Transcript REGIONÁLNA GEOGRAFIA AMERIKY

REGIONÁLNA GEOGRAFIA
AMERIKY
Mgr. Ladislav Novotný
LS 2012/2013
Nerastné suroviny
•
•
•
od Veľkých jazier na severovýchod a v Kordillerách na severe Mexika meď
v oblasti Kordiller na sever od Mexika zlato, miestami aj ropa
v súvislosti so zlatom treba obzvlášť spomenúť pohorie Sierra Nevada, v ktorom
koncom 19. stor. vypukla známa Zlatá horúčka
– zlaté žily tu prestupovali zvrásnené a metamorfované horniny, ktoré vystupovali na povrch,
riečnou eróziou boli zlaté zrná splavované do Veľkého kalifornského údolia
– najviac sa preslávili náleziská zlata v povodí rieky Sacramento
•
v Apalačoch a Skalnatých horách- čierne uhlie
• Mexický záliv- rozsiahle zásoby ropy
•
•
v Strednej Amerike sú značné zásoby striebra
na Veľkých Antilách sa ťaží nikel
•
rozsiahle zásoby ropy, na ktoré sa často viaže aj zemný plyn, sa
nachádzajú aj v oblasti Severných Ánd a na pobreží Karibiku,
lokálne sa však vyskytujú na celom území Južnej Ameriky (južná Patagónia,
západná Amazónia)
Stredné Andy sa vyznačujú rozsiahlymi zásobami medi, zlata a striebra, pričom
zlato a striebro boli hojne využívanú už pred príchodom Európanov (Mayovia,
Aztékovia, Inkovia)
Významná je ťažba bauxitu v páse od Floridy cez ostrovy po severovýchod JA
Význam má aj ťažba fosfátov (Florida), síry (Mexiko), jódu, solí, diamantov
(Brazília), rúd železa, niklu, volfrámu, chrómu (USA, Kanada)
•
•
•
Klíma
• Klímu Ameriky ovplyvňujú tieto základné
činitele, ktoré platia pre celú zemeguľu:
– úbytok tepla od rovníka k pólom
– prevaha západného prúdenia v miernych
šírkach
– poloha stálych tlakových útvarov
– priebeh morských prúdov
– tvary reliéfu a nadmorská výška
tropická vlhká
tropická suchá
subtropická suchá
subtropická vlhká
stepná
púštna horúca
púštna studená
mierna
horská
arktická
- charakter reliéfu spôsobuje
zmeny klimatických pásiem
nie len v rovnobežkovom ale
aj poludníkovom smere
Osídľovanie

Amerika nemala autochtónne obyvateľstvo
Tzv. Paleoindiánska migrácia:

pred 40 – 17 000 rokmi

značný pokles morskej hladiny kvôli štvrtohornému
zaľadneniu

počas dôb ľadových (na rozdiel od medziľadových) bol
Beringov prieliv ľahko priechodný

genetické výskumy potvrdili, že „pôvodní“ obyvatelia Ameriky
(Amerindiáni) pochádzali z viacerých regiónov Ázie

vo vrcholnom štádiu poslednej doby ľadovej (asi pred
15 000 r.) bol pravdepodobne celý prieliv zaľadnený
Predkolumbovské civilizácie

termín sa najčastejšie vzťahuje k najrozvinutejším
stredoamerickým a andským civilizáciám (Olmékovia,
Teotihuacán, Aztékovia, Mayovia či Inkovia)

relatívne rozvinuté a veľké civlizácie sa však vyvinuli aj v
Severnej Amerike

zásadným rozdielom medzi starým a novým svetom je forma
poľnohospodárstva


v Amerike neboli domestifikované takmer žiadne zvieratá
domestifikované len: lama, hydina a pes (na mäso)
MAYOVIA

boli nositeľmi veľmi vyspelej
mayskej civilizácie

o prvých Mayoch môžeme hovoriť
asi od roku 2500 pred n. l.,
väčšina nálezov ale pochádza až
obdobia po roku 1500 pred n. l.
už
z

pochopenie histórie Mayov spoznávame až v posledných dekádach,
keď sa darí rozlúštiť ich komplikované písmo

celý polostrov Yucatán a protiľahlé územie až po T.O.

písmo, astronómia, matematika, presný kalendár



slnečný rok u Mayov trval 365 dní
mal však 18 mesiacov, z ktorých každý mal 20 dní
hospodársky základ tvorilo poľnohosp., najmä pestovanie kukurice, ako platidlo sa používali kakaové bôby
Pozostatky mesta Palenque
mayské číslice vrátane nuly
AZTÉKOVIA







v druhej polovici 12. storočia n. l. sa objavil kmeň Aztékov, žijúci
na Mexickej náhornej plošine, ktorý si postupne podmaňoval
územie Mayov a Toltékov
dobyté územie neasimiloval, len kontroloval a získaval z neho
cenné suroviny a materiály (zlato, drahokamy, kožušiny, potraviny)
Aztékovia prevzali vzdelanosť a kultúru od Mayov, kládli však
väčší dôraz na vojenské umenie a náboženské rituály
spoločnosť bola široko rozvinutá a popri kňazoch mali významné
postavenie aj obchodníci a remeselníci
Aztékov najviac preslávili úspechy v architektúre a sochárstve
Aztécka ríša vznikla až v roku 1428
centrom bol Tenochtitlan, na ktorom dnes leží Ciudad de México



na základoch pôvodného chrámu bola hneď postavená katedrála
najväčšie a najkrajšie mesto vtedajšej Ameriky, 650 000 obyvateľov
ríša bola rozvrátená európskymi dobyvateľmi, ktorých viedol
Hernando Cortés
Najväčší rozsah
Ríša Inkov (1200 až 1533)

bola najväčším štátom predkolumb. Ameriky

hlavným centrom bolo Cuzco

štát zanikol pod náporom španielskych
dobyvateľov, vedených conquistadorom
Franciskom Pizarrom

Inka bol oficiálny titul pre panovníka a jeho
príbuzných - elitu ríše
v Peru sa zachovalo množstvo
architektonických pamiatok
Inkovia nepoznali písmo
najznámejšia pamiatka:
Machu Picchu



Príchod Európanov a dobývanie Ameriky

taliansky moreplavec Krištof Kolumbus chcel nájsť cestu do
Indie cez Atalntik, pričom sa spoliehal na Kopernikovu teóriu,
že Zem je guľatá



na portugalskom dvore požiadal o pokus dostať sa do Indie cez Atlantik,
avšak neuspel
vydal sa teda zo Španielska, ktoré bolo vtedy námornou veľmocou
12. októbra 1942 sa dostal na ostrov San Salvador, odtiaľ pokračoval
na Antily, tento dátum sa dnes považuje za deň objavenia Ameriky

o neznámu pevninu prejavilo vzápätí záujem aj Portugalsko

nasledovníci Krištofa Kolumba chceli získať kontrolu nad
tamojším zlatom, drahokamami, inými surovinami a otrokmi
Pápežská bula Inter Caetera (1493)





pápež Alexander VI. vydáva bulu, ktorá na základe nových objavov
na západnej pologuli rozdeľuje svet medzi Španielsko a Portugalsko
novoobjavené územia na západ od poludníka 38° z. g. d. a na juh od
Azor a Kapverd patria Španielsku
územia na východ od poludníka 38° z. g. d. Portugalsku
zároveň v nej povoľuje kastílskej korune právo vyberať a posielať do
Ameriky misionárov
o rok neskôr bola hranica upravená zmluvou z Tordesillas
Sedemročná vojna

kvôli priestorovému rozsahu ju W. Churchill označuje za 1.
svetovú vojnu


Proti sebe stáli



Prusko, Veľká Británia (aj kolónie), Hanover, neskôr do konfliktu
vtiahnuté Portugalsko
Rakúsko, Ruská ríša, Francúzsko (aj kolónie), Švédsko, Sasko,
neskôr vtiahnuté Španielsko
Parížsky a Hubertsburský mier (1763):



bojovalo sa v Európe, Amerike i Ázii
Veľká Británia vychádza ako primárna koloniálna veľmoc
Francúzsko stratilo severoamerické a indické územia
do r. 1773 vzniklo na východe SA územie 13 kolónií, ktoré
sa stali základom USA => vojna za nezávislosť
Americká vojna za nezávislosť
(1775 – 1783)

vojna medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami
v Severnej Amerike

vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením
Spojených štátov amerických

kľúčovú úlohu v pomoci revolúcii zohralo Francúzsko:
zásobovalo amerických vlastencov financiami a
muníciou, a organizovalo koalíciu proti Británii

americký generál George Washington sa stal v roku
1789 prvým prezidentom USA
Demografia
počet obyvateľov
• rozmiestnenie (hustota)
• rasová skladba
• náboženstvo
• jazyk
• pohyb
•
počet obyvateľov (2011)

Amerika pokrýva asi 28,5 % povrchu zemskej súše
Populácia tvorí asi 13,5 % svetovej populácie

spolu:

950 000 000 obyv.
Severná:
550 000 000 obyv.
 Južná:
400 000 000 obyv.
.............
 Severná:
450 000 000 obyv.
 Stredná pevnina:
65 000 000 obyv.
 Karibik:
40 000 000 obyv.
 Južná:
380 000 000 obyv.
.............
 Severná (Anglosaská): 370 000 000 obyv.
 Latisnká (Iberská):
580 000 000 obyv.

historický exkurz

počet pôvodných obyvateľov pri príchode
Európanov: 60 – 150 mil.

po príchode Európanov dochádza k tzv.
demografickému kolapsu

v oblasti Antíl dochádza k úplnému vyvraždeniu pôvodného
obyvateľstva a jeho nahradeniu dovezenými z Afriky

v oblasti pevninskej Strednej Ameriky prežili asi 2 %

v horských oblastiach prežilo asi 30 %

okrem priameho vyvražďovania bolo príčinou úbytku
autochtónneho obyvateľstva zavlečenie európskych chorôb
(osýpky, kiahne, mor), alkohol a prudká zmena sociálneho a
kultúrneho prostredia



v nasledujúcom období nárast populácie nastáva
najmä vďaka veľkým migračným vlnám do Severnej
Ameriky (USA), ale napr. aj do oblasti La Platy
prírastky obyvateľstva v Latinskej Amerike dnes
zabezpečuje najmä prirodzený prírastok
v Anglosaskej Amerike ide stále o migračné
prírastky, a to najmä z Latinskej Ameriky a Ázie
Anamorfózna – ekvidemická
mapa sveta
Krajiny podľa počtu obyvateľov (2010)
3. USA
311 000 000
5. Brazília
191 000 000
11. Mexiko
113 000 000
27. Kolumbia
46 000 000
31. Argentína
40 000 000
35. Kanada
34 500 000
40. Peru
29 500 000
41. Venezuela
29 100 000
... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ...
201. Antigua a Barbuda
81 000
204. Dominika
72 000
212. Svätý Krištof a Nevis
43 000
Hustota zaľudnenia


v porovnaní so svetom veľmi nízka
najhustejšie zaľudnené sú:




východné pobrežie Severnej Ameriky
Stredná Amerika vrátane ostrovov Karibiku
oblasť severných Ánd,
východné pobrežie Južnej Ameriky
Rasy a národy

3 základné zložky (Indiáni, Belosi, Černosi):

pôvodné obyvateľstvo



prisťahovalci (cca ostatných 500 rokov):





Inkovia, Aztékovia, Mayovia, Toltékovia, Olmekovia ...
 neskôr, už cez zamrznutý Beringov prieliv: Inuiti (Eskimáci)
Amerindiáni* sformovali vyše 1000 jazykov (12 j. rodín)
členovia takmer všetkých európskych národov (belosi)
otroci násilne privlečení z Afriky (černosi)
neskôr imigračné vlny Aziatov (mongoloidná rasa)
formuje sa veľmi pestrá mozaika národov, hoci mnohé z
nich používajú rovnaký jazyk
miešanie rás je obzvlášť intenzívne v Latinskej
Amerike, kde miešanci tvoria väčšinu obyvateľstva
=> => =>
* pojem Amerindiáni sa v ostatných rokoch presadil a
nahrádza pojem Indiáni, ktorý sa nepovažuje za adekvátny
rasy a miešanci

miešanci sú veľmi rôznorodí, ale rozlišujeme 3
základné skupiny:
 mulat: europoidná + negroidná rasa
 mestic: europoidná + mongoloidná rasa
 zambovia: negroidná + mongoloidná rasa (zriedkavá,
výskyt len na severe JA)

kreoli: označenie pre belocha juhoeurópskeho
pôvodu, ktorý sa už narodil v Latinskej Amerike
<= H. Chavéz je polovičný
mestic a polovičný zambo
Barack Obama je mulat, otca
má z Kene, matka má írsko –
anglicko – nemecký pôvod =>
oblasti podľa prevažujúceho rasového
zloženia populácie
a) belošská: Kanada, sever USA, Argentína, Uruguaj
b) belošsko – mulatská: Kuba, Portoriko
c) mulatská: Dominikánska republika (v oblasti
Karibiku aj s čersnošským obyvateľstvom)
d) černošská: Haiti, Francúzska Guayana
e) černošsko – mulatská: Malé Antily, Jamajka,
Belize
f) belošsko – černošská: juhovýchod USA
g) belošsko – mestická: Brazília, Kostarika
h) mesticko – belošská: Chile, Kolumbia,
Venezuela
i) mesticko – indiánska: Nikaragua, Salvador,
Honduras, Panama, Mexiko
j) indiánsko – mestická: Guatemala, Ekvádor,
Peru, Bolívia, Paraguaj
k) eskymácka: Grónsko
l) výrazný podiel Indov: Guayana, Surinam,
Trinidad a Tobago
Jazyková štruktúra

do istej miery zodpovedá rasovej štruktúre obyvateľstva

na rozsiahlych ťažko dostupných oblastiach Strednej
Ameriky, Andskej oblasti, v Paraguaji či amazónskej oblasti
Brazílie sa používajú pôvodné jazyky

v Anglosaskej Amerike sa pôvodné jazyky zachovali len
lokálne v rezerváciách

černošské jazyky v Amerike zanikli, pretože černosi boli
nútení používať jazyky otrokárov

jazyky európskych dobyvateľov získali status úradného
jazyka a prijala ich aj väčšina autochtónneho obyvateľstva,
pod vplyvom amerindiánskych jazykov sa však európske
jazyky zmenili po stránke fonetickej, gramatickej i lexikálnej
ÚRADNÉ JAZYKY:
Mapa používaných jazykov
Angličtina: Kanada, USA*, Belize,
Guayana, Falklandy, britské
kolónie v Karibskom mori;
Francúzština: Kanada, Haiti,
francúzske zámorské departmenty;
Holandčina: Surinam, Holandské
Antily, Aruba;
Portugalčina: Brazília;
Španielčina: zvyšok JA
Dánčina: Grónsko
z pôvodných jazykov v Grónsku
Grónčina; v Peru a Bolívii
Kečuánčina; v Bolívii aj
Ajmarština; v Paraguaji Guaraní;
zmiešané: kreolská angličtina,
- v USA rastie podiel španielsky
kreolská francúzština, papiamento, hovoriacich prisťahovalcov, ktorí
nehovoria po anglicky – vzniká nový
inuktitut
jazyk, tzv. spanglish
Náboženská štruktúra

súčasný stav odráža náboženské
štruktúry kolonizátorov (kresťanstvo)

animistické kulty Amerindiánov sa
udržali len sporadicky na severe
kontinentu a v Amazonskom pralese

miestami sa udržali africké kulty,
najviac rozšírené je vúdú na Haiti

vlastné náboženstvo si zachovávajú
prisťahovalci z Ázie


v oblastiach s prevahou prisťahovalcov z
JV a V Ázie sa uplatňuje budhizmus

Indovia si priniesli hinduizmus

Arabi si udržujú islam
vďaka exodu Židov dnes v USA funguje
najväčšia diaspória Židov na svete


celkovo vysoká miera
religiozity
kresťania: (SA: 85 %, JA: 93
%)







RK: dominujú v JA, v Brazílii
žije najviac katolíkov na svete;
asi 85 % Mexičanov; v Kanade
40 % a 24 % v USA
protestanti: asi 50 %
obyvateľstva USA a v Kanade
vyše 25 %
pravoslávni: v Kanade 3 % a v
USA 0,5 %
ostatní: v USA je vyše 1000
kresťanských vyznání a siekt
ateizmus: najmä v SA,
Kanada 16 %, USA 12%,
Latinská A. 4 %;
judaizmus: 2 % v SA, 0,23
% v JA, najviac v USA: 2,5 %
islam: 0,5 % SA, 0,3 % JA,
najviac Kanada: 1,6 %
najvýznamnejšie metropoly
A. T. Kearney Global Cities Index, 2010; The Urban Elite 2010

Alfa ++


(8 175 133/19 069 796)
Chicago
(2 695 598/9 580 567)
Alfa








New York
Alfa +


obyvateľstvo jadro/metropolitná oblasť
Buenos Aires
Los Angeles
Mexico City
San Francisco
São Paulo
Toronto
Washington D. C.
(2 746 761/13 074 000)
(3 792 621/12 874 797)
(8 873 017/22 – 28 mil)
(805 235/4 317 853)
(1 522 986/19 889 559)
(2 503 281/5 623 450)
(601 723/5 476 241)
Alfa –

Atlanta, Boston, Dallas, Miami, Philadelphia, Santiago
Svetové metropoly na mape
HOSPODÁRSTVO
- Rapídne rozdiely medzi Anglosaskou a
Latinskou Amerikou
- Z globálneho hľadiska pomerne na
dobrej úrovni
Prehľad základných
makroekonomických
ukazovateľov...
...alebo niekoľko encyklopedických údajov, ktoré si
netreba pamätať naspamäť, ale je potrebné aby sme
vedeli krajiny porovnať, resp. uričť niekoľko s
najvyššími/najnižšími hodnotami
makroekonomické ukazovatele za celý svetadiel
odhady MMF za 2010
Anglosaská
Latinská
Amerika

HDP nominálny
18 000
5 000
mld. USD

HDP v PKS
17 000
6 500
mld. USD

HDP nom. per capita
47 000
8 500
USD

HDP v PKS per capita
45 000
11 500
USD

rast HDP v PKS p.c.
2,9
5,0
%

miera nezamestnanosti
9,0
10,0
%
krajiny podľa HDP (nominál)
v mil. USD (podľa MMF), 2010
1. USA
14 600 000
7. Brazília
2 100 000
10. Kanada
1 600 000
14. Mexiko
1 000 000
28. Argentína
380 000
34. Venezuela
295 000
35. Kolumbia
290 000
... ... ...
171. Grenada
790
174. Sv. Vincent a Gren. 684
175. Svätý Krištof a Nevis 676
179. Dominika
476
> 1,000
200-999
10-199
< 10
v bil. USD
SLOVENSKO
SVET
90,000
70,000,000
krajiny podľa HDP per capita (v PKS)
medzinár. dolár (podľa MMF), 2010
nad svetovým priemerom


pod svetovým priemerom








SVET
SLOVENSKO
10,922
22,195
7. USA
47 000
13. Kanada
40 000
25. Bahamy
30 000
40. Barbados
23 000
43. Antigua a Barbuda 21 000
44. Trinidad a Tobago 20 000
... ... ...
116. Guatemala
4 900
123. Hodnuras
4 200
134. Nikaragua
2 400
167. Haiti
1 150
1. Katar
88 200
183. DR Kongo
330
Reálny rast HDP v % (MMF, 2010)











3. Paraguaj
8. Argentína
12. Peru
15. Uruguaj
23. Dominkánska rep.
29. Panama
31. Brazília
... ... ...
177. Venezuela
179. Sv. Vincent a G.
181. Antigua a Barb.
182. Haiti
 59. Mexiko
 78. Nikaragua
 91. Slovensko
 114. Kanada
 116. USA
 svet
14,4
9,2
8,8
8,5
7,6
7,5
7,5
- 1,9
- 2,3
- 4,1
- 4,6
5,5
4,5
4,0
3,1
2,8
4,9 (2010), - 0,8 (2009)
Miera nezamestnanosti
(The World Factbook, OECD, EUROSTAT) 2004 - 2011







Kuba
Guatemala
Mexiko
Trinidad a Tobago
Nikaragua
Uruguaj
Brazília
1,6 %
3,2 %
5,5 %
5,8 %
5,9 %
6,1 %
6,5 %







Honduras
Grenada
Dominka
Sv. Vincent...
Portoriko (USA)
Sv. Lucia
Dominikánska rep.
28 %
25 %
23 % (2000)
18 %
16 %
16 %
14 %
porovnanie:
Zimbabwe
Turkménsko
Bielorusko
Katar
Monako
Slovensko
USA
Kanada
97 %
70 %
0,7 %
0,5 %
0,0 %
13 %
9,0 %
7,2 %
Chudoba (podiel obyvateľstva žijúceho z menej ako 2 USD na deň, OSN, 2009)
Historický exkurz




pred príchodom Európanov existencia hospodársky rozvinutých
civilizácií
tam, kde kolonizátori autochtónne obyvateľstvo nevyvraždili,
rozvrátili jeho hospodárstvo, obyvateľov zotročili
hospodárstvo začalo prudko rásť, drvivá väčšina ziskov a výnosov
putuje do Európy
násilné privlečenie otrokov umožňuje vďaka nízkym nákladom na
prácu ešte väčší rozvoj






výstavba ciest, ťažba a baníctvo, plantážnictvo...
2. polovica 19. stor. otroctvo postupne zrušené
začiatok 20. stor. USA: Fordizmus – systém masovej produkcie,
štandardizácia => prudký rast hospodárstva
z agrárnej krajiny sa postupne stáva priemyselná, neskôr
nastupuje terciérizácia a kvarterizácia
hospodárske cykly – krízy striedajú obdobia prudkého rastu
postupný rozvoj latinskoamerických krajín, prudký rast po r. 1990
Odvetvia
(pozor, nie sektory!)
ťažba nerastných surovín
- lesohospdárstvo
- poľnohospodárstvo
- priemysel
- doprava
- služby a finančníctvo
-
ťažba nerastných surovín




väčšina krajín má rozsiahle zásoby nerastných surovín (ropa,
zemný plyn, rudy, stavebné materiály)
v rozvinutejších krajinách sa takmer všetky vyťažené
materiály spracúvajú (USA, Kanada)
v menej rozvinutých krajinách tvoria základ exportu
(Venezuela, Kolumbia)
ťaží sa najmä





železo: Brazília, Kanada, USA, Venezuela
ropa: USA, Mexiko, Venezuela, Kanada
zemný plyn: USA, Kanada, Mexiko, Venezuela, Argentína
čierne uhlie: USA
zlato: Peru
lesníctvo a ťažba dreva




rozsiahle územia už v
minulosti odlesnené
v súčasnosti sa
pozornosť upriamuje
na spornú extenzívnu
ťažbu v amazonskom
pralese
v rozvinutých krajinách
aj spracovanie
v menej rozvinutých
drevo určené na vývoz
poľnohospodárstvo

hlavné plodiny:








káva: Brazília, Kolumbia, Mexiko, Guatemala, Peru
pšenica: USA, Kanada
kukurica: USA, Brazília, Argentína, Mexiko
sója: USA, Brazília, Argentína, Paraguaj, Kanada
zemiaky: USA
banány: Brazília, Ekvádor, Kostarika, Mexiko,
Kolumbia, Honduras, Panama, Guatemala
bavlna: USA, Brazília
kakao: Brazília, Ekvádor, Dominikánska republika
poľnohospodárstvo

živočíšna výroba:


hovädzí dobytok: USA, Brazília, Argentína,
Mexiko
ošípané: USA, Brazília, Kanada, Mexiko
priemysel

v Latinskej Amerike:






potravinársky
chemický
spotrebný
výroba stavebných materiálov
strojársky a elektrotechnický, výroba automobilov
v Anglosaskej Amerike




chemický
výroba automobilov, strojov, lietadiel
elektrotechnika, IT (Silicon valley)
potravinársky (Mc. Donald‘s, Coca Cola)
doprava



rozvinuté všetky druhy, najmä na severe:
v porovnaní so zvyškom sveta najviac
rozvinutá letecká doprava
najväčšie letiská:





1. ATL - Atlanta (93 mil.)
4. LHR - Chicago (67 mil.)
6. LAX - Los Angeles (62 mil.)
8. DFW – Dallas/Fort Worth (58 mil.)
...45. GRU – Sao Paolo (31 mil.)
služby


mnoho služieb z anglicky hovoriacich krajín je
outsourcovaných z Indie
finančníctvo:

New York

Chicago, San Francisco, Toronto
cestovný ruch

podľa počtu zahraničných turistov sa krajiny Ameriky
na svetovom cest. ruchu podieľajú 16 %





Severná Amerika
Karibik
Stredná Amerika
Južná Amerika
10,6 %
2,1 %
0,8 %
2,5 %
z hľadiska príjmov sa krajiny Ameriky na svetovom
cestovného ruchu podieľajú 20 %




Severná Amerika
Karibik
Stredná Amerika
Južná Amerika
14,5 %
2,6 %
0,7 %
2,2 %
cestovný ruch

USA sú 2. najnavštevovanejšou krajinou sveta (60
mil. turistov v r. 2010)

na 10. mieste je Mexiko (23 mil.)

Príjmy USA z cest. ruchu dosiahli 104 mld. USD

s takmer 10 mil. turistov je New York 3.
najnavštevovanejším mestom sveta

na raste trhu cestovného ruchu celej Ameriky sa
výrazne začínajú podieľať latinskoamerické krajiny

významný je aj vnútorný cestovný ruch
krajina
zahr. tur. 2010 (v tisícoch)
USA
60 000
Mexiko
23 000
Kanada
16 000
Brazília
5 000
Argentína
4 700
Dominikánska r. 4 100
Portoriko
3 700
10/09
8,7
4,4
2,3
7,5
22,8
3,3
3,6
Najmenej turistov (menej ako milión ročne):
-
Honduras
Nikaragua
Aruba
Venezuela
Bolívia
Barbados
Paraguaj
(900 000)
(860 000)
(830 000)
(600 000)
(570 000)
(530 000)
(430 000)
príjmy (v mil. USD) podiel (z Ameriky)
104 000
57 %
11 900
7%
15 800
9%
6 000
3%
5 000
3%
4 200
2%
3 600
2%
KONIEC