Transcript statické smerovanie

Smerovanie
Ing. Branislav Müller
Smerovanie
 smerovanie je proces, ktorý router používa na
presun paketov do cieľovej siete
 vytvára rozhodnutie na základe cieľovej IP adresy
 z paketu určí jeho ďalší smer, ktorý ho dovedie
do cieľa
Typy smerovania
 dynamické smerovanie
 smerovacie informácie sa učia od iných smerovačov
 pri veľkých sieťach
 statické smerovanie
 sieťový administrátori konfigurujú ručne informácie
o smerovaní
 malé siete
Statické smerovanie
 sieťoví administrátori konfigurujú routre
 smer smerovania je definovaný v smerovacej tabuľke
 pakety sú smerované použitím statických pravidiel
ip route
 v GKM, definuje statické smerovanie routra
Administrátor Hoboken potrebuje prístup k sieťam 172.16.1.0/24
a k 172.16.5.0/24. Siete, ktoré sú priamo pripojené netreba
definovať. Môže to zrealizovať dvoma spôsobmi:
Hoboken(config)#ip route 172.16.1.0 255.255.255.0 172.16.2.1
Hoboken(config)#ip route 172.16.5.0 255.255.255.0 172.16.2.1
alebo
Hoboken(config)#ip route 172.16.1.0 255.255.255.0 s1
Hoboken(config)#ip route 172.16.5.0 255.255.255.0 s0
Overenie konfigurácie
 Po zadaní smerovania je potrebné overiť, či je smerovanie
v smerovacej tabuľke a preveriť, či pracuje podľa očakávaní.
show running-config
 overenie, že statické smerovanie bolo zadané správne
show ip route
 príkaz na overenie, že statické smerovanie je v smerovacej
tabuľke
Dynamické smerovanie
 Používa protokoly k vytváraniu a k zmenám smerovacej tabuľky
automaticky
 Tieto protokoly dovoľujú smerovačom v sieti, aby vzdialene komunikovali
a vymieňali si informácie zo svojich smerovacích tabuliek
 Výhody:
 automatické prispôsobenie sa zmenám topológie
 menej administratívnej réžie
 Nevýhody:
 vyššia záťaž na CPU
 zahltená kapacita prenosových liniek (výmena smerovacích tabuliek)
Distance – vector protokoly
 vykonáva smerovanie na základe informácií poskytnutými
susednými routrami
 vzdialenosť určuje z počtu hopov
 spotrebúva menšie systémové zdroje
 nie je vhodný pre veľké systémy
 Medzi všeobecné smerovacie protokoly zahŕňame RIP a
IGRP.
Link – state protokoly
 posiela smerovacie informácie na všetky routre v sieti, ktoré
tvoria mapu danej siete
 každý smerovač posiela pakety svojim susedom
 smerovač si zhromažďuje tieto informácie kvôli výpočtu
kratšej cesty. Pri vygenerovaní smerovacej tabuľky zobrazí
najlepšiu cestu
 keď sa objaví zmena je databáza aktualizovaná
 príkladom je OSPF
Routing Information Protocol (RIP):
 distančný vektorový smerovací protokol
 na určenie cesty využíva počet hopov
 maximálny počet hopov 15, potom je paket zahodený
 smerovacie updaty sú vysielané cez broadcast každých
30 sekúnd
RIPv2
Open Shortest Path First (OSPF):
 smerovací protokol založený na stave linky
 na výpočet používa SPF algoritmus
 updaty sú poslané po topologickej zmene