Transcript 01. ŠTRUKTÚRA BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK A SLUŽIEB V SR

ŠTRUKTÚRA
BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEK A
SLUŽIEB V SR
Jedným zo základných existenčných
problémov v spoločnosti je zabezpečenie jej
racionálnych životných podmienok, ktoré
možno chápať ako rovnováhu medzi
potrebami a tvorbou hodnôt na danom stupni
spoločenského a hospodárskeho rozvoja.
Všeobecná požiadavka bezpečnosti je
základnou povinnosťou štátu. Obyvateľstvo
si ale vytvára i vlastné štruktúry, ktoré mu
majú zabezpečiť základné životné
podmienky, chrániť jeho osobnosť, zdravie a
majetok.
V spoločenskom prostredí sa bezpečnosť
chápe ako problém spoločenskej istoty a
rovnováhy. Okrem obsahovej stránky
bezpečnostná problematika má aj svoje
inštitucionálne ponímanie. To spočíva v
inštitucionálnom usporiadaní
bezpečnostných zložiek v štáte. Takéto
usporiadanie je prejavom politickej moci v
štáte a ponímame ich ako silové zložky a
organizácie.
Pojem bezpečnosť sa prejavuje z
hľadiska :
a/ materiálneho
b/ formálneho
c/ inštitucionálneho.
K tomu, aby sme mohli správne pochopiť
miesto a úlohu jednotlivých bezpečnostných
zložiek a služieb ( ďalej len bezpečnostné
zložky ) v rámci danej štruktúry, je potrebné
poznať ich základné charakteristiky.
Základná klasifikácia
bezpečnostných služieb
Klasifikácia je jednou z poznávacích
metód. Aby bolo možné javy, objekty,
procesy a skutočnosti klasifikovať, je
potrebné poznať ich vlastnosti a znaky. Na
základe určenia spoločenských znakov je
možná ich typizácia. Klasifikácia môže byť
tiež prostriedkom poznania jednotlivých
typov objektov. Plní nielen poznávaciu, ale
aj praktickú funkciu.
Uvedené sa vzťahuje aj na klasifikáciu
bezpečnostných služieb, kde okrem
uplatňovania zásad logiky sa majú
dodržiavať aj :
- špecifiká bezpečnostných služieb ako
objektu poznania,
- úlohy a ciele skúmania tohto objektu,
- význam dosiahnutých výsledkov pre
teóriu ako aj prax bezpečnostných služieb.
Klasifikovať ten či onen objekt možno z
rôznych kritérií. V našom prípade má význam
sústrediť pozornosť na praktické potreby z
hľadiska funkčného a objektového.
Systém bezpečnostných služieb sa môže
poznávať napr. podľa týchto kritérií :
a/ podľa vzťahu k štátu, podľa zriaďovateľa
alebo „ prevádzkovateľa“,
b/ podľa charakteristiky zákonnej úpravy
jednotlivých bezpečnostných služieb,
c/ podľa smerov a druhov činností
bezpečnostných služieb ( podľa hlavných
organizačno – taktických foriem ),
d/ podľa teritoriálnej a vecnej pôsobnosti,
e/ podľa činnosti bezpečnostných služieb.
Pre klasifikáciu bezpečnostných služieb
za najvýstižnejšie považujeme ich rozdelenie
podľa postavenia, pôsobnosti a zamerania
ich činnosti z hľadiska úloh, ktoré plnia.
Bezpečnostné služby z hľadiska ich
postavenia, pôsobnosti a úloh ktoré plnia
môžeme charakterizovať :
A/ ako bezpečnostné zložky štátu majúce
postavenie štátneho orgánu, ktoré plnia
úlohy nevyhnutné na zabezpečenie
dôležitých záujmov štát a ochrany práv a
slobôd v oblasti
a/ vnútorného poriadku
b/ obrany
c/ ochrany utajovaných skutočností
d/ ochrany ekonomických a finančných
záujmov štátu, vrátane menových a
daňových záležitostí
e/ trestného stíhania a súdneho konania
B/ obecné poriadkové útvary, ktoré pôsobia
pri zabezpečovaní obecných vecí
verejného poriadku, ochrany životného
prostredia v obci a pri plnení úloh z
uznesení obecného zastupiteľstva a z
rozhodnutí starostu obce,
C/ stráže, ktoré plnia úlohy pri ochrane
prírodného bohatstva, lesov,
poľnohospodárskych plodín, prírodného
prostredia,
D/ súkromné bezpečnostné služby, ktoré
vykonávajú ochranu osôb a majetku ako
predmet podnikateľskej činnosti.
Spoločným znakom všetkých
bezpečnostných služieb je, že sú zriadené
zákonom, ich príslušníci, alebo členovia pri
výkone činnosti môžu uplatňovať oprávnenia,
ktoré stanovuje zákon.
Štruktúra bezpečnostných služieb
Štruktúra je odrazom vnútornej stavby
určitého celku, charakterizuje usporiadanie
jednotlivých častí daného celku podľa
stanovených kritérií. V štruktúre
bezpečnostných služieb pôjde o
charakteristiku jednotlivých bezpečnostných
služieb hľadiska kritérií zriaďovateľa a
charakteristiky zákonnej úpravy obsahu ich
úloh a tiež povinností a oprávnení
príslušníkov, resp. zamestnancov daných
bezpečnostných služieb, ich vzťahu k
štátnym orgánom, organizáciám, právnickým
a fyzickým osobám.
Bezpečnostné služby podľa zriaďovateľa a
podľa charakteristiky zákonnej úpravy
delíme na
a/ štátne bezpečnostné služby
b/ neštátne bezpečnostné služby
Spoločným znakom štátnych
bezpečnostných služieb je to, že
zriaďovateľom každej i nich je spravidla
ministerstvo, obdobný ústredný orgán štátnej
správy alebo orgán miestnej štátnej správy.
Vo vzťahu ku všetkým službám existuje
samostatná úprava – osobitný zákon.
Pre túto skupinu, pre jej príslušníkov platí,
že sú v služobnom pomere alebo v štátnej
službe.
Pre neštátne bezpečnostné orgány
(služby ) platí to, ži ich činnosť je presne
určená. Vzťahuje sa napríklad na územie
obce ( priestor pre plnenie úloh príslušníkov
obecnej polície ), na objekt, menšiu plochu
( činnosť súkromných bezpečnostných
služieb ).
Každá z bezpečnostných služieb pôsobí
na základe osobitného zákona.
Štátne bezpečnostné služby
Štátne bezpečnostné služby sú zložkami
štátneho mechanizmu, zamerané na ochranu
a bezpečnosť spoločenských záujmov vo
všetkých oblastiach jeho pôsobenia.
Z hľadiska obsahu a charakteru ich činnosti
môžeme hovoriť o bezpečnostných službách
policajného charakteru, spravodajského
charakteru a službách, ktoré majú prevažne
ochranný charakter.
K bezpečnostným službám, tvoriacich
zložky štátneho policajného charakteru patrí:
a/ Policajný zbor Slovenskej republiky,
b/ Vojenská polícia,
c/ Zbor väzenskej a justičnej stráže,
d/ Colná správa
K bezpečnostným službám, ktoré majú
spravodajský charakter patrí :
a/ Slovenská informačná služba,
b/ Vojenské spravodajstvo,
c/ Národný bezpečnostný úrad.
Sú výkonnými orgánmi štátnej moci, ich
príslušníci pri výkone svojej činnosti majú
postavenie verejného činiteľa.
V rámci skupín štátnych bezpečnostných
služieb osobitné postavenie zaujímajú stráže
ako špecifické bezpečnostné služby.
V zmysle zákonov existuje stráženie a
ochrana lesov, polí, vôd, prírody, ktoré
zabezpečuje skupina ľudí so svojou
pôsobnosťou, svojimi úlohami a
oprávneniami. Do funkcií ich ustanovujú
rôzne orgány štátnej správy, ktoré vedú ich
evidenciu a majú právo odvolávať členov
jednotlivých stráži.
Stráže nepredstavujú organizačné útvary,
majúce svoju organizačnú štruktúru. Patrí tu :
a/ lesná stráž,
b/ vodná stráž,
c/ poľovnícka stráž,
d/ rybárska stráž,
e/ stráž prírody,
f/ poľná stráž.
Členovia jednotlivých stráži pri výkone
svojej činnosti majú postavenie verejného
činiteľa.
Formy činnosti bezpečnostných služieb sú
rôznorodé. Vyplýva to z toho, že boj s
protiprávnou činnosťou je záležitosťou
všetkých ľudí. Zvláštne a rozhodujúce
postavenie patrí „špeciálnym“ orgánom štátu,
a to súdom, prokuratúre, policajným
orgánom, teda orgánom pre ktoré boj s
trestnou činnosťou je hlavnou úlohou.
Významným členom v jednotnej
celospoločenskej systémovej ochrany
právneho poriadku v štáte sú všetky
ozbrojené bezpečnostné zbory, teda zbory
ktoré zo zákona plnia úlohy vo veciach
vnútorného poriadku, bezpečnosti a boja
proti zločinnosti.
Z hľadiska právnej úpravy činnosti
bezpečnostných je možné uviesť, že túto
činnosť určujúcim spôsobom regulujú dve
sústavy právnych noriem, a to správne a
trestné právo.
Neštátne bezpečnostné služby
Neštátne policajno – bezpečnostné
organizácie, ktoré sa tvoria na základe
zákona, tvoria veľmi širokú škálu. Na rozdiel
od služby štátu občanom, ktoré poskytujú
štátne policajné služby, neštátne policajno –
bezpečnostné organizácie, v zmysle
príslušného zákona, poskytujú služby
občanom v záujme určitých skupín
obyvateľstva alebo jednotlivcom. Aj tu pôsobí
veľa ochrancov – profesionálov.
Obecnými poriadkovými útvarmi sú obecné
polície, v mestách nazývané mestské polície,
vykonávajú pôsobnosť na území príslušného mesta,
alebo obce. Zamestnanci obecnej polície pri plnení
úloh majú postavenie vereného činiteľa.
Súkromné bezpečnostné služby z hľadiska
predmetu svojej činnosti sa členia :
a/ strážne služby
b/ detektívne služby
c/ vlastné ochrany
d/ technické služby.
Zamestnanci SBS nemajú postavenie ver. činiteľa.
Metódy činnosti bezpečnostných
služieb
Metóda ( grécke slovo – methodos, cesta
k niečomu ) je vlastne spôsob, ako
dosiahnuť určitý cieľ, alebo splniť úlohu.
Obsah metódy je do značnej miery
podriadený cieľu, ktorý má byť dosiahnutý.
Činnosť je aktívna forma správania alebo
konania subjektu, podieľajúceho sa na
vzájomnom pôsobení v najrôznejších
aktivitách, konajúcich sa v spoločenskom
živote.
V činnosti bezpečnostných služieb
môžeme hovoriť a písať o dvoch základných
metódach činnosti. Sú to :
a/ metóda preventívneho pôsobenia
b/ metóda uplatnenia donútenia a sankcií.
Obe metódy ( prevencia a represia) v sebe
obsahujú aj iné metódy, napr. metódu
presvedčovania, metódu dohľadu a pod.
Preventívne pôsobenia je príslušníkom,
zamestnancom alebo členom
bezpečnostných služieb uložené v zákonoch.
Základným a účinným preventívnym
pôsobením je dôsledný výkon služobnej
činnosti, profesionálne vystupovanie a
právanie príslušníkov, zamestnancov alebo
členov bezpečnostných služieb voči fyzickým
a právnickým osobám.
K napĺňaniu prevencie slúžia prostriedky
preventívneho pôsobenia, ktoré sú
particiálnymi subsystémami v rámci
prevencie. Ide o opatrenia :
- taktické
- technické
- administratívno – právne a ďalšie.
Represívne pôsobenie je formou štátneho
a verejného donútenia. Donútenie je a bude
súčasťou stratégie spoločnosti a štátu na
úseku zabezpečovania právneho stavu z
hľadiska prípustnej miery výskytu
protiprávneho konania tak, aby nedošlo k
zásadnému narušenie rovnováhy medzi
právnym a protiprávnym stavom spoločnosti.
Uplatňovanie donútenia v činnosti
bezpečnostnej služby znamená, že sa
využívajú také prostriedky, ktoré svojim
charakterom zasahujú rôznou intenzitou
a mierou do základných práv a slobôd
fyzických osôb, ktoré sú garantované Listinou
základných práv a slobôd.
Príslušník, zamestnanec alebo člen
bezpečnostnej služby je oprávnený využiť len
také formy a prostriedky donútenia, ktorú sú
mu dané právnym predpisom.
Spôsoby a prostriedky donútenia, ktoré sa
uplatňujú represívnym pôsobením, sú
vymedzené v zákone o konkrétnej
bezpečnostnej službe. Tie nie je možné nijako
upravovať, ani chybne vykladať.
Nemôže ich korigovať rozhodnutie
nadriadeného, uznesenia zastupiteľstva,
pokyn starostu alebo primátora, či
rozhodnutie obecnej rady.
Formy donútenia je možné rozdeliť podľa
niekoľkých kritérií. Patrí sem napr. gradácia
donucovacieho pôsobenia, takticko –
psychologické pôsobenie, použitie fyzickej
sily, použitie donucovacích prostriedkov a
zbrane a pod. Pri použití všetkých
donucovacích prostriedkov včítane zbrane je
bezpodmienečne nutné dodržiavať
základné princípy :
a/ zákonnosti,
b/ nevyhnutnosti,
c/ primeranosti.
Formou uplatnení nepriameho donútenia
je aj uloženie blokovej pokuty, ktorú v rámci
správneho konania môže uložiť správny
orgán, alebo v rámci trestného konania
orgán činný v trestnom konaní, v prípadoch
keď osoba sťažuje postup konania.
Mimo uplatnenia základných metód
prevencie a donútenia v činnosti
bezpečnostných služieb sú využívané aj
ďalšie metódy :
1/ všeobecné platné metódy poznania, ku
ktorým patrí pozorovanie, experiment,
analýza, syntéza.
2/ metódy uplatňované v činnosti polície,
napr. :
a/ metódy operatívno – pátracej činnosti –
pátranie, sledovanie, odpočúvanie,
verzie, legenda, kombinácia,
b/ kriminalistické metódy vyhľadávania,
zaisťovania a skúmania stôp – ohliadka
miesta činu, rekognícia, výsluchy osôb,
rekonštrukcia, daktyloskopia, balistika,
mechanoskopia, trasológia, metódy opisu
osoby,
c/ metódy činnosti poriadkovej a dopravnej
polície – metóda dozoru, dohľadu, ale aj
metódy výsluchu, služobného zákroku a pod.
3/ modifikované metódy prevzaté z činnosti
kriminálnej polície, využívané aj inými
bezpečnostnými službami, ako napr.
kombináciu, pozorovanie, osobné pátranie,
legendu, verzie, osobnú ochranu a pod.
4/ systému postupne sa tvoriacich a
zdokonaľovaných metód činnosti
bezpečnostnej služby, napr. súkromnej
bezpečnostnej služby – metóda fyzického
pozorovania, fyzickej ochrany, režimových
opatrení, priestupkového zabezpečenia,
výstražných značiek a nápisov, metóda
obranných zákrokov, využitia cvičeného
psa a pod.