Transcript Vykurovanie BD, centrálne vykurovanie verzus domová kotolňa

Seminár ZBHS
24. októbra 2013
Hotel Elizabeth, Trenčín
Zásobovanie teplom bytových
domov – Centrálne zásobovanie
teplom vs. domové kotolne
Ing. Miroslav Žilinský, SIEA RP Trenčín
Zriaďovacia listina

Zriadený MH SR rozhodnutím
ministra č.63 zo dňa 30.4.1999
Predmet činnosti

Plnenie úloh MH SR. SIEA získava, spracováva
a umiestňuje informácie o činnosti fyzických a
právnických osôb v energetike, o hospodárení s
energiou, racionálnom využívaní zdrojov
energie aj vo väzbe na tvorbu životného
prostredia, v súlade s požiadavkami na
znižovanie energetickej náročnosti národnej
ekonomiky a zabezpečenie trvale udržateľného
rozvoja.
Základné činnosti organizácie
- Implementácia
fondov z Európskej únie
- Medzinárodná spolupráca s inými energetickými
agentúrami
- Rôzna činnosť pre MH SR, hlavne v oblasti
legislatívy
- Overovanie hospodárnosti tepelno-technických
zariadení podľa zákona č.657/2004
- Energetické audity, štúdie, odborné stanoviská a
pod.
- Bezplatné odborné energetické poradenstvo
Systém centrálneho zásobovania teplom
(SCZT) na Slovensku
Slovensko je charakterizované rozvinutým SCZT, ktorý pokrýva
viac ako 58 % celkovej potreby tepla.

Významy rozvoj SCZT nastal v období od päťdesiatich až po
deväťdesiate roky minulého storočia, ktorý súvisel okrem
extenzívneho rozvoja priemyselnej výroby aj s rozvojom
sídliskovej bytovej výstavby a občianskej vybavenosti.
Na rozvoj SCZT od deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po
súčasnosť mala vplyv:

postupná liberalizácia cien palív a energie, vznik konkurenčného
prostredia a príchod zahraničných investorov

prijatie nových environmentálnych a energetických zákonov
súvisiacich s procesom zbližovania našej legislatívy s legislatívou
EÚ

dostupnosť najmodernejších technológii a zariadení na výrobu,
rozvod, reguláciu a meranie tepla

Prečo zachovať SCZT na Slovensku




Celosvetovo je tento systém považovaný ako
najekonomickejší, najekologickejší a najbezpečnejší
Energetická politika EÚ, z ktorej sa odvíja aj energetická
politika SR, preferuje SCZT
SCZT na Slovensku je stále najrozvinutejším systémom
Za cca 60 ročné obdobie budovania a rozvíjania SCZT
bolo investovaných mnoho prostriedkov (pred rokom
1998 vo forme dotácií, po roku 1998 v cene tepla).
Príčiny nesystémovej výstavby
domových kotolní




Ceny ZP v rokoch 2004-2005 (maloodber lacnejší ako
veľkoodber)
Intenzita lobbingu záujmových skupín napr. predajcov
zariadení na výrobu tepla (účelové informácie z ich
strany)
Cena tepla a kvalita poskytovaných služieb a prístup
dodávateľa k odberateľovi ako k zákazníkovi,
Pohľad na legislatívu v bytovokomunálnej energetike
stavebnými úradmi
Domová kotolňa
Výhody
- Nepotrebuje vonkajšie rozvody tepla
- Nižšie náklady na réžiu
- Možnosť obyvateľmi ovplyvňovať vykurovaciu krivku, nastavenie
teploty TÚV
Nevýhody
- O cca 40% vyššia cena paliva (záleží na dodávateľovi ZP) voči
veľkooberu
- Nie je možnosť diverzifikácie (výberu) paliva
- Imisné zaťaženie obyvateľov z vlastnej kotolne (znečisťujúce látky
vypúšťané priamo v mieste výroby tepla)
- Minimálna kontrola zo strany štátnych orgánov z pohľadu
bezpečnosti, ekonomiky, ekológie a legislatívy
- Vyšší merný náklad na inštalovaný výkon (€/kW) ako u
centrálnych zdrojoch
Systém centrálneho zásobovania
teplom
Nevýhody





Vyššie prevádzkové náklady zdrojov vplyvom ich vyššieho technického vybavenia
aj vplyvom rozvodu tepla,
Precíznejšia plánovacia príprava, ktorej náročnosť stúpa s veľkosťou SCZT,
Kvalifikovanejšia obsluha (vyššie nároky na réžiu)
Opatrenia zamedzujúce nehospodárnemu využitiu tepla dodávaného z tepelných
sietí
Vyššie náklady na plnenie všetkých zákonných noriem
Výhody





O cca 40% nižšia cena paliva (záleží na dodávateľovi ZP)
Možnosť diverzifikácie paliva
Emisie znečisťujúcich látok zo SCTZ sú vypúšťané väčšinou mimo obytných zón
Vysoká kontrola zo strany štátnych orgánov z pohľadu bezpečnosti, ekonomiky,
ekológie a legislatívy
Možnosť inštalácie kogeneračných jednotiek (výroba tepla a elektriny)
Kto kontroluje SCZT?








ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
ŠEI (Štátna energetická inšpekcia)
ŠOI (Štátna obchodná inšpekcia)
Technická inšpekcia
Inšpektorát práce
SIŽP (Slovenská inšpekcia životného prostredia)
SIEA
Rôzne firmy, ktoré sa zaoberajú revíziami
podliehajúce zákonom a normám (napr. tlakové
nádoby, komíny, plynové zariadenia, ciachovanie
meračov tepla a vodomerov atď.)
Variabilná zložka ceny tepla
Palivo (ZP, uhlie, biomasa atď.)
Elektrina (pohon rôznych elektrických zariadení – čerpadlá, kompresory)
Technologické hmoty a voda
Cena tepla vo VZ od sledovaného roku 2000 až po súčasnosť narástla viac ako
3 krát.
-
EUR/kWh
0,1100
2009
2010
0,0138
0,0255
0,0171
0,0316
2008
0,0513
2007
0,0289
2006
0,0470
0,0132
0,0433
0,0238
0,0136
0,0237
0,0139
0,0227
0,0225
0,0130
0,0453
2004
0,0482
2003
0,0453
0,0214
0,0324
2001
0,0217
0,0211
2000
0,0232
0,0100
0,0195
0,0200
0,0037
0,0189
0,0300
0,0047
0,0043
0,0156
0,0400
0,0319
0,0500
0,0212
0,0105 0,0107
0,0219
0,0600
0,0441
0,0700
0,0215
0,0121
Variabilná zložka maximálnej ceny pre domácnosti
0,0133
Fixná zložka maximálnej ceny pre domácnosti
0,0400
0,0800
0,0519
DPH
0,0900
0,0158
0,1000
0,0000
2002
2005
2011
2012
2013
Zdroj: SIEA, ÚRSO
Fixná zložka ceny tepla
-
Údržba, revízie, zákonné prehliadky
Opravy
Úroky z investičného úveru
Odpisy
Réžia
Cena tepla vo FZ od sledovaného roku 2000 až po súčasnosť
narástla o necelých 60%.
Negatívne ovplyvnenie fixnej zložky
- Znižujúce sa množstvo vyrobeného tepla
- Neuvážené investície do SCZT
Pozitívne ovplyvnenie fixnej zložky
Pripájanie nových alebo už vybudovaných objektov
Fixná zložka ceny tepla
Jednoduchý príklad negatívneho ovplyvnenia fixnej zložky nesystémovým budovaním
domových kotolní.

Tepelný zdroj (kotolňa alebo OST), ktorý zásobuje teplom desať objektov.

Vo výpočte nie je uvažované so zhoršením variabilnej zložky vplyvom
predimenzovaných rozvodov a tepelného zdroja.
Rok odpojenia
Objekt A (kWh)
Objekt B (kWh)
Objekt C (kWh)
Objekt D (kWh)
Objekt E (kWh)
Objekt F (kWh)
Objekt G (kWh)
Objekt H (kWh)
Objekt I (kWh)
Objekt J (kWh)
Spolu (kWh)
Náklady (€)
Fixná zložka (€/kWh)
Cena tepla (€/kWh)
Cena tepla (€/MWh)
Cena tepla (€/GJ)
Cena tepla s DPH (€/GJ)
Cena tepla s DPH (Sk/GJ)
2004
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
3000000
64200
0,0214
0,0727
72,70
20,19
24,23
730
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
2700000
64500
0,0239
0,0752
75,19
20,89
25,06
755
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
2400000
65700
0,0274
0,0787
78,68
21,85
26,23
790
300000
300000
300000
300000
300000
300000
300000
2100000
67500
0,0321
0,0834
83,44
23,18
27,81
838
300000
300000
300000
300000
300000
300000
1800000
68100
0,0378
0,0891
89,13
24,76
29,71
895
300000
300000
300000
300000
300000
1500000
71100
0,0474
0,0987
98,70
27,42
32,90
991
300000
300000
300000
300000
1200000
71400
0,0595
0,1108
110,80
30,78
36,93
1113
300000
300000
300000
900000
76500
0,0850
0,1363
136,30
37,86
45,43
1369
300000
300000
600000
86700
0,1445
0,1958
195,80
54,39
65,27
1966
300000
300000
94800
0,3160
0,3673
367,30
102,03
122,43
3688
Ekonomika domovej kotolne
- Väčšina kotolní je zaradených do sadzby M4, u väčších bytových domov aj do sadzby S
(investície z týchto kotolní sú vo väčšine prípadov ekonomicky nenávratné)
- Cena tepla v sadzbe M4 sa pohybuje cca od 0,0896 – 0,111 €/kWh s DPH (závisí od
množstva vyrobeného tepla, účinnosti, ceny ZP, životnosti kotlov)
- Cena tepla v sadzbe S sa pohybuje cca od 0,083 – 0,095 €/kWh s DPH (závisí od
množstva vyrobeného tepla, účinnosti, ceny ZP, životnosti kotlov)
- Návratnosť investície do 5 rokov
M4
S
Spotreba tepla (kWh)
Cena tepla z DK (€/kwh)
Cena tepla z CTZ (€/kwh)
Náklady z DK (€)
Náklady z CTZ (€)
Rozdiel (€)
Investícia (€)
Návratnosť (rok)
250000
0,0896
0,1000
22400
25000
2600
60000
23
250000
0,0520
0,1000
13000
25000
12000
60000
5
600000
0,0836
0,1000
50160
60000
9840
150000
15
600000
0,0500
0,1000
30000
60000
30000
150000
5
Cena tepla aj s DPH 14,44 €/GJ (435,2 Sk/GJ) v sadzbe M4, 13,89 €/GJ (418,4 Sk/GJ) v
sadzbe S - pri 5-ročnej návratnosti.
- Nemýliť si návratnosť investície so splatením úveru
Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú
alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod
domových kotolní)


Odpojením sa od SCZT sa automaticky zníži spotreba tepla na
vykurovanie
Do opatrení na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie sa neoplatí
investovať, pretože sa automaticky zvýši cena tepla
Jednoduchý príklad
Ročná spotreba – dom A - 12 500 kWh (45 GJ), dom B -10 000 kWh (36 GJ)
Cena tepla dom A - 0,096 €/kWh s DPH (800 Sk/GJ), dom B - 0,102 €/kWh (850
Sk/GJ) s DPH
Ročné náklady na teplo – dom A – 12 500 x 0,096 = 1 200 € s DPH
Ročné náklady na teplo – dom B – 10 000 x 0,102 = 1 020 € s DPH

K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za
objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v
€/m2 (Sk/ m2) alebo aj zálohové platby za teplo.
Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú
alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod
domových kotolní)
 Nenechajte aby na Vás výrobcovia alebo dodávatelia
tepla zarábali
 Nebudete mať problémy s dodávkou teplej úžitkovej
vody
 Životnosť technológie kotolne pri servise predpísaným
výrobcom je aj 20 - 25 rokov
 Inštalácia kondenzačných kotlov
 Zabezpečenie tepelnej pohody aj v prechodných
obdobiach len z domovej kotolne
 Je samozrejmé, že vzrastie hodnota domu - bytov v
dôsledku vyššej technickej vybavenosti, a tým i hodnota
spoluvlastníckeho podielu každého bytu
Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú
alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod
domových kotolní)

Ekologickejšia výroba tepla v domovej
kotolni ako z CTZ
V prednáške Dr. Ing. Jozefa Šoltésa, CSc., ktorú odprezentoval vo
februári 2012 v Piešťanoch je uvedený graf.
Podmienky:
• namerané hodnoty emisií znečisťujúcich látok (cca 170 zariadenia na
výrobu tepla, resp. zariadení na kombinovanú výrobu),
• spaľovanie rovnakého typu paliva,
• sledované obdobie jeden rok
• množstvo emisií pre ekvivalentné množstvo vyrobeného tepla z
priemerných hodnôt počas sledovaného obdobia.
Graf
Príklady z praxe (s čím sa obyvatelia domov stretávajú
alebo môžu stretnúť pri prezentáciách výhod
domových kotolní)
Zlepšenie životného prostredia výstavbou domových kotolní
(oranžové políčka v schéme sú domové kotolne)
Okrsková kotolňa
A
B
G
C
D
F
E
J
H
I
Príklady z praxe




Výstavba novej kotolne z dôvodu problémov s TÚV
(rozvody TÚV úplne zanesené vodným kameňom)
Inštalácia tepelného čerpadla na výrobu TÚV (2,5 roka
nemajú obyvatelia obytného domu TÚV, teplota 3537°C)
V obytných domoch s vlastnou kotolňou, z ktorých sme
dostali informácie, sú obyvatelia nespokojní, pretože sa
nevedia dohodnúť aká bude vykurovacia krivka alebo
teplota TÚV
Objekty, ktoré sú zásobované teplom z SCZT neboli
projektované tak, že v budúcnosti bude v nich
nainštalovaná kotolňa
Odporúčanie
Pred realizáciou racionalizačných opatrení
a projektovaním novej kotolne je dôležité,
aby si investor dal vypracovať nezávislý
energetický audit.
Protimonopolný úrad

SCZT boli PMU uznané ako prirodzené monopoly

Aj keby náklady z DK boli nižšie ako náklady z
CTZ, bol by výsledok pre celý systém negatívny

Materiál PMU
Štúdia o fungovaní a problémoch v sektore
tepelného hospodárstva v SR so zameraním na
systémy CZT z pohľadu Protimonopolného úradu SR
Na stránke www.antimon.gov.sk - všetky aktuality
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ
[email protected]
mobil: +421 908 725 654
www.siea.sk