.
Fašizmus v Taliansku
• Fašizmus ako ideológia vznikol v medzivojnovom Taliansku.
Aj ono trpelo hospodárskou krízou a taktiež nebolo
spokojné s výsledkami prvej svetovej vojny (dúfalo, že získa
viac území).
• K moci sa r. 1922 pomocou štátneho prevratu dostal Benito
Mussolini, onedlho dosiahol zrušenie demokracie a r. 1925
sa vyhlásil za jediného vodcu Talianska. Ponechal len jednu
politickú stranu, a to fašistickú. Mussoliniho cieľom bolo
získať územia na Balkáne a koloniálne územia v Afrike.
• Kvôli zabezpečeniu svojich cieľov sa Taliansko začalo čoraz
viac zbližovať s Nemeckom, až nakoniec r. 1936 oba štáty
uzavreli spojeneckú zmluvu.
Fašizmus v Nemecku
• Hitler bol členom fašistickej politickej strany NSDAP
(Nemecká národnosocialistická strana). Jej program bol
založený na kritike mierovej zmluvy z r. 1919, na tvrdení, že
Nemecko by prvú svetovú vojnu vyhralo, ak by jeho vláda
nepodpísala kapituláciu a na extrémnom nacionalizme,
ktorý hlásal, že jedinou schopnou rasou sú Germáni a všetci
ostatní sú menejcenní a predurčení buď slúžiť Germánom,
alebo byť vyhladení.
• Hitler bol aj autorom programovej knihy fašizmu - Mein
Kampf, ktorá je plná rasizmu, antisemitizmu (nenávisť k
Židom) a glorifikovania (vychvaľovania) vojny a násilia.
Hitler v nej tvrdí, že nadradený nemecký národ si zaslúži
viac životného priestoru, a to na východe - čiže na území
Ruska, ktoré by mali Nemci poraziť v ďalšej vojne.
Fašizmus v Nemecku
•
•
•
Hitler a jeho strana sa k moci dostávali postupne. V parlamentných voľbách r. 1932
zvíťazila NSDAP a v januári 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom (druhou
najvplyvnejšou a najmocnejšou osobou hneď po nemeckom prezidentovi
Hindenburgovi).
Hneď po nástupe Hitlera k moci rozpútali bojové oddiely jeho strany SS teror proti
všetkým politickým protivníkom – komunistom, demokratom ale aj proti
židovskému obyvateľstvu. Uzákonili sa tzv. Norimberské zákony, podľa ktorých bol
občania na základe príslušnosti k „rase“ rozdelení do dvoch kategórií.
Plnoprávnymi boli tí, ktorí mali „čistú nemeckú alebo príbuznú krv“. Židia a
Rómovia sa stali ľuďmi druhej podradnej kategórie, zakazovalo sa im podnikať,
nesmeli uzatvárať manželstvá s ľuďmi čistej rasy a boli vylučovaní zo škôl.
Hitler a jeho strana postupne začali porušovať aj podmienky Versailleskej mierovej
zmluvy z r. 1919 – začalo sa nové zbrojenie, budovanie novej armády a naviac
Nemecko obsadilo aj priemyselné územia, ktoré mu boli odobrané po 1. sv. vojne a
dané do správy Francúzsku. Západoeurópske štáty boli však natoľko zamestnané
vlastnými problémami, že si tieto porušenia mierovej zmluvy v podstate nevšímali
(niektorí zo západných politikov Hitlera dokonca obdivovali).
Ostatné štáty, v ktorých sa dostali
k moci nedemokratické režimy:
•
•
•
•
Španielsko – v roku 1939 sa tu po občianskej vojne medzi ľavicou a pravicou k moci dostala
extrémna pravica, na čele ktorej stál generál Francisco Franco.
Maďarsko – tu sa počas jari a leta 1919 dostala k moci vláda ľavice, okamžite nastolila
komunizmus a snažila sa vojensky vybojovať pripojenie územia Slovenska, ktoré však už
patrilo do nového štátu – Česko-Slovenska. Komunizmus bol v Maďarsku porazený veľmi
rýchlo (v tom istom roku ako sa začal – 1919). Bohužiaľ sa hneď nato k moci dostal politik M.
Horthy, ktorý v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe. Hlavným
cieľom štátu bola obnova Uhorska alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov.
Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým
Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.
Rusko – tu sa už v r. 1917 dostali k moci komunisti vedení Vladimirom Iljičom Leninom. V r.
1922 premenoval Rusko na Zväz sovietskych socialistických republík. Riadila ho jediná
politická strana – komunistická - a na čele štátu stál vždy jej hlavný predstaviteľ. Po
Leninovej smrti r. 1924 sa ním stal Stalin. Odstránil všetkých svojich odporcov a začal vládnuť
ako diktátor. Prenasledoval všetkých, ktorí mali iný názor a nesúhlasili s komunizmom –
označoval ich ako „triednych nepriateľov“ a zriaďoval pracovné tábory, kam týchto ľudí
posielal. Fungovali podobne ako koncentračné tábory, väzni tu žili v príšerných podmienkach
a veľmi veľa z nich tu aj zomrelo. Bolo medzi nimi mnoho spisovateľov, novinárov a vedcov.
(Ročne v týchto táboroch zomrelo približne milión ľudí).
Tieto štáty slúžia ako príklad toho, že počas hospodárskej krízy je obyvateľstvo ochotné vzdať
sa demokracie a prispôsobiť sa aj extrémnej diktatúre, ak verí, že mu nový politický systém
zlepší životné podmienky.
Hlavné ideológie medzivojnového
obdobia
• Komunizmus (extrémna ľavica) – spoločenské a politické
usporiadanie, v ktorom každý vlastní len to, čo potrebuje
pre svoju osobnú potrebu, pretože vlastniť prostriedky
výroby a obchodu (súkromne podnikať) by znamenalo mať
v rukách nástroje na vykorisťovanie iných.
• Myšlienky komunizmu ako také sa nedajú považovať za
negatívne, avšak politicky mal komunizmus za cieľ
presadzovať vládnu jednej strany – komunistickej, čiže
odstrániť demokraciu a vziať občanom štátu možnosť
spolurozhodovania a podieľania sa na riadení štátu. Takisto
ako predstavitelia fašizmu, aj komunisti prenasledovali
svojich odporcov, organizovali koncentračné tábory a vládli
pomocou zastrašovania, neberúc ohľady na základné ľudské
práva.
Hlavné ideológie medzivojnového
obdobia
• Fašizmus (extrémna pravica) je totalitná
ideológia, resp. politické hnutie,
antidemokratického zamerania. Fašistická
ideológia vychádza z nacionalizmu, rasizmu
a antisemitizmu (nenávisti k Židom). Nadraďuje
záujmy národa, štátu, prípadne rasy nad
záujmami jednotlivca. Na čele štátu požaduje
silného vodcu. Utláča alebo dokonca likviduje
slabých a telesne postihnutých ľudí.
• https://www.youtube.com/watch?v=YS63UI1y3ik