MO_Medzinarodny obchod
Download
Report
Transcript MO_Medzinarodny obchod
Medzinárodný obchod
a jeho význam vo
svetovej ekonomike
Mgr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
Otvorenosť ekonomiky
vzťah vývozu (exportnej výkonnosti) a dovozu (dovoznej
náročnosti) tovarov a služieb voči hrubému domácemu produktu
(HDP)
hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska za rok 2012
vyviezli, predstavovala na našom HDP takmer 96% - podiel.
podiel dovozu tovarov služieb bol o niečo nižší a dosiahol cca. 90
% HDP
celková otvorenosť slovenskej republiky tak predstavovala v roku
2013 189% HDP a bola 3. najvyššia v rámci EÚ
Slovensko bolo v roku 2013 najotvorenejšou ekonomikou
Vyšehradskej štvorky (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko)
Otvorenosť ekonomiky
najvyššiu otvorenosť malo za rok 2012 v EÚ Luxembursko
vysoko otvorené ekonomiky v EÚ: Estónsko, Írsko, Malta (viac ako
180% HDP)
nízko otvorené ekonomiky v EÚ: Francúzsko, Grécko, Taliansko
(ani nie 60% HDP)
hospodárski hegemóni: USA, Japonsko = cca. 31% HDP
v roku 2013: Slovensko je 14 najotvorenejšou krajinou sveta
Medzinárodná obchodná komora:
najotvorenejšie ekonomiky sveta rok 2013: Hongkong, Singapur,
Luxembursko
najuzavretejšie ekonomiky sveta rok 2013: Bangladéš, Sudán,
Etiópia
Otvorenosť Slovenskej
ekonomiky (1993-2012)
Funkcie medzinárodného obchodu
transformačná (transformácia existujúcej domácej štruktúry na potreby na
medzinárodných trhoch)
funkcia ekonomického rastu (transformácia vecnej štruktúry vyrobenej
produkcie na štruktúru skutočne použiteľnú – substitúcia neefektívnej
výroby dovozmi)
parametrická funkcia (umožňuje porovnávať jednotlivé technicko-úžitkové
charakteristiky, ale aj cenové a iné podmienky, za ktorých sú tovary
ponúkané na medzinárodných trhoch)
proporcionalitná funkcia (vyvážať tovary, v ktorých krajina implantuje
vlastné komparatívne výhody a dovážať tovary, pri ktorých produkcii
takéto výhody nepožíva)
Vývoj medzinárodného obchodu –
I. fáza (1870-1913)
fáza ohraničená dvoma vojenskými konfliktami (prusko-francúzska
vojna, I. svetová vojna)
využívanie vládnych intervencií
stabilný medzinárodný menový systém
voľný pohyb kapitálu a migráciou obyvateľstva
zavádzanie obchodných prekážok
Vývoj medzinárodného obchodu –
II. fáza (1913-1950)
I. a II. svetová vojna
celosvetová hospodárska kríza (1929-1933) (priemyselná výroba
poklesla o 38%)
štátne zásahy, intervencie do národných rozvojových procesov
rastúci protekcionizmus
podpora produkcie domácich tovarov
pokles miery otvorenosti národných ekonomík
ekonomický a politický hegemón tejto fázy: USA
rozpad svetovej koloniálnej sústavy
rozdelenie sveta na rozvinuté a rozvojové ekonomiky
udržovanie cien primárnych surovín na relatívne vyššej úrovni ako
ceny priemyselných výrobkov
Vývoj medzinárodného obchodu –
III. fáza (1950-1987)
obnova národných hospodárstiev (po II. sv. vojne)
obnova liberalizácie svetového obchodného systému
budovanie bretton-woodskeho menového systému
rast zahraničných investícií
budovanie rôznych integračných zoskupení a záujmových združení
catching up: spojenie západu (využitie spoločných komparatívnych výhod
na dohnanie hospodárskej dominancie USA)
Vývoj medzinárodného obchodu –
III. fáza (1950-1987)
rast podielu strojov a zariadení a pokles podielu surovín a
materiálov pri obchodnej výmene
pohyblivé menové kurzy (floating)
zrušenie voľnej vymeniteľnosti amerického dolára za zlato a jeho
nahradenie v tomto systéme papierovými peniazmi – tzv. Nixonov
šok
zrušenie bretton-woodskeho systému – Kingstonské dohody
prvý a druhý ropný šok
Bretton-woodsky menový systém
1944-1971 (44 štátov)
pevné výmenné kurzy (mohli sa meniť len po konzultácií a odsúhlasení zo
strany MMF)
povojnový medzinárodný menový systém vytvorený podľa princípov
schválených v roku 1944 v Bretton-Woode
fungoval na princípe tzv. dolárového zlatého štandardu (americký dolár
bol priamo vymeniteľný za zlato v ľubovoľnom množstve a v pevnom
kurze)
cena jednej trójskej unce zlata bola pevne stanovená na 35 dolárov
každá krajina musela udržiavať pevný kurz svojej meny
Príčiny rozpadu bretton-woodu
rastúci deficit platobnej bilancie USA – neudržateľnosť pevného
výmenného pomeru USD a zlata
zrušenie oficiálnej ceny zlata a nástup trhovej ceny
nerovnomerná a chaotická inflácia vo svetovej ekonomike
pokles konkurencieschopnosť ekonomiky USA
nerovnomerný ekonomický vývoj USA – svet po II. svetovej vojne
Kingstonský menový systém
kodifikovaný v Kingstone (Jamajka) pod názvom „Dohoda o
menovom usporiadaní)
zrušenie oficiálnej pevnej ceny zlata
členská krajina si sama volí systém menových kurzov
legalizovanie pohyblivých menových kurzov
zrušenie vymeniteľnosti dolára za zlato
Vývoj medzinárodného obchodu –
IV. fáza (1988-2007)
prvé symptómy krízy v USA
1998: finančná kríza v Juhovýchodnej Ázii (znehodnotenie
domácich mien a pokles životnej úrovne zasiahnutých krajín).
Kríza začala v Thajsku pádom thajského batu. Najviac zasiahnuté
krajiny: Indonézia, Južná Kórea a Thajsko.
rozpad centrálne plánovaných ekonomík
zánik RVHP
prudký pokles PZI v roku 2001
dopady teroristických útokov
prepuknutie nákazlivých chorôb (SARS)
rast podielu TNK na svetovom obchode
Maquilladoras
„twin plants“
sú montážne podniky v severnom Mexiku, v ktorom sa montujú
importované dielce a polotovary, čím sa vyrábajú hotové alebo
takmer hotové tovary, ktoré sa potom exportujú. Ide o továrne,
ktoré produkujú súčiastky na export do USA. Maquilladoras sú
väčšinou vo vlastníctve amerických, japonských a kanadských
firiem.
pojem sa spája s vytvorením NAFTA (Severoamerické pásmo
voľného obchodu). USA importuje súčiastky do Mexika bez ciel.
výhoda pre USA: žiadne clá, využívanie lacnej pracovnej sily,
ušetrenie cca. 1 milión dolárov na pracovnej sile
Teritoriálna štruktúra
medzinárodného obchodu – export
tovaru
2012 - WTO
1. Čína
2. USA
3. Nemecko
4. Japonsko
5. Holandsko
6. Francúzsko
7. Južná Kórea
8. Rusko
9. Taliansko
10. Hong Kong
Teritoriálna štruktúra medzinárodného
obchodu – export služieb
2012 - WTO
1. USA
2. Spojené kráľovstvo
3. Nemecko
4. Francúzsko
5. Čína
6. Japonsko
7. India
8. Španielsko
9. Holandsko
10.Hong Kong
Svetový export/import podľa
štatistík WTO
Teritoriálna štruktúra
medzinárodného obchodu – import
tovaru, 2012 - WTO
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
USA
Čína
Nemecko
Japonsko
Spojené kráľovstvo
Francúzsko
Holandsko
Hong Kong
Južná Kórea
India
Teritoriálna štruktúra medzinárodného
obchodu – import služieb, 2012 - WTO
1. USA
2. Nemecko
3. Čína
4. Japonsko
5. Spojené kráľovstvo
6. Francúzsko
7. India
8. Holandsko
9. Singapur
10.Írsko