Slide 1

Vybrané globálne problémy
Zeme

Školský rok: 2007/2008

Katarína Machalová,
Róbert Telúch, 3.B


Slide 2

Obsah
Úvod
 1. kapitola: Všeobecná charakteristika
globálnych problémov
 2. kapitola: Znečistenie vody
 3. kapitola: Znečistenie ovzdušia
 Záver
 Použitá literatúra
 Zoznam príloh



Slide 3

Úvod
Ľudská spoločnosť má už dlho značný vplyv na životné
prostredie, pričom jej sklon využívať ho tak, akoby to bol
nevyčerpateľný zdroj, viedol opakovane ku katastrofám.
Nárast populácie sveta a ekonomický rozvoj, intenzívna a
všade prítomná industrializácia, rozvoj medzinárodného
obchodu a ľudskej spoločnosti sa uskutočnili v takom
rozsahu, že vážne škody na životnom prostredí a
neudržateľné využívanie zdrojov Zeme už majú globálny
rozsah. Súčasné nebezpečenstvo globálneho otepľovania,
narúšania ozónovej vrstvy, deforestácia a narastajúce
množstvá odpadu sú nepochybne najnaliehavejšie a
naozaj globálne problémy životného prostredia. Cieľom
tejto práce je lepšie oboznámenie sa s globálnymi
problémami a následnému vyvarovaniu sa príčinám, ktoré
ich spôsobujú.


Slide 4

Všeobecná charakteristika globálnych
problémov








Príkladom škôd a neudržateľného využívania zdrojov
je vo svete mnoho.
Deforestácia, hlavne výrub dažďových pralesov.
Rýchla spotreba ropy a ostatných nerastných zdrojov.
Nezvratný pokles rezerv.
Rastie stupeň degradácie a erózie pôdy.
Vypúšťanie odpadov do atmosféry, morí a ukladanie
do pôdy.
Kyslé dažde a mnohé iné aspekty znečistenia sú už
nadnárodnými problémami.


Slide 5

2. Znečistenie vody
2.1. Čo považujeme za znečistenie vody?


Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét
slnečnej sústavy tým, že je na nej voda kvapalnom
skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského
povrchu.

Vodné zdroje delíme na :



slané
sladké - povrchové - tečúce
- stojaté
- podpovrchové (podzemné)


Slide 6



Význam vody pre človeka, ako aj pre všetky živé organizmy žijúce Voda je
teda neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi. na Zemi je
nenahraditeľný.



Pre živé organizmy je potrebná najmä sladká voda, ktorá zaberá asi
3%.Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Voda sa vyparuje z
oceánov a morí pôsobením slnečného tepla. Soľ zostáva v mori.
Odparenú vodu odveje vietor nad pevninu, kde sa dostáva na zem
v podobe dažďa a neskôr potom riekami odteká späť do oceánu.



Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a
chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne"
nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.

Vodu považujeme za znečistenú ak :





je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
obsahuje organické látky, hrubé suspenzie, zahníva a páchne a môže byť
nositeľom infekcií
obsahuje toxické látky, je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť


Slide 7

2.2. Príčiny znečistenia vody
Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je
človek. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel.
Zdroje znečistenia :
 z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické
a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm,
cín, mangán, rádioaktívne látky)
 z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové
vody)
 zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad)
 z dopravy (exhaláty, ropné produkty)
 turizmus
Prejavy znečistenia vody :
 zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty)
 zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorg. a org. látok)
 zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a
ďalších mikroorganizmov)


Slide 8

Podľa pôsobenia rozlišujeme znečistenie :


zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero
odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo
vodných nádrží



plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii
priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve
vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy



havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik
škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd
(ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)
Medzi najnebezpečnejšie aktivity patrí ukladanie
kontajnerov s rádioaktívnym odpadom na dno oceánu a
znečisťovanie morí ropnými produktmi pri ťažbe i
haváriách tankerov.


Slide 9

Medzi "najslávnejšie" havárie ropných tankerov patria :
• havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v
prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské
pobrežie 120 000 ton ropy

• stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo
Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie
200 000 tonami ropy
• 1993 - niekoľko veľkých havárií ropných tankerov :
pri Shetlandských ostrovoch stroskotal tanker s 85 000
tonami ropy, neďaleko Malakkského prielivu sa zrazil
dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy s
japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu
ekologickú katastrofu od čias Černobyľa)


Slide 10

2.3. Dôsledky znečistenia vody
•

Uniknutá ropa má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu
vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu.

•

Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením
ľudského zdravia.

•

Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka
methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu
kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné
organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte
organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. To má za
následok chorobné prejavy a alergické reakcie.
Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika.


Slide 11

3. Znečistenie ovzdušia
3.1. Čo považujeme za znečistenie
ovzdušia?





Ovzdušie teda atmosféra je plynný obal Zeme. Zo
zmesi plynov ktoré ho tvoria má najväčšie
zastúpenie dusík 78%, ďalej kyslík 21% a 1% tvoria
ostatné plyny napr. argón, hélium, neón a ďalšie.
Význam atmosféry je nesporný pre všetky formy
života na Zemi.
Atmosféra ma viac funkcií. Patrí tam poskytovanie
kyslíka na dýchanie, ale aj ochranná v podobe
vrstvy ozónového.


Slide 12

3.2. Príčiny znečistenia ovzdušia



K znečisteniu atmosféry dochádza dvojakým spôsobom :
prírodné zdroje a procesy (vulkanická činnosť, rozklad
organických látok a i.)
umelé zdroje, ľudská činnosť :
 výroba tepla a energie
 hutníctvo a metalurgia
 chemický priemysel
 doprava
 stavebná činnosť
Ovzdušie znečisťujú nasledovné anorganické látky :
 produkty oxidácie síry,
 produkty oxidácie dusíka,
 oxid uhoľnatý,
 ostatné škodliviny napr. : Zlúčeniny fluóru, Chlór , Arzén a
jeho zlúčeniny, Olovo, Kadmium, Nikel


Slide 13

3.3. Dôsledky znečistenia ovzdušia
3.3.1. Úbytok (stenčovanie) ozónovej
vrstvy




Ozón však nie je iba plyn, ktorý vytvára okolo našej planéty
ochrannú vrstvu a chráni nás pred silným ultrafialovým
žiarením a jeho zhubným vplyvom. Ozón môže aj škodiť.
Ozón (O3) existuje v dvoch odlišných vrstvách zemskej
atmosféry a podľa toho je považovaný za „zlý“ a „dobrý“.
Chemikálie používané v chladničkách a mrazničkách (napr.
freóny), klimatizačných zariadeniach, hasiacich prístrojoch a
pod. sa môžu dostať až do stratosféry, kde sa rozkladajú a
uvoľnené molekuly brómu a chlóru ničia ozón. Ozónová
vrstva funguje ako filter, zachytáva škodlivé ultrafialové
žiarenie a prepúšťa Zemi životodárne svetlo a teplo. Úplne
absorbuje UV-C žiarenie, so smrtiacimi účinkami pre živé
organizmy a čiastočne absorbuje UV-B žiarenie, ktoré je
schopné vyvolať celý rad nepriaznivých efektov.


Slide 14

3.3.2. Kyslé dažde
Kyslé zrážky zahŕňajú kyslý dážď, ale aj sneh, krúpy a pod.
Sú to zrážky s hodnotou pH menšou ako 5,6. Zrážkové
vody patria medzi významné plošné zdroje znečistenia
povrchových vôd a sú hlavnou príčinou ich acidifikácie.
Po uvoľnení do atmosféry sa produkty rôznych chemických
a fyzikálnych reakcií nakoniec dostávajú na zemský povrch
suchou alebo mokrou cestou. Mokrá depozícia môže byť
vertikálna (dážď, sneh, krúpy) alebo horizontálna (napr.
námraza). Suchá depozícia je tok častíc a plynov (hlavne
SO2, HNO3, NH3) prebiehajúci neustále a nezávisle od
zrážkovej činnosti.
Vodné systémy na neutrálnych alebo kyslých podložiach
(napr. rašelina alebo žula) sú všeobecne veľmi citlivé na
kyslé depozície.
Acidifikácia povrchových vôd kolíše podľa sezóny, zvlášť
v tečúcej vode.


Slide 15

Tvorba kyslých depozícií


Slide 16

3.3.3. Skleníkový efekt








Podstatou skleníkového efektu je narušenie prírodnej
rovnováhy.
Severný a južný pól sa otepľujú rýchlejšie ako rovníkové
oblasti a kontinenty sa otepľujú rýchlejšie ako oceány.
Teplotné a zrážkové extrémy sú oveľa častejšie.
Nastávajúce klimatické zmeny budú značne
nepredvídateľné a globálna aj lokálna klíma sa môže
meniť náhle a nečakane.
Topenie ľadovcov a tepelné zväčšovanie objemu
morskej vody môže spôsobiť nárast morskej hladiny a
ohrozenie nízko ležiacich oblastí.


Slide 17


Slide 18

Záver
Súčasné nebezpečenstvo globálneho otepľovania,
narúšania ozónovej vrstvy a znečisťovania vody sú
nepochybne najnaliehavejšie a naozaj globálne
problémy životného prostredia. Pokles ozónu vo vyšších
vrstvách atmosféry by mohol výrazne zvýšiť radiáciu
nebezpečného ultrafialového žiarenia dopadajúceho na
zemský povrch. Havárie ropných tankerov majú
nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na
flóru i faunu svetového oceánu. Táto práca presne
popisuje tieto problémy a aj ich katastrofálne následky,
ktoré by určite nikto z nás nechcel zažiť. A práve preto
by sme mali dbať na to, aby sme čo najmenej ohrozovali
našu planétu a hlavne samých seba.


Slide 19

Zoznam použitej literatúry
www.ekoskola.sk
www.gep.szm.sk
www.ekologia.mayday.sk
Kolektív autorov: Životné prostredie. BA,
Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002,
ISBN 800803341X
James F. Luhr a kolektív autorov: Zem. BA, Ikar,
2004, ISBN 8055107963


Slide 20

Dúfam, že Vás naša prezentácia obohatila
o nove znalosti

..a páčila sa Vám
  