koncentrácia výroby a združovanie podnikov

Download Report

Transcript koncentrácia výroby a združovanie podnikov

PhDr. Tatiana Arbe
KONCENTRÁCIA VÝROBY
A ZDRUŽOVANIE PODNIKOV
1
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Koncentrácia
je proces ekonomického spájania podnikov,
je zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých
samostatných podnikov
alebo získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným
podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad
podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa
alebo podnikateľov.
Zlúčenie alebo splynutie pri ňom sa ekonomicky
spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej
samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného
ekonomického riadenia.
2
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Kontrola je možnosť vykonávať rozhodujúci
vplyv na činnosť podnikateľa, najmä
prostredníctvom
a) vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho
časti,
b) práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré
umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie,
hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.
Koncentrácia je aj vytvorenie spoločného
podniku, spoločne kontrolovaného dvoma alebo
viacerými podnikateľmi, ktorý trvale vykonáva všetky
funkcie samostatného ekonomického subjektu.
3
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Ku koncentrácii výroby dochádza:
 fúziou pôvodne právne samostatných podnikov do malého
počtu podnikov,
 získaním kontroly jedného podniku nad iným podnikom,
alebo
 rastom niektorého podniku v odvetví, ktorý môže vytláčať
z trhu menšie podniky.
Vo vysoko koncentrovaných odvetviach sa podniky
správajú inak ako v podmienkach dokonalej
konkurencie.
Rozhodujúcou motiváciou pre koncentráciu výroby je
možnosť získať monopolné postavenie na trhu
a z toho vyplývajúce ekonomické výhody.
4
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
NEDOKONALÁ KONKURENCIA A JEJ FORMY
Rastúcou koncentráciou procesov výroby sa
narušujú podmienky dokonalej konkurencie na trhu
a tým sa prehlbuje stav nedokonalej konkurencie.
Základné znaky nedokonalej konkurencie sú:
 obmedzenie voľného prelievania kapitálu z jedného
odvetvia do druhého,
 výsadné postavenie jedného výrobcu, prípadne viacerých
výrobcov,
 kupujúci často stráca voľnosť výberu a v mnohých
prípadoch je nútený prispôsobiť sa existujúcej ponuke.
5
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Základné typy nedokonalej konkurencie predstavujú
monopol, oligopol a monopolistická konkurencia.
Monopol predstavuje situáciu, keď na trhu vystupuje
jediný výrobca, produkuje špecifický druh tovaru, a vstup
pre ostatných výrobcov je na trh do určitej doby
obmedzený. Monopol znamená, že neexistujú substitúty
daného výrobku na trhu, zvýšenie predaja sa dosahuje len
zmenou ceny. Monopol pre zamestnancov znamená menší
objem výroby, menší dopyt po pracovnej sile, menšiu
zamestnanosť s rizikom nižšej mzdy.
6
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Základné formy monopolného
postavenia na trhu sú:
prirodzený monopol - vzniká v prípade obmedzených
zdrojov prírody,
ekonomický monopol - vzniká procesom koncentrácie a
centralizácie výroby a kapitálu v jednotlivých odvetviach
na určitom území,
administratívny monopol - vzniká na základe štátnych
predpisov (napr. patentov),
kombinácia prirodzeného a ekonomického
monopolu - vzniká tam, kde nie je vhodné budovať celú
sieť podnikov vedľa už existujúceho podniku,
fiškálny monopol - vzniká tam, kde nie je rozdiel medzi
štátnym a súkromným sektorom, lebo obom ide o zisk.
7
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Základné formy monopolného
postavenia na trhu sú:
prirodzený monopol - vzniká v prípade obmedzených
zdrojov prírody,
ekonomický monopol - vzniká procesom koncentrácie a
centralizácie výroby a kapitálu v jednotlivých odvetviach na
určitom území,
administratívny monopol - vzniká na základe štátnych
predpisov (napr. patentov),
kombinácia prirodzeného a ekonomického monopolu –
vzniká tam, kde nie je vhodné budovať celú sieť podnikov
vedľa už existujúceho podniku,
fiškálny monopol - vzniká tam, kde nie je rozdiel medzi
štátnym a súkromným sektorom, lebo obom ide o zisk.
8
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Oligopol prestavuje situáciu, keď na trhu
pôsobí niekoľko silných výrobcov, ktorí môžu
svojimi dodávkami naň ovplyvňovať
jednotkové ceny. Odvetvie s malým počtom
výrobcov, ktorí môžu svojim objemom výroby
ovplyvniť jednotkové ceny výrobkov odvetvie
označujeme taktiež pojmom oligopol.
Títo silní výrobcovia svoj trh dokonale
ovládajú, takže vstup naň pre ostatných je
tiež obmedzený.
9
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Existuje viacero typov oligopolu.
Podľa charakteristík výrobkov oligopolistov rozlišujeme
oligopol s homogénnym produktom
a oligopol s heterogénnym produktom.
V oligopole s homogénnym produktom
všetci oligopolisti vyrábajú rovnaký výrobok.
V oligopole s heterogénnym produktom
oligopolisti vyrábajú heterogénne výrobky.
1
0
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Formou oligopolu je duopol – ak dvaja výrobcovia,
ktorí sú ziskuchtiví a nezávislí predávajú tovar
kupujúcim, ktorí nie sú schopní ovplyvniť cenu.
Monopolistická konkurencia znamená veľký počet
výrobcov v odvetví, voľný vstup do odvetvia, ale
diferenciáciu produktu.
1
1
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Zvýšenie národnej a medzinárodnej konkurencie,
rastúca potreba kapitálu podnikov, nevyhnutnosť
rozširovania výskumu a vývoja, zabezpečenie
existencie a rozvoja podnikov vedie často k ich
združovaniu (spájaním sa individuálnych podnikov do
jedného funkčného celku).
Združenie vzniká spojením právne a ekonomicky
samostatných podnikov za určitým účelom bez toho,
aby sa tým musela zrušiť právna samostatnosť a
autonómia jednotlivých združených podnikov.
Združenie podnikov by malo pomôcť kvalitnejšie,
pružnejšie a efektívnejšie zabezpečovať tie činnosti,
ktoré jednotlivé podniky samy ťažšie zvládnu.
1
2
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
ZDRUŽOVANIE PODNIKOV, KRITÉRIÁ ZDRUŽOVANIA,
ČLENENIE ZDRUŽENÍ
K rozhodujúcim cieľom združovania podnikov patrí:
vyššia hospodárnosť dosiahnutím racionalizačných efektov, a tým
zníženie nákladov v rámci väčšej hospodárskej jednotky,
posilnenie súťaživosti (konkurencieschopnosti) zlepšením
postavenia na trhu voči dodávateľom, odberateľom, veriteľom,
menšie riziko podnikateľskej činnosti pripadajúce na viacerých
partnerov,
získanie mocenskej pozície obmedzením konkurencie na trhu.
V rámci združovania podnikov nemožno vymedziť jednoznačné
kritéria ich spájania.
1
3
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Medzi najčastejšie kritéria združovania podnikov vo
vyspelých ekonomikách patria:
výrobno-technické kritérium ( horizontálne, vertikálne,
diagonálne združenia),
územné hľadisko (spájanie sa podnikov na báze pokrytia
záujmového priestorového celku) regionálne, národné,
medzinárodné,
dĺžka trvania vzájomného spájania podnikov (časove
ohraničené alebo nehraničené spojenie), dočasné, trvalé,
intenzita vzájomného spájania podnikov – združenia vznikajú
na základe kooperácie alebo koncentrácie.
1
4
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Najvyšším stupňom koncentrácie je
zlúčenie alebo splynutie predtým právne
alebo ekonomicky samostatných
podnikov (fúzia).
Fúzia je spojením dvoch alebo
viacerých firiem do jedného celku, ktorý
má právnu subjektivitu.
K hlavným dôvodom vzniku fúzie patrí možnosť
vydobyť si mocenské postavenie na trhu, rozšírenie
kapitálu, spoločné využívanie patentov, zjednotenie
výrobného programu, jednotné vedenie a pod.
1
5
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
V závislosti od intenzity prepojenia združeného systému
rozlišujeme dve formy - kooperáciu a koncentráciu integráciu:
kooperácia – forma spolupráce dvoch alebo viacerých
nezávislých podnikov, ktoré nestrácajú svoju právnu
subjektivitu,
koncentrácia - integrácia vzniká na základe zmluvných
vzťahov vznikajú strategické aliancie a spoločné
podniky s kapitálovou účasťou členov spoločného
podniku. Uskutočňuje sa zvyčajne na podnikovej úrovni.
1
6
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Strategická aliancia
Je najrozšírenejšou formou spolupráce.
Ide o dobrovoľnú dohodu medzi
podnikmi, ktorá zaručuje výmenu,
spoločné poskytovanie alebo spoločnú
tvorbu produktov, technológií alebo
služieb.
Je nástrojom na dosiahnutie podnikovej
stratégie, zakladajú sa za účelom
dosiahnutia strategických cieľov.
1
7
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
FORMY ZDRUŽENÍ
Formy združovania podnikov
V krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou sa vyskytujú rôzne
formy združení.
Podľa intenzity a trvania spojenia podnikov sa najčastejšie
vyskytujú tieto formy združení:
konzorcium,
kartel,
syndikát,
koncern
1
8
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Konzorcium
Je združenie podnikov, ktoré vzniká ako dočasné
spoločenstvo pri realizácii určitého účelu, zvyčajne
rozsiahleho projektu prevyšujúceho svojimi nárokmi
možnosti a mieru únosného podnikového rizika
jedného subjektu.
Potrebný kapitál a riziko sa delia medzi jeho
účastníkov
(konzorcionalistov).
1
9
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Konzorcium vzniká na základe zmluvy, ktorá
obsahuje predovšetkým účel a dobu trvania.
Najčastejšie sa stretávame s bankovými konzorciami
na spoločné úverovanie veľkých projektov, emisiu
akcií a obligácií a podobne.Vytvárajú sa aj
priemyselné konzorciá na spoločnú realizáciu
rozsiahlych projektov (napríklad stavebných).
Právna a ekonomická samostatnosť účastníkov
konzorcia zostávajú v podstate neobmedzené.
Konzorcium ako celok nemá právnu subjektivitu.
2
0
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Kartel
Predstavuje zmluvné väčšinou horizontálne spojenie
účastníckych podnikov, ktoré si zachovávajú právnu a
ekonomickú samostatnosť. Jeho hlavným cieľom je
ovládnuť trh obmedzením súťaživosti. Zmluvné strany
sa zaväzujú zachovať vo svojej činnosti určité
podmienky, aby vo vzájomných vzťahoch vylúčili
konkurenciu.
Uzavreté dohody môžu rôznou silou obmedziť
rozhodovaciu voľnosť účastníkov.
2
1
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Podľa predmetu zmluvy rozlišujeme:
kondičný kartel – vzniká na základe zmluvy, v ktorej sa
podniky zaväzujú dodržiavať určité obchodné podmienky,
výrobný (kontingentačný) kartel – je taký druh kartelu, kde
je predmetom zmluvy stanovenie výrobných kontingentov pre
podniky, t. j. každý účastník kartelu sa zaväzuje vyrábať len
určité množstvo,
cenový kartel – stanovuje odbytové ceny vyrábaného tovaru a
tým vyraďuje cenovú konkurenciu medzi účastníkmi kartelu,
kartel na rozdelenie zisku – predstavuje prísne zmluvné
spojenie kde sa okrem ceny a výrobných kontingentov stanovuje
aj zisk dosiahnutý jednotlivými účastníkmi a jeho rozdelenie
podľa určitého kľúča,
odbytový (regionálny) kartel – vzniká zmluvou o
priestorovom rozdelení trhu,
syndikát – je najprísnejšia forma kartelu.
2
2
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
V predchádzajúcich druhoch kartelu išlo iba o určenie
určitých obmedzení pričom podniky samostatne
vystupovali na trhu.
V syndikáte odbyt produkcie všetkých účastníkov
zabezpečuje buď jeden zo zúčastnených zmluvných
podnikov alebo sa vytvorí samostatná obchodná
spoločnosť.
Výrobca tak stráca priamy kontakt s trhom.
Syndikáty sa uplatňujú predovšetkým v priemysle
základných surovín (napr. uhlia, železa, ocele).
2
3
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Koncern predstavuje združenie podnikov,
ktoré si zachovávajú právnu samostatnosť
a podliehajú jednotnému vedeniu.
Jednotlivé podniky sú koncernové
podniky. Všetky zoskupené podniky s
jednotným
riadením
vytvárajú
ekonomický celok. Koncern ako celok
nemá právnu subjektivitu. Existuje len v
zmysle určitého usporiadania združených
podnikov a v zmysle zostavovania a
publikovania koncernových ročných
účtovných závierok a správ o hospodárení.
2
4
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Podľa vzniku koncernu rozoznávame:
Koncern založený na zmluvnom
základe predstavuje dobrovoľné spojenie právne
samostatných podnikov pod jednotným vedením, medzi
ktorými neexistuje kapitálová závislosť. Koncernové podniky
sú si navzájom rovné.
Koncern založený na kapitálovej
závislosti - predstavuje združenie ovládajúceho
2
5
podniku s jedným, alebo viacerými závislými podnikmi pod
jednotným vedením ovládajúceho podniku. Koncernové
podniky
majú právnu subjektivitu.
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Právne vzťahy medzi podnikateľmi, ktorí chcú spojiť svoje
sily na riešenie určitého obchodného prípadu, sa môžu
upraviť zmluvou o združení.
Takto vzniknuté združenie (konzorcium) nemá spôsobilosť k
právam a povinnostiam.
Legislatíva v SR neurčuje konkrétne formy združení.Vznik a
fungovanie združení právne upravuje Občiansky zákonník
vymedzením zmluvy o združení prípadne záujmového
združenia právnických osôb (vo všeobecnej podobe).
Každý z účastníkov združenia je povinný vyvíjať činnosť na
dosiahnutie dohodnutého účelu a to spôsobom stanoveným v
zmluve.
2
6
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Majetok získaný pri výkone spoločnej
činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých
účastníkov. Za záväzky združenia voči
tretím osobám zodpovedajú spoločne a
nerozdielne. Každý účastník združenia má
právo kontroly výsledkov jeho
hospodárenia. V prípade že sa združenie
rozpustí majú účastníci nárok na majetkové
vysporiadanie.
2
7
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
HOLDINGOVÁ SPOLOČNOSŤ
Holdingová a dcérska spoločnosť vytvárajú spolu holding.
Ovládajúca (materská) spoločnosť v riadení
koncernu často vytvára holdingovú spoločnosť, ktorá
môže mať podobu akciovej spoločnosti alebo inej
kapitálovej spoločnosti. Jej účelom je riadiť kontrolovať
alebo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať činnosť
dcérskych spoločností pri zachovaní ich právnej
samostatnosti.
2
8
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Holdingová spoločnosť a holdingové
štruktúry
Podnikateľské potreby bývajú často veľmi zložité a
špecifické. Pre komplexné fungovanie spoločností sa často
vytvárajú holdingové štruktúry, ktoré sú vždy jedinečné a
zostavujú sa na základe individuálneho zadania.
Servis holdingových štruktúr zahŕňa návrhy riešení na
zefektívnenie či reštrukturalizáciu a zohľadňuje veľké
množstvo faktorov. Okrem základných motívov (daňová
optimalizácia, ochrana majetku a imidž zahraničnej
spoločnosti) existuje ešte veľa ďalších charakteristických
prvkov holdingu
2
9
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Jednou z centrálnych tém medzinárodnej
daňovej optimalizácie (zníženie daňového
základu a tým aj objemu platených daní) je
určite efektívna holdingová spoločnosť a jej
ďalšie prínosy pre podnikanie.
Vďaka všestrannej popularizácii sú dnes
všetkým známe holdingy v rôznych
daňových rajoch so všetkými výhodami a
nevýhodami vyplývajúcimi z ich v podstate
bezdaňového štatútu.
3
0
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
PROTIMONOPOLNÁ POLITIKA
Monopoly sa snažia sa o maximálny zisk diktovaním cien.
Toto monopolné postavenie sa dá pomerne jednoducho
využiť (presnejšie zneužiť) k dosiahnutiu monopolne
vysokých cien alebo ziskov. To vedie spoločnosť
k vypracovaniu a realizácii protimonopolnej politiky
v tejto oblasti zameranej hlavne na ochranu hospodárskej
súťaže (konkurencie).
V SR upravuje hospodársku súťaž Zákon na ochranu
hospodárskej súťaže, ktorý upravuje najmä nedovolené
obmedzovanie hospodárskej súťaže a koncentráciu. Za
nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže sa podľa
zákona považujú dohody obmedzujúce súťaž a zneužívanie
dominantného postavenia.
3
1
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Dohody obmedzujúce súťaž sú dohody, ktoré obsahujú:
a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných
podmienok,
b) záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického
rozvoja alebo investícií,
c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
d) záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú
pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne
podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia
znevýhodňovaní v súťaži,
e) podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie
záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s
predmetom týchto zmlúv, alebo
f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia
koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.
3
2
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Zákon upravuje aj koncentráciu ako proces spájania
podnikov prostredníctvom zlúčenia, splynutia a získania
kontroly. Koncentrácia nie je v SR zakázaná, ale podlieha
kontrole Protimonopolného úradu, ak presiahne určitú
hranicu, pri ktorej by mohla byť ohrozená súťaž. Takáto
koncentrácia musí byť oznámená Protimonopolnému
úradu a ten ju posúdi a odsúhlasí, alebo zakáže.
3
3
V Obchodnom zákonníku je špecifikovaný aj pojem
nekalej súťaže ako také konanie v hospodárskej
súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a môže
spôsobiť
ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Zákon upravuje aj koncentráciu ako proces spájania
podnikov prostredníctvom zlúčenia, splynutia a získania
kontroly. Koncentrácia nie je v SR zakázaná, ale podlieha
kontrole Protimonopolného úradu, ak presiahne určitú
hranicu, pri ktorej by mohla byť ohrozená súťaž. Takáto
koncentrácia musí byť oznámená Protimonopolnému úradu
a ten ju posúdi a odsúhlasí, alebo zakáže.
Obchodný zákonník pojem nekalej súťaže definuje ako
také konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi a môže spôsobiť ujmu
iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
3
4
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
K formám nekalej súťaže patrí podľa Obchodného
zákonníka:
 klamlivá reklama,
 klamlivé označovanie tovaru a služieb,
 vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
 parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo
služieb iného súťažiteľa,
 podplácanie,
 porušovanie obchodného tajomstva,
 ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného
 prostredia,
 šírenie nepravdivých informácií o konkurencii.
3
5
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
Protimonopolnú politiku uskutočňuje poverený štátny
orgán. Na základe Zákona o ochrane hospodárskej
súťaže je to Slovenský protimonopolný úrad.
Hlavné úlohy protimonopolnej možno zhrnúť do troch
oblastí:
 opatrenia proti nezákonným kartelom;
 opatrenia proti zneužívaniu monopolného
a dominantného postavenia;
 schvaľovanie fúzií podnikov.
3
6
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU
KONIEC
3
7
Tatiana Arbe OMEP ÚM STU