Transcript 400 000 000 obyv.

Demografia
počet obyvateľov
• rozmiestnenie (hustota)
• rasová skladba
• náboženstvo
• jazyk
• pohyb
•
počet obyvateľov (2011)

Amerika pokrýva asi 28,5 % povrchu zemskej súše
Populácia tvorí asi 13,5 % svetovej populácie

spolu:

960 000 000 obyv.
Severná:
560 000 000 obyv.
 Južná:
400 000 000 obyv.
.............
 Severná:
480 000 000 obyv.
 Stredná pevnina:
40 000 000 obyv.
 Karibik:
40 000 000 obyv.
 Južná:
400 000 000 obyv.
.............
 Severná (Anglosaská): 360 000 000 obyv.
 Latisnká (Iberská):
600 000 000 obyv.

historický exkurz

počet pôvodných obyvateľov pri príchode
Európanov: 60 – 150 mil.

po príchode Európanov dochádza k tzv.
demografickému kolapsu

v oblasti Antíl dochádza k úplnému vyvraždeniu pôvodného
obyvateľstva a jeho nahradeniu dovezenými z Afriky

v oblasti pevninskej Strednej Ameriky prežili asi 2 %

v horských oblastiach prežilo asi 30 %

okrem priameho vyvražďovania bolo príčinou úbytku
autochtónneho obyvateľstva zavlečenie európskych chorôb
(osýpky, kiahne, mor), alkohol a prudká zmena sociálneho a
kultúrneho prostredia



v nasledujúcom období nárast populácie nastáva
najmä vďaka veľkým migračným vlnám do Severnej
Ameriky (USA), ale napr. aj do oblasti La Platy
prírastky obyvateľstva v Latinskej Amerike dnes
zabezpečuje najmä prirodzený prírastok
v Anglosaskej Amerike ide stále o migračné prírastky,
a to najmä z Latinskej Ameriky a Ázie
Anamorfózna – ekvidemická
mapa sveta
Krajiny podľa počtu obyvateľov (2013)
3. USA
316 000 000
5. Brazília
200 000 000
11. Mexiko
120 000 000
27. Kolumbia
47 000 000
31. Argentína
41 000 000
35. Kanada
35 500 000
40. Peru
30 000 000
41. Venezuela
30 000 000
... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ... ...
201. Antigua a Barbuda
90 000
204. Dominika
70 000
212. Svätý Krištof a Nevis 55 000
Hustota zaľudnenia (na úrovni krajín)


priemerná hustota zaľudnenia: 22 obyv./km2
najvyššie hodnoty majú stredoamerické krajiny


na pevnine i v ostrovnej časti
po Antarktíde a Austrálii najredšie zaľudnený svetadiel
najvyššia hustota
8. Barbados
23. Salvador
26. Sv. Vincent a Gren.
28. Haiti
29. Svätá Lucia
32. Jamajka
36. Trinidad a Tobago
43. Dominikánska rep.
47. Antigua a Barbuda
51. Sv. Krišof a Nevis
55. Guatemala
73. Kuba
obyv/km2
650
320
300
290
270
250
210
190
160
150
135
105
najnižšia hustota
- Grónsko
- Falklandy
201. Surinam
- Francúzska Guayana
189. Guayana
185. Kanada
176. Bolívia
171. Belize
164. Argentína
162. Paraguaj
157. Uruguaj
Brazília: 24; USA: 32; Bermudy (UK): 1230;
Slovensko: 111; Európa: 75; Ázia: 95;
Mexiko: 53;
0,03
0,3
3,0
3,1
3,5
3,8
9,2
12,0
15,0
16,0
19,0
Hustota zaľudnenia


v porovnaní so svetom veľmi nízka
najhustejšie zaľudnené sú:




východné pobrežie Severnej Ameriky
Stredná Amerika vrátane ostrovov Karibiku
oblasť severných Ánd a južných Kordiller
východné pobrežie Južnej Ameriky
Rasy a národy

3 základné zložky (Amerindiáni, Belosi, Černosi):

pôvodné obyvateľstvo


Inkovia, Aztékovia, Mayovia, Toltékovia, Olmekovia ...
Inuiti (Eskimáci)


Amerindiáni* sformovali vyše 1000 jazykov (12 j. rodín)
prisťahovalci (cca ostatných 500 rokov):

členovia takmer všetkých európskych národov (belosi)
Pravoslávna kaplnka vo Fort Ross (CA)
Rasy a národy

3 základné zložky (Amerindiáni, Belosi, Černosi):

pôvodné obyvateľstvo


Inkovia, Aztékovia, Mayovia, Toltékovia, Olmekovia ...
Inuiti (Eskimáci)


prisťahovalci (cca ostatných 500 rokov):





Amerindiáni* sformovali vyše 1000 jazykov (12 j. rodín)
členovia takmer všetkých európskych národov (belosi)
otroci násilne privlečení z Afriky (černosi)
neskôr imigračné vlny Aziatov (mongoloidná rasa)
formuje sa veľmi pestrá mozaika národov, hoci mnohé z
nich používajú rovnaký jazyk
miešanie rás je obzvlášť intenzívne v Latinskej
Amerike, kde miešanci tvoria väčšinu obyvateľstva
=> => =>
rasy a miešanci

miešanci sú veľmi rôznorodí, ale rozlišujeme 3
základné skupiny:
 mulat: europoidná + negroidná rasa
 mestic: europoidná + mongoloidná rasa
 zambovia: negroidná + mongoloidná rasa (zriedkavá,
výskyt len na severe JA)

kreoli: označenie pre belocha juhoeurópskeho
pôvodu, ktorý sa už narodil v Latinskej Amerike
<= H. Chavéz je polovičný
mestic a polovičný zambo
Barack Obama je mulat, otca
má z Kene, matka má írsko –
anglicko – nemecký pôvod =>
oblasti podľa prevažujúceho rasového
zloženia populácie
a) belošská: Kanada, sever USA, Argentína,
Uruguaj
b) belošsko-mulatská: Kuba, Portoriko
c) mulatská: Dominikánska republika (v oblasti
Karibiku aj s čersnošským obyvateľstvom)
d) černošská: Haiti, Francúzska Guayana
e) černošsko-mulatská: Malé Antily,
Jamajka, Belize
f) belošsko-černošská: juhovýchod USA
g) belošsko-mestická: Brazília, Kostarika
h) mesticko-belošská: Chile, Kolumbia,
Venezuela
i) mesticko-amerindiánska: Nikaragua,
Salvador, Honduras, Panama, Mexiko
j) amerindiánsko-mestická: Guatemala,
Ekvádor, Peru, Bolívia, Paraguaj
k) eskimácka: Grónsko
l) výrazný podiel Indov: Guayana, Surinam,
Trinidad a Tobago
Jazyková štruktúra

do istej miery zodpovedá rasovej štruktúre obyvateľstva

na rozsiahlych ťažko dostupných oblastiach Strednej
Ameriky, Andskej oblasti, v Paraguaji či amazonskej oblasti
Brazílie sa používajú pôvodné jazyky

v Anglosaskej Amerike sa pôvodné jazyky zachovali len
lokálne v rezerváciách

černošské jazyky v Amerike zanikli, pretože černosi boli
nútení používať jazyky otrokárov

jazyky európskych dobyvateľov získali status úradného
jazyka a prijala ich aj väčšina autochtónneho obyvateľstva,
pod vplyvom amerindiánskych jazykov sa však európske
jazyky zmenili po stránke fonetickej, gramatickej i lexikálnej

príklad – Jamajská patois
ÚRADNÉ JAZYKY:
Mapa používaných jazykov
Angličtina: Kanada, USA*, Belize,
Guayana, Falklandy, britské
kolónie v Karibskom mori;
Francúzština: Kanada, Haiti,
francúzske zámorské departmenty;
Holandčina: Surinam, Holandské
Antily, Aruba;
Portugalčina: Brazília;
Španielčina: zvyšok JA
Dánčina: Grónsko
z pôvodných jazykov v Grónsku
Grónčina; v Peru a Bolívii
Kečuánčina; v Bolívii aj
Ajmarčina; v Paraguaji Guaraní;
zmiešané: kreolská angličtina,
- v USA rastie podiel španielsky
kreolská francúzština, papiamento, hovoriacich prisťahovalcov, ktorí
nehovoria po anglicky – vzniká nový
inuktitut
hovorový jazyk, tzv. spanglish
čo zobrazujú dané mapy?
Náboženská štruktúra

súčasný stav odráža náboženské
štruktúry kolonizátorov (kresťanstvo)

animistické kulty Amerindiánov sa
udržali len sporadicky na severe
kontinentu a v Amazonskom pralese

miestami sa udržali africké kulty,
najviac rozšírené je vúdú na Haiti

vlastné náboženstvo si zachovávajú
prisťahovalci z Ázie


v oblastiach s prevahou prisťahovalcov z
JV a V Ázie sa praktizuje budhizmus

Indovia si priniesli hinduizmus

Arabi si udržujú islam
vďaka exodu Židov dnes v USA funguje
najväčšia diaspóra Židov na svete


celkovo vysoká miera
religiozity
kresťania: (SA: 85 %,
JA: 93 %)







RK: dominujú v JA, v Brazílii
žije najviac katolíkov na svete;
asi 85 % Mexičanov; v Kanade
40 % a 24 % v USA
protestanti: asi 50 %
obyvateľstva USA a v Kanade
vyše 25 %
pravoslávni: v Kanade 3 % a v
USA 0,5 %
ostatní: v USA je vyše 1000
kresťanských vyznaní a siekt
ateizmus: najmä v SA,
Kanada 16 %, USA 12%,
Latinská A. 4 %;
judaizmus: 2 % v SA, 0,23 %
v JA, najviac v USA: 2,5 %
islam: 0,5 % SA, 0,3 % JA,
najviac Kanada: 1,6 %
Pohyb obyvateľstva
Celkový prírastok
Celkový prírastok v ‰
prírastok
31. Guatemala
35. Francúzska Guayana
47. Belize
57. Honduras
77. Venezuela
79. Panama
81. Haiti
107. Brazília:
116. Peru:
120. Mexiko:
129. Argentína:
131. USA:
134. Kanada:
12,6;
11,5;
11,2;
10,0;
9,7;
9,0;
úbytok
Podľa OSN, 2009 - 2011
24,7
24,1
20,8
19,5
16,7
16,5
15,8
198. Saint Pierre a Miquelon 0,7
202. Grenada
0,2
204. Aruba
0,1
206. Kuba
- 0,1
209. Americké Panenské o. - 0,3
215. Guayana
- 2,2
217. Dominika
- 2,9
-svet:
201. Slovensko:
11,6;
0,3;
Prirodzený prírastok v ‰ (2010)
Prirodzený prírastok v ‰
prírastok
CIA World Factbook, 2010
38. Guatemala
22,4
46. Belize
21,0
49. Honduras
20,6
62. Nikaragua
18,5
76. Turks a Caicos (UK) 16,3
1. Haiti
úbytok
7,4
Iné:
USA:
5,5
Kanada
2,4
Brazília11,8 Argentína10,4
Mexiko
14,6
svet:
Slovensko:
11,6
1,0
Migračný prírastok v ‰ (2010)
Migračný prírastok v ‰
prírastok
CIA World Factbook, 2009
Britské Panenské o.
8,1
11. Kanada
5,6
16. USA
4,0
24. Antigua a Barbuda 2,4
- Bermudy (UK)
2,2
60. Argentína
0,1
-
úbytok
3. Sv. Vincent a Grenadíny
5. Grenada
7. Guayana
8. Trinidad a Tobago
- Grónsko (Dan.)
9. Jamajka
55. Slovensko
0,5
- Európska únia
1,5
11,8
10,6
7,4
7,3
6,0
5,7
krajiny podľa podielu imigrantov
na celkovej populácii
United Nations report World Population Policies 2005
najvýznamnejšie metropoly
A. T. Kearney Global Cities Index, 2010; The Urban Elite 2010

Alfa ++


Chicago
(2 700 000/10 000 000)
Alfa








(8 500 000/20 000 000)
Alfa +


New York
obyvateľstvo jadro/metropolitná oblasť
Buenos Aires
(2 800 000/13 000 000)
Los Angeles
(3 800 000/10 000 000)
Mexico City
(9 000 000/22 – 28 mil)
San Francisco
(800 000/4 500 000)
São Paulo
(1 500 000/20 000 000)
Toronto
(2 500 000/6 000 000)
Washington D. C.
(600 000/5 500 000)
Alfa –

Atlanta, Boston, Dallas, Miami, Philadelphia, Santiago
Svetové metropoly na mape