Ps ychológia osobnosti a sociálny pracovník

Osem hodín interaktívnych prednášok Skúška pozostávajúca: test - 100 bodov ústna časť v prípade získania menej ako 50 bodov Známky: A - 85-100 bodov B – 70-84 bodov C - 65-69 bodov D - 50 – 64 bodov Tatiana Korošová, špec.lekárskej psychológie [email protected]

063/1180285

Odporúčaná literatúra

•

Hall, C.S., Lindzey G.: Psychológia osobnosti. SPN, Bratislava 1997.

• Drapela, K.: Přehled teórii

osobnosti

. Portál, Praha 1997.

• Výrost, J., Ruisel, I. (Eds.): Kapitoly z psychológie

osobnosti

. Veda, Bratislava 2000.

• Řičan, P.: Psychologie

osobnosti

. Praha: Grada 2007.

• Odporúčaná: • Atkinson, R. L. Psychologie. Portál, Praha 2003.

• Balcar K.: Úvod do studia psychologie

osobnosti

. Mach, Chrudim 1991.

• Mikšík, O.: Psychologické teorie

osobnosti

. Karolinum, Praha 1999 • Nakonečný M.: Psychologie

osobnosti

. Academia, Praha 1995.

• Smékal, V.: Psychologie

osobnosti

. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Barrister&Principal, Praha 2002.

Psychológia osobnosti a sociálny pracovník

Predmet

om psychológie osobnosti je vytvorenie

všeobecného modelu štruktúry osobnosti.

Obsah predmetu ps ychológia osobnosti

 

Ciele Psychológie osobnosti

  Psychológia osobnosti, Pojem osobnosť Prístupy ku štúdiu osobnosti Definície osobnosti Dimenzie teórie osobnosti

Ciele predmetu

 

Kto som?

Ako si rozumiem, môžem rozumieť s inými ľuďmi?

Súkromná teória osobnosti  

Kto je on alebo ona?

 

Čo je to ľudský život?

Aký zmysel má moja existencia tu a teraz?

Štúdium osobnosti je skôr o tom, ako sa osoby

prejavujú, než o tom, kto sú, resp. čo sú zač

(W.K.B. Hofstee, 2000).

Pojem osobnosti

Etymológia (pôvod) termínu „osobnosť“: Persona (lat.) =

MASKA

(tiež maska Boha podsvetia) Boh podsvetia

Hádes

zobrazený na váze zo 4. storočia pred Kr. – jeden z najstarších gréckych bohov (bratia: Zeus/vládca nad nebom a zemou, Poseidon/vládca mora)

    

Mo žné odpovede

Maska - z čoho vyplýva dvojaké možné poňatie osobnosti: Podstata človeka, byť sám sebou. Niečo zahaľuje - získať popularitu a náklonnosť O pôvode (etymológii) slova persona existujú dohady: „

per sonare“ =

„znieť cez“ (tvar masky v Antike),

„per se esse“ -

(gr.) ) byť o sebe, byť sebou (Persona (lat.), Prosopon

Persona

=„

malý phersu“

(etruské slovo phersu ) (malá časť celkového zamaskovania)

Vymedzenie pojmu osobnosti

Napriek tomu, že v súčasnosti existuje viac ako 50 rôynych definícií osobnosti, ešte stále sa nedá uspokojivo vymedziť, čo je to osobnosť.

Persona / latin./ maska, ktorú si herec nasadzoval na tvár, aby tým výrazne ukázal, akú postavu predstavuje.

Lico – ruský výraz tvár Osobnosť podľa slovníka slovenského jazyka je človek s vyhranenými vlastnosťami, kvalitami, individualita. Duševné zloženie osoby ako súhrn typických vlastností pre človeka, charakter

Opis osobnosti

Hodnotiace Deskriptívne (Osobnosťou sa rozumie osobitosť; Diferenciálna Psychológia) .Osobnosť ako architektúra

Prístupy ku štúdiu osobnosti

Pri snahe vystihnúť čo najpresnejšie

osobnosť

sa pohybujeme na dvoch úrovniach: 

možnosti /nakoľko vôbec možeme preniknúť do podstaty osobnosti/



skutočnosti / do akej miery je schopný človek v experimentálnych podmienkach prejaviť svoju osobnosť/

Prístupy ku štúdiu osobnosti

Pri skúmaní osobnosti rozlišujeme, pohybujeme sa v troch základných rozmeroch:  

vonkajší – prejavy osobnosti vnútorný- prežívanie vlastného JA



vývinový- zmeny osobnosti v životných obdobiach

Definície osobnosti (Allport, 50 definícií; podľa obsahu:

         kolekcionistické chápanie osobnosti

(zberné definície; Osobnosť je suma....)

štruktuálny prístup k osobnosti: Integratívne definície -

vnáša konzistenciu a poriadok do všetkých spôsobov chovania jedinca

Hierarchické definície Adaptačné definície –

vertikálna hĺbková organizácia (Freud) biológovia, behavioristi

Definície na základe rozdielov a jednoty - C. Kluckhohn a A. H. Murray:

„každý človek je v určitých ohľadoch ako všetci ostatní, ako niektorí ostatní, ako žiaden iný človek.“

Situačné a interakčné definície osobnosti Systemové uvažovanie o osobnosti Metaindividuálny (atribučný) prístup Chápanie osobnosti, ako autorstvo činov a zmyslu života

Podelenie teórií osobnosti podľa Allporta /1957/

     Definície biologicko-spoločenské- kladú dôraz na to, že osobnosť sa utvára odpoveďami iných na osobnosť, vyťahom iných k nej Biofyzické definície vidia v osobnosti súhrn vrodených a yískaných vlastností „omnibusové“ tvoria pojem osobnosti vypočítavaním všetkého, čo je zviazané s osobnosťou Definície, ktoré v osobnosti vidia prostriedok prispôsobovania sa životným podmienkam Osobnosť reprezentuje najvnútornejšiu, pravú podstatu človeka

Dimenzie teórie osobnosti



vedomé

(napr. Rogers)

versus



nevedomé

determinanty správania (

Freud

, Jung)

proces učenia

(napr. Skinner, Bandura)

versus



výsledky učenia

Allport) (napr. Murray, Cattel,

Dimenzie teórie osobnosti



dedičnosť

(Sheldon)

versus



vplyv prostredia

(Bandura, Rogers) 

minulosť

(Erikson, Freud, Adler )

versus



prítomnosť

(Allport, Lewin)

Dimenzie teórie osobnosti



holistické

(napr. Maslow, Adler)

versus



analytické

(napr. Bandura, Skinner) 

osoba

(Sheldon)

versus



situácia

(Bandura)

Dimenzie teórie osobnosti



účelové

(Adler)

versus



mechanistické

(Freud) 

niekoľko motívov

(Frued)

versus



mnoho motívov

(Allport) 

normálne

(Allport)

versus



abnormálne správanie

(Freud)

Dimenzie teórie osobnosti



Zameranie na psychodynamické sily:

      

Sigmund Freud Erik Erikson Carl Jung Alfred Adler Karen Horneyová Erich Fromm Harry Atack Sullivan

Dimenzie teórie osobnosti



Zameranie na prežívajúceho človeka

     

Abraham Maslow Carl Rogers Ludwig Binswanger Medard Boss Kurt Lewin George Kelly

Dimenzie teórie osobnosti



Dôraz na trvalé charakteristiky



Henry Murray



Gordon Allport



William Sheldon



Raymond Cattel



Hand Eysenck

Dimenzie teórie osobnosti



Zameranie na učenie a prostredie



Burrhus Frederic Skinner



Neal Miller



John Dollard



Albert Bandura a učenia.

ďalší teoretici sociálneho

Sigmund Freud /6.5.1856 23.8.1939/

Narodil sa v moravskom meste Příboř v početnej živovskej rodine ako najstarší zo siedmzch detí. V roku 1860 sa presťahoval do Wiedne, ale kvôli svojmu zápornému postoju k náboženstvu, jeho mentalita tam nesedela. Bol úspešným lekárom, ale jeho kolegovia si ho veľmi nevážili, nebol schopný udržiavať dlhodobé priateľstvo. Trpel na rakovinu čelusti a srdcové problémy, fajčil 20 cigár denne. V manželstve bol verný a so ženou Martou mal 6 detí. V roku 1938 po okupácii Rakúska odišiel do Anglicka, kde neskôr aj zomrel

Sigmund Freud

• determinanty správania - fyziologické sily; človek je skôr reaktívny ako aktívny • libido – pudová energia, ktorá dáva všetko do pohybu • osobnosť je uzavretý systém a libido sa uplatňuje vo vnútri neho • subsystémy Id, ego a superego – rôzne ciele, princípy a stále v neustálom boji

Topický, topografický model:

• vedomie • predvedomie • cenzúra, cenzúrna bariéra medzi predvedomím a nevedomím • nevedomie

Model in štancií:

SUPEREGO EGO vedomie predvedomie nevedomie (pudové pohnútky, potlačené obsahy i morálne komplexy (škrupule aj.)) ID

Id

- ono

• komplex pudov, princíp slasti, iracionálne, chce okamžité uspokojenie svojich potrieb, nestará sa o ostatných • rezervoár psychickej energie • čisté id – stretávame sa u kojenca • primární proces - pomocou neho získava uspokojenie; myslenie ida sa neriadi logiko; sny – zmiešanina fantázie a reality – dieťa chce jesť, ale keď potrava neprichádza, ono si ju predstavuje

Ego

- ja

• racionálne a logické myslenie ako produkt výchovy a vzdelania • princip reality ; sekundární proces - spôsob fungovania ega smeruje k opravdovému uspokojeniu

Superego

- nadja

• moralizujúca sila v osobnosti Osobná morálka, t.j. Interiorizované normy z kultúry a výchovy, Princíp dokonalosti - žiadna slasť • zvnútornené zákazy, obmedzenia a chvály – vedomá časť superega obashuje vedomé zvnútornené zákazy a pochvaly • vyvýja sa pomocou identifikácie s rodičom rovnakého pohlavia (Es, Ich, Uber-Ich)

I ntrapersonálne konflikty

• id versus ego - id chce uspokojenie, ego testuje realitu a neumožní to / chlapec chce ukradnúť autíčko, ale vie, že existujú policajti a tak si počká, kým bude mať peniaze a kúpi si ho radšej/ • id versus superego - id má požiadavku, ale superego ju považuje za neetickú (chlapec s autíčkom – chlapec si spomenie, že kradnúť sa nesmie) • ego versus superego - racionalita versus dokonalost - chce sa do toho pustiť, rozumove je to etické – všetci kradnú, ale cíti vinu kvôli predchádzajúcej výchove, ktorá bola príliš moralizujúca (autíčko si nekúpil, lebo deti v Afrike hladujú)

Dva hlavn é pudy

eros a thanatos . Pudy jsou somatické požada vky kladené na mentální život - psychiku; jsou vrozené, pat r í k id a projevují se nap e tím . Éros je zam er en na získání sexuální slasti a pojí se s erogenními zónami Thanatos je destruktivní , r ídí se principem nirvány - naprostého pokoje a neexistence utrpení - nalézáme ve smrti • projevuje se zlostí a agresivitou, nebo masochismem (podle toho, je-li obrácen ven nebo dovnit r ); sm er uje k návratu org. do anorganického stavu O je jednotná entita a její subsystémy nejsou nezávislé, nýbrž propojené. PA je typická svým energetickým pojetím p (tzv. hydraulický model) - c lov e k disponuje ur c . množstvím energie, která se r u zn e p r elévá > psychické procesy mají jistou vázanou energii: • katexe - proud e ní duš. energie - libida - z místa, kde vznikla, ke zdroji uspokojení - jde-li k vn e jšmu uspokojení - objektová katexe; k vnit r nímu - egokatexe • antikatexe - síla p u sobící proti katexím id, má p u vod v ego a superego > kde se tam bere? • protože id produkuje nadbytek libida, energie - ego a superego si tuto nadbyte c nou energii nashromádí; stanou se životaschopnými a mohou zadržovat katexe id

Význam psychoanalýzy

Psychoanalýza priniesla veľa objavov a na druhej strane je kritizovaná za biologický redukcionizmus a časté špekulácie. Hlavné prínosy: Úloha nevedomej motivácie Význam raných zážitkov u človeka pre jeho ďaľší vývin Význam sexuality v zdravom psychickom vývine človekad u ležitost sexuality

Carl Gustav Jung (1875-1961)

Bol Švajčiar narodený v Basileji, introvertovaný, osamelý a veľmi nadaný. V práci bol individualista, dôkladný a pracovitý. Pochádzal z duchovnej rodiny a na rozdiel od S.Freuda bol pobožný. Svoju teóriu postavil na vlastnej introspekcii, študoval svoje vlastné psychické zážitky, svoje sny a veľa času strávil študovaním cudzích kultúr

komplexy Bytostné ja archetypy Osobné nevedomie Ego –vedomé ja Bytostné ja spojujúce vedomie a nevedomie Vedomie Kolektívne nevedomie

Extroverzia - introverzia

termín C.G. Junga, označujúci také povahové vlastnosti človeka, akými sú: spoločenskosť, flexibilná sociálna aktivita a adaptácia v medziľudských vzťahoch, preferencia vzruchu, záľuba v zmenách, činorodosť, sebapresadzovanie, výrečnosť. Opakom je introverzia – obrátenosť do vlastného vnútra, spoločenská pasivita až izolácia autistického typu.

C. R. Rogers a A. H. Maslow

A.MASLOW-hierarchia potrieb vychádzal z presvedčenia, že výkon pracovníkov je možné zvyšovať až k prirodzeným fyziologickým hraniciam, ak budú uspokojované nielen materiálne, ale i sociálne potreby, t.j. potreby sebarealizácie, sebaaktualizácie, sebauskutočnenia, sociálnej súnaležitosti k niekomu alebo niečomu, tvorivosti, bezpečia, istoty, postavenia a pod

A.MASLOW-hierarchia potrieb K saturácii /naplneniu, uspokojeniu/ väčšiny potrieb dochádza práve v pracovnom procese. Prínosom tejto školy je, že sa snaží brať organizáciu ako systém zaisťujúci integritu osobných záujmov a záujmov organizácie. Paradoxom, zvlášť v našej oblasti je, že mnohí o sebarealizáciu nestoja, sú motivovaní len nižšími fyziologickými potrebami, kľudom a pohodlím.

SEBAREALIZÁCIA

a naplnenie, rozvoj schopností človeka, jedna z vyšších sociálnych potrieb v hierarchii A. Maslowa. Podľa neho tí, čo sa úspešne sebarealizujú, majú dobrý vzťah k ľuďom, skupine, pocit istoty, jasné životné ašpirácie ciele, vyznačujú sa sebapoznaním a primeranou emocionalitou a pod./.

C. R. Rogers Zdôrazňuje význam bezprostredných zážitkov jedinca pri určovaní reality Ľudské správanie možno pochopiť iba na základe individuálneho vnímania reality Otvorenosť a vnímavosť k všetkým možnostiam získavania informácií

Tendencia k aktualizácii

Jediná a základná motivačná sila každého človeka Vrodený sklon Obsahuje i prvok udržiavania organizmu Priaznivé podmienky Výsledky procesu aktualizácie – flexibilita, otvorenosť a autonómia Holistický pohľad na človeka

Self

Fluidný, ustavične sa meniaci celok Je súčasťou organistického prežívania jednotlivca Časť organizmického prežívania sa diferencuje na Self – vyčlenenie určitých pocitov a vnemov na „vzťahujúce sa na mňa“ – sebaskúsenosti Keď sa Self začína rozvíjať, tendencia k sebaaktualizácii spôsobí, že sa táto časť organizmu začne aktualizovať

John Watson a in í predstavitelia behaviorálnej teórie alebo empirickej  Behaviorálna teória popiera možnosť akýchkoľvek prvotných síl, ktoré by utvárali osobnosť. Všetko je naučené a utvára sa vonkajšími vplyvmi, výchovou, tréningom či drilom

E mpirické teórie:

(rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia  význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

J. Locke

– človek sa rodí ako „tabula rasa“

C.A.Helvetius

– výchova je všemocná

J.B.Watson -

odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania

B.F.Skinner

– každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

Charakteristiky osobnosti

   Osobnosť môžeme definovať ako spôsob správania charakteristický pre danú osobu, ktorý je: V určitej miere dôsledný Je organizovaný alebo jednotný jedinečnosť

Všeobecné vlastnosti osobnosti

Pri výskume a prezentácii osobnosti najčastejšie sa zisťujú a uvádzajú tie všeobecné a relatívne trvalé vlastnosti, ktoré niekedy nazývame aj črtami osobnosti: 1.

Telesné vlastnosti 2.

Vlastnosti temperamentu 3.

Vlastnosti charakteru 4.

Schopnosti Niekedy sa uvádza aj piata skupina – skupina záujmov

OSOBNOSŤ - TEMPERAMENT

/z lat. temperamentum = náležité, správne zmiešanie; štruktúra prevažne vrodených osobnostných vlastností, ktoré determinujú dynamiku priebehu fyzickej a psychickej aktivity človeka, jeho spôsob prežívania, správania a v reagovania na rôzne situácie živote.

OSOBNOSŤ- temperament

Vlastnosti temperamentu

Temperament nám predovšetkým hovorí o tom, ako ľahko, ako často, s akou intenzitou a trvaním sa emócie javia. Teda temperament predstavuje predispozície spôsobu emocionálneho reagovania Hippokratova klasifikácia : Cholerický temperament Sangvinický temperament Flegmatický temperament Melancholický temperament Kretschmerova typológia: Astenický tzp Atletický typ Pyknický typ

CHARAKTER

 /z gr. charakter = vryté znamenie; angl. character; nem. Charakter; rus. character/ súhrn osobnostných vlastností prejavujúcich sa vo vzťahu k sociálnej štruktúre, to zn. k ľuďom, k sebe samému, k prírode, k práci, k riešeniu životných problémov a i./. V hovorovej reči sa charakter často vzťahuje na morálne vlastnosti človeka /“Ten človek nemá charakter“/.

Charakter



Charakter je sústava relatívne stálych duševných vlastností človeka, ktoré sa zakladajú na mravných zásadách, vyjadrujú vzťahy človeka k rôznym stránkam skutočnosti a prejavujú sa v jeho konaní

. Charakter určuje, do akej miery je človek v súlade so záujmami spoločnosti a s všeobecne prijímanými mravnými zásadami. V chovaní človeka sa vždy prejavujú jeho názory a postoje, morálne predstavy, zvyky a normy. Môžeme rozoznávať hodnoty (vlastnosti) kladné a záporné, s rôznou významnosťou.

Schopnosti

 - Vnemové (schopnosť podnety).

    rozoznávať zmyslové - Psychomotorické (koordinácia sily, pohybov, polohy).

- Intelektové (pamäť, pozornosť, inteligencia).

Metódy výskumu osobnosti podľa Jurovského

          Štúdium dedičnosti Poznávanie telesného uspôsobenia Štúdium okolia Biografická metóda Štúdium výtvorov a činov Dotazníková metóda Štandardizované testy Experiment Štúdium výrazu /mimika, reč, písmo/ pozorovanie