Transcript PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI

PSYCHOLÓGIA
OSOBNOSTI
• Psychologické vedy a
blízke odbory ΨO
• Definícia osobnosti
• Aplikačné oblasti ΨO
• Historický pohľad
na ΨO
Psychologické vedy
- nejednotnosť v delení, exituje asi 50 psycholog. disciplín
Základné psychologické disciplíny
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Všeobecná psychológia
Vývinová psychologie (ontogenetická a fylogenetická)
Psychológia osobnosti
Sociálna psychológia
Psychopatológia
Psychologická metodológia
Dejiny psychológie
Porovnávacia psychológia
Experimentálna psychológia
Biologická psychológia
Aplikované psychologické vedy
• Aplikácia na
problémy jedincov
a malých skupín
• Aplikácia na
všeobecné problémy
spoločenskej praxe
• Klinická psychológia
• Psychodiagnostika
• Psychoterapia
•
•
•
•
•
•
Psychohygiena
Psychológia riadenia
Psychológia náboru
Psychol. propagandy
Psych. voľného času
Psychol. náboženstva
Aplikácia na konkrétne odbory spoločenskej praxe
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Psychológia práce
Sociálna psychológia práce
Inžinierska psychológia
Pedagogická psychológia
Lekárska psychológia
Forenzná psychológia
Kriminalistická psychológia
Vojenská psychológia
Psychológia športu
Psychológia umenia
Environmentálna psychológia
Psychológia trhu
Politická psychológia.....
Blízke vedné odbory
Filozofické vedy
Filozofická antropológia

osobnosti
Neurovedy,
Biologická antropológia
Prírodné vedy
Sociológia
Spoločenské vedy
Kultúrna antropológia
Etymológia termínu OSOBNOSŤ
Persona – pôvod. význam – antická maska (zosil. zvuk)
per sonare = znieť cez...  maska dáva tvár 
povaha
„per se esse“ - byť o sebe, byť sebou (Persona
(lat.), Prosopon (gr.)
ruština – lico = tvár  ličnosť = osobnosť
slovanské j. – osoba – ,o sob´ = samo o sebe 
vyjadruje individualitu, osobnú identitu 
osobitosť
Definícia pojmu OSOBNOSŤ
Viacero významov pojmu „osobnosť“→
3 významy (Říčan, 2010):
1. Hodnotiaci pojem
- jedinec pozoruhodný, špecificky vyhranený....
- viac ako obyčajný človek - vynikajúci, s významnou
spoločenskou pozíciou
- autentický, uvedomelý, zodpovedný, riadiaci sa
svedomím....
2. Psychická individualita jedinca
- odlišnosť jedinca od druhých
R. Cattel: Osobnosť je to, čo vytvára individuálne rozdiely medzi ľuďmi
3. Architektúra či štruktúra celku psychiky
- zložky a funkcie psychického aparátu, ich fungovanie ako
celku
V.Tardy: Osobnosť je človek ako celok po stránke duševnej
Definície osobnosti zdôrazňujú nasledujúce znaky
1.Súhrnnosť (o. = súhrn psychologických prvkov, znakov..)
2.Jednotu (o. = integrácia, organizácia znakov jedinca...)
3.Prispôsobenie (o. = spôsob prispôsobenia sa
podmienkam v sebe aj v okolí...)
4. Stálosť (o.= to psychické v človeku, čo je relatívne stále,
umožňuje predpovedať správanie v určitej
situácii)
5. Jedinečnosť (o. = to, čo jedinca odlišuje od druhých...)
6. Podstatu (o. = „to, čo človek skutočne je“, to
najpríznačnejšie z hľadiska podstaty)
(Linzey, Hall, 1970, Provazník, Komárková, 1998)
Ciele psychológie osobnosti
1.
2.
3.
4.
Výklad zachytených javov
Popis osobnosti
Predpovedanie osobnostných javov
Ovplyvňovanie vývinu osobnosti
Hlavné problémové oblasti ΨO
Formálne vzťahy o.
1. Dynamika osobnosti
2. Vývoj osobnosti
3. Patológia osobnosti
Obsahová kvalita o.
1. Temperament
2. Poznávanie (schopnosti, inteligencia, tvorivosť..)
3. Motivácia (zameranosť osobnosti)
4. Integrácia
Metódy
1. Poznávanie osobnosti
2. Ovplyvňovanie osobnosti
(Balcar, 1983)
Aplikačné oblasti ΨO
• Medicína
- liečba psychosomatických ochorení
- psychiatria, psychoterapia...
• Pedagogika
- pochopenie žiaka, formovanie jeho osobnosti
žiaducim smerom, odhaľovanie nežiaducich
prejavov, abnormít
- učiteľ – model osobnosti...
• Personalistika
- výber a rozmiestňovanie pracovníkov...
Historický pohľad na ΨO
Historické zdroje ΨO
Filozofia a náboženstvo
-
-
staroveká f. – špekulácie aj empirické postrehy (Platón – dimenzie
ľudskej osobnosti)
náboženstvo – zameranie na vnútorné náboženské prežívanie... kňaz –
spovedník – možnosť dôverne spoznávať problémy ľudí
etické sebareflexie ....hľadanie zmyslu života
moderné f. prúdy = „filozofia človeka“(existencializmus, fenomenológia)
Prírodné vedy a medicína
-
antika – postrehy lekárov (Hippokratova-Galénova teória,...)
moderná psychiatria (S. Freud – zákonitosti psychopatologickej
dynamiky...)
frenológia
metodológia vedy – vplyv fyziky, chémie, biológie,...matematiky
Krásna literatúra
-
psychologické romány, poézia (Tolstoj, Balzac, Dostojevskij...)
naratívna psychológia – skúmanie príbehov  vhľad do osobnosti
Vývin psychológie osobnosti
- viacero línií vývinu →
- výskum individuálnych rozdielov
- skúmanie funkčnej architektúry osobnosti
1.Výskum individuálnych rozdielov
- spojitosť s psychodiagnostickou praxou
- F. Galton – meranie telesných znakov a duševných funkcií
- Wundtovo laboratórium → metódy experimentálnej
psychológie → meranie individuálnych rozdielov v
jednoduchých duševných funkciách
→ zložitejšie funkcie → psychometrické skúmanie
rozumových schopností – Spearman, Binet...
(využitie napr. v armáde, v školách.....eugenické snahy..)
→ zdokonalenie matematicko - štatistických metód
(faktorová analýza...)
→ Thurstone, Guilford, Cattel
- v posledných desaťročiach – psychofyziologické a
biochemické metódy (napr. výskum temperamentu)
Negatíva psychometricky založenej psychógie:
• eklekticizmus a nedostatok teórie
• prílišné spoliehanie sa na matematicko - štatistické metódy
2.Skúmanie funkčnej architektúry osobnosti
- poč. 20. stor. – hľadanie „atómov“ duševnej činnosti
(vnímanie, predstavy...asociácie...)
Psychoanalýza → makroanalýza osobnosti, skúma
subštruktúry, ich súhru, konflikty...
S. Freud – úloha pudov v ľudskej psychike
- význam prvých rokov života pre vývin osobnosti
- úloha nevedomia
→ nasledovníci – ego - psychológovia – ego=samostatnejšia,
autonómnejšia jednotka s vlastnou energiou(A. Freudová,
H. Hartman, R. White..)
- E. Fromm, K. Horneyová, E. Erikson – zaoberajú
sa sociokultúrmymi faktormi, ktoré formujú osobnosť
(korekcia Freuda)
- A. Adler
- C. Jung
Humanistická psychológia
Základ – G. Allport – zdôraznenie ľudskej racionality,
etickej slobody, vyšších hodnôt, jedinečnosti
človeka
- A. Maslow, C. Rogers
- záujem o zložky osobnosti, ktoré súvisia s tvorivosťou,
etikou, umením, filozofiou...náboženstvom
Prístupy k štúdiu osobnosti
• Nomotetický
- skúmanie osobnosti prostredníctvom veľkých skupín ľudí
- získavanie údajov pomocou rôznych výskumných metód
→ spracovávanie údajov → zovšeobecňovanie
→ formulovanie hypotéz
→ usudzovanie na zákonitosti fungovania osobností
• Ideografický
- skúmanie osobnosti cez skúmanie jednotlivca
- je dôležité postihnúť jedinečnosť, neopakovateľnú
individualitu každého (zovšeobecňovaním údajov dochádza
k redukovaniu bohatosti a jedinečnosti prejavov osobnosti)
- veľkosť výskumnej vzorky =1
→ detailné analýzy pre klinické účely...
Teoretické prístupy k osobnosti a k psychoterapii
„napĺňanie zmyslu“
DUCHOVNÉ
EX - existenciálne
HU - humanistické
KO - kognitívne
PD - psychodynamické
BE - behaviorálne
BP - biopsychologické
EX
Vedomie
„sebauvedomenie“
„poznávanie sveta“
HU
KO
Vnútro
Vonkajšok
PD
BE
„pudová motivácia“
„učenie sa správaniu“
BP
Nevedomie
TELESNÉ
„zachovanie + množenie“
(Balcar, 2005, uprav.)
Sigmund Freud (1856-1939)
- východisko skúmania – introspekcia, skúsenosť
s psychiatrickými pacientmi (hlavné techniky – voľné
asociácie, analýza snov, parapraxií)
- 3 subštruktúry osobnosti:
ID (ono)
EGO (ja)
SUPEREGO(nadja)
- pôvodný systém
- pozostáva z pudov
- zdoj psych. energie
- nevedomé
- riadi sa princípom slasti
- iracionálne
- vyvíja sa z Id
- zaoberá sa vonkajším
svetom
- riadi sa princípom
reality
- koordinuje požiadavky
Id a Superega
- racionálne
- vyvíja sa z Ega
- predstavuje
internalizované hodnoty
„strážca morálky“
- delí sa - svedomie
- Ego ideál
- nerozlišuje medzi
subjektívnym a objekt.
- inhibuje pudové ukojenie
- iracionálne
Osobnosť ako psychický aparát podľa S. Freuda
vedomie
predvedomie
EGO
princíp reality
SUPEREGO
nevedomie
mravné normy
ID
princíp slasti
Dynamika osobnosti
-
fyziologická a psychická energia sa môžu vzájomne
transformovať → ID je bodom kontaktu medzi energiou
tela a osobnosti
Pud – psychická energia, želanie naplniť určitú telesnú
potrebu
Pudy života: hlad, smäd, sex... (ich energiou je libido - vybíja
sa dosahovaním slasti, nezničiteľné) – úsilie o
uchovanie jedinca, druhu
Pudy smrti: želanie zomrieť („cieľom celého života je smrť“)
- agresívny pud = sebadeštrukcia obrátená proti iným
ľuďom
Štádiá psychosexuálneho vývinu
- zdôraznenie významu prvých rokov života na formovanie osob.
- libido (energia sex. pudu) → vybíja sa stimuláciou erotogén.
zón – v rôznych vekových obdobiach dominujú rôzne erotogén.
zóny → uspokojenie či neuspokojenie sa prejaví v
charakterových vlastnostiach jedinca
- neuspokojenie → fixácia libida → v prípade stresu, frustrácie
→ regres
1.Orálne štádium (0-1rok) - ústa
- satie, jedenie, hryzenie, prežúvanie →neuspokojenie → orálny
charakter (o. pasívny: závislosť, labužníctvo, fajčenie, pitie...;
o. agresívny: sarkazmus, obhrýzanie ceruziek..)
2. Análne štádium (1-2roky) – anum – slasť z vyprázdňovania
- tlak okolia na pestovanie toaletných návykov → análny
charakter (a. zdržanlivý: pedantéria, čistota, húževnatosť,
tvrdohlavosť, lakota, hromadenie majetku..., a. agresívny:
krutosť, nedbanlivosť, vandalizmus....)
3. Falické štádium (2 – 5 rokov ) – pohlavné orgány
- nezrelé genitálne štádium
- intenzívny erotický vzťah k rodičom opačného pohlavia
(→ Oidipovský a Elektrin komplex) → vytesnenie infaltilnej
sexuality, identifikácia s rodičmi
4. Latencia ( 5 – 12 rokov)
- sexualita je latentná, pud. energia uvoľnená pre iné účely
5. Genitálne štádium (12 a viac rokov)
- altruistická láska k druhým, dospelá podoba sexuality,
potreba reprodukcie
- oralita, analita, falické rysy – len ako reziduá
Carl Gustav Jung (1875-961)
- Analytická psychológia
- „spurný korunný princ“ Freuda (Švajčiar)
- rezervovanosť voči F. sexuálnej teórii, nepochopeniu
duchovna, mechanickému pohľadu na svet
- dôraz na fylogenetický pôvod osobnosti (darwinista)
Rozlišuje:
Individuálne nevedomie – vytesnené obsahy vedomia,
individuálne
Kolektívne nevedomie - dedičné, dané evolúciou
- obsahuje celé duševné dedičstvo
ľudskej evolúcie
- spoločné, jednotné pre všetkých
jadro = archetypy
Ja – vedomie – nevedomie v štruktúre osobnosti
kolektívne nevedomie
osobné nevedomie
vedomé Ja
pole vedomia
Archetyp – forma bez obsahu – reprezentuje možnosť
určitého vnímania, konania
- splýva s rannou skúsenosťou, formuje centrum
komplexu
- symbol – vonkajší prejav archetypu
pr. narodenie, smrť, moc, dieťa, hrdina, tieň.....
- zisťovanie analýzou snov
Komplex – v rámci individ. nevedomia sa skupiny myšlienok
zhlukujú – fungujú autonómne
- odštiepená časť osobnosti – pôsobí ako cudzie
teleso - ucelenosť, autonómia, vlastné ciele pre
vedomé Ja neprijateľné (vysvetlenie patolog. javov)
- odhalenie prostredníctvom slovných asociácií
Alfred Adler (1870 – 1937)
- Individuálna psychológia
vedomie
- človek je sociálne orientovaná bytosť, aktívne
F
sa usiluje o svoj rozvoj
- primárny ľudský motív – potreba prekonať
inferioritu a dosiahnuť superioritu
nevedomie
• životný štýl – spôsob, ako jedinec usiluje
o superioritu (ustaľuje sa okolo 4. – 5. roku)
A vedomie
• najrannejšie spomienky odhaľujú genézu životného
štýlu
• význam výchovy rodičov, poradia narodenia
nevedomie
Individuálna psychológia
→ zdôraznil nedeliteľnosť, celistvosť a jednotu ľudskej
osobnosti.
Eric Berne (1910 – 1970)
- .Kanada (E.L. Bernstein) → USA
- spolupráca s E. Eriksonom
- transakčná analýza – koncepcia stavov Ja, druhov
medziľudskej transakcie a hier
- naše Ja sa dostáva do troch stavov:
1. Rodič (obdoba Superega) – morálne pravidlá, hodnoty,
rituály, tradície - starostlivý
- kritizujúci
2. Dieťa (Id) – pokračovanie duš. stavov a tendencií v detstve
- slobodné
- adaptované
3. Dospelý (Ego) – vecný, racionálny, vyjednáva, spolupracuje,
plánuje, uvedomuje si stavy Ja
→ rozlišovanie stavov Ja má zásadný význam pre
komunikáciu
transakcia = sociálny dotyk, komunikácia – môže byť
„pohladením“ alebo „úderom“
→ transakčná analýza – rozbor a hodnotenie
medziľudského správania (individuálnych a typových
rozdielov) v interakcii (ta má uspokojiť soc. potreby
jedinca)
- analýzy životných scenárov (v život. situáciách jedinca
sa opakujú určité hlavné témy )
→ využitie v analýzach hry (identifikácia a analýza
životného scenára)
E. Berne – príklady transakcií
☺
Do☺
Di☺
Ro☺
Do☺
Di☺
A
Ro
C
☺Ro
☺Do
☺Di
☺Ro
☺Do
☺Di
☺
Do☺
Di☺
Ro
B
☺Ro
☺Do
☺Di
A – rovnobežné komplementárne
transakcie
B – rovnobežné šikmé transakcie
C – prekrížené transakcie
D – skryté transakcie
OK stavy (postoje)
• predstavujú vieru v prítomnosť či neprítomnosť širokej
škály pozitívnych ľudských vlastností u seba a u druhých
• človek sa prechodne zabydlí v každom stave (1. – 4.)
• môžeme sa nachádzať aj v niekoľkých stavoch naraz v
závislosti od prostredia a kontextu
1. Nie som OK, si OK
malé sebavedomie a sebadôvera, pesimizmus,
smútok, depresia, sebaobviňovanie
2. Nie som OK, nie si OK
schizofrénia, beznádej, psychózy, zúfalstvo, depresia
3. Som OK, nie si OK
paranoia, zlosť, vzdor, nenávisť, bezcitnosť
4. Som OK, si OK
radosť, hravosť, úsilie, odhodlanie, sebadôvera
Literatúra:
BALCAR, K.1983. Úvod do studia psychologie osobnosti.
Praha: SPN, 231 s.
DRAPELA, J.V., HRABAL, V. a kol. 1998. Vybrané
poradenské směry. Teorie a strategie. Praha: Karolinum,
85 s. ISBN 80-7184-011-4
HALL, C.S., LINDZEY, G., LOEHLIN, J.C., MANOSEVITZ, M.
1999. Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 510 s.
ISBN 80-08-03001-1
MIKŠÍK, O. 2007. Psychologické teorie osobnosti. Praha: UK
v Prahe, Karolinum, 269 s. ISBN 978-80-246-1312-3
ŘÍČAN, P. 2010. Psychologie osobnosti. Obor v pohybu.
Praha: Grada, 208 s. ISBN 978-80-247-3133-9
SMÉKAL, V. 2002. Pozvání do psychologie osobnosti.
Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister &
Principal, 517 s. ISBN 80-85947-80-3