Transcript Marginálne náklady

Vypracovala: Mariana Iabloncic
 vznikajú
ak rast objemu produkcie firmy
alebo odvetvia vedie k pomalšiemu rastu
celkových nákladov, než aký bol rast objemu
produkcie
 pokles
priemerných nákladov dlhého obdobia
je výsledkom nerovnakého rastu objemu
produkcie a objemu nákladov
 Vnútorné
úspory z rozsahu
- závisia od výšky produkcie individuálnej firmy
nezávisle na zmenách veľkosti ostatných firiem v
odvetví
- tendencia k vzniku monopolu,či oligopolu
(nedokonalá konkurencia)
 Vonkajšie úspory z rozsahu
- vznikajú, ak rastie produkcia celého odvetvia, alebo
skupiny firiem a v dôsledku toho klesajú náklady
každej jednotlivej firmy
(dokonalá konkurencia)
 nastáva
vtedy, keď produkciu vyrába
ohraničený počet výrobcov( alebo len jeden
výrobca), ktorí majú možnosť ovplyvňovať
ceny predávaných výrobkov
 Formy
nedokonalej konkurencie:
- monopolná konkurencia
- oligopol
- čistý monopol
 Existencia
jednej firmy na trhu
 Marginálny príjem každej dodatočne
predanej jednotky je nižší ako cena výstupu


bez cenovej diskriminácie monopol musí predať každú
dodatočnú jednotku lacnejšie, ako predchádzajúcu
MR (marginálne príjmy) - krivka leží pod krivkou
dopytu
 Vzťah
medzi marginálnymi príjmami a
cenou:
Q
P− MR=
B
kde:
P - cena za jednotku
MR - marginálne príjmy
Q - množstvo za predanú jednotku
(počiatočný predaj)
B - sklon krivky dopytu
 Priemerné
náklady:
C
AC=
Q
Marginálne náklady (MC): - cena produkcie
za každú dodatočnú jednotku výstupu
(MC krivka leží pod AC krivkou)


Celkové náklady: - suma fixných a variabilných
nákladov
C= celkové náklady
F= fixné náklady
c= konštantné marginálne náklady
Maximalizácia výstupu v bode: MR=MC
Monopol dosiahne zisk: P>AC
 Predpoklady:
 diferenciácia
produktu
 každá firma považuje cenu konkurentov za danú
 Firma
vyrába a predáva tým viac
- čím je vyšší dopyt v odvetví a čím sú vyššie ceny
konkurentov.
 Vyrába a predáva tým menej
- čím je vyšší počet firiem v odvetví a čím vyššia je
ich cena.
1

Q  S   bP  P 
n

kde:
• Q - predaj jednotlivých firiem
• S - predaj celého odvetvia( tržby)
• n - počet firiem v odvetví
• b - konštanta, reprezentuje citlivosť
firmy na cenu
• P – cena
•
- priemerná cena
 Priemerné
náklady (AC) - závisia od počtu firiem
v odvetví (n).
 Predpoklady:
 všetky
firmy v odvetví sú symetrické,
dopytové a nákladové funkcie sú rovnaké pre
všetky firmy, hoci vyrábajú a predávajú
diferencované produkty
 čím
viac firiem je v odvetví, tým sú vyššie
priemerné náklady, pretože každá firma
produkuje menej.
 cena
za ktorú predáva typická firma svoje
statky, závisí aj od počtu firiem v odvetví.
Q = A - B*P
A
 keď
B
firma maximalizuje zisk, vieme MR=MC
 čím
viac tu bude firiem
tým silnejšia
bude medzi nimi konkurencia a tým nižšia
bude cena
- nulový zisk (zero profits): P=AC
- P > AC – firmy majú motiváciu vstúpiť do
odvetvia
- P < AC – firmy opúšťajú odvetvie
 Predpokladom
aplikácie modelu
monopolnej konkurencie v oblasti
medzinárodnej ekonomiky je myšlienka,
že obchod rozširuje veľkosť trhu.
 Rast celkového objemu predaja zníži
priemerné náklady pri akomkoľvek danom
množstve firiem n.

dôvod je v tom, že keď trh rastie pri rovnakom počte
firiem, bude stúpať rozsah predajov na jednu firmu a
priemerné náklady jednej firmy teda poklesnú .
 Rast
množstva firiem spôsobí pokles ceny
 Predpoklady:







svetová ekonomika pozostáva z dvoch krajín: domáca a
zahraničná krajina.
výrobné náklady sú rovnaké v oboch krajinách, ktoré spolu
obchodujú
obchod nevyžaduje žiadne náklady
každá z týchto krajín má dva výrobné faktory: kapitál a prácu
v každej krajine existujú dve odvetvia: výroba priemyselných
statkov (odev) a potravín.
Domáca krajina vyrába odev (kapitálovo náročný statok) a
exportuje ho do zahraničia
krajina zahraničná vyrába potraviny (pracovne náročný
statok) a exportuje ich do domácej krajiny
 Medzinárodný
obchod za predpokladu monopolnej
konkurencie pozostáva z dvoch častí:
-
zmena odevu za potraviny sa nazýva, medzi
odvetvová zmena (inter-industry trade)
-
zmena odevu za odevy sa nazýva vnútro
odvetvová zmena (intra-industry trade).
 Medziodvetvová
zmena (inter-industry trade) –
- odráža komparatívne výhody .
- domáca krajina, ktorá je viac vybavená
kapitálom je vývozcom odevov a dovozcom
potravín.
- komparatívne výhody sú tu dôležitým
faktorom štruktúry obchodu.
 Vnútro odvetvová zmena (intra-industry trade)
- neodráža komparatívne výhody .
 Aj keď krajiny majú rovnaký pomer kapitálu
a práce, ich firmy stále vyrábajú
diferencované statky a dopyt po odlišných
statkoch bude príčinou tejto časti intraindustry trade.
 Tu sú dôležitým faktorom výnosy z rozsahu
(žiadna krajina nevyrába celé spektrum
rôznych produktov sama).
 jej štruktúra je nepredvídateľná
 Relatívna
dôležitosť Inter-industry a
Intra-industry Trade záleží na tom,
nakoľko sú si obe krajiny podobné.


Ak domáca krajina a aj zahraničná majú podobný
pomer kapitálu a práce, rozsah inter-industry trade
bude malý
prevažuje intra-industry trade.
Ak majú odlišný pomer kapitálu a práce
prevažuje inter-industry trade.