Transcript Reč

RÉTORIKA
PRE PRÁVNIKOV
Alexander Bröstl
Rétorika je umenie schopné v každom
danom prípade vystihnúť, čo je presvedčivé
• Lysias, Reden. Band I, II. Darmstadt 2004.
• Demosthenes, Řeči na sněmu. Arista Baset,
Praha 2002.
• Aristoteles, Rétorika. Thetis, Martin 2009.
• Marcus Tullius Cicero, Rečník. Reči proti
Catilinovi Filipiky a iné. Tatran, Bratislava 1982.
• Marcus Fabius Quintilianus, Institutio oratoria.
Books I -III. Cambridge (Mass.) - London 1920.
RÉTORIKA
•
Rétorika = techné rhétoriké, ars rhetorica – umenie
rečnícke, ako odborná veda definovaná v staroveku
• Gorgias – πειθούς δημιουργός – presviedčateľka
• Quintilianus – bene dicendi scientia – znalosť, ako
dobre hovoriť
• Hlavná úloha: pripraviť pre vystúpenie na verejnosti
1. POLITICKÚ REČ – γενος συμβούλευτικον, genus
deliberativum = poradný alebo úvahový druh reči;
2. SÚDNU REČ – γενος δικανικον, genus iudiciale =
súdny druh reči;
3. SLÁVNOSTNÚ REČ – γενος επιδεικτικον, genus
demonstrativum = ukážkový druh reči
VÝVOJ RÉTORIKY, PRVÁ PRÍRUČKA, UČITELIA
• Sicília – prvá polovica 5. storočia pred Kr.
demokratické
prevraty
(Akraganto,
Syrakúzy)
sprístupnili politickú kariéru každému občanovi.
• Korax zo Syrakúz, autor techné rhétoriké = prvej
učebnice
• Teisiás – učiteľ Lysia a Isokrata, vlastný zakladateľ
rétoriky ako učebnej disciplíny, ako aj súdnej reči
• Štruktúra reči: prooimion = úvod,
•
agón = zápas,
•
diégésis = rozprávanie,
•
pistis = dôkaz a epilogos = doslov
SLÁVNOSTNÁ PREDNÁŠKA
• Gorgias – diplomatické vystúpenie v Aténach v
roku 427 pred Kr. znamenalo prenesenie sicílskej
výrečnosti do vlastného Grécka.
• Dôraz na vzbudzovanie afektov (πάθη), vytvoril
vzletný štýl a bol zakladateľom náuky o figúrach
(Γοργίεια σχήματα).
• Sofistika silno ovplyvnila vývoj rétoriky svojím
relativizmom. Hlavnou úlohou rečníka bolo
presvedčiť poslucháčov, že pravda je to, čo sa im
ako pravda predkladá. Učili
• Ton héttó logon kreittó (τον ήττό λογον κρειττό)
• „slabší dôvod robiť silnejším“.
LYSIAS (asi 445-380)
• Žil ako metoikos v Aténach (syrakúzsky občan),
prenasledovaný Eratosthénom, jedným z 30 tyranov,
pripravený o majetok. Žil ako logograf, písal reči pre
klientov.
• Traduje sa 428 rečí pod jeho menom, 233 uznaných za
pravé, 32 súdnych rečí a 2 slávnostné.
• Cvičná reč o láske: paradoxná téza, že treba milovať
práve toho, kto lásku neopätuje (Faidros)
• Výstižné charakteristiky, prirodzený a jednoduchý sloh,
písané hovorovou atičtinou.
ISOKRATES (436-338) – ARISTOTELES (384 - 322)
• Isokrates vytvoril vlastný štýl a určil tri hlavné
predpoklady dobrého rečníka:
•
fysis = prirodzené vlohy (natura),
•
paideia = vzdelanie (doctrina)
•
chreia kai empeiria = cvik a skúsenosť
(exercitatio et usus)
• Najdôležitejším antickým dielom o rétorike je
Aristotelova Rétorika (3 knihy), ktorá má veľký
vplyv počas mnohých storočí.
• Prvé dve knihy sú o heurésis = vyhľadávaní
hlavných bodov pre argumentáciu,
• tretia je o jazykovej formulácii = lexis,
• o rozvrhnutí látky = taxis.
DÉMOSTHENÉS (384 – 322)
• Najslávnejší antický rečník, živil sa ako logograf, t. j.
písal za odplatu reči pre iných, ktorí ich potom prednášali
pred súdom. 60 rečí (+ 56 úvodov k súdnym rečiam).
• Skoro sa politicky exponoval – upozorňoval na
nebezpečenstvo, ktoré Aténam a aténskej slobode hrozí
od Filipa II. Macedónskeho. V roku 351 reč proti Filipovi,
výzva do vojny. 349-348 = tri reči olynthské.
• Peri tés eirenés (O mieri, 346) 2. a 3. reč proti Filipovi =
344 a 341 (tretia reč: vrchol tvorby, politický bystrozrak a
vášnivá útočnosť, morálny a politický závet)
• Peri tú stefanú (O venci); demégórie = reči v sneme
THEOFRASTOS (asi 371-286)
•
1.
2.
3.
4.
Aristotelov žiak stanovil 4 požiadavky štylistiky:
Cnosť reči – aretai tés lexeós = virtutes dicendi
Jazyková správnosť
Zreteľnosť
Primeranosť a ozdobnosť
Teória troch štýlov:
1. Jednoduchý – charaktér ischnos = genus subtile (súR)
2. Stredný – charaktér mesos = genus medium (poradR)
3. Vznešený – charaktér megaloprepés = g. grande (slR)
1. Lýsiás, 2. Ísokrates, Démosthenés, 3. Gorgiás
Marcus Tullius CICERO (106 – 43 pred Kr.)
• Zachovalo sa 58 súdnych rečí a politických rečí
prednesených pred ľudom a v senáte.
• Súdne – In Gaium Verrem – 7 rečí Proti Verrovi,
správcovi provincie Sicília v rokoch 73 -71
• Politické – In Catilinam – 4 reči Proti Catilinovi
• 14 rečí proti Marcovi Antoniovi (filipiky)
• Rečnícke spisy – O rečníkovi (De oratore)
• Filozofické diela – De re publica, De legibus, dialogické
• Cicero vytvoril latinskú filozofickú terminológiu (eklektika)
Cicero clarissimus omnium
oratorum Romanorum erat.
• Rečník má zamerať pozornosť na 3 stránky reči: na to,
čo povie, na akom mieste to povie a akým spôsobom.
• Každá právna diskusia alebo verejná polemika sa
krúti v podstate okolo toho, či istá vec jestvuje, čo je
to za vec a aké má vlastnosti. Na jestvovanie veci
ukazujú príznaky. Čo je to za vec, o tom hovoria
definície. Otázku aká je, ozrejmujú kategórie dobra a
zla. Aby ich rečník mohol využívať, usiluje sa podľa
možností odviesť diskusiu od konkrétnych osôb a
okolností. Topoi = miesta, register argumentov, A.
Marcus Fabius QUINTILIANUS (asi 35 – 96)
• Platený učiteľ rečníctva (eloquentiae professor), advokát,
získal si vážnosť i majetok (Plínius Mladší, Tacitus)
• Institutio oratoria 12 kníh (Úvod do rečníctva) výchova,
vzdelanie, podstata a zložky rétoriky
• 3.- 6. – inventio (zhromažďovanie materiálu)
• 7. – dispositio (utriedenie)
• 8.-9. – elocutio (štylistická úprava, formálna stránka,
figúry)
• 10. – o čítaní a o napodobňovaní dobrých autorov
• 11, - memoria et actio (umenie naspamäť a prednes)
• 12. ostatné, okrem technickej dokonalosti.
Neskoroantický autor Martianus Capella r. 415
(dielo De nuptiis philologiae et Mercurii – O spojení
filológie s Merkúrom), opisuje 7 slobodných umení:
• Septem artes liberalis, ktoré sú súčasťou orbis
doctrinae (enkyklios paideia) – všeobecného
okruhu stredovekého vzdelania.
• TRIVIUM – tri slovné odbory (gramatika,
rétorika, dialektika)
• QUADRIVIUM – štyri číselné odbory (aritmetika,
geometria, astronómia, hudba)
• Gramatika – literatúra prevažne antickej doby
• Rétorika – zostavovanie listín a dopisov (P a E)
Dialektika – logika a filozofia v súčasnom význame
(argumentácia proti kacírom)
• Absolvent štúdia týchto umení =
baccalaureus
• Názov trivium
• Quadrivium = magister artium (liberalium)
• Súčasné významy.
Novšie dejiny rétoriky
• Augustinus a stredoveká rétorika
• 16. storočie – rétorické vzdelávanie (Peter Ramus),
Bacon, Hobbes, Hugh Blair
• Politická rétorika – Americká a Francúzska revolúcia,
John Quincy Adams
• Harvardova univerzita
• Chaim Perelman, Henry Johnstone, Jr., Kenneth
Burke, Lloyd Bitzer, Edwin Black, Stephen Toulmin
Jazyk, reč a komunikácia
• Pomocou jazyka ľudia komunikujú.
• Reč je pojem v opozícii k pojmu jazyk. Reč je realizácia,
použitie jazyka ako systému v konkrétnych
dorozumievacím aktoch (oznámenie, správa).
• Komunikácia = výmena informácií, myšlienok, názorov
a pocitov medzi živými bytosťami, obyčajne
prostredníctvom spoločnej sústavy symbolov.
Communicare = (u)robiť spoločným.
Rétorické prvky štýlu
• Dôležité nástroje rečníka, ktoré majú zmysel na začiatku, v
hlavnej časti i na konci reči:
• analógie a metafory – nevyskytujú sa len v historických knihách, ale aj
v bežnej reči, obrazy obrazové porovnania, dobre sa vnímajú a pamätajú:
• Všetci sme na jednej lodi. Vidieť svet cez ružové okuliare.
• anekdoty, príbehy – dobrá a zlá anekdota
• vtipy – opatrne, nikdy nevieme, ako poslucháči zareagujú
• citáty
• Kto nikdy nemení názor, ten možno nijaký nemá. Alberto Moravia
• Ľudia vidia veci aké sú a hovoria Prečo? Ja však snívam o veciach, aké
nikdy neboli a hovorím: Prečo nie? Robert Francis Kennedy
Rétorické prvky štýlu
•
•
•
•
•
•
•
•
Akumulácia
Alegória
Alúzia
Anafora – Epifora
Anastrofa
Antitéza
Apostrofa
Asyndeton – polysyndeton
Rétorické prvky štýlu
•
•
•
•
•
•
•
Contradictio in adiecto – čierne mlieko
Correctio – testy dopadli zle, ...
Epiteton
Eufemizmus
Hyperbola
Irónia –
Katachréza – zub času, ktorý vysušil už nejednu slzu, aj túto
ranu nechá zarásť trávou
• Kyklos – Richard Levie srdce
Rétorické prvky štýlu
•
•
•
•
•
•
•
•
•
litotes
metafora
metonymia
Onomatopoja
oslovenie
perifráza
personifikácia
rečnícka otázka
synonymum
Hlas udržiava náladu
• Popri reči tela je to hlas a spôsob ako hovoríte.
• Faktory dôrazu, ktoré dávajú hlasu dobrý zvuk a
umožňujú úspešný dôraz:
• Dýchanie: predpoklad dobrého hlasu – bránica,
brucho a prsia sú zdola nahor zásobované
vzduchom. Nádych a úplný výdych, nový vzduch
krátko a výdatne
• Hlasová rezonancia – vznik tónu
• Artikulácia
• Modulácia a dynamika
Pokrok projektu je skutočne
pozoruhodný.
• Prečítajte túto vetu viackrát a meňte dôraz a
spôsob reči:
• Neutrálne, pochvalne, hrdo, vecne, cynicky,
s úľavou kriticky, priateľsky, s blahosklonným
humorom.
• Churchill a celý rad ďalších slávnych rečníkov si
v rukopise prejavu poznačili dôraz, intonáciu
Pozitívne slová – negatívne slová
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Rád
Pre Vás
Teším sa
Ďakujem
Prosím
Áno
Aktívne
Zdravo
Ospravedlňujem sa
nemožné
nepravdepodobné
nie
ale
ani tušenie
stres
nezamestnaný
chorý
Dráždivé frázy
•
•
•
•
•
•
•
Tak už raz konečne poriadne počúvajte...
To ste určite zle rozumeli...
To už je celkom dobré, ale...
Taká hlúposť...
Na ženu ste celkom inteligentná...
Typický muž...
To nemožno tak vidieť...
Nárečie, tempo reči a prestávky
• Možno hovoriť v nárečí?
• Tempo: príliš rýchle, zabúdanie na
prestávku; „mať to čo najskôr za sebou“.
• Nuda, ale využitie pauzy.
Správna voľba slov
• Okrem slov, ktoré sa dajú vykladať rôzne, existujú slová
s pozitívnym účinkom a slová s negatívnym účinkom.
Priateľstvo, láska, mier – nenávisť, pomsta, nadávky...
• Moc slov: vyjadrenie skúsenosti a „nositelia“/ nosiče
energie.
• Magické slová
• 2001 – SR : 11. september – SR: boží bojovníci
• 2002 – SR : Teuro
• 2003 – stará Európa – SR: ľudský kapitál
• 2005 – spolková kancelárka
Hovoriť jasne a zrozumiteľne
• Krátke vety, slovesá = 1 v/8s
• Jednoduchosť a jasnosť – bežne, málo
cudzích slov, ľahko sledovateľné
myšlienky
• Členenie, poriadok (štruktúra) – stavba, niť
• Krátkosť, pregnantnosť - KISS
• Podnetné prídavky (príklady, porovnania,
spoločne riešiteľné otázky)
Neverbálna komunikácia
• Zrakový kontakt – nadviazanie a udržiavanie zrakového
kontaktu. Čítaný a voľný prejav. Poznámky. ZK ako
emocionálny kontakt.
• Nepreháňať.
• Malé skupiny – veľké publikum (WMU).
• Ruky – rybárske gesto. Nie pasívne, ani príliš
aktívne.
• Významové gestá; dirigentské gestá.
• Ako rečník dávať pozor na účinky týchto gest:
Gestika
•
•
•
•
•
•
•
Veľké pohyby – pomalé, pátos a naliehavosť
Rýchlosť pohybov – živosť emócií, impulzívnosť,
oduševnenosť, zúrivosť
Malé pohyby – zdržanlivosť, neškodnosť
Ruky skrížené na prsiach (nevhodné pre R)
Otvorené dlane – dôvera
Dlane dolu, hore, oproti sebe – súhlas, aktivita;
žiadosť o pokoj, pribrzdenie; stop, obrana
• Päsť – sila, agresia, najstaršia zbraň
Neverbálna komunikácia
• Mimické prejavy – výraz tváre.
• Gestické prejavy – jedna z najdôležitejších
foriem NK, staršia ako reč.
• Zrakový kontakt – reč očí, wake-up.
• Posturika – poloha tela, rúk a nôh, pohyby hlavy
• Proxemika (proxima) – vzdialenosť, vedecká
disciplína, ktorá študuje interpersonálnu osobnú
vzdialenosť, rolu priestorovej vzdialenosti v
sociálnej interakcii (Edward T. Hall, 1959), sféry.
• Haptika – dotyky.
Vstup má vysokú prioritu: buduje kontakt
• Poznačte si začiatok, slovo za slovom: naučte sa úvodné
vety naspamäť.
• Prvý dojem
• Výzor a vystupovanie (haló-efekt)
• Varianty začiatku reči:
•
kompliment
•
•
•
•
•
aktuálna udalosť
osobný zážitok
zaujímavá (rečnícka) otázka
provokatívna téza alebo paradoxná výpoveď
výzva na spoluprácu
Prekonávanie trémy
• prekonanie tým, že rečník
• sa dobre pripraví,
• často reční a stupňuje svoj výkon, získava
väčšiu rečnícku prax,
• chce nevyhnutne niečo povedať,
• hovorí o niečom, v čom sa dobre vyzná a o čom
je presvedčený,
• si vopred pozrie miestnosť, javisko, dejisko...
ADRENALÍN sa vylučuje = energia, FLOW
OSLOVENIE
• Vhodná formulácia oslovenia je prvé nadviazanie
kontaktu rečníka s publikom. Je súčasťou prvého dojmu,
preto ju treba dobre premyslieť: vždy má byť zdvorilá a
priateľská.
• Historické oslovenia.
• Odporúčania:
• Prispôsobte oslovenie publiku.
• Formulujte ho podľa situácie dôverne alebo s odstupom.
• Cielene oslovte vybrané skupiny počas prednášky/
prejavu.
• Upustite od oslovenia „prítomní“, mnohí nie sú iba
prítomní (prítomní ale nie ďalej zúčastnení).
• Kombinujte oslovenie s obsahom „Na tomto mieste,
kolegyne, kolegovia musím niektoré veci objasniť...“
Privítanie osobností
• Pri oficiálnych príležitostiach sa odporúča obmedziť
počet osôb alebo funkcionárov, ktorých priamo
oslovujeme, na 5. Nerozširovať, lebo pozornosť sa
rýchlo stráca. Nejestvuje stále pravidlo ako postupovať
pri vítaní vysokopostavených osôb. Niektoré pravidlá:
• Privítajte hierarchicky vyššie osoby najprv, pri rovnakom
rangu najprv dámy (ladies first)
• Starších pred mladšími
• Volených pred vymenovanými a nositeľov mandátu pred
úradníkmi
• Celoštátnych pred lokálnymi, komunálnymi.
• (Vydarené oslovenia – nevydarené oslovenia)
Tajná zbraň rečníka = otázka
• Rečnícka otázka – klasika. RO neočakáva
odpoveď od poslucháča, ale zdôrazňuje určitú
výpoveď. Môže byť provokatívna.
• Položená tak, aby nikto z publika nedvíhal ruku
a nechcel na ňu odpovedať.
• 2 varianty RO
• 1. Neželaná odpoveď. Otázka je
samoobjasňujúca a nevyžaduje reakciu.
„Chceli by ste darovať peniaze ministrovi financií?“
Uzavretá rečnícka otázka, na ktorú
každý odpovie nie.
•
•
•
•
2. Rečník sám odpovie na otázku.
„Kedy už dnes ľudia nie sú v strese?“
Otázky typu Multiple-Choice:
Sú to uzavreté otázky s viacerými možnými
odpoveďami. Test, v ktorom možno označiť
(krížikom) rôzne políčka. Tieto otázky sú
príležitosťou zapojiť veľké publikum, vstúpiť do
„dialógu“ s mnohými ľuďmi. Rečník tak môže
získať aj informácie o svojich poslucháčoch.
Prosím, zdvihnite ruku: Kto z vás už zažil takú
situáciu viac ako 10x? Kto viac ako 5x? Viac
ako raz? Kto ešte vôbec nie?
• PROTIOTÁZKA = 2 varianty
• 1. Rečník reaguje na otázku vlastnou otázkou,
namiesto toho, aby na ňu odpovedal. „Nie je
dnešná mládež príliš slobodomyseľná?“
• „A neboli by ste to radi zažili v mladosti aj Vy?“
• 2. Rečník vráti rovnakú otázku, ktorú dostane, v
preformulovanej podobe tomu, kto ju dal. Táto
technika sa vzťahuje na problémových
poslucháčov a na drzé otázky.
• „Nevidíte to príliš jednoducho?“
• „Ako to teda vidíte Vy?“
Ricochetova otázka
•
1.
2.
3.
4.
5.
Pri tejto otázke rečník posúva otázku, ktorú
dostal, publiku. To sa hodí, ak je to otázka
dobrá, zaujímavá pre všetkých;
ktorú rečník chcel tak či onak položiť;
na ktorú sú rôzne názory a rečník by si ich
chcel vypočuť;
pri ktorej je dôležité zistiť, čo na ňu povedia
ostatní;
na zodpovedanie ktorej rečník potrebuje získať
čas.
„Môžete uviesť konkrétny príklad?“
• „Existuje veľa dobrých príkladov. Dámy a páni,
mohol by niekto z vás uviesť dobrý príklad pre
kolegu v druhom rade?“
• PRIAMA OTÁZKA
• Prednášajúci napokon môže položiť aj „pravú“
otázku poslucháčom, pri ktorej čaká na
odpovede. Interaktívna prednáška predpokladá,
že zapojíme aj poslucháčov. Môže ísť aj o
variant otázky, ktorou sa prihovoríme
nepozorným poslucháčom, aby sme ich prebrali:
„Pán kolega, čo Vy na to poviete?“
Ako zaobchádzať s otázkou?
• Ak sa počas prejavu/ prednášky niekto z
publika na niečo opýta, rečník má v zásade tri
možnosti:
• 1. Priamo odpovie na otázku: v mnohých
prípadoch je to najlepšia reakcia. Pri
nejasnostiach je to prvá voľba, pretože
problémy zrozumiteľnosti sa takto ihneď
odstránia.
Aby ste na otázku odpovedali
správne, pamätajte si 4 kroky:
• 1. Nadviažte zrakový kontakt, aby ste si pozreli toho,
kto kladie otázku.
• 2. Vypočujte si otázku, dobre počúvajte.
• 3. Zopakujte otázku. Overte si, či ste všetko rozumeli
správne a vlastnými slovami zopakujte otázku. Ak od
toho, kto sa pýta príde signál O. K. začnite s
odpoveďou. Ak nie, vyjasnite si, ako bola otázka
myslená.
• 4. Odpovedzte, alebo odkážte na neskôr.
Možno byť vďačný za otázku. Často osoby v
publiku ticho sedia, hoci niečo nerozumeli.
• Tešte sa z každej otázky, signalizuje záujem a
umožňuje reakciu (oveľa nepríjemnejší sú
poslucháči, ktorí sa dodatočne sťažujú na to, že
ničomu nerozumeli).
• 2. Rečník odkáže na neskôr.
• 3. Rečník prepočuje otázku. Normálne to pôsobí
neúctivo a dostáva sa tak do zlého svetla. V
osobitných prípadoch – ako v politických diskusiách
alebo pri „rušiteľovi“, ktorý zjavne provokuje –
môže mať ignorancia zmysel.
Nebezpečné chyby pri odpovedi
• 1. Mnohé alebo pridlhé odpovede. Dobrý
rečník odpovedá krátko a výstižne. Zameriava
sa na otázku.
• 2. Odpovedať príliš rýchlo.
• 3. Vyhradiť príliš veľa pozornosti osobe, ktorá
sa pýta.
• Berte toho, kto sa pýta vážne. Cynizmus,
drzosť, zosmiešnenie. Strata rešpektu publika.
Cudzie slová, cudzia reč
• Prediktívny empiricizmus inherentný v
neotomistickom odmietnutí metafyziky ako
metafyziky typicky charakterizuje substantívnu
epistemiológiu tak jasne demonštrovanú
Weberstromovou implicitnou akceptanciou
sémanticky normatívnych tvrdení, ktoré
vyslovil Haranmere vo všetkých svojich
neskorších
prácach
o
voluntaristickej
teleológii.
Winston Churchill: vládne
vyhlásenie z 13. mája 1940
• „Nemôžem Vám ponúknuť nič iné ako krv,
utrpenie, slzy a pot. Stojíme pred najťažšou
skúškou. Pred nami je veľa, veľa dlhých
mesiacov boja a bolesti. Opýtate sa: Aká je naša
politika? Odpovedám: Naša politika je viesť
vojnu na vode, na súši i vo vzduchu, so všetkou
našou mocou a silou, ktorú nám môže Boh
prepožičať. Viesť vojnu proti príšernej tyranii,
ktorá nemá obdobu v temnom a smutnom
katalógu ľudských zločinov. To je naša politika.
Pýtate sa: Čo je naším cieľom?
• Môžem to povedať jedným slovom: víťazstvo – víťazstvo
za každú cenu a napriek všetkej hrôze. Víťazstvo, nech
už je cesta k nemu akokoľvek dlhá a ťažká; pretože bez
víťazstva neexistuje ďalší život. Ďalší život pre britské
impérium, ďalší život pre to, za čo sa britská ríša
zasadzovala, za po stáročia trvajúci a ľudský rod
• Preberám však svoju úlohu plný energie a nádeje. Som
si vedomý toho, že je neprípustné, aby naša vec
stroskotala. Cítim sa byť v tomto okamihu oprávnený
požiadať Vás všetkých o pomoc a volám: Hor sa, poďme
zjednotenými silami spoločne kráčať vpred!“
Som Berlínčan= Ich bin (ein)
Berliner
• Moji Berlínčania a Berlínčanky,
• Som hrdý na to, že dnes prichádzam do Vášho
mesta ako hosť Vášho vynikajúco vládnuceho
starostu, ktorý vo všetkých častiach sveta
predstavuje symbol bojového a odolného ducha
Západného Berlína. Som hrdý na to, že som
mohol navštíviť Spolkovú republiku Nemecko
spolu s Vaším vynikajúcim kancelárom, ktorý po
dlhé roky určoval politiku spolkovej vlády v
smere demokracie, slobody a pokroku.
Som hrdý na to, že som dnes prišiel do Vášho
mesta v spoločnosti amerického spoluobčana.
• Generála Claya, ktorý tu pôsobil v čase
najťažšej krízy, cez ktorú toto mesto prešlo a
ktorý znovu príde do Berlína, ak to bude
nevyhnutné.
• Pred dvetisíc rokmi naj vetou, ktorú mohol
človek vysloviť bola veta: Som rímsky občan.
Dnes je naj veta, ktorú niekto v slobodnom svete
môže vysloviť: Som Berlínčan (Ich bin ein
Berliner). Som vďačný môjmu tlmočníkovi za to,
že moju nemčinu ešte lepšie preložil.
Pôsobenie hlasu
• Cvičenie: vstup do miestnosti s viacerými/
mnohými osobami – reakcia (slabý – silný
hlas)
• Artikulácia: lenivá výslovnosť, ťažký jazyk,
prehltávanie alebo prílišné zdôraznenie
slabík.
• BP, BP, BP
• BRRRRR, lámanie jazyka modulácia,
dynamika.
Zabráňte
• Monotónnemu prejavu, rýchlo bez
prestávok, falošný pátos, neprimerané
alebo žiadne rozdiely medzi nahlas,
potichu, vysoko, nízko, pomaly, rýchlo.
• POKÚŠAJTE SA
• O plastickosť reči, pointovanie, zmena
rytmu, reč vo vzťahu k obsahu,
rozlišovania. Po 2 vety (ľubovoľný text)
Rozširovanie slovnej zásoby
• Nájdite pre každé slovo čo najviac
synoným: horúci
•
jednoduchý
•
húževnatý
• Cieľom príkladu je poukázať na to, že
použitím synonyma možno zosilniť
význam. Preto je dôležité, aby sme vedeli,
čo chceme slovom vyjadriť.
Nájdite pre každú tému vhodný
názov
•
•
•
•
•
Zavedenie systému záruky kvality
Tlmené svetlá áut počas dňa
Organizovanie času vedúcich pracovníkov
Pestrosť jazyka: rozširujte si slovnú zásobu v
rámci permanentného procesu učenia sa. Buďte
pozorní, veľa čítajte, vedome si osvojujte každé
nové slovo. Vyhľadajte v slovníku presný
význam slova a skúste ho sami použiť. Ak sa
Vám páči, integrujte ho do Vašej slovnej výbavy.
Narodeninová reč
• Ťažisko tréningu spočíva v tom, naučiť sa
uplatňovať „hovoriace myslenie“ v spontánnych
rečových situáciách.
• Poslucháči: 20 kolegov
• Situácia: jeden z Vašich kolegov má narodeniny.
V spoločenskej miestnosti/ zasadačke sa všetci
krátko stretnú, aby si pripili. Vedúci spontánne
povie niekoľko slov. Nejde o okrúhle výročie a
preto je zdržanlivejší.
• Cieľ: blahoželanie k narodeninám v mene tímu
Stavebné kamene a myšlienky
• Citát k téme: „Čím je človek starší, tým viac sa na seba
podobá.“
• Vhodná historka zo života oslávenca, príbeh o
prominentoch alebo siahnuť po historickej andekdote.
• Historické pozadie: už starovekí Gréci a Rimania slávili
narodeniny (v bohatších a vysokopostavených rodinách).
Obyčajní ľudia vtedy spravidla nevedeli, kedy (ktorý deň)
sa narodili.
• V Európe 17. storočie – jednoduché rodiny.
• Existuje možnosť, opísať vek v rámci niečoho
pozitívneho: „Náš oslávenec je ročník, ktorý sa v celej
kvalite prejaví v budúcich rokoch...“
Vzor reči
• Milý kolega M, milý kolektív/tím!
• Človek má stráviť deň svojich narodenín s
ľuďmi, ktorí sú pre neho dôležití. Teší nás,
že ste nás pozvali na čašu vína/ prípitok.
Toto gesto nie je samozrejmé a ja som
veľmi rád, že v našom tíme takto voči sebe
správame. Napokon, veď približne tretinu
života strávime na pracovisku.
Vždy ste boli vzorom a vnášali ste
do nášho oddelenia radosť.
• Dobre si spomínam na to, ako ste sa iniciatívne
chopili organizovania spoločných činností. Vtedy
ste povedali, že sa treba správať ako dobrý
poľnohospodár: keď chceme pšenicu žať,
musíme pšenicu siať. Kto chce žať radosť, musí
radosť rozsievať. Príhoda o poľnohospodárovi
mi dodnes utkvela v pamäti a domnievam sa, že
dnes je dobrá príležitosť si ju pripomenúť.
Dúfame, že ste spokojný s úrodou a tešíme sa
zo všetkého, čo ste dokázali súkromne i
služobne. Želáme Vám a Vašej rodine zdravie,
šťastie a spokojnosť. Milý pán M – všetko
najlepšie!
Svadobný príhovor
• Ťažisko tréningu: hovoriť pestro a
používať metafory.
• Poslucháči: 100 osôb na svadobnej
hostine
• Situácia: od Vás ako od svadobného otca
sa očakáva slávnostný príhovor. Nechcete
ho predniesť nepripravený.
• Cieľ: prejavenie pozitívnych citov, želanie
šťastia mladomanželom.
Otázky:
• Ako oslovím poslucháčov, ako ukončím svoju
reč, akých – najviac troch bodov – sa dotknem,
čím začnem, aký vstup vzbudí záujem
poslucháčov?
• Myšlienky:
• Svadba je slávnostná príležitosť.
• Možno použiť mená rodín, aby sa upozornilo na
ich spojenie.
• Čím je svadobný pár osobitný?
• Sila lásky spája nevestu a ženícha.
• Príklad symbiózy: V africkej stepi – gnu a zebry
Milý svadobný pár, vážení hostia!
• Milá Mária, pod našimi rukami si vyrástla z
dieťaťa na mladú dámu. Dnes slávime to, že s
Tvojím partnerom uzatváraš životný zväzok.
• Milý Ján – opatruj našu Máriu a zaobchádzaj s
ňou ako hlavnou cenou. Hoci je Mária už
dospelý človek, odlúčenie nám nepadne ľahko.
• Milí hostia – dnešný radostný deň nám ukazuje,
že náklonnosť a láska prenáša aj vzdialenosť
Bratislava – Košice. Želám Vám obidvom, aby
sa rozdiely ktoré so sebou prinášate, navzájom
dopĺňali a oživili manželstvo. Nech čas šťastia
trvá večne!
Pri menšej alebo väčšej nepohode
alebo pri názorových rozdieloch
• a tie bohužiaľ alebo chvalabohu – nemožno
vylúčiť, Vám môžem dať len radu, aby ste
zachovali pokoj. Skúste sa vžiť do postavenia
toho druhého, a potom hľadajte spoločné
riešenie, aby ste zasa mohli zažiť krásne
počasie.
• Želáme Vám všetko najlepšie a veľa šťastia na
spoločnej ceste životom. Obom Vám lásku,
šťastie a zábavu – na to dvíham môj pohár!
SMÚTOČNÁ REČ
• Ťažisko tréningu: Ako zvládnuť silné
emócie?
• Poslucháči: 50-60 ľudí na pohrebe
• Situácia: Kolega z práce náhle zomrel.
Poveria Vás, aby ste predniesli pohrebnú
reč, keďže členovia kolektívu mali veľmi
priateľské vzťahy.
• Cieľ: Vyjadrenie spolucítenia, spoluúčasť a
smútok.
Pohrebná reč je istotne najťažšia
rečnícka situácia, ktorá existuje.
• Musí sa starostlivo pripraviť.
• Smútočná reč je v mnohých bodoch protikladom
toho, čo platí pri iných rečiach.
• Napríklad: vytvorenie kontaktu s publikom,
zrakový kontakt, sprostredkovanie úžitku, nie sú
podstatné.
• Stredobodom je rozlúčka so zosnulým a
vyjadrenie citov. Krátke a úprimne myslené „Buď
zbohom a odpočívaj v pokoji“ je niekedy lepšie
ako elokventné oslovenie.
Vážená rodina, priatelia, vážené
smútočné zhromaždenie
• Neočakávane a príliš skoro nás musel opustiť.
Prišli sme sem spoločne smútiť a rozlúčiť sa s
ním.
• Bol jedným z našich najspoľahlivejších kolegov
a spoločne s ním sme vytvorili dobrý tím. Bol
angažovaný, vždy pripravený pomôcť druhým.
Po ... zostane v našom tíme veľká medzera.
Hlboko sme si vážili ... V zamestnaní aj ľudsky a
každý z nás mu želal príjemný dôchodok. K
tomu, žiaľ, nedošlo, náhle a nepripravene od
nás odišiel.
Milý X ..a chceme sa za všetko poďakovať. Budeš
nám chýbať – do videnia a odpočívaj v pokoji!
• Vážení príbuzní, milá pani X, zdieľame
Váš smútok. X ďalej žije v spomienkach a
srdciach mnohých ľudí.
• Zvládnutie silných citov. Nájsť príhodné
slová pri hrobe človeka nie je jednoduché.
Sa nedá natrénovať, môže sa stať, že slzy
prerušia slová. Mnohí slávni rečníci, ktorí
rečnili na pohrebe, mali slzy v očiach.
Periklova reč
• My totiž máme ústavu (politeia), ktorá
nepotrebuje nič závidieť zákonom susedov,
skôr sme sami vzorom pre iných ako by sme
druhých napodobňovali. Hovorí sa jej
demokracia, vláda ľudu, pretože sa opiera o
väčšinu, nie iba o malú skupinu jednotlivcov.;
podľa zákonov majú všetci rovnaké práva, ak
ide o súkromné záujmy, pokiaľ však ide o
spoločenský význam, pri výbere do verejných
Periklova reč
• Úradov sa ľudia uprednostňujú podľa toho, v čom
vynikajú, podľa schopností, nie podľa príslušnosti k
nejakej skupine. Vo vzťahu k spoločnosti žijeme
slobodne a rovnaká sloboda panuje v každodennom
vzájomnom styku., kde neplatí nijaké
podozrievanie, kde sa nehneváme na suseda, že
niečo robí podľa svojej chuti a nevyvolávame
mrzutosti, ktoré síce nemusia byť škodlivé, ale
vyzerajú nepríjemne.
• II, 37-47 Dejiny peloponézskej vojny, Thukydides
Periklova reč
• Pohrebné pocty sme už mŕtvym preukázali: ich
deti bude živiť obec (štát) na svoje trovy až
kým nedosiahnu dospelosť. To je veniec, ktorý
dáva štát ako cenu v takých zápasoch, veniec
užitočný pre nich a ich pozostalých. Štát, v
ktorom sú stanovené najväčšie odmeny za
občianske cnosti, bude mať vždy občanov,
ktorí si budú počínať najlepšie. Teraz oplačte
každý svojho príbuzného a vráťte sa domov!
FLOW = VOĽNÝ PRÚD
• Flow – protiklad trémy. Kŕčovitosť neprispieva k
optimálnemu rečníckemu výkonu.
Nervozita a
strach: čím viac sa koncentrujeme na to, čoho sa
obávame, tým pravdepodobnejšie sa to stane. Niet
divu ak sa sústreďujeme na to, čo nechceme
• Radosť a pozitívny prístup: uvoľnená koncentrácia,
hravá ľahkosť.
• Mihály Csikszentmihályi: Rečnenie spôsobom „flow“
• (Flow, tajomstvo šťastia. 1992)
•
FLOW: Pocit, že vlastné schopnosti postačujú na prekonanie
danej výzvy v cieľovo orientovanom systéme, ktorý spätne a
zreteľne hlási ako dobre si pritom počíname.
• Cítime kontrolu nad situáciou a sústredenie je pritom také
intenzívne, že nezostáva čas na nedôležité myšlienky. Pocit
vlastnej hodnoty mizne a čas pôsobí znetvorene. Aktivita,
ktorú flow navodzuje, je taká výhodná (zvodná), že sme
pripravení ju vyvíjať „pre ňu samotnú“, bez toho, aby sme
mysleli na možné nebezpečenstvá či výhody.
• Úradník cíti flow, ak mu čas rýchlo ubieha a ak pritom
uvoľnene odvádza maximum a má pocit: „Napredujem“
• Manažér - ak zjavne bez námahy, hravo optimálne využíva čas
• Hudobník potrebuje flow na to, aby „splynul v jedno“ so
svojím hudobným nástrojom; športovec – uvoľnene sústred.
Prednášateľ (rečník) – ak mu v pravý moment (ako
naservírované z „duchovnej ruky“) napadnú tie správne veci a
ak sprostredkúva ich obsah s elegantnou ľahkosťou
• Flow znamená „byť v prúde“, jednota so sebou samým a s
prostredím, meditatívne uvoľnený stav najvyššej koncentrácie.
Takmer ako vedľajší, prídavný produkt je predpokladom pre
maximálne osobné výkony. Silná pozitívna energia nevynáša k
maximálnym výkonom iba športovcov, je zárukou
výkonnostného maxima a pocitu šťastia (eufórie) vo všetkých
oblastiach života. Podstatou flow je, že ide o optimálnu
rovnováhu medzi pod- a preexponovaním; je to výzva, ktorú
všetci potrebujeme = oblasť medzi primálo a priveľa, zlatý
stred medzi nudou a priveľa. Ako sa rečník dostane do stavu
flow?
Pozitívne obrazy predchádzajúcich úspechov, vzdajte
sa perfekcie, orientujte sa podľa pozitívnych
poslucháčov, vedome naplno dýchajte
• Reč pred mikrofónom a kamerou: mikrofón a kamera zosilňujú
účinok hlasu a reči tela. Ak nemáme tréning a skúsenosti s
používaním týchto médií, môžu nás najprv silno iritovať.
• Technika reči pre mikrofón: príjemný hlas a rozvinúť
hlasové polohy. Test mikrofónu, rôzne výšky tónu a
hlasitosti. Nezabúdajte: mikrofón zosilňuje
nepríjemné zvuky. Tiché dýchanie.
• Bez strachu pred kamerou: ak sa reč zaznamenáva –
veľkolepá šanca pozrieť sa na seba kritickým okom.
KOMPLIMENT
• Rečník v starovekom Ríme klasicky začínal reč
komplimentom vo vzťahu k poslucháčom.
Spravidla povedal niečo pozitívne, priateľské,
čo mu zabezpečilo ich súhlas: „Som rád, že...
• (Nebezpečenstvo lacného komplimentu)
• Všetka úcta! Klobúk dolu! Rešpekt!
• Dnes už sme všetci takí schudobnení, že jediné
čo môžeme niekomu dať je kompliment.
CAPTATIO BENEVOLENTIAE
• V menej vycibrenej forme patria tieto floskuly
do štandardnej výbavy rečníka. Hovorené
slovo, alebo začiatok divadelnej hry.
• „Vidíte, Quriti, že náš štát, vaše životy, majetky a
bohatstvo aj toto nesmierne bohaté a prekrásne
mesto – centrum najslávnejšej ríše – vďaka láske
nesmrteľných bohov k vám i vďaka môjmu úsiliu i
rozvahe podstúpiť nebezpečenstvá, ktoré mi hrozili,
všetko toto uniklo záhube ohňom a mečom, ba priam
pažeráku smrti, všetko je zachránené a neporušené.“
Najprv ďakujem môjmu bohu, prostredníctvom Ježiša
Krista za vás všetkých, pretože vaša viera sa hlása po
celom svete (Pavol, Rim 1, 8)
• „Sme teraz v krásnej Verone, kde teraz dvoje
vážených rodín, ktoré sa už prv vraždili, novú chuť má
na rozbroje a zas im bude ruky špiniť krv. I páru
milencov však tieto obe krvavé loná dali na svet prísť,
aby ich smutný osud v jednom hrobe pochoval
rodičovskú nenávisť. Hľa, príbeh lásky! Jeho vatru
vznieti nenávisť, v ktorej by dve rodiny pokračovali,
nebyť smrti detí. Budeme vám ho hrať dve hodiny.
Trpezlivo ho sledujte, veď iba my môžeme mu dodať,
čo mu chýba!“
RYTMUS REČI
• Ak chceš, aby bola tvoja reč estetická, musíš si
osvojiť túto úpravu – či už to človek nazve
usporiadanie a či vyváženosť alebo rytmus.
Nabáda k tomu nielen Aristotelovo a
Theofrastovo zdôvodnenie, že sa reč nemá
neprestajne valiť sťa rieka, lebo jej medzou sa
má stať pauza, ktorú si vyžaduje ani nie tak
dych alebo interpunkcia autora, ako skôr
rytmus...
GEMINATIO
• Bezprostredné opakovanie jedného slova alebo
viacerých vetných členov (zdvojenie). Opakovanie
možno zaradiť na akékoľvek miesto – na začiatok,
uprostred, na koniec vety.
• Cicero je prvý, ktorý hovorí o geminatio. Pôsobenie
tejto figúry je založené na dôraze (vis) a na pôvabe
(lepos). Quintilianus ku geminatio dodáva, že
nespočíva iba na používaní jazyka, ale na tom, že
zmyslu dáva pôvab (gratia) a silu (vis). K zdvojeniu
slov dochádza kvôli stupňovaniu - amplificando gratia
POINTA (franc. pointe; puncta)
• Duchovne bohatý prekvapujúci konečný efekt
ako štylistická figúra v rétorickom slede, napr.
vtipu či anekdoty. Komický alebo duchaplný
účinok pointy spočíva v náhlom spoznaní
súvislostí medzi pojmami, ktoré sa k sebe
nehodia. Vlastný, neočakávaný zmysel.
Spravidla možno výskyt pointy rečnícky programovať,
predvídať. Ako pointa sa označuje aj prekvapujúci
obrat v dramatickom konaní (priebehu deja).
POUŽITIE POINTY
• Záujem o pointu stúpa až v 16. storočí, keď
k ideálu dvornej konverzácie patrí umenie
hovoriť duchaplne. Vznikajú poetologické
teórie pointy.
• Väčšina krátkych príbehov končí pointou.
• Anekdoty vždy končia pointou.
• Mnohé epigramy sa tradične s pointou.
• Aforizmus je tendenčne pointovaný.
FLOCCINAUCINIHILIPILIFIKÁCIA
• Najdlhšie slovo v 1. vydaní Oxfordského
slovníka (29 písmen). Použil ho anglický
spisovateľ William Shenstone (1741).
Označenie niečoho nepatrného,
bezvýznamného (kompozícia) - s príponou.
Silné odmietnutie. Znevažovanie.
• „To, čo sa tu deje je tak trochu...“
• Mužský a ženský rod.
Wiliam Shakespeare
• HAMLET: Byť a či nebyť, to je otázka:
• Je dôstojnejšie iba mlčky znášať tie šípy
zákerného osudu, či proti moru podlostí vziať
zbraň – a rozseknúť to vzburou? Umrieť, spať,
a už viac nebyť...
Rozlúčková reč – Time to Say Good
Bye
• „Slová na rozlúčku musia byť krátke ako
vyznanie lásky.“ Theodor Fontane (1819-1898)
• Nijaké trápne anekdoty (aj keď ste sa predtým
na nich dobre zasmiali)
• Niekoľko pozitívnych svetielok
• Zabrániť príliš súkromným narážkam
• 6 pravidiel pre toho, kto sa s niekým lúči:
Time to Say Good Bye
• 1. Rečník má byť dôverníkom adresáta; má
mať k nemu pozitívny vzťah (dlhoročný priateľ,
kolega; zdvorilé odmietnutie)
• 2. Ako vždy: reč má byť krátka a pregnantná
• 3. Pozitívne hodnotenie práce a osobnosti
adresáta (nijaké okiadzanie, prehnaná chvála)
• 4. Humor by nemal chýbať (bonmot, citát
adresáta)
Rozlúčková reč
• 5. V reči môže byť zmienka (narážka na) o
malých ľudských slabostiach)
• 6. Pozrite sa na budúcnosť toho, kto sa lúči
(možnosť uskutočniť dávne plány, cestovanie,
písanie knihy, memoárov, aktívne pôsobenie)
• 1969 – Lyndon B. Johnson: „Myslel som si, že
by to mohla byť výhoda pre čerstvého
penzistu , keď spozná toľko vplyvných ľudí“.
Vianočná reč kráľovnej 2000
• Verím, že posolstvo kresťanstva je vložené do
slov známeho požehnania, ktoré stále má pre
nás nevšedný význam:
• „Choďte do sveta v mieri, buďte dobrej mysle, držte
sa dobra, neoplácajte zlo zlom, posilňujte váhavých,
podporujte slabých, pomáhajte trpiacim, vážte si
všetkých ľudí.“
• Je to jednoduché posolstvo súcitu a predsa i dnes
2000 rokov po Kristovom narodení mocné ako vtedy
Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (15. január 1847)
• Že sa živá reč namiesto mŕtvej latinskej za
diplomatickú vo vlasti našej povýšila, to, ako
myslím, každý za dobré uzná, bo nech mŕtvi
pochovávajú mŕtvych a živí nech žijú medzi
živými.
• Za slobodou ide vek náš, za slobodou ide
vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej
slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez
ktorej sa tamtá vonkoncom uskutočniť nedá.
Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (15. január 1847)
• Tak som presvedčený, že to veľmi leží v
záujmoch našej krajiny, aby sa ľud tento
vzdelal a duchovne nezanedbal. Oslobodený
a osvietenejší ľud nemôže slúžiť za podlý
prostriedok proti rozvíjajúcej sa slobode...
• Schudobnelý, ako írsky, ľud tento musí s hladom
bojovať, okrem toho na mnohých miestach vystavali
zemskí páni pálenice tak, že už všetok zoslabnutý,
zbledlý a len ako tôňa otrhaný sa vláči.
Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (15. január 1847)
• Keby pri tomto nešťastí ešte ho potkať malo,
že by ani vyučovanie vo svojej materinskej
reči nedostal, teda by sa naozaj do sprostoty
celkom pohrúžil a do hrozného duchovného i
materiálneho zanedbania upadol.
• Každý učiteľ z každodennej skúsenosti zná, že je reč
materinská najlepšia, najspôsobnejšia k vyučovaniu,
bo v tejto nielen myslieť, ale aj cítiť sme naučení, a
k dobrému vyučovaniu a vzdelávaniu aj to je
potrebné.
Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (15. január 1847)
• Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu
tohto, aby riadne vyučovanie v materinskej
reči dostával a odbavovanie služieb Božích v
tej samej reči sa mu neporušene zanechalo.
• Žiadam teda, žeby sa slová v návrhu po týchto
slovách „kde sa maďarská reč z povinnosti vyučovať
má“ nasledujúce slová „ohľadne jej uvedenia za reč
všeobecného vyučovania s ohľadom na okolnosti
nech patričné vrchnosti poriadky porobia“ vynechali
Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (15. január 1847)
• a na ich miesto položilo: „ale nech rečou
vyučovania ostane v obciach reč materinská“.
• (Slov. nár. noviny, č. 255, 25. januára 1848)
Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (21. december 1847)
• Žiadam v krajine našej slobodu rozširovať...
Naostatok aj svätá vec človečenstva nás k
tomu vyzýva, aby sme zásadu oslobodenia
ľudu raz už vyslovili. V západných štátoch nie
sú tieto vzťahy feudálske viac už v obyčaji, ani
sa ony s terajším duchom stoletia
nezrovnávajú. Podľa môjho náhľadu stojíme
na hraničnej čiare dvoch vekov a síce jedného
zapadajúceho, v ktorom sa práva len
Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (13. marca 1848)
• „Politický život, slovenské stavy a rady, všetko
obživuje, ako slnko rastliny zemské, tam, kde sa toto
udiali, nasleduje chladeň, zima a mrákota; nechže
neodsudzujú slovenské stavy a rady menšie mestá
na túto politickú zimu. Ani neverím, že by už bol čas
dakomu politické práva odoberať, verím ale, že čas
prišiel tieto vždy a viac rozširovať. Kto by aj sedel
potom, keď by sa menším mestám snemovné práva
odobrali, v tomto zhromaždení?“
Reč Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (13. marca 1848)
• Žiadam, aby sa menším slobodným
kráľovským mestám politické práva naspäť
vrátili a keby sa im každému po jednom hlase
nedalo, žiadam aspoň to, aby sa im všetkým
spolu dali hlasy na sneme v takom pomere, v
akom sa väčším mestám udelia.“
Reči Ľudovíta Štúra na uhorskom
sneme (21. december 1847)
• Jednotlivým osobám a kastám dávali,
druhého svitajúceho, v ktorom sa ony
každému zaslúženému v opravdivom zmyslu
vzatého človekovi povolia a nasúdia.
• V tomto ohľade, myslím, že sa právo zákonodarstva
rozšíri a že ho najzaslúžilejší a najspôsobnejší bez
záujmov kastičných povedú. Nech sa len najprv zruší
právo starotčizne, teda moc majetku sa do iných rúk
dostane, a s majetkom sú obyčajne spojené aj práva
politické.“
Alexander Dubček: Od totality k demokracii.
Prejavy, články a rozhovory, výber 1963-1992.
• Veda 2002, 600 strán.
• Plénum ÚV KSČ 30.-31. októbra 1967 –
vystúpil so svojím spochybnením vedenia
štátu a kritizoval spojenie funkcií:
• „Strana má všetky predpoklady a nástroje,
ktorými môže docieliť, aby štátne orgány
vládli a spravovali veci v zmysle programu a
iných politických uznesení straníckych
orgánov.
Alexander Dubček: Od totality k demokracii.
Prejavy, články a rozhovory, výber 1963-1992.
• Tieto skutočnosti treba veľmi presne odlišovať
menovite v centrálnom vedení a riadení. Strana a
jej ústredný výbor nie je vláda. Vládnuť musí vláda,
to mám na zreteli a vzťahuje sa to na komunistov vo
vláde, menovite v jej vedení, ktorí by mali vyvinúť
dostatočnú iniciatívu na zlepšenie práce vlády. To
práve vedeniu vlády chýba a nedá sa to ničím
zdôvodniť. Ak tieto orgány dostatočne nevládnu a
neriadia tak, ako to je žiaduce ...aj tak nemôže
strana nahradzovať, preberať ich prácu a
Alexander Dubček: Od totality k demokracii.
Prejavy, články a rozhovory, výber 1963-1992.
• Zodpovednosť, ale má im túto úlohu dať o
• opätovne.“
• Rozdelenie najvyšších funkcií – 4.-5. január
1968
• Február 1968 – „demokratický socializmus“,
„demokratizácia socializmu“, „socializmus s
ľudskou tvárou“.
Alexander Dubček: Od totality k demokracii.
Prejavy, články a rozhovory, výber 1963-1992.
• „A kde sú záruky, že sa staré časy
už nevrátia?“
• „Vy ste tu zárukou. Vy, mládež.“
• (1967-1968)
Reč v televízii (bez publika)
• Pohľad do kamery – zrakový kontakt s divákmi
• Rukopis – držanie, aby sa dal dobre čítať a nerušil kameru,
nevrhal tieň
• Hlavu držať podľa možnosti vzpriamene
• Gestá blízko tela a ďalej od kamery – neprimeranosť
• Postojačky – pohybovať rukami nad úrovňou pásu a nespúšťať
ich
• S publikom: zabudnúť na kameru, sústrediť sa na publikum,
flow
Audiovizuálna podpora
• Moderná technika prináša výhodu, že reč možno
obohatiť a obraz a zvuk. High Tech – Low Tech.
Prehnaná animácia „odsáva“ energiu z vlastnej témy.
• Fólie, power-pointové prezentácie, video = pravidlá:
rečník by sa mal riadiť tým, že poslucháči dokážu
súčasne spracovať 5-9 prvkov (dolná a horná
hranica). Vizualizácia:
• IIIII lepšie ako IIIIIIIII. Typ písma. Malé/ veľké
písmená, rýchlosť čítania = mínus 13% (30%).
Martin Luther King, Jr.
„I Have a Dream“
• I am happy to join with you today in what will
go down in history as the greatest
demonstration for freedom in the history of
our nation.
• I have a dream that one day this nation will
rise up and live out the true meaning of its
creed: “We hold these truths to be selfevident, that all men are created equal.”
I have a dream that one day on the red hills of Georgia, the
sons of former slaves and the sons of former slave owners will
be able to sit down together at the table of brotherhood.
• Reč 20. storočia pred 250 000 aktivistami za
občianske práva: 28. august 1963
• Vzdelával, inšpiroval a informoval ľudí v USA.
• Improvizácia na tému „Snívam o tom...“, „Mám
sen...“
• Štýl baptistickej kázne.
• I have a dream that my four little children will one day live in
a nation where they will not be judged by the color of their
skin, but by the content of their character.
Aristoteles: O súdnej reči
• Z koľkých a akých viet sa majú skladať
sylogizmy v obžalobe a v obhajobe.
• Treba tu skúmať trojaké hľadisko:
•
•
•
•
•
1) Kvôli čomu a z akých príčin sa ľudia dopúšťajú krivdy?
2) V akom stave sú sami?
3) V akom stave sú ľudia, voči ktorým sa dopustili krivdy?
Krivdiť značí vedome niekomu protizákonne škodiť.
(Rétorika, 10)
Aristoteles, Rétorika
• ENTYMÉMY vyhovujú predovšetkým rečiam
na súde, v nich to, čo sa stalo, žiada si
odôvodnenia a dôkaz, pretože je to nejasné.
• Čo je to entyméma? Entyméma je sylogizmus. V
entymémach sa nemá vychádzať z vety, ktorá je myšlienkovo
vzdialená, lebo vzdialenosť spôsobuje nejasnosť.
• Nevzdelanejší ľudia hovoria pred davom primeranejšie než
vzdelaní. Vzdelaní hovoria abstraktne, nevzdelaní vychádzajú
z toho, čo každý pozná a čo mu je blízke.
• Sylogizmus =
ENTYMÉMA
• „Sú dva druhy entymém. Jedny slúžia na to,
aby sa dokázalo, že niečo je alebo nie je; druhé
na to, aby sa to vyvrátilo, a obe sa líšia, ako sa
v logike (dialektike) odlišujú vyvrátenie a
dôkaz.
• Dokazovacou entymémou je usudzovanie
podľa nepochybných údajov; vyvracajúca
entyméma usudzovaním dokazuje to, čo sa
neuznáva.“
(Aristoteles, Rétorika)
Súdne reči môžu sledovať dva
rôzne ciele:
• Niekoho obžalovať – Niekoho obhajovať
• Rečník v antike musel „byť doma“ v obidvoch
• Obžalobná reč sa označovala titulom „In ...“;
ako napríklad proces proti Verrovi: In Verrem
alebo proti Marcovi Antoniovi: In Marcum
Antonium.
• Obhajobná reč sa označovala titulom „Pro“...
• Pro Marcellus, Pro Sestio (Za Marcella ...)
Dokazovacie prostriedky 2
• 3. zmluvy – platnosť, či zmluva odporuje alebo
neodporuje nejakému písanému alebo
písanému zákonu;
• 4. priznania – dôveryhodnosť pri
donucovacom vyšetrovaní, zvýšenie –
oslabenie ich platnosti;
5. prísahy (súdený prísahu prijíma alebo ju
ponúka; krivá prísaha).
Jednotná štruktúra súdnej reči
• Reč sa predniesla ústne len raz, po jedinom vypočutí museli
sudcovia rozhodovať a rozhodnúť.
• Úvodná časť (prooimion) = vzbudiť pozornosť súdu a priaznivo
naladiť sudcov.
• Prothesis = krátke uvedenie toho, čo chcel rečník dokázať.
• Dihegesis = hlavná časť reči, vlastná reč. Nešlo iba o vecný opis
okolností, ale aj subjektívne vyrozprávanie prežitého.
• Apodeixis (Pisteis) = rečník predložil dôkazy, ktoré podľa neho
viedli k priebehu deja. Vyzdvihol svoj charakter, v kontraste s
protivníkom, aby u sudcov vzbudil hnev voči protivníkovi,
alebo súcit (svedkovia, predčítavanie textu zákona, zmluvy).
Marcus Tullius Cicero
•
•
•
•
•
•
•
•
Súdne reči:
Pro Roscio (obhajoba Sexta Roscia)
Proti Gaiovi Verrovi
Obhajoba Milona
Rétorické spisy:
De inventione (O zhromažďovaní matérie)
Brutus
Orator ad Marcum Brutum
Marcus Tullius Cicero
• „Avšak tie najpočetnejšie a najväčšie pomníky
a stopy všetkých svojich nerestí zanechal
Verres v provincii Sicília. Počas troch rokov ju
tento človek tak trýznil a ničil, že ju nemožno
žiadnym spôsobom uviesť do pôvodného
stavu. ...Počas prétorovania tohto Sicílčania
nemali nič ani zo svojich zákonov, ani z našich
senátnych uznesení, ani zo všeobecných
ľudských práv, na Sicílii má každý toľko, koľko
• Tomuto veľkému lakomcovi a pôžitkárovi pri
jeho nevedomosti uniklo, alebo na čo pri
svojej presýtenosti už nestačil. Žiaden spor v
priebehu týchto troch rokov nebol rozhodnutý
inak ako podľa jeho pokynu, žiadnu vec
nezdedil nikto po otcovi či dedovi tak
bezpečne, aby mu nemohla byť na jeho rozkaz
súdne nepriznaná. Nespočetné peniaze boli
vydreté z poľnohospodárskych usadlostí ...
• A bol to zasa tento prétor, ktorý tie
najstarobylejšie pamiatky... všetky vykradol a
ukradol. Takto nezaobchádzal len so sochami a
inými ozdobami na verejnosti: nie, on aj všetky
svätyne, zasvätené najsvätejším bohoslužbám,
obral, ba neponechal Sicílčanom žiadneho
boha, ktorý sa mu zdal urobený troška
umeleckejšie a v starom slohu. Čo sa potom
týka cudzoložstiev a smilstiev, hovoriť o jeho
• zločinných chúťkach mi bráni hanba...
• Proti správcovi Sicílie Verrovi
William Shakespeare
• Reči Bruta a Marca Antonia – „Julius Caesar“
• Reči Shylocka a Portie – „Kupec benátsky“
• „Žid má plné právo na libru mäsa. Môže ju
vyrezať kupcovi z hrude čo najbližšie k srdcu.“
• Portia: „Ak však pritom preleješ čo i len
kvapku kresťanskej krvi, tvoje pozemky a
všetok tovar prepadnú ihneď podľa zákona
benátskemu štátu.“ (3000 dukátov na 3 mes.)
Päť pracovných krokov
• 1. INVENTIO = vyhľadanie/nájdenie hlavných
myšlienok a aspektov (De inventione)
• 2. DISPOSITIO = rozdelenie reči (úvod,
členenie, hlavná časť, záver)
• 3. ELOCUTIO = formulovanie myšlienok
• 4. MEMORIA = učenie sa naspamäť, v antike
vždy voľne
• 5. ACTIO = prednes, PRONUNTIATIO
Marcus Tullius Cicero
• Partes orationis – päť častí reči
• 1. EXORDIUM (proemium, principium): ním
mali byť poslucháči naladení na reč, aby ju
mohli blahovoľne a pozorne sledovať;
• 2. PARTITIO (členenie hlavných dôkazov)
• 3. Prechod k hlavnej časti
•
3a. NARRATIO – krátky opis stavu vecí;
•
3b. DISPOSITIO – formulácia vlastnej témy
Marcus Tullius Cicero
• 4. ARGUMENTATIO – hlavná časť
• 4a. REFUTATIO – Vyvrátenie argumentov
protivníka
• 4b. CONFIRMATIO – posilnenie vlastných
argumentov
• 5. PERORATIO – záver reči. Krátke zopakovanie
hlavných argumentov. Rečník sa mal zamerať
na city poslucháčov a dosiahnuť čo najviac.
Epilogos = záver reči
• Väčšinou stručný a zakončený výzvou, aby
sudcovia rozhodovali s plnou vážnosťou, podľa
zákona, podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia.
• Lysias
• Reč proti Andokinovi, obžalovanému z asébie.
Plaidoyer
• Vo všeobecnom zmysle sa plaidoyer chápe ako
rozhodná argumentácia v prospech určitého
stavu vecí (napr. starosta pleduje za výstavbu
cestnej obchádzky).
• V trestnom procese to je súhrnná záverečná
reč štátneho zástupcu, obhajcu. Táto
záverečná reč má pred záverečným slovom a
pred rozsudkom ešte raz uviesť stav vecí a
hodnotiť ho podľa právnych hľadísk.
PLATÓN: FAIDROS
• Sokrates: Je to tak, ako sme povedali už na začiatku nášho
výkladu, že kto chce byť odborníkom v rečníctve, nemusí mať
nič spoločné s pravdou, keď ide o veci spravodlivé a dobré.
...Pretože na súdoch nikomu nejde o pravdu o týchto veciach,
ale o to, čo je presvedčivé. Je to pravdepodobnosť a o tú sa
musí starať, kto chce rečniť odborne. Naopak, niekedy sa
nemá hovoriť ani o vykonaných činoch, ak ich vykonanie nie je
podobné pravde, ale o pravdepodobnosti, v žalobe, ako aj v
obhajobe má rečník sledovať pravdepodobnosť, nadobro
nechajúc pravdu bokom. Celé umenie totiž spočíva na pravdepodobnosti, ktorá preniká celú reč.
• Faidros: Predniesol si, Sokrates, doslova to, čo hovoria tí, ktorí si osobujú ,
že sú odborníkmi v rečníckom umení.
CICERO: Obhajoba Milona (Pro
Milone)
• „Hoci sa, sudcovia, obávam, že je hanba mať
strach, ak človek začína obhajovať takého
udatného muža – že v jeho procese nemôžem
preukázať takú istú veľkosť ducha, predsa však
táto zvláštna forma nového súdu desí môj
zrak, ktorý kamkoľvek sa obráti, hľadá
zaužívané obyčaje a voľakedajšie zvyky pri
súdnych procesoch. Veď náš zbor nie je
obstúpený kruhom poslucháčov ako obyčajne
CICERO: Pro Milone
• Nie sme obklopení zvyčajným veľkým
zástupom, ba tieto vojenské oddiely, ktoré
vidíte pred všetkými chrámami, hoci sú tam
postavené ako ochrana proti násiliu, predsa
len nedobre vplývajú na rečníka, a tak ani na
fóre, ani na súde nemôžeme byť bez akýchsi
obáv a strachu, hoci stráže okolo nás sú
osožné a nevyhnutne potrebné.
CICERO Pro Milone
• No prv, než prejdem k tej časti reči, ktorá sa
priamo viaže na predmet Vášho súdneho
vyšetrovania, nazdávam sa, že je potrebné
najskôr vyvrátiť to, čo v senáte často
pretriasali odporcovia, na zhromaždení
nešľachetní ľudia a pred chvíľou žalobcovia,
aby ste mohli jasne vidieť, bez akéhokoľvek
omylu, čo je podstatou súdneho vyšetrovania.
CICERO Pro Milone
• Hovorí sa, že kto sa prizná k vražde človeka,
nemá právo pozerať sa na denné svetlo. Avšak
v ktorom meste o tom tí najväčší hlupáci
dišputujú? Istotne v tom, ktoré ako prvý
hrdelný súd videlo súd s Marcom Horatiom,
veľmi statočným mužom, ktorý, hoci vtedy
ešte ani republika nebola, bol oslobodený
zhromaždením rímskeho národa, aj keď sa
priznal, že vlastnou rukou zabil svoju sestru.
CICERO Pro Milone
• Preto ak zákony dvanástich tabúľ ustanovili, že
beztrestne možno zabiť zlodeja, keď kradol v
noci – v každom prípade, keď kradol cez deň ,
tak v prípade, že sa bránil zbraňou, vari by
niekto tvrdil, že sa musí potrestať akékoľvek
zabitie, keď vidí, že samotné zákony nám kladú
do rúk meč na zabitie človeka?
CICERO Pro Milone
• Ak je za istých okolností možné právom zabiť
človeka - a tých je veľa – dozaista je to nielen
spravodlivé, ale aj nevyhnutné, keď ide o
sebaobranu.
• Sudcovia, jestvuje teda zákon, nepísaný, ale
prirodzený, ktorý sme sa nenaučili, nepočuli
sme ho, nečítali, ale zobrali sme si ho zo
samotnej prírody, z nej sme ho odpozorovali a
pripodobnili sme si ho; neboli sme na to
CICERO Pro Milone
• vyučení, ale stvorení, neboli sme školení, ale
ním preniknutí, a ak by náš život narazil na
nejaké nástrahy, násilie alebo na zbrane
zbojníkov či nepriateľov, podľa tohto zákona je
každý spôsob použitý na záchranu života,
čestný. Uprostred rinčania zbraní totiž zákony
mlčia a neprikazujú, aby sa na ne čakalo, lebo
toho, kto by chcel čakať na ich pomoc, stihol
by nespravodlivý trest skôr, než by sa mu
CICERO Pro Milone
• dostalo spravodlivého zadosťučinenia. Tento
zákon veľmi múdro a tak akosi mlčky dáva
možnosť obrany, a to tak, že zakazuje nie
človeka zabiť, ale mať pri sebe zbraň kvôli
zabitiu človeka, preto keď sa hľadá príčina a
nie zbraň, o človeku, ktorý použil zbraň v
sebaobrane, sa usudzuje, že nemal zbraň na
to, aby zabil človeka. Preto sudcovia, toto nech
platí v našom spore. Nepochybujem totiž, že
CICERO Pro Milone
• Vás svojou obhajobou presvedčím – ak si
zapamätáte, čo nemôžete zabudnúť – že toho,
kto robí úklady, možno právom zabiť.
• ... Aby ste to mohli ľahšie pochopiť na základe
dôkazov, prosím Vás, počúvajte zvlášť pozorne
môj stručný výklad, ako sa to stalo.
CICERO Pro Milone
• Čo iné sa stalo predmetom súdneho
vyšetrovania, ak nie to, kto komu chystal
úklady? Len a len to. Ak ich nastrojil Milo
Clodiovi, nech on znáša trest, ak Clodius
Milonovi, nech sme zbavení viny my.
• Akým spôsobom je teda možné dokázať, že
Clodius robil Milonovi úklady? Stačí povedať,
že tento bezočivec, tento bezbožný netvor mal
CICERO Pro Milone
• Mal vážnu príčinu na usmrtenie Milona, že
Milonova smrť mu sľubovala veľké vyhliadky
do budúcnosti, že mu z nej plynie veľký úžitok.
A tak Cassiov výrok: „Kto mal z toho úžitok?“
• Cui bono? platí vo vzťahu k týmto ľuďom, hoci
dobrých ľudí nijaký zisk nepodnieti k podvodu,
no zlých často aj veľmi malý zisk. Clodius však
mohol Milonovou smrťou získať toto: nielenže
mohol byť prétorom, a to nie za konzulátu
CICERO Pro Milone
• človeka, pri ktorom nemohol spáchať nijaký
zločin, ale že mohol byť prétorom za tých
konzulov pro ktorých dúfal, že bude môcť
uskutočňovať svoje šialené úmysly, a ak mu
oni sami nepomôžu, istotne aspoň prižmúria
očiô títo konzuli, ako si sám vyvodil záver, by
jeho pokusy nemohli potlačiť, aj keby si to
želali, lebo sa domnievali, že sú mu zaviazaní
za veľké dobrodenie a aj keby chceli, hádam
CICERO Pro Milone
• By sotva mohli zlomiť bezočivosť takého
zločinného človeka, znásobenú už dlhým
časom. Sudcovia, vari vy jediní to neviete, vari
sa pohybujete po tomto meste ako cudzinci?
Vaše uši sa niekde túlajú a neprišli k nim tieto
všeobecne známe reči v obci o tom, aké
zákony – ak je možné nazývať ich zákonmi, a
nie fakľami na podpálenie Ríma, morovou
nákazou republiky – chcel nám všetkým vnútiť
CICERO Pro Milone
• a vypáliť na našom tele ako znamenie? Sextus
Clodius, ukáž nám tú skrinku s vašimi zákonmi,
čo si vraj zachránil z domu a v noci uprostred
boja a zmätku si ju vyniesol priam ako
paládium...
CICERO Pro Roscio
• Prípad obvinenia z otcovraždy, Sextus Roscius
• „Verím, sudcovia, že sa tomu divíte: toľkí
veľavážení a najuznávanejší rečníci tu sedia, a
práve ja som vstal, aby som predniesol
obhajobnú reč.“
• „Prerokúva sa tu prípad otcovraždy. Žalobca
však vôbec nezodpovedal otázku, prečo mal
syn zabiť otca. Pri menších škodách a
CICERO Pro Roscio
• priestupkoch, ku ktorým dochádza často a
takmer každý deň sa dôrazne a v prvom rade
pátra po príčine konania – a v prípade
otcovraždy to Erucius nepovažuje za
potrebné?“
• Cicero kladie otázky, ktoré sa týkajú
objasnenia okolností prípadu, ktoré sa
prispôsobujú kánonom rétorického učenia o
statusoch :
CICERO Pro Roscio
• „QUO MODO OCCIDIT? Ipse percusit, ad aliis
occidendum dedit? Si ipsum arguis: - Romae
non fuit; si per alio fecisse dicis, quero,
servosne an liberos? Si liberos – quo
homines?“
• Ako sa to stalo (ako ho zabil)? Zabil ho sám,
alebo tým poveril iných?Ak povieš: on sám,
poviem: Nebol v Ríme. Ak povieš: urobil to
pomocou iných, pýtam sa: Akých iných
CICERO Pro Roscio
• myslíš? Otrokov či slobodných? Akí sú to
ľudia?
CICERO: Pro Milone (záver)
• No skončím už: veď pre slzy už nemôžem
hovoriť a Milo mi zakázal obhajovať ho slzami.
Vás, sudcovia prosím a zaprisahávam, aby ste
pri hlasovaní smelo hlasovali tak, ako cítite.
Vašu statočnosť, spravodlivosť a
hodnovernosť, verte mi, najlepšie ohodnotí
ten, kto pri výbere sudcov vybral najlepších,
najmúdrejších a najstatočnejších mužov.
ZÁVEREČNÉ REČI (§ 274 Trestného poriadku)
• § 274
• (1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov, alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie
dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za
skončené a udelí slovo na záverečné reči.
• (2) Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia
občanov prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a
obžalovaný. ...Ak treba určí predseda senátu poradie, v ktorom sa po
záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.
Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední
• (3) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú
zrejme z rámca prejednávanej veci.
• § 275
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú
poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo.
• Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
Proces proti vlastizradným biskupom
2.1. 1951 -15.1.1951
• Posledné slovo obvinených:
• Biskup Ján Vojtaššák: „Slávny
štátny súd! Bolo mi
dovolené povedať slová záverom. Tohto povolenia, tejto
príležitosti využívam a budem hovoriť veľmi krátko. Chcem
nadviazať na prelíčenie so mnou a s mojou osobou a hovorím,
že uznávam a priznávam, že som konal zločiny voči
ľudovodemokratickej republike, voči ľudovodemokratickému
zriadeniu. Ľutujem, že som tieto zločiny spáchal a prosím
slávny štátny súd, aby pri výmere trestu ráčil mať ohľad na to,
aby mi bola daná možnosť, toľko času, že by som mohol tieto
zločiny odčiniť a napraviť.“
Vladimír Clementis
25. máj 1931 = streľba do demonštrantov v Košútoch („čierne
Turíce košútske“), poľnohospodárski robotníci a Š. Major
• 2. jún 1931 – mimoriadne zasadnutie čsl. Parlamentu, o
súhlase s ďalšou väzbou a trestným stíhaním poslanca Š. M.
• Minister vnútra Slávik: „Poslanec Š. Major sa bez príčiny ešte
pred streľbou zbabelo zvalil na zem, predstieral zranenie a po
streľbe vstal len s ľahkým zranením, ktoré si spôsobil sám
pádom na zem.“
• Hlavné pojednávanie na KS v Bratislave. Obhajca
obžalovaného V. Clementis navrhol vypočuť (3. júl 1931)
nezainteresovaného svedka Jána T. , ktorý sa na miesto
tragických udalostí dostal náhodou. Svedok, absolvent PF,
opísal postup četníkov, provokujúcich už nadmerným počtom
a nasadenými bodákmi napriahnutými proti
demonštrantom. „Zo zástupu vystúpil Š. M. a pristúpil k
veliteľovi četníkov stojacemu pred kordónom.
• Veliteľ už vtedy mal vytasenú šabľu, ktorá počas
rozhovoru tancovala nad Majorovou hlavou. Naraz
šabľa rýchlym tempom spadla dolu. Major sa zatackal
a zrútil sa na zem.“ Svedok ďalej opísal hrôzu z
nasledujúcej streľby, krv, ktorou nasiakla zem, výkriky
žien, paniku a strach.
• C. predniesol útočnú politickú reč obviňujúcu nielen
úmysly četníctva, prokuratúry a súdu, ale aj existujúci
režim. Obhajoba dosiahla, že kvalifikácia činu v
rozsudku súdu sa nekryla s obžalobou. Nie TČ, prečin.
33 komunistických funkcionárov zatknutých v januárifebruári 1951 a väznených v zámku Koloděje
• Proces 22. novembra 1952 (obžalovaných 14 osôb):
„Ako trockisticko-titovskí, sionistickí, buržoáznonacionalistickí
zradcovia a nepriatelia československého ľudu, ľudovodemokratického zriadenia a socializmu vytvorili v službách
amerických imperialistov protištátne sprisahanecké centrum,
podkopávali Ľ-D zriadenie, marili budovanie socializmu...
vykonávali
špionážnu
činnosť,
oslabovalo
jednotu
československého ľudu a obranyschopnosť republiky, aby ju
odtrhli od pevného spojenectva a priateľstva so Sovietskym
zväzom, aby ...obnovili kapitalizmus, znovu zavliekli našu
republiku do tábora imperializmu.
Na tento účel vytvorili druhé centrum moci,
rozmiestňovali svojich ľudí do vedúcich funkcií a chystali
sa odstrániť Klementa Gottwalda a jeho vedenie.“
• Záverečná reč prokurátora Urválka (štvorhodinová)
• „Nech váš rozsudok dopadne ako železná päsť bez
najmenšieho zľutovania. Nech je ohňom, ktorý do
koreňa vypáli túto nehanebnú hľuzu zrady.“
• Záverečná reč obhajcu (o C. 27 riadkov)
• Prostredie, detstvo, mladosť, nijaké poľahčujúce o.
• „Prosím, aby tieto okolnosti podľa zákona našli svoj
výraz pri určení trestu.“
Posledné slovo
• Slánský: „Nezasluhujem si iný koniec svojho
zločineckého života, než aký navrhuje štátny
prokurátor.“
• Clementis: „Výrok o treste, ktorý vynesie súd
národa nad mojou činnosťou, aj keď bude
najtvrdší, môže byť len trestom spravodlivým.“
• (Rozsudok vynesený 27. novembra 1952 o
9.30 „jedenásť špagátov a tri doživotia“) –
rozhodovanie o milosti.
ZÁVEREČNÁ REČ PROKURÁTORA
• Vzhľadom na dokazovanie, ktoré prebehlo, nedošlo z hľadiska
obžaloby k žiadnej podstatnej zmene. Páni S., H. starší a
mladší či J. zotrvali na svedeckých výpovediach a jasne uviedli,
ako vybavovali prestupy a spôsoby úplatku. Hoci sa páni S. a
H. nepoznajú, uvádzali tie isté skutočnosti o správaní
obžalovaného, že je tvrdý, autoritatívny človek, cítili sa pri
ňom ako poddaní a takýmto konaním si vytvoril priestor na
prijímanie úplatkov, no to je v kompetencii súdu. Navrhujem,
aby súd uznal obžalovaného vinným za skutky do 31. 12. 2005
ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody a
za skutky po 1. 1. 2006 ako zločin prijímania úplatku.
Navrhujem uložiť trest odňatia slobody v hornej polovici
trestnej sadzby do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia a peňažným trestom 3000 eúr. Poľahčujúcou
okolnosťou je, že viedol riadny život a priťažujúcou, že
spáchal viac trestných činov. Plus navrhujem, aby
obžalovaný vrátil inžinierovi S. 10 000 korún, ktoré
mu dal dňa 6. 3. 2007 v obálke.“
ZÁVEREČNÁ REČ OBHAJCU
Jedinou osobou, ktorá vypovedala stále rovnako, je pán
W. a jediný odpovedal stále ináč je pán S., ktorý
používa metódu domýšľania a to považuje za pravdu.
Preukázali sme, že všetky doklady do klubu ŠK M.
odišli poštou, okrem prípadu hráča M., v ktorom išlo
o provokáciu a kde agent pôsobil nezákonne. Pán S.
nevybavoval ani jeden z prípadov, v opačnom prípade
by nehovoril všeobecné veci. A to, že z databázy
nemožno zistiť dátum začiatku plynutia tridsaťdňovej
lehoty nie je chyba pána W., to by museli mať archív
ako Bratislava. Žiadame, aby bol pán W. oslobodený
od všetkých skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu.“
Záverečná reč obžalovaného:
„Som prekvapený tým, čo navrhol prokurátor, lebo na
svoju česť, na svoje vnúčatá, môžem odprisahať, že
som sa ničím neprevinil. Pán S. si od začiatku vymýšľa
a klame. Okrem jedného dňa, ktorý narafičil, som ho
na matrike nestretol. Nebola to moja autoritatívnosť,
ale náročnosť a dodržiavanie predpisov, žiadna
zbojnícka česť. Postupoval som vždy korektne, férovo,
lebo prípadné následky bočných krokov by znášal SFZ.
Ja som prísahu, ktorá je predo mnou, zobral smrteľne
vážne, vypovedal som len pravdu, na rozdiel od
iných.“
Posledné slovo obžalovaného
„Pán sudca, chcel by som Vás poprosiť, aby ste citlivo
zvážili všetky veci a spravodlivo rozhodli. Cítim sa
nevinný. Tak mi pán Boh pomáhaj!“
PRÁVNICKÝ ŠTÝL
• Jedni ho chvália, druhí ho hania, všetci majú
pravdu.
• Gustav Radbruch: „Právnický jazyk je chladný.
Vzdáva sa každého citového tónu a
akéhokoľvek odôvodnenia, každého úmyslu
• Stendahl: Vo svojej vecnosti mu slúžil ako vzor.
Hovorí sa, že si každé ráno, pred tým ako začal
pracovať, prečítal niekoľko paragrafov z Code
Civil, len „pour prendre le ton.“
PITAVAL
• V právnickej rétorike prípad (causa) mení svoju
štruktúru. Tradične bol prípad doplnkom
zákona.
• Realistický príbeh vraždy nadobudol v
priebehu 18. storočia zábavnú hodnotu. Až
relatívne neskoro sa z neho stal kriminálny
román.
• Francis Gayot de Pitaval: advokát za čias
Ľudovíta XIV.
PITAVAL
• Pitaval medzi rokmi 1734-1743 zostavil zbierku
slávnych a zaujímavých prípadov (causes
célèbres et intéressantes), ktorou najprv
zabával francúzsku čitateľskú obec.
• Prípad bol podávaný nielen ako proces, ale
predovšetkým vo všetkých svojich ľudských
zápletkách a tragických polohách. „Pitaval“ sa
stal druhovým pojmom, patril k literatúre i k
právnej vede a založil rozprávačskú tradíciu.
ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ
• Oba princípy sú vybojované a historicky nie sú
samozrejmosťou. Súdnictvo po rímskom
procese písomný proces, bez možnosti nazrieť
do materiálov. Quod non est in actis...
• Cicero ako vzor: rečnil tak, ako to čítame v
zachovanej písomnej verzii jeho rečí? Pro
Milone. Bol dokonalý v písomnej forme. In
Verres: 1 reč prednesená, spolu 4 ďalšie
(nadväzujú na výsledky vyšetrovania).
ÚSTNOSŤ
• Ústnosť nadobudla revolučný význam.
Revolucionári chceli dostať reč na verejnosť a
zdanlivo učených právnikov a ich písomnosti
zbaviť moci pre ľudom ako auditóriom.
• Reč ako hovorený diškurz zjavne urobila
kariéru v revolúcii a v ústave propagovaného
bratstva (fraternité). Condorcet, Danton,
Robespierre a ďalší v Národnom zhromaždení
museli a chceli hovoriť, nie písať spisy a knihy.
Ústnosť a verejnosť
• Ústnosť sa stala princípom pre demagógov.
• Zhromaždenie občanov vytvára vo Francúzskej
revolúcii komunikačný priestor, v ktorom je
občan znovu človekom, ktorý má právo.
• Bratstvo brané doslova „Žena nie je dosť
bratská, nevie čo je bratstvo.“
• Zákon nie je medzi písmenami, ale ako základu
slobody sa ho možno stále dovolávať.
ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ
• Bezprostredná verejnosť ako požiadavka.
Hlavné pojednávanie. Pochybnosti – hovorí
princíp ústnosti – sa majú odstrániť alebo
potvrdiť na hlavnom pojednávaní. Prítomnosť
a priame otázky a komunikácia, lepší rámec
ako nepriame informácie písomnej povahy.
• Vplyv verejnosti konania na formu súdnej reči.
• Obžalovaní majú byť/ môžu byť odsúdení len
na základe ústneho prejavu: žalobcu-obhajcu
ÚSTNOSŤ A VEREJNOSŤ
• Dnes patria k nespochybniteľným procesným
princípom, bez toho, aby si účastníci boli
vedomí toho, aké rečnícke výkony sú s nimi
späté. Čo možno očakávať od reči v súdnom
konaní?
• Iba v ústnom konaní dosahujú sudcovia istotu,
že výpovede obžalovaných, svedkov „sú
poznávané pravdivo, úplne a v správnych
súvislostiach“. Pravda a odsúdenie vinných.
PREDNOSTI A NEVÝHODY
ÚSTNOSTI (ÚSTNEJ REČI)
• Na oboch stranách: sudcovia - úplnosť a
spoľahlivosť z ústneho vypočutia a svedeckého
dokazovania, urýchlenie konania; účastníci –
môžu v procese uplatniť svoju individualitu a
ovplyvniť výber faktov na strane sudcu.
• Na začiatku a na konci – písomný princíp.
Medzitým, reč vo všetkých štádiách súdneho
konania.
PREDNOSTI A NEVÝHODY
ÚSTNOSTI (ÚSTNEJ REČI)
• 1. Stručnosť reči
• 2. Zváž horší prípad (súdny entuziazmus - zlý
radca) 3. Vzťahuj reč na konanie alebo mlč
• 4. Nevyužívaj konanie na debatu
• 5. Reaguj až pri druhom raze
• 6. Ukáž (vytvor) zmenu perspektívy
• 7. Zohľadňuj papiere, ale nerozhoduj sa podľa
papiera
Clarence S. Darrow (1857-1938)
• „sofistikovaný vidiecky právnik“
• absolvent Univerzity v Michigane
• Počas kariéry Darrow vystupoval proti trestu smrti a z
viac ako 100 prípadov prehral iba 1 prípad vraždy v
Chicagu. Stal sa známy tým, že svojou výrečnosťou
dokázal porotcov a dokonca i sudcov dojať až k slzám.
• 1895 – obhajoba Prendergasta, „duševne
narušeného, ktorý sa dal uniesť“, ktorý sa priznal k
vražde chicagského starostu. Obhajoba zlyhala a P.
bol odsúdený na trest smrti.
Najznámejšie prípady
• Leopold a Loeb (1924) = synovia dvoch bohatých rodín z
Chicaga, obvinení z únosu a vraždy 14 ročného Bobby Franksa,
aby zažili, aké to je zabiť človeka. Darrow ich presvedčil, aby sa
k činu priznali, a potom žiadal pre nich trest odňatia slobody
namiesto trestu smrti.
• Argument obhajoby: plná zodpovednosť za konanie, ale boli
produktmi prostredia, v ktorom vyrástli a nemohli byť
zodpovední za to, že svoju túžbu vraždiť založili na protoexistencialistickej filozofii Friedricha Nietzscheho. Odsúdení na
trest odňatia slobody.
Najznámejšie prípady
• Prípad Scopes (opičí proces) _ Monkey Trial, Scopes Trial
• (State v. Scopes, Scopes v. State, 152 Tenn. 424, 278 S. W. 57
(Tenn. 1926)
• Prípad, ktorý testoval Butlerov zákon (Butler Act), ktorý
vyhlasoval za protizákonné v každom štátnom vzdelávacom
zariadení „vyučovať akúkoľvek teóriu, ktorá popiera príbeh
Božieho stvorenia človeka ako sa o ňom hovorí v Biblii a
namiesto toho vyučovať, že človek vznikol (pochádza) z
nižších živočíšnych druhov“.
• Často sa to vykladá tak, že právo zakazuje vyučovať akýkoľvek
druh evolučnej teórie. Kritický bod: stvorenie v. evolúcia.
Inherit the Wind (1960)
Kto seje vietor
• Obžaloba: John Scopes, učiteľ na strednej
škole (high school) v Daytone, Tennessee,
úmyselne porušil Butlerov zákon. 5. máj 1925
• Vyučoval evolúciu z kapitoly učebnice, ktorá
rozvíjala myšlienky z knihy Charlesa Darwina O
pôvoide druhov (On the Origin of Species).
Dvaja najlepší právnici proti sebe: Darrow v.
William Jennings Bryan, trojnásobný kandidát
na prezidenta, kongresman... Obžaloba.
Počas procesu Darrow požiadal, aby bol
vypočutý Bryan ako odborník na Bibliu
• „Venovali ste čas štúdiu Biblie, všakže, pán Bryan?“
• „Áno, ale prirodzene, študoval som ju viac, keď som
bol starší, ako keď som bol ešte mladý.“
• Žiadate, aby sa všetko, čo je v Biblii, vykladalo
doslova?“
• „Verím, že všetko v Biblii treba prijať a chápať tak, ako
to je tam napísané; niektoré veci sú myslené
obrazne. Ako napríklad: „Ste soľou zeme“. Netrval by
som na tom, že človek je soľ, alebo že má slané
mäso, myslí sa soľ ako záchrana Božieho ľudu.“
Po dvoch hodinách sudca Raulston skončil
vypočúvanie a nasledujúci deň nariadil, aby sa celý
záznam vymazal.
• Svedectvo nemá súvislosť s tým, či Scopes je vinný, že
vyučoval evolučnú teóriu.
• Scopes bol uznaný vinným a zaplatil pokutu 100 USD.
• O rok neskôr Najvyšší súd Tennessee preskúmal a
zmenil rozhodnutie Daytonského súdu, ale z
technických dôvodov a nie z dôvodov ústavných, ako
dúfal Darrow. Podľa súdu pokutu mala stanoviť
porota a nie sudca. Namiesto vrátenia prípadu však
NS prípad odložil. „Predlžovanie životnosti tohto
bizarného prípadu nič neprinesie“.
Rétorická spätná väzba
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Sebavedomé správanie
Tempo a rytmus
Gestika podporujúca obsah
Dobrý zrakový kontakt
Dobrý dôraz
Primeraná sila hlasu
Príjemný hlas
Jasná obsahová štruktúra
Zrozumiteľnosť
Jasný cieľ
Ako ste zažili moju prednášku?
•
•
•
•
Užitočnosť pre poslucháčov
Krátkosť a pregnantnosť
Podporná obrazová dokumentácia
Metaforický jazyk
• Silné stránky:
• Návrhy na zlepšenie pre budúcnosť: