Transcript Amazonský dažďový prales.

Amazonský dažďový prales
Amazonský prales má rozlohu viac než 6,7 miliónov kilometrov
štvorcových.
Rozprestiera sa v severnej Brazílii, Kolumbií, Ekvádore, Guayane,
Francúzskej Guayane, Suriname, Peru a Venezuele. Bohatstvo
tohoto územia je veľmi veľké.
Amazonská oblasť má obrovské zásoby dreva a železnej rudy,
nachádzajú sa tu veľké ložiská cínu, bauxitu a mangánu a je
pravdepodobné , že sa tam nachádzajú najväčšie náleziská
zlata na zemeguli. Celá oblasť, ktorá je zázrak prírody, je
zdrojom 23 % čerstvej povrchovej vody na svete a veľkého,
nezisteného množstva kyslíka .
Ekológovia varujú pred nešetrnou ťažbou prírodného bohatstva
Amazonského pralesa, lebo by mohla spôsobiť nenapraviteľne
škody v ekologickej rovnováhe celej zemegule .
Premena v púšť?
Polovicu zrážok v amazonskom
povodí spôsobujú lesy. Tam, kde
sú vyrúbané veľké plochy, sa
množstvo dažďa znižuje a
prudko stúpa erózia. Zničením
veľkej lesnej plochy sa odráža
od holej zeme viac slnečného
tepla.
To vedie k zmenám v cirkulácií
vzduchu, prúdov vetra a k
zmenám v počasí. Znižuje sa
tak vylučovanie vodných pár,
menej prší a podnebie sa stáva
suchším.
Ťažba dreva
Ročne sa vyťaží min. 4 450 000 hektárov pralesa.
Ťaží sa mahagón, teak, eben, sú to tvrdodrevné stromy. Rastu aj
niekoľko storočia a neje možné ich pestovať na plantážach. Za rok
1997/1998 bolo v Amazónii vyrúbaných 16 845 kilometrov štvorcových
pralesa ( je to približne polovica Belgicka). Viac ako 80% všetkej ťažby
dreva v Amazónii sa robí nezákonne.
Neuveriteľných 70% všetkého dreva sa zničí v drvičkách a skončí ako
drevený odpad, piliny, prípadne sa spáli.
Brazília nemá ani zdroje a ani zamestnancov, ktorí by vykonávali dozor
nad ťažobným priemyslom. Takáto práca je naviac v miestnych
podmienkach doslova životu nebezpečná. Obrovské nadnárodne
spoločnosti z Ázie, Európy a Severnej Ameriky sa zamerali na ťažbu
dreva v tých častiach amazonského pralesa, ktoré zatiaľ zostali úplne
nedotknuté.
Podnebie

Pralesy majú dostatok slnečného žiarenia, pretože ležia v tropickom
podnebnom pásme. Rastliny ho pomocou fotosyntézy menia na energiu.
Veľa slnečného žiarenia , znamená veľa energie pre prales. Rastliny túto
energiu ukladajú a zvieratá ju prijímajú v potravinovom reťazci. Veľa
potravy znamená aj život pre mnoho druhov.
Znečistenie riek:
deje sa pri výrube pralesov na horných
častiach tokov riek. To má za následok znečisťovanie vôd a znižovanie
stavu rýb.
Stavby priehrad:
Sú zaplavované veľké plochy pralesa, absolútne
sa mení vodný režim krajiny s priamym globálnym dopadom.
Chov dobytka a pestovanie plodín:
Veľké oblasti v dažďových pralesoch v
Brazílii boli vyrúbané a vypálené,
aby sa získala pôda pre chov dobytka,
zdroj lacného hovädzieho mäsa
pre spotrebiteľov vo vyspelých
krajinách. Tropický prales je vypaľovaný
aj pri získavaní hospodárskej pôdy pre
roľníkov. Keďže v trópoch je
nadmerná väčšina biomasy a organických
látok v nadzemnej časti a pôda
tu tvorí len tenkú vrstvu, roľníci po 3 až
4 rokoch svoje pastviny a polia
pre vyčerpanie živín opúšťajú, sťahujú
sa a vypaľujú ďalšie časti
pralesa. Na pastvinách sa zvyčajne
chová dobytok, na poliach krmoviny
pre prasatá. Na vyrúbaných plochách vznikajú
polia, na ktorých sa
pestuje predovšetkým sója. Brazília je jedným
z najväčších svetových
producentov tejto plodiny.
Rastliny a živočíchy v pralese

v pralesoch žije 170 000 z celkovo známych 250 000 druhov rastlín
Žije tu 81 druhov žiab,321 druhov motýľov, 215 druhov hmyzu, 354
druhov rýb a 492 druhov vtákov.

Hemicentetes
semispinosus tenrec

Pralesy sú domovom veľkého množstva svetového rastlinstva a
živočíšstva, medzi ktoré patrí mnoho ohrozených druhov. Pri vytínaní
stromov sú mnohé druhy odsúdené na zánik. Niektoré druhy dokážu
prežiť len v ich prirodzenom prostredí, preto zoologické záhrady
nedokážu zachrániť všetky zvieratá.
Čo sú to vlastne dažďové
pralesy ?

Dažďové pralesy sú lesy, kde rastú vysoké stromy, je tam teplé
podnebie, a často tam prší. V niektorých dažďových pralesoch naprší
denne viac ako 2,5 cm!
Dažďové pralesy sa nachádzajú v Afrike, Ázii, Austrálii, Strednej a
Južnej Amerike. Najväčším dažďovým pralesom je Amazonský dažďový
prales.
PREČO SÚ DAŽĎOVÉ PRALESY
DOLEŽITÉ?
Pralesy sú podstatné v globálnom ekosystéme. Pralesy:

poskytujú domov mnohým rastlinám a zvieratám;

pomáhajú stabilizovať svetovú klímu;

chránia pred záplavami, suchom a eróziou;

sú zdrojom liekov a potravy;

podporujú kmeňové obyvateľstvo;

sú zaujímavým miestom, ktoré sa oplatí vidieť
NIČÍ DAŽĎOVÉ LESY IBA
ČLOVEK ?
To určite nie. Príroda sa svojím spôsobom ničí aj sama.
Požiarmi pri veľkých suchách, pri sopečných erupciách, pri
zemetraseniach a podobne.
Zmeny spôsobené prírodou
• Prirodzené požiare
• Sopečné erupcie a sopečný popol vo vzduchu
• Zemetrasenia
• Studený vzduch stekajúci z vrcholov hôr
• Padanie stromov, niekedy spôsobené bleskom
• Suchá
• Záplavy
• Riečne záplavy, zosuv a ponáranie rozľahlých častí lesa
ĽUDIA ŽIJÚCI V DAŽĎOVOM
PRALESE

Dažďové pralesy sú tiež domovom kmeňov, ktoré sa spoliehajú na jedlo,
prístrešok a lieky ktoré im poskytuje prales. V dnešnej dobe, však už len málo
kmeňov žije podľa dávnych tradícií; väčšinu premiestnili cudzí osadníci, alebo boli
prinútení vzdať sa svojho spôsobu života a podrobiť sa vláde.
Zo zvyšku zostávajúcich kmeňov, najväčšia časť žije pri Amazone, hoci sú tiež
zasiahnutí moderným svetom. Aj keď stále využívajú prales na tradičný lov a
zber úrody, väčšina Amerindiánov, ako ich volajú, pestuje plodiny (banány, maniok,
či ryžu), používa západný tovar (kovové hrnce, panvice a riad), pravidelne
navštevuje mestá kam prináša jedlo a keramiku na trh. Aj napriek tomu sa od nich
máme čo učiť o pralese. Ich znalosť liečivých rastlín na liečenie chorôb je
jedinečná a úžasne chápu ekológiu Amazonského pralesa.
V Afrike žijú pôvodní lesní obyvatelia, niekedy označovaní aj ako trpaslíci.
Najvyšší z týchto ľudí, známi aj ako Mbuti, výnimočne dosahujú výšku 1,5 metra.
Ich malá výška je však v tomto prípade výhodou, pretože im umožňuje lepšie sa
pohybovať v pralese.
ČO SA STALO PÔVODNÝM
OBYVATEĽOM AMAZONU?

Pred objavom Krištofa Kolumba v 15. storočí žilo v amerických pralesoch
približne 7-10 miliónov Amerindiánov (termín pre pôvodných
obyvateľov), polovica z nich v Brazílii. V Andách existovali veľké mestá a
Amazon podporoval poľnohospodárske osady.
Príchod Európanov priniesol koniec domorodým civilizáciám v Strednej a
Južnej Amerike. Európania priniesli choroby, ktoré zabili milióny
Amerindiánov a za 100 rokov od príchodu týchto cudzincov, sa populácia
Amerindiánov znížila o 90%. Väčšina domorodcov, ktorá prežila,
pochádzala z vnútrozemia pralesa: buď ich tam zatlačili Európania, alebo
tam už tradične žili v menších skupinách.
DETI V PRALESE

Aj keď nepozerajú telku, nepoužívajú Internet a nehrajú
videohry, deti v pralese robia väčšinu vecí, ktoré pravdepodobne
robíte aj vy. Hrajú sa s kamarátmi, pomáhajú pri domácich
prácach a chodia do školy.
Keďže „deti pralesa“ žijú bližšie k prírode než priemerné
americké dieťa, naučia sa pomáhať aj prostrediu okolo seba. Od
útleho veku sa veľa detí učí ako loviť a zbierať materiál a
potravu z lesa. Namiesto toho, aby išli na ihrisko alebo nakupovať
len tak pre zábavu, väčšina detí na miestach ako je Amazon trávi
väčšinu svojho času vonku – hrajú sa v lese, riekach a potokoch....
35 metrové amazonské
anakondy: fakt či fikcia?

Nie je to len legenda?
Indiánske legendy hovoria o takých rozmeroch anakond (alebo iných plazov?), že
spomenutá samica je oproti nim len mláďatko! Spoliehať sa len na indiánske
legendy by asi nikoho nepresvedčilo, no začali pribúdať pozorovania aj od ďalších
ľudí.
Už na začiatku 20. storočia skúmal amazonské pralesy jeden z najslávnejších
dobrodruhov – britský plukovník a zememerač Percy H. Fawcett. V jeho denníku
sa našla aj zmienka o gigantickej anakonde, ktorú zastrelil na brehu rieky Rio
Abuna. Merala vraj 22 metrov a obvod v najširšom mieste mala až neuveriteľných
125,6 centimetra!
Aj Indiáni Fawcettovi povedali, že v pralesoch žije obrovský had, ktorému
hovoria „dormidera“, čo v preklade znamená spáč. Meno dostal kvôli tomu,
pretože vydáva zvuky podobné chrápaniu. Druhého obra z hadej ríše Indiáni
pomenovali zase „cammodi“, podľa malých výrastkov na hlave.
Obrovskú anakondu zazrel aj nemecký misionár Viktor Heinz. V roku 1922 zbadal
v pralese stočeného hada, ktorý však potom rýchlo zmizol v rieke. Podľa Heinza
vraj tento gigant meral okolo 25 metrov.

Ďalšie dôkazy
Zo začiatku obrovských hadov videli len tí, ktorí o nich priniesli očité
svedectvo, no ďalší dôkaz chýbal. Priniesli ho až rôzne fotografie, ktoré
obleteli svet. V januári 1948 zverejnili brazílske noviny „O diario“ fotku
obrovskej anakondy, neskôr zase iného „obra“, ktorý vyliezal z rieky
Oyapock, a podľa odhadov meral až 35 metrov!
K dispozícii sú však i novšie fotografie, medzi nimi aj snímok, ktorý
urobil belgický plukovník René van Lierde v roku 1959 z ľahkej
hliadkovacej helikoptéry. Keď pristával pri provincii Katanga v Kongu
(predtým Belgické Kongo), doslova sa proti nemu „postavil“ obrovský
neidentifikovateľný had. Rýchlo zase vzlietol a hada odfotil. Na svete
tak bola fotka obrovského hada, ktorý podľa zoológov meral až 16
metrov. Podľa snímku však nevedeli povedať o aký druh hada išlo.

V roku 2003 svet obletela fotka, nie z Amazónie, ale z ostrova Borneo.
Snímok urobil fotograf taktiež z vrtuľníku v strede pralesov. Zoológovia
odhadli, že vodný had – plavil sa po rieke na Borneu, meral až 30 metrov!
Niektorí odborníci si však myslia, že fotka je falzifikát.
Iný dôkaz, úplne z iného súdka je z roku 2002, kedy brazílskeho
stomatológa Josého Ronalda zožrala anakonda pri rieke Araguaia. Ronald
si odskočil z brehu tejto rieky do vnútrozemia amazonského pralesa, a
keď sa dlho nevracal, kolegovia ho začali hľadať. Niekoľko sto metrov
od nich našli ležať anakondu dlhú 12 metrov, a videli, že niečo trávi. Keď
tohto obra zabili, a potom rozrezali, zistili, že to bol ich kamarát José.
Niektorým legendám o gigantických anakondách ešte ani dnes mnohí
ľudia neuveria, pretože to považujú za obyčajný výmysel. Čo však keď v
amazonských hlbokých pralesoch ešte doposiaľ prežíva nejaký obrovský
prehistorický plaz? Prinesú nové dôkazy z Amazónie alebo z ostrova
Borneo kryptozoológovia, ktorí sa tam chystajú na expedíciu?


Anakonda a klokan




Brazília - Brazílska vláda zvoláva mimoriadne zasadanie. Amazonské pralesy totiž
miznú rekordným tempom.
Za posledných päť mesiacov bolo v brazílskej Amazónii odlesnených 3235
štvorcových kilometrov pralesa, čo je štyrikrát viac ako v rovnakom období pred
troma rokmi.
Problém už uznala aj vláda, ktorá bude o situácii rokovať.
Dôvod? Ceny potravín
Príčinou náhleho úbytku zalesnenej plochy sú zrejme stúpajúce ceny potravín,
ktoré zvyšujú aj cenu kvalitnej pôdy. Mnoho farmárov sa tak presúva hlbšie a
hlbšie do pralesa.
"Ekonomická realita týchto štátov napovedá, že tieto aktivity majú bez
akýchkoľvek pochybností vplyv na prales," komentovala podľa BBC narastajúce
ceny potravín brazílska ministerka životného prostredia Marina Silva, ktorá sa už
dlho angažuje v boji za ochranu amazonského dažďového pralesa.

Najviac postihnutou časťou Brazílie je štát Mato Grosso, kde sa pestuje
najmä sója. Od konca júla tu zničili 1789 štvorcových kilometrov lesa.

Vláda priznala, že odhadovaný počet odlesnenej pôdy sa môže po
detailnom preskúmaní až zdvojnásobiť.



Zmizlo celé Francúzsko
Vláda priznala, že odhadovaný počet odlesnenej pôdy sa môže po
detailnom preskúmaní až zdvojnásobiť. Pred niekoľkými mesiacmi pritom
brazílsky prezident vystúpil s vyhlásením, v ktorom chválil pralesnú
politiku vlády. Podľa neho sa za posledné dva roky znížila deforestácia o
50 percent. prezident to pripisoval lepšej kontrole nad certifikátmi o
vlastníctve pôdy a úspešnému boju proti ilegálnej ťažbe dreva.
V Amazónii sa nachádza najväčší prales na svete. Je hlavným zdrojom
kyslíka na zemi a pohlcuje veľké množstvo oxidu uhličitého, ktorý
spôsobuje globálne otepľovanie. Tieto pľúca planéty sa však následkom
ľudskej činnosti zmenšujú.
Od roku 1970 zmizlo 700-tisíc štvorcových kilometrov priestoru, teda
plocha väčšia ako Francúzsko.


Miestni rybári prekonávajú široký tok Amazonky.
Najvodnatejšia a druhá najdlhšia rieka sveta dosahuje dĺžku 7062 km.
Viac ako 1/3 všetkých živočíšnych druhov na Zemi žije v Amazonskom
pralese, ktorého neustále odlesňovanie je jednou z príčin klimatických
zmien.
ČO TVORÍ DAŽĎOVÝ PRALES?

Každý dažďový prales je jedinečný, ale
všetky majú spoločné črty.

Poloha: tropické podnebné pásmo

Lejaky: najmenej 2,032 m zrážok za rok



Koruna: tvorí ju vrstva konárov a listov,
pretože stromy rastú veľmi husto. Žije tu
väčšina rastlín a zvierat. Koruna býva asi 30
metrov nad zemou.
Biologická rôznorodosť: dažďové pralesy
majú obrovskú rôznorodosť biologických
druhov. Biologická rôznorodosť je spoločným
menovateľom pre všetky žijúce veci –
rastliny, zvieratá a huby – ktoré môžeme
nájsť v ekosystéme. Vedci veria, že až
polovica rastlín a zvierat žijúca na zemskom
povrchu žije v dažďových pralesoch.
Symbióza druhov: druhy v dažďovo pralese
často spolupracujú. Symbióza znamená
spoluprácu dvoch druhov pri ktorej obaja
čerpajú zo vzájomnej pomoci. Napríklad
niektoré rastliny vytvárajú malé úkryty a
cukor pre mravce. Mravce ich na oplátku
chránia pred iným hmyzom, ktorý by mohol
mať chuť na listy.
Čo sa stane ak pralesy zaniknú?
„Zelené pľúca“ Zeme
Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových
pralesov – za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri zachovaní
tohto tempa sa s nimi vysporiadame okolo roku 2057. Podľa
definície sú dažďové pralesy také lesy, ktoré sa nachádzajú v
oblasti trópov a ročne dostávajú 4 až 8 metrov zrážok. Takéto
prostredie je unikátne, nedá sa umelo vytvoriť ani obnoviť, ak
raz bolo zničené. Napriek tomu, že predstavuje len 2% celkového
povrchu Zeme, žije v nich ( a nikde inde!!! ) viac než 2/3 všetkých
rastlinných a živočíšnych druhov našej planéty. Tropické pralesy
sú významným regulátorom celosvetového podnebia. Ovplyvňujú
cyklus tropických dažďov a vytvárajú zásoby vody, suroviny dnes
ešte nedocenenej. Kľúčovú úlohu majú v prirodzenom cykle
uhlíka. Počas svojho rastu ho hromadia z absorbovaného oxidu
uhličitého a kyslík uvoľňujú do ovzdušia.
Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40% všetkého kyslíka,
ktorý vzniká na Zemi. Pri zániku týchto „zelených pľúc“ Zeme je
odložený uhlík uvoľnený, vzniká z neho opäť oxid uhličitý a ten sa
podieľa na vytváraní skleníkového efektu. Na to aby sa oxid uhličitý
uvoľnil, nemusí byť strom ani spálený, stačí prirodzený proces
“zomierania” rastlinného tkaniva po vyťatí. Ničenie pralesov vytvára 1030% celosvetových emisií oxidu uhličitého. Každá štvrtá rastlina,
používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. Vyrába sa s
nich napríklad curare (súčasť anestetík), reserpín (základ mnohých
tranquilizérov), scopolamín (používaný pri liečení schizofrénie). 73% z
takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych
druhov rakoviny, pochádza takisto z tropických pralesov. Tropické
pralesy sú prakticky výlučne na území tzv. krajín tretieho sveta.
Nemiznú preto , že by sa chceli ich obyvatelia pomstiť ľudstvu, ale
preto, lebo ich obyvatelia sú chudobní. V ostatných rokoch sa svet vážne
zaoberal problémom miznutia tropických dažďových pralesov.



Použite zdroje:
http://www.tahaky-referaty.sk/Amazonsky-prales/9471/
http://world.mongabay.com/slovak/403.html
http://images.google.sk/imgres?imgurl=http://img.mediacentrum.sk/images/gallery/370/62
4617.jpg&imgrefurl=http://magazin.atlas.sk/extra/kuriozity/609827/35-metroveamazonske-anakondy-fakt-cifikcia&usg=__TLRepWKWB9o9aVbhOt_w1QRMW9w=&h=216&w=370&sz=43&hl=sk&start=3
5&um=1&itbs=1&tbnid=miHvzLIW4BYm7M:&tbnh=71&tbnw=122&prev=/images%3Fq%3Dludia
%2Bv%2Bpralesoch%26start%3D21%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3DN%26rlz%3D1W1A
DSA_sk%26ndsp%3D21%26tbs%3Disch:1
http://www.oskole.sk/?id_cat=22&rocnik=5&clanok=1955


Obrázky : Google – Amazonský dažďový prales, zvieratá a rastliny v pralesoch

Vypracovala:
Terézia Ruščáková 9.a