Transcript Bioklíma. Vyšetrovacie metódy pri posudzovaní hygieny chovu.

Bioklíma. Vyšetrovacie metódy
pri posudzovaní hygieny chovu.
BIOKLÍMA
• Domáce zvieratá sú vystavené nielen
pôsobeniu a účinku voľnej prírody
(makroklímy), ale predovšetkým účinku
maštaľného prostredia (bioklímy).
Bioklíma predstavuje komplex faktorov
fyzikálnych chemických a biologických.
Pôsobením bioklímy na organizmus
zvierat sa zaoberá bioklimatológia
• Meraním fyzikálnych faktorov často
zistime aj stavebné a prevádzkové
nedostatky, ktoré na základe získaných
výsledkov je možné odstrániť. Tieto
faktory sú preto hlavným ťažiskom
praktických cvičení z merania bioklímy.
Vyšetrenia chemických a biologických
vlastností vzduchu sú obmedzené iba
na minimálnu mieru orientačného
charakteru.
Teplota vzduchu
• Teplota maštaľného vzduchu je všeobecne
považovaná za najdôležitejší bioklimatický faktor
• Iba samotná však nevyjadruje v dostatočnej
miere podmienky teplotnej pohody. O tejto
rozhodujú aj ďalšie faktory prostredia tzv.
tepelného maštaľného režimu. Pod teplotou
vzduchu rozumieme teplotu nameranú vo
voľnom ovzduší teplomermi. Pod tepelným
režimom maštaľného prostredia rozumieme
okrem teploty vzduchu tiež teplotu vnútorných
povrchov konštrukcií, relatívnu vlhkosť vzduchu
a pohyb maštaľného vzduchu.
Priemerná denná teplota
• priemer teplôt zistených v dvojhodinových intervaloch v
priebehu 24 hodín.
Priemerná mesačná teplota
• priemerných denných teplôt za mesiac
Priemerná ročná teplota
• priemer priemerných mesačných teplôt za rok
Maximum a minimum dennej teploty
• najvyššie a najnižšie teploty zistené za 24 hodín
• Denná teplotná amplitúda rozdiel medzi
dennou maximálnou a minimálnou teplotou.
• Pre účely vyhodnotenia dlhodobého sledovania
teplotných pomerov v maštaliach súbežne i
meriame i teplotu vo vonkajšom prostredí.
Teplota vzduchu sa meria v stupňoch Celzia
(°C).
• Jeden °C je stý diel teplotného intervalu od bodu
mrazu (0 °C) do bodu varu (100 °C). „ , Ďalej sa
používa:
•
•
•
•
•
stupnica Farenheita (°F).
Bod mrazu je 32 °F a bod varu 212 °F.
stupnica Kelvína (°K).
Bod mrazu je 273 °K a bod varu 373 °K
Udáva tiež tzv. „absolútna teplota", ktorá je najnižším
stupňom termodynamickej teplotnej stupnice.
V Celziovej stupnici zodpovedá
teplote -273,15 °C.
Prístroje na meranie teploty
vzduchu
• Pre meranie teploty vzduchu sa používajú
teplomery
– a)
– b)
– c)
– d)
kvapalinové sklenené
bimetalické
elektrické
infračervené
Kvapalinové sklenené teplomery
• Staničný teplomer - je najpoužívanejším
teplomerom na zisťovanie teploty vzduchu. Ako
teplomerná látka sa používa ortuť. Stupnica
teplomeru je v rozsahu od -35 do +45°C.
• Aspiračný teplomer - je v podstate staničný
teplomer uložený v kovovom puzdre s
ašpiráciou vzduchu ventilátorom. Je súčasťou
Assmanovho aspiračného psychrometra.
• Maximo-minimálny teplomer - je určený na
meranie maximálnych a minimálnychjeplôt v
určitom časovom období, najčastejšie v
priebehu 24 hodín
• Maximálny teplomer - slúži na určovanie
maximálnej teploty v priebehu dňa alebo
určitého obdobia. Kapilára je nad
nádobkou s ortuťou zúžená vsunutým
skleneným vláknom. Pri ohrievaní
teplomernej nádobky sa ortuť pretlačí
okolo vlákna a koniec ortuťového stĺpca
ukazuje na stupnici teplotu.
b) Bimetalické teplomery
• Staničný termograf
• Slúži pre plynulú registráciu teploty. Teplomerné teleso je
bimetalické pero najčastejšie tvaru neúplného prstenca.
Jeden okraj prstenca je fixovaný v držiaku na zadnej
strane a druhý koniec je spojený prevodovým
zariadením s registračným zapisovacím perom. Pri
zmenách teploty sa prstenec vplyvom rôzneho
koeficientu teplotnej rozťažnosti oboch kovov deformuje,
čím jeho okraje sa približujú alebo oddiaľujú. Zmeny
prstenca sú plynulo priebežne zaznamenávané na
registračnú pásku. Z registračnej pásky je možné zistiť
maximálnu a minimálnu teplotu a vypočítať priemernú
teplotu v priebehu dňa alebo týždňa.
1 Staničný termograf
Elektrické teplomery
• Slúžia pre momentálne alebo registračné
zisťovanie teploty. V prístrojoch sú
vmontované meracie telieska pre
zisťovanie hodnôt teploty, príp. aj relatívnej
vlhkosti vzduchu
• Elektrotermohydrograf
• Termohygrotest
• Digitálny prístroj Testo 625
Elektronické prístroje
d) infračervené teplomery
• Princíp ich činnosti vychádza z poznatku,
že všetky telesá emitujú pri teplote vyššej
ako 0°K(-273,15°C) infračervené žiarenie,
ktorého intenzita je závislá práve na tejto
teplote
Vlhkosť vzduchu
Vzduch vždy obsahuje určité množstvo vodných pár, ktoré
sa mení v závislosti na jeho teplote, rýchlosti prúdenia a
tlaku.
Meranie vlhkosti vzduchu v maštaľných objektoch je
dôležité, pretože tak vysoká ako aj nízka v súčinnosti s
ostatnými faktormi tepelného režimu nepriaznivo
ovplyvňuje termoreguláciu.
Vzduch v maštaliach je neustále obohacovaný vodnými
parami z rôznych zdrojov, či už je to produkcia vody
dýchaním, z mokrej podlahy z napájačiek, alebo z
vonkajšieho prostredia. V rámci posudzovania hygieny
maštaľného ovzdušia nás zaujímajú jeho hygrometrické
hodnoty
Maximálna vlhkosť (MV)
• je množstvo vodných pár, ktoré vzduch
môže pri danej teplote prijať do svojho
nasýtenia (g.m3). Stúpa so zvyšujúcou sa
teplotou, pričom akýkoľvek pokles teploty
má za následok zmenu skupenstva na
kvapalné (kondenzácia vodných pár).
Hodnoty sú pre každú teplotu stále (tab. 1)
• Absolútna vlhkosť (AV) je obsah vodných pár
v 1 m3 vzduchu (g.m3). Pri vzduchotechnických
výpočtoch označovaná ako vlhkosť merná.
• Relatívna vlhkosť (RV) je percentuálne
vyjadrenie množstva vodných pár obsiahnutých
v 1 m3 vzduchu (absolútna vlhkosť) z množstva,
ktoré vzduch môže pri danej teplote prijať (z
maximálnej vlhkosti). Je smerodajnou
hygrometrickou hodnotou pre posúdenie
tepelnej pohody zvierat.
Maximálne napätie vodných pár
Teplota | Desatiny °C i
°C
0,0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
0,9 |
-15
1,43
1,42
1,41
1,39
1,38
1,37
1,36
1,35
1,34
1,33
-14
1,55
1,54
1,52
1,51
1,50
1,49
1,48
1,46
1,45
1,44
-13
1,68
1,67
1,66
1,64
1,63
1,62
1,60
1,59
1,58
1,56
-12
1,83
1,81
1,80
1,78
1,77
1,75
1,74
1,73
1,71
1,70
-11
1,98
1,96
1,95
1,93
1,92
1,90
1,89
1,87
1,86
1,84
-10
2,14
2,13
2,11
2,09
2,08
2,06
2,04
2,03
2,01
2,00
-9
2,32
2,30
2,28
2,27
2,25
2,23
2,21
2,20
2,18
2,16
-8
2,51
2,49
2,47
2,45
2,43
2,41
2,39
2,38
2,36
2,34
-7
2,71
2,69
2,67
2,65
2,63
2,61
2,59
2,57
2,55
2,53
-6
2,93
2,91
2,88
2,86
2,84
2,82
2,80
2,78
2,75
2,73
-5
3,16
3,13
3,11
3,09
3,06
3,04
3,02
2,99
2,97
2,95
-4
3,40
3,38
3,35
3,33
3,30
3,28
3,25
3,23
3,21
3,18
°C
0,0
0,1
0,2
0,3
0,4
0,5
0,6
0,7
0,8
0,9 |
-2
3,95
3,92
3,89
3,84
3,84
3,81
3,78
3,75
3,72
3,70
-1
4,26
4,22
4,19
4,16
4,13
4,10
4,07
4,04
4,01
3,98
-0
4,58
4,55
4,51
4,48
4,45
4,41
4,38
4,35
4,32
4,29
0
4,60
4,63
4,67
4,70
4,73
4,77
4,80
4,84
4,87
4,91
+1
4,94
4,98
5,01
5,05
5,08
5,12
5,16
5,19
5,23
5,27
+2
5,30
5,34
5,38
5,42
5,45
5,49
5,53
5,57
5,61
5,65
+3
5,69
5,73
5,77
5,81
5,85
5,89
5,93
5,97
6,01
6,06
+4
6,10
6,14
6,18
6,23
6,27
6,31
6,36
6,40
6,45
6,49
+5
6,53
6,58
6,63
6,67
6,72
6,76
6,81
6,86
6,90
6,95
+6
7,00
7,05
7,10
7,14
7,19
7,24
7,29
7,34
7,39
7,44
+7
7,49
7,54
7,60
7,65
7,70
7,75
7,86
7,86
7,91
7,96
+8
8,02
8,07
8,13
8,18
8,24
8,29
8,35
8,40
8,46
8,53
+9
8,57
8,63
8,69
8,75
8,81
8,87
8,93
8,99
9,05
9,11 1
+10
9,17
9,23
9,29
9,35
9,41
9,47
9,54
9,60
9,67
9,73
+11
9,79
9,86
9,92
9,99
10,05
10,12
10,19
10,26
10,32
10,39
+12
10,46
10,53
10,60
10,67
10,73
10,80
10,88
10,95
11,02
11,09
+13
11,16
11,24
11,31
11,38
11,46
11,53
11,61
11,68
11,76
11,83
+14
11,91
11,99
12,06
12,16
12,22
12,30
12,38
12,46
12,54
12,62
+15
12,70
12,78
12,86
12,95
13,03
13,11
13,20
13,28
13,37
13,45
+16
13,54
13,62
13,71
13,80
13,89
13,97
14,06
14,15
14,24
14,33
+17
14,42
14,51
14,61
14,70
14,79
14,88
14,98
15,07
15,17
15,20
+18
15,36
15,45
15,55
15,65
15,75
15,85
15,95
16,05
16,15
16,25
+19
16,35
16,45
16,55
16,66
16,76
16,86
16,96
17,07
17,18
17,25
+20
17,39
17,50
17,61
17,72
17,83
17,94
18,05
18,16
18,27
18,38
Relatívna vlhkosť
Rosný bod (Rb)
• nie je hygrometrickou hodnotou v pravom
zmysle slova, ale bezprostredne s vyššie
uvedenými hodnotami súvisí. Je teplotou
nasýteného vzduchu vodnými parami v °C. V
praxi má veľký význam v stavebnej hygiene. Na
maštaľných konštrukciách, u ktorých poklesne
teplota povrchov pod teplotu rosného bodu
okolitého ovzdušia, dochádza ku kondenzácii
vody. Pri rosnom bode absolútna vlhkosť sa
rovná maximálnej. Na zisťovanie I vlhkosti
vzduchu sa bežne používajú metódy
psychrometrické a hygroskopické.
Metódy a prístroje na meranie vlhkosti
vzduchu
• a) Psychrometrické
metódy
• Patria medzi
najpresnejšie metódy
pri meraní vlhkosti
vzduchu. Prístroje na
zisťovanie vzdušnej
vlhkosti sa nazývajú
psychrometre.
Assmanov aspiračný psychrometer
• Prístroj sa skladá z dvoch presne ociachovaných
staničných teplomerov. Rozsah stupnice oboch
teplomerov je od -40 do +40°C, delený po 0,2°C. Jeden
z teplomerov má na mernej nádobke mušelínovú
pančušku, ktorá sa pred meraním navlhčí destilovanou
vodou. Teplomerné nádobky pred účinkom žiarenia sú
chránené dvojitými poniklovanými rúrkami. Nútené
prúdenie vzduchu okolo obidvoch teplomerných teliesok
obstaráva pružinou poháňaný aspirátor, umiestnený na
hlavici psychrometra. Vzduch sa nasáva okolo obidvoch
teplomerných teliesok rýchlosťou 2 - 4 m. s-1, čo
urýchľuje a spresňuje meranie.
• Psychrometrom nemeriame priamo
vlhkosť, ale iba hodnoty suchého a
vlhkého teplomera, ktorých rozdiel sa
označuje ako psychrometrická
diferencia. Relatívnu vlhkosť vzduchu
odčítame z tabuľky
Digitálny psychrometer s
mikroprocesorom
•
Pozostáva z prístroja THERM
2286-2 a psychrometrickej
sondy C 846. Psychrometrická
sonda obsahuje dva vysoko
presné NTC-odpory, z ktorých
jeden je zvlhčený zo zásobníka
destilovanej vody pomocou
bavlnenej pančušky. Cirkuláciu
vzduchu zaisťuje ventilátor
zabudovaný do sondy. Vysoká
výpočtová rýchlosť
mikroprocesorov umožňuje
okamžitú indikáciu meraných
hodnôt na displeji stlačením
príslušného tlačidla.
Hygroskopické metódy
Sú založené na kontrakcii zväzku vlasov alebo
črevnej blany vplyvom meniaceho sa obsahu
vodných pár v ovzduší. Spravidla slúžia k
dlhodobému priebežnému meraniu.
Nástenný vlasový vlhkomer Meracím elementom
je vejárovité rozložený zväzok vlasov
umiestnený medzi dvoma doskami ľ Jeden
koniec zväzku vlasov je pripevnený k
pružnému peru, ktoré je ovládané skrutkou a
druhý koniec je spojený s osou ručičky, ktorá
na stupnici ukazuje priamo percento relatívnej
vlhkosti. Stupnica je delená od 0-100 %
relatívnejvlhkosti po 5%. Prístroj sa dodáva s
teplomerom.
Vlasový hygrograf (obr. 9)
•
•
Je určený pre plynulé grafické
zaznamenávanie relatívnej vlhkosti.
Meracím elementom je zväzok vlasov alebo
črevná blana. Spojené sú jemným pákovým
mechanizmom s registračným perom, ktoré
zaznamenáva na registračnú pásku zmeny
vlhkosti vzduchu. Aretácia sa robí pomocou
páčky zo strany prístroja. Prístroj je
vybavený hodinovým strojčekom s
registračným valcom, na ktorý sa upevňuje
registračná páska. Rozsah merania je od 0100% relatívnej vlhkosti s presnosťou ± 5%.
Registračný valec sa otočí okolo svojej osi
podľa nastavenia za 24 alebo 176 hodín,
pričom presnosť otáčky za 7 dní je ± 30
minút. Z registračnej pásky môžeme zistiť
maximálnu a minimálnu relatívnu vlhkosť a
vypočítať v priebehu dňa alebo týždňa
vlhkosť priemernú. Pred každým začatím
merania aktuálnu relatívnu.yjhkosť zistíme
napr. psychrometrom.
Termohygrograf
• je kombinovaný termograf a hygrograf a slúži
súčasne k registrácii teploty a relatívnej vlhkosti
vzduchu. Prístroj sa skladá z teplomerného a
vlhkomerného zariadenia umiestnených v jednej
skrinke. Valec, hodinový stroj a registračná
páska sú spoločné. Registračné perá zapisujú
na jednu pásku teplotu v dolnej a relatívnu
vlhkosť v hornej polovici pásky. Obsluha prístroja
a vyhodnocovanie nameraných teplôt je
obdobné ako u termografu a hygrografu.
Prúdenie vzduchu
• Prúdenie vzduchu vzniká na základe rozdielu
teploty a tlaku vzduchu. U prúdiaceho vzduchu
určujeme smer a rýchlosť pohybu. Meranie
rýchlosti a smeru prúdenia vzduchu v maštaliach
má význam najmä pri kontrole účinnosti
vetracieho zariadenia, ale aj z hľadiska jeho
fyziologického pôsobenia v rámci teplotnej
pohody zvierat. Vo vonkajšom prostredí určuje
situovanie stavieb, pretože až 20 % sa môže
podieľať na stratách tepla cez stavebné
konštrukcie
Smer prúdenia vzduchu
• V atmosferickom vzduchu sa určuje smer vetra podľa
svetových strán. Používajú sa prvé písmená označenia
hlavných smerov v angličtine: North - sever, South - juh,
East - východ a West - západ. Staršie značenie je
pomocou uhlov od 0° do 360 ° postupne od severu v
smere pohybu hodinových ručičiek. Smer vetra sa
zisťuje a spravidla i registruje elektrickými smerovkami.
Pre nenáročné účely (napr. letecké ošetrenie porastov)
sa ešte využívajú mechanické smerovky v tvare kužela
alebo dosky s krížom, ktorého ramená označujú hlavné
smery. V uzavretých maštaľných priestoroch smer
prúdenia vzduchu určujeme podľa pohybu dymu.
Doporučuje sa používať dym, ktorý má teplotu
maštaľného vzduchu.
Smer prúdenia vzduchu
• Dymovnička na vyvíjanie chloridu amónneho sa
skladá z dvoch skúmaviek upravených ako
premývačky. Jedna skúmavka sa naplní
roztokom amoniaku a druhá kyselinou
chlorovodíkovou. Po zmiešaní výparov týchto
látok vzniká biely dym chloridu amónneho.
• Dymové trubičky sa používajú tak, že hroty
trubičky sa odlomia na oboch koncoch a na
jeden koniec sa zasunie gumový nasávací
balónik. Po stlačení balónika uniká z detekčnej
trubice biely dym, ktorý je unášaný prúdiacim
vzduchom.
Smer prúdenia vzduchu
Rýchlosť prúdenia vzduchu
• Rýchlosť prúdenia vzduchu sa vyjadruje v
km.h1 alebo v m.s. Pre orientačné
stanovenie sily vetra podľa účinkov na
jednotlivé predmety používa sa
Beaufortova anemometrická stupnica s 12
stupňami. Používané prístroje sú
anemometre, ktoré sa rozdeľujú na
mechanické a termoanemometre. V
maštaliach sa uplatňujú termoanemometre
merajúce i rýchlosť pod 0,1 m.s1.
Katateplomer podľa Hilla
• Používa sa na meranie chladiacej
schopnosti vzduchu (katahodnoty) a
rýchlosti prúdenia v uzavretých
priestoroch. Katateplomer je v podstate
liehový teplomer s cylindrickou nádržkou,
ktorá prechádza do kapiláry zakončenej
rozšírenou časťou. Stupnica
katateplomeru je označená teplotnými
hodnotami 35°C a 38°C.
Katateplomer podľa Hilla
• Meraniu predchádza ponorenie nádržky do vody
teplej 50-60°C kým liehový stĺpec nevystúpi do
rozšírenej časti kapiláry. Množstvo tepla v
mmcal, ktoré sa potom vyžiari z katateplomeru
pri ochladení o tri stupne (z 38°C na 35°C) je pri
všetkých klimatických podmienkach rovnaké."
Mení sa však dĺžka časového intervalu, za ktorý
bolo vyžiarené. Rýchlosť vyžarovania tepla z
katateplomeru závisí na teplote prostredia a
rýchlosti prúdenia vzduchu na mieste merania.
Katateplomer podľa Hilla
• Konštantné množstvo tepla, ktoré sa stráca z len
z povrchu nádržky katateplomeru pri ochladení z
38°C na 35°C je faktor prístroja. Je vyznačený
písmenom F alebo Q na valci katateplomera.
Počas merania sledujeme čas poklesu teploty z
38 na 35°C a tento spolu s faktorom prístroja a
teplotou vzduchu na mieste merania
zaznamenáme. Z nameraných a zistených
hodnôt najskôr vypočítame katahodnotu a
potom rýchlosť prúdenia vzduchu nasledovne:
Katahodnota
• H - katahodnota
• F (Q) - faktor
katateplomera
• Č - počet sekúnd, za
ktorý poklesne stĺpec
liehu z 38°C na 35°C
•
Katahodnota má aj samotná praktický
význam zvlášť pri odchove mláďat,
pretože vyjadruje stav teplotného
režimu ako celku. Optimálne hodnoty
sú 7-9 mm cal.s-1.
• v -rýchlosť prúdenia
vzduchu v m.s-1
• 36,5 - priemerná hodnota
katateplomera
• t-teplota v °C
• H
• Vzorec sa použije keď
pomer je menší ako 0,6.
Ak je rovný alebo väčší
ako 0,6
• 36,5-t
r
• použijeme vzorec
spodný.
Digitálne termoanemometre
Patria medzi veľmi
presné,
mikroprocesorom
riadené prístroje.
Prístrojmi možno merať
rýchlosti prúdenia
vzduchu v rozsahu 0,1
až 30 m.s"1 pri
teplotách od -40 do
180°C.
Svetlo a osvetľovanie
• Svetlo je významným bioklimatickým
faktorom. Ovplyvňuje hlavne rast a
pohlavné dozrievanie mláďat, reprodukčné
procesy a v rámci biologického denného a
ročného cyklu úžitkovosť všeobecne.
Vyšetrovacie metódy súvisia so spôsobom
osvetlenia (prirodzené, umelé) a
technológiou ustajnenia zvierat (na
podlahách, v klietkach).
Metódy a prístroje na meranie intenzity svetla a
osvetlenia
• K meraniu osvetlenia sa používajú
luxmetre. Prenosný prístroj je Luxmeter
PU 150 –METRA. Skladá sa zo základnej
meracej časti galvanometra a z meracej
sondy. Sonda má selénový fotočlánok s
farebným filtrom (na spektrálnu citlivosť
ľudského oka), rozptyľovač (odstraňuje
chyby vznikajúce šikmým dopadom svetla)
a redukčný filter
OSVETLENIE
• Luxmeter PU 150 umožňuje meranie v
rozsahu do 10 luxov (na samostatnej
dolnej stupnici) alebo do 200 lx, do 1 000
lx a do 5000 lx na spoločnej hornej
stupnici.
• Intenzita osvetlenia sa meria v luxoch
(lx). Lux je osvetlenie, ktoré vydá svetelný
zdroj svietivosti 1 kandely (cd) pri kolmom
dopade lúčov zo vzdialenosti 1 m.
• Osvetlenie sa zisťuje v porovnávacej rovine, t.j.
pri veľkých zvieratách vo výške 0,5 m nad
podlahou, pri klietkovom ustajnení v úrovni
kŕmidiel a pri viacpodlažných klietkach v úrovni
medzi kŕmidlami najvyšších a najnižších podlaží.
• Po skončení meraní sa denné osvetlenie
hodnotí podľa nasledujúcich ukazovateľov:
a)Rovnomernosť denného osvetlenia - ku
stanoveniu sa využije minimálna a maximálna
hodnota denného osvetlenia : emin.: emax. (má byť
0,15-0,20 a vyššia)
Koeficient osvetlenia (KO)
• - je pomer zasklenej plochy okien k ploche
pôdorysu podlahy maštale. Koeficient
osvetlenia má byť v objektoch pre výkrm
• 1 : 20-25 a pre ostatné kategórie zvierat:
1: 12-15
Umelé osvetlenie
• Hodnotí sa podľa ukazovateľov:
• a) Priemerná hodnota intenzity
osvetlenia - sa zisťuje tak, že osvetlená
plocha maštaľného priestoru sa rozdelí na
menšie časti, v ktorých sa meria
osvetlenie na viacerých miestach a
vypočíta sa priemerná hodnota. Z
nameraných priemerných hodnôt
jednotlivých častí objektu sa vypočíta
priemerné osvetlenie celej plochy maštale.
Umelé osvetlenie
• b) Rovnomernosť osvetlenia - sa určí ako
pomer minimálnej hodnoty k maximálnej
hodnote intenzity osvetlenia (emjn. : emax.).
Nesmie byť nižšia ako 0,20 pri intenzite
osvetlenia vyššej ako 16 lx, resp. 0,33 pri
intenzite osvetlenia do 16 lx.
• c) Merný príkon (W.m"2) - sa zistí tak, že
celkový príkon všetkých osvetľovacích telies vo
W delíme osvetlenou plochou v m2. Optimálna
hodnota je 8 W.m"2, nemá klesnúť pod 5 W.m"2
Oxid uhličitý
• Vzniká v procese látkovej výmeny pri biologickej oxidácii
uhlíkatých látok v organizme, z ktorého je vylučovaný
dýchaním a bakteriálnym rozkladom organických látok v
exkrementoch a zvyškoch krmív. Obsah oxidu uhličitého
v maštaľnom ovzduší hodnotíme predovšetkým ako
indikátor všeobecnej hygieny prostredia. Jeho dynamika
výskytu v maštaliach je ukazovateľom intenzity výmeny
vzduchu a rovnomernosti prevetrávania celého
ustajňovacieho priestoru. Prípustné koncentrácie CO2 vo
vzduchu pre jednotlivé druhy a kategórie zvierat sú v
rozmedzí 0,15 - 0,30 obj. %.
Meranie CO2
• vo vzduchu sa robí titračnými (analytickými), detekčnými
a spektroskopickými metódami.
• Detekčná metóda
• Svojimi výsledkami je považovaná za orientačnú.
Výhodou je však nenáročnosť a rýchlosť prevedenia.
Pomocou nasávacieho zariadenia Universal sa nasaje
vzduch cez špeciálne detekčné trubice kalibrované
priamo hodnotami obj. % CO2. Koncentráciu CO2 v
ovzduší stanovujeme podľa výšky stĺpca náplne so
zmenenou farbou. Vyšetrenie robíme na viacerých
miestach podľa pôdorysnej plochy v zóne zvierat.
Prašnosť
• Stupeň znečistenia ovzdušia
charakterizuje aj množstvo prachu v
mg.m"3 vzduchu. Kvantitatívne zisťovanie
obsahu prachových častíc vo vzduchu
nevyjadruje však stupeň škodlivosti pre
ustajnené zvieratá. Dôležité je poznať i
kvalitatívnu charakteristiku prachu, veľkosť
prachových častíc, tvar, ich disperznosť,
rozpustnosť, špecifickú hmotnosť a pod.
• Prašnosť vzduchu veľmi úzko súvisí s
bakteriálnym znečistením maštaľného ovzdušia.
Počty mikroorganizmov vo vzduchu sú v priamej
závislosti na prašnosti vzduchu. V praxi nie sú
stanovené normatívne hodnoty prítomnosti
prachu v ovzduší. Za maximálne únosné
množstvo prachu v maštaľných objektoch podľa
technológie ustajnenia sa "považuje 2-4 mg.m"3
vzduchu. Atmosferický vzduch obsahuje 0,15 0,25 mg.m-3.
Metódy zisťovania prašnosti
vzduchu
• poznáme váhové a kóniometrické:
• Kóniometrické metódy k stanoveniu počtu prachových
častíc vo vzduchu usadených z 1 cm3. Slúžia pre
posudzovanie znečistenia vzduchu prachom a umožňujú
posúdiť jeho tvar a veľkosť. Používajú sa nasledovné
metódy:
• zachytávanie a počítanie prachových častíc
pomocou kóniometrov
• počítanie prachových častíc na podložných
sklíčkach pod mikroskopom
• metódy elektroprecipitátorov
• zachytávanie prachu na membránových filtroch
Metódy zisťovania prašnosti
vzduchu
• Na zachytávanie prachových častíc sa používa
kóniometer pozostávajúci z trojstupňovej
pumpičky o obsahu 1 ml, 2,5 ml a 5 ml, ktorou je
vzorka vzduchu nasávaná do vzduchotesnej
vzorkovej komory s otočným vzorkovacím
sklom, rozdeleným na 40 polí. Vzorkovacie sklo
sa používa suché alebo natreté glycerínom.
Pred odberom vzoriek prekontrolujeme čistotu
vzorkovacieho skla v bezprašnom prostredí.
Pomocou mriežky v zornom poli mikroskopu
kóniometra je možné rozlíšiť veľkosť prachových
častíc do 5 mikrometrom a väčšie.
Mikrobiálna kontaminácia ovzdušia
• Mikroorganizmy sú súčasťou ovzdušia vo
voľnej atmosfére aj v uzavretých
objektoch. Mikroorganizmy sú schopné
prežívať v maštaľnom prostredí dlhší čas
ako vo vonkajšom prostredí. Maštaľný
vzduch obsahuje zvýšené množstvo
vodných pár, prachových častíc a ďalších
aerosólov organického pôvodu, ktoré
chránia mikroorganizmy pred
dehydratačnými účinkami prostredia.
Mikrobiálna kontaminácia ovzdušia
• Počet mikroorganizmov v ovzduší značne kolíše v
závislosti od technológie ustajnenia a celkovej hygieny
prostredia. Pohybuje sa v rozmedzí 103 - 106. m"3
vzduchu. Z patogénnych zárodkov môžu sa vo vzduchu
vyskytovať spóry baktérií, streptokoky, stafylokoky,
koliformné zárodky, mykobaktérie, pasteurely, bacily,
plesne a iné. Pri hygienickom hodnotení znečistenia
vzduchu baktériami sa v bežnej praxi zisťuje ich celkový
počet a počet hemolytických zárodkov. Pri prehĺbenom
vyšetrení sa používajú k odberu alebo spracovaniu
vzoriek selektívne živné pôdy.
Mikrobiálna kontaminácia ovzdušia
• Pri mikrobiologickom vyšetrovaní vzduchu sa používajú metódy:
sedimentačná - aeroskopická filtračná
• Sedimentačná metóda - patrí medzi „ bezprístrojové metódy
zisťovania počtu mikroorganizmov. Na určených stanovištiach v
maštali sa nechá na otvorené Petriho misky s príslušnou živnou
pôdou sedimentovať vzdušný aerosól. Doba expozície je podľa
predpokladaného bakteriálneho znečistenia vzduchu 0,15-2,0
minúty, avšak vždy s prepočtom na 5 min. expozíciu. Za 5 minút
sedimentuje na plochu 100 cm2 také množstvo baktérií, aké sa
nachádza v 10 litroch vzduchu. Po expozícii sa živné pôdy inkubujú
v termostate. Teplota i doba inkubácie sa určuje podľa druhu
sledovaných mikroorganizmov. Po inkubácii sa spočítajú vyrastené
kolónie.
• Počet mikroorganizmov sedimentovaných v 1 m3 vzduchu sa zistí
podľa vzorca:
• a = počet kolónií
• t = čas prepočítaný na 5 minútovú sedimentáciu (napr. pri 0,5 min.x
10)
• r = polomer Petriho misky v cm
• počet zárodkov v m3 vzduchu
HLUK
• "Ľudstvo v neďalekej budúcnosti
bude musieť bojovať proti hluku
podobne ako kedysi bojovalo proti
moru" (R. Koch, 1843-1910).
• Jednoduchá definícia hluku znie :
hluk je každý nežiadúci zvuk, ktorý
vyvoláva nepríjemný alebo rušivý
vnem, či škodlivý účinok.