Transcript Snímka 1 - Webnode

Osobnosť učiteľa
Definície osobnosti
Osobnosť je organická jednota
telesného a psychického, vrodeného
a získaného, typická pre daného
jednotlivca a prejavujúca sa v jeho
konaní a správaní
Základné charakteristiky osobnosti
 celistvosť
– obsahy duševného života
tvoria celok, sú osobitným spôsobom
štrukturované
 jedinečnosť – osobnosť je svojrázna, je
to čím sa odlišuje od ostatných
 relatívna stálosť – zachováva si systémy
a vlastnosti, ktoré sú stále
 dynamika – neustále sa mení, vyvíja
Požiadavky na osobnosť učiteľa
Hopkins a Stern - OECD







Vysoká motivácia, zodpovednosť a entuziazmus
pre učiteľské povolanie
Pozitívny vzťah k študentom
Majstrovské ovládanie didaktiky (metodiky)
predmetov, ktoré vyučuje
Oboznamovanie sa s rôznymi koncepciami a
metódami vyučovania
Spolupráca s ostatnými učiteľmi
Permanentná spätná väzba, reflexia, analýza a
hodnotenie vlastnej práce, jej zefektívňovanie
Učiteľ musí chcieť stať sa lepším
Požiadavky na osobnosť učiteľa
 Požiadavky
na vedomosti
- odborné
- pedagogické, psychologické, metodické
- všeobecné
 Požiadavky na osobnostné vlastnosti
 Požiadavky na správanie
Klímová - výskum
Vlastnosti dobrého učiteľa podľa študentov:
 Schopnosť vzbudiť záujem o odbor
 Schopnosť vysvetliť učivo
 Všestranné vzdelanie
 Spravodlivosť pri hodnotení
 Odborné vedomosti
 Citlivý vzťah k žiakom
Charakteristiky zrelej
osobnosti
Primerané posúdenie reality
Učiteľ by mal disponovať týmito charakteristikami:
 Rýchlo a adekvátne reagovať a rozhodovať sa
 Mal by byť samostatný, verbálne pohotový,
pružný a tvorivý
 Stabilný a energický
 Spravodlivý a objektívny
 Snažiť sa poznať študentov a reálne ich
posudzovať – vnímať ich neskreslene
Snaha po sebapoznaní
A. H. Combs – hlavným cieľom výchovy učiteľov
by mala byť snaha po sebapoznaní
Nedostatok sebapoznania sa prejavuje v:
 neistote a obavách, že nezvládnu študentov
 majú chronicky zlú náladu
 sú buď pasívni alebo agresívni
 striedajú autokratický a krajne liberálny štýl
Sebareflexia
 Uvažovanie
o sebe, ktoré by malo viesť k
hlbšiemu sebapoznaniu
 Treba sa naučiť sám seba reflektovať,
poznávať vlastné pohnútky, skryté želania,
ktoré sa prejavujú v pedagogickom
pôsobení
Sebapercepcia – vnímanie seba:
Pri vytváraní obrazu seba dôležitú úlohu má:
Sociálne porovnávanie – porovnávanie seba vo
vzťahu k významným ľuďom
 Sebareflexia –starostlivý pohľad na seba, svoje
konanie , sebahodnotenie zamerané na vlastné
pozitíva, negatíva, potencionality, zmeny
 Spätná väzba – informácie o sebe od iných ľudí

Schopnosť ovládať svoje
konanie
Táto charakteristika súvisí s emocionalitou a
temperamentovými vlastnosťami
Optimálna je:
 Primeraná vzrušivosť a intenzita emócií
 Psychická pohoda
 Emocionálna stabilita
Nevhodná je: hostilita, agresivita, hnev
impulzívnosť, netrpezlivosť
Príčiny takéhoto správania učiteľa:
 nespokojnosť s výberom profesie
 nepripravenosť na jej zvládnutie
 zlá konštelácia vzťahov (s kolegami, s
vedením školy)
 preťaženosť a vyčerpanosť učiteľa
 konkrétne osobnostné vlastnosti učiteľa
 problémy v osobnom živote
Temperament
je súhrn vlastností organizmu, ktoré určujú
dynamiku a intenzitu celého prežívania a
správania osobnosti
Typy temperamentu: sangvinik
cholerik
flegmatik
melanchlik
Sangvinik – je uprednostňovaný, ľahko
nadväzuje kontakty, je sociabilný, ale je menej
dôsledný, ´často povrchný
 Cholerik – vnáša do vyučovacieho procesu
nepokoj, reaguje impulzívne, ale na druhej
strane dokáže svojou aktivitou „strhnúť“ k výkonu
 Flegmatik – pokojný, uvážlivý, nevýhodou je
malá pohotovosť a menšia schopnosť zaujať
študentov
 Melancholik – najmenej vhodný, hoci je citlivý,
ale učiteľská profesia je pre neho vyčerpávajúca

Tvorivosť a iniciatíva
Pre učiteľa je dôležité:
 byť do istej miery tvorivý
 vedieť čo je to tvorivosť
 rešpektovať tvorivého študenta
 mať poznatky o tom, ko tvorivosť
študentov rozvíjať
Charakteristiky tvorivého učiteľa








zvedavosť
široké záujmy
vnútorné poznávacie
potreby
entuziazmus
odvaha
smelosť
riziko
asertivita







sebavedomie
komplexnosť
vnímania
senzitivita k
prostrediu a k sebe
imaginácia
intuícia
fantázia
predstavivosť
Morálne požiadavky na učiteľa
 Učiteľ
je modelom pre napodobňovanie
 Na študentov pôsobí svojim správaním, aj
spontánnym
 Nároky na morálne aspekty osobnosti
učiteľa: úcta k iným ľuďom, národom, úcta
k ľudskej dôstojnosti, ochota pomáhať,
spravodlivosť, pracovitosť, čestnosť.
úprimnosť, dôveryhodnosť, zásadovosť
Charakter
sústava relatívne stálych duševných vlastností
človeka, ktoré sa prejavujú v jeho vzťahoch k
rôznym stránkam skutočnosti





Svetonázorové
Mravné vlastnosti – čestnosť, svedomitosť,spravodlivosť,
pravdovravnosť, úprimnosť
Pracovné vlastnosti – svedomitosť, usilovnosť, presnosť,
dôkladnosť, poriadkumilovnosť
Spoločenské vlastnosti – srdečnosť, zhovievavosť,
slušnosť, taktnosť, úctivosť, zdvorilosť, srdečnosť
Vlastnosti sebavzťahu – sebadôvera, sebaúcta, hrdosť
Odolnosť voči záťaži
 Učiteľská
profesia – z hľadiska výskytu
stresu patrí k najrizikovejším
Príčiny: individuálne
inštitucionálne
Syndróm vyhorenia – burnout efekt
SYNDRÓM VYHORENIA
(burnout efekt)
Pojem burnout efekt uviedol do literatúry
FREUDENBERGER v roku 1974
Existujú viaceré vymedzenia vyhasnutia, ktoré sa
zhodujú sa v tom, že





Ide hlavne o psychický stav, zážitok vyčerpania
Vyskytuje sa zvlášť u profesií, kde podstatnou zložkou náplne práce
je práca s ľuďmi
Tvorí ho rad symptómov hlavne v oblasti psychickej, ale čiastočne a
fyzickej a sociálnej
Kľúčovou zložkou tohto syndrómu je emočné a kognitívne
vyčerpanie a opotrebovanie a často i celková únava
Tieto prejavy sú výsledkom chronického stresu
FÁZY syndrómu vyhorenia
NADŠENIE – človek má vysoké ideály, angažuje sa pre
v zamestnaní
 STAGNÁCIA – ideály sa nedarí realizovať, mení sa ich
zameranie, požiadavky klientov ho začínajú pomaly
zaťažovať
 FRUSTRÁCIA – vníma klientov negatívne, má
problémy venovať im pozornosť
 APATIA – medzi ním a klientom vládne nepriateľstvo,
robí len najnutnejšie veci, vyhýba sa odborným
rozhovorom
 SYNDRÓM VYHORENIA – štádium úplného vyčerpania

ROVINY SYNDRÓMU
VYHORENIA
Duševná (kognitívna) rovina
Negatívny obraz o svojich schopnostiach
 Negatívny postoj ku klientom
 Negatívne hodnotenie pôsobenia pracoviska
 Strata záujmu o profesionálne a odborné témy
 Únik do fantázie
 Ťažkosti pri sústredení a koncentrácii pozornosti
Citová rovina






Skľúčenosť
Pocity bezmocnosti
Beznádejnosť
Sebaľútosť
Podráždenosť
Pocit nedostatku uznania
Telesná rovina







Rýchla unaviteľnosť
Zvýšená náchylnosť k chorobám
Vegetatívne ťažkosti(srdce, dýchanie trávenie)
Bolesti hlavy
Svalové napätie
Poruchy spánku
Vysoký krvný tlak
Sociálna rovina






Zníženie pracovnej angažovanosti
Strata snahy pomáhať problémovým klientom
Obmedzenie kontaktov s klientmi
Obmedzenie kontaktov s kolegami
Pribúdanie konfliktov v súkromnej oblasti
Nedostatočná príprava na výkon práce
VÝSKUM
Dotazník Henninga a Kellera
Maslach Burnout Inventory
Výsledky:
Drotárová, E.
– najvyššiu mieru vyhorenia dosiahli učitelia na
gymnáziách, potom ženy učiteľky na ZŠ
- najvyšší stav vyhorenia bol v oblasti telesnej a
citovej
- Najvyššia miera vyhorenia medzi 10-15 rokmi
praxe
Výskum českých učiteľov – L. Eger, J.
Čermák
 Najvyššie
skóre vyhorenia bolo v citovej
rovine
 Vyššie skóre vyhorenia v kognitívnej a
citovej rovine u žien starších ako 35 rokov
 Muži mali nižšie skóre vyhorenia ako ženy
v citovej a telesnej oblasti
 Celkové skóre vyhorenia u (10 bodov)
bodov nižšie ako u slovenských učiteľov
Zmysel pre humor a optimizmus
 Humor
zlepšuje atmosféru, zmenšuje
„pychologickú vzdialenosť“ medzi učiteľom
a študentom, zlepšuje vzájomné vzťahy,
zvyšuje súdržnosť skupiny, motiváciu
 Humor používajú skôr starší, skúsenejší
učitelia, tvorivejší
 Musí však byť primeraný situácii - humor
ale nie je sarkazmus a irónia
Schopnosť optimálnej
komunikácie
 Špecifická
schopnosť, ktorou by mal učiteľ
disponovať
 Výskumy potvrdzujú, že verbálne
schopnosti učiteľa sú popri textoch,
literatúre je najväčším facilitátorom učenia
sa žiakov
 Komunikácia
je výmena významov medzi
ľuďmi, ktorá sa uskutočňuje najmä
prostredníctvom jazyka
 Proces, ktorým si ľudia odovzdávajú
informácie, postoje, idey a emócie iným
ľuďom
 Odovzdávanie a prijímanie významov
medzi ľuďmi
Podoby sociálnej komunikácie
 INTRAPERSONÁLNA –
so sebou samým,
v našom vnútri
 INTERPERSONÁLNA – medziľudská,
medzi dvoma alebo viacerými ľuďmi
 MASOVÁ – sprostredkovaná masmédiami
(televízia, rozhlas, tlač)
FORMY KOMUNIKÁCIE
 Priama
reakcia
 Neverbálny výraz
 Konanie
 Obrazová komunikácia
 Symbolická komunikácia
Metakomunikačné prostriedky
 Spoluurčujú
skutočný význam oznámenia,
dotvárajú to, čo hovoríme, napr.
ironické zafarbenie hlasu, uštipačný výraz,
podtón koketnosti
Skutočný význam oznámenia
utvárajú tieto faktory
 Verbálny
alebo neverbálny obsah
 Kontext situácie
 Citový a hlasový prízvuk
 Mimická alebo pantomimická akcentácia
 Akcentácia konaním
Poruchy komunikácie
 Redundancia
komunikácie – typicky ľudské
zlozvyky komunikácie
 Sú u jednotlivcov na oboch stranách
komunikačného procesu – v pozícii keď
hovoria, i keď počúvajú
 Bariéry
Chyby v roli odosielateľa informácie
- musíš
 Vyhrážanie – ak nie, tak
 Poskytovanie nežiadúcich rád – mal by si
to robiť takto
 Neurčitosť vyjadrovania – potrebovali by
sme niečo zmeniť
 Konfrontácie s ľuďmi – nadávky,
osočovanie - si lenivý
 Prikazovanie
 Povýšenecké
správanie – som rád, že
konečne ste to pochopili
 Hranie sa na psychológa
 Vyhýbanie sa riešeniu problémov – teraz
nie je vhodný čas, mám iné starosti
 Zatajovanie informácií – to je vec vedenia,
dozviete sa to včas
Chyby v roli počúvajúceho
 Skákanie
do reči
 Sami veľa hovoríme
 Počúvame len slová, nehľadáme súvislosti
 Namiesto počúvania si v mysli
pripravujeme protiargumenty
 Na kritiku reagujeme emocionálne,
nekonštruktívne
NEVERBÁLNA KOMUNIKÁCIA









Paralingvistika
Proxemika
Fyzické postoje
Haptika
Gestika
Kinezika
Mimika
Pohľady
Úprava a vzhľad
Typológie učiteľovej osobnosti
Casselmanova typológia
 logotrop – filozoficky orientovaný
odborno-vedecky orientovaný
 paidotrop – individuálne psychologicky
orientovaný
všeobecne psychologicky
orientovaný
Döringova typológia učiteľov
 Ideový
(náboženský)
 Estetický
 Teoretický
 Mocenský
 Ekonomický
 Sociálny