Transcript PLÁNOVANIE - Butkaj.com

PLÁNOVANIE
1. Charakteristika plánovania ako
východiskovej manažérskej funkcie
1.1. Podstata a obsah plánovania
Plánovanie je časťou riadenia (manažmentu), ktoré sa
v dôsledku deľby práce a špecializácie v ňom
osamostatnilo a predstavuje jednu zo základných
manažérskych funkcií.
Plánovanie je východiskovou a najdôležitejšou funkciou,
ovplyvňuje všetky ostatné manažérske funkcie. (obr.1)
Plánovanie ako východisko a najdôležitejšia funkcia, ovplyvňuje
všetky ostatné manažérske funkcie.
obr. 1.
aký druh organizačnej
štruktúry
je potrebný
táto pomáha spoznať
Plány - ciele
a postupy ich
dosiahnutia
aký druh ľudí
potrebujeme
a kedy
oni ovplyvňujú spôsob vedenia
ako najefektívnejšie
viesť ľudí
na zabezpečenie úspechu plánov
akými štandardami
vybaviť kontrolu
Plánovanie






sa uplatňuje v rôznych objektoch riadenia,
existuje na každom stupni,
jeho obsah je daný odlišnými úlohami, daných
organizačných stupňov riadenia,
na najvyššej riadiacej úrovni podniku pripadá na plánovanie
vysoký objem plánovania, ide hlavne o strategické
plánovanie a pomerne malý je na tomto stupni riadenia
podiel práce pri operatívnom (priebežnom) riadení.
smerom k nižším riadiacim stupňom sa pomer týchto
činností postupne mení,
na najnižšej úrovni, napr. v dielni prevláda krátkodobé,
operatívne plánovanie.
Plánovanie je projektovanie budúcnosti, t.j.
budúceho stavu.
Pomocou plánovania sa určuje cieľ, resp. ciele
organizácie, alebo organizačnej jednotky
a stanovujú sa cesty (plánovacia trajektória,
program, prostriedky), ako tieto ciele
v stanovenom čase na požadovanej úrovni
dosiahnuť.
Plánovanie ako proces
Plánovanie je mimoriadne dôležitým prvkom
manažérskeho povolania, z hľadiska firmy i z osobného
hľadiska – z pohľadu každodenného vyrovnávania sa so
zodpovednosťou.
Dnes už neobstojí príjmanie rozhodnutí metódou
rozhodovania pomocou chýb a omylov – to by bolo
priveľmi nákladné.
Plánovanie pomáha manažérom myslieť pomocou
výsledkov a problémov a navrhovať alternatívy na ich
dosahovanie a prekonávanie.
Plánovanie ako proces. (obr. 2 )
Pochopenie východísk
plánovania
Vypracovanie cieľov
organizácie
Tvorba a implementácia
strategických plánov
Vypracovanie a implementácia
akčných plánov
V priebehu plánovania sa neustále spresňuje smer
budúceho vývoja organizácie, pružne sa reaguje na
nepredvídané zmeny v organizácii a v jej okolí.
Plánovanie je prejav snahy organizácie racionálne sa správať.
Kľúčovým v plánovaní je hlavne vypracovanie cieľov
– v tejto etape sa kladú základy budúceho stavu organizácie.
Je treba zohľadniť rôzne faktory – ekonomické, technické,
sociálne, tendencie ich vývoja, závisí od toho budúcnosť
organizácie.
Dôležitá je úloha plánovania aj v etape realizácie plánovaných
cieľov – prejavuje sa to v plánovaní programov na dosiahnutie
týchto cieľov.
Vzťah plánovania a rozhodovania
Plánovanie sa dá chápať aj ako proces prijímania
rozhodnutí.
Plánovanie = proces prijímania rozhodnutí;
Prijatie plánu patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia.
Aby bol plán kvalitný, treba vypracovať viac variant
plánu a rozhodnúť, vybrať ten najlepší.
Plánovanie úzko súvisí aj s informáciami
informácie sú východisko plánovania, sú to
informačné vstupy
 z okolia, t.j. od odberateľov, dodávateľov,
o podobných výrobkoch, o situácii na svetových
trhoch, o konkurentoch, o hospodárskej politike
vlády a pod.
 interné, ktoré sú produktom podsystémov
organizácie o jej doterajšom vývoji a výsledkoch,
ktoré sú východiskom pre budúci vývoj.
Výstupom procesu plánovania je sústava plánov.
Plány
 líšia sa dľžkou plánovacieho obdobia,
 rozsahom i podrobnosťou rozpracovania.
Plány sú základom hospodárskej činnosti organizácie na určité
obdobie aj jej organizačných jednotiek,
sú odrazom všetkých dôležitých v organizácii prebiehajúcich
procesov, odrážajú celý proces reprodukcie organizácie a jeho
rozmanité vnútorné i vonkajšie súvislosti.
V organizáciách prebieha veľké množstvo plánovacích procesov,
vznikajú plány celej organizácie, jej jednotlivých organizačných
jednotiek.
Plánovanie je zložitý proces, skladá sa z navzájom súvisiacich častí,
má nepretržitý charakter.
Klasifikácia plánovania a plánov:
Plány môžeme klasifikovať:
1.
podľa časového hľadiska, t.j. podľa doby trvania, resp.
časového horizontu ich realizácie,
2.


podľa hľadiska objektov riadenia v organizácii,
ktoré môžu byť
funkčné objekty – (podnik > marketing, výroba, ...) alebo
inštitucionálne objekty (podnik > divízia, závod,
prevádzka).
Vypracovanie a realizácia plánu má tieto
kroky:
 analýza východiskovej situácie, t.j. minulosti i
prítomnosti ako štartovacieho bodu pre ďalšiu
činnosť,
 rozhodnutie o niektorom možnom variante
plánu,
 implementácia, t.j. postupná realizácia plánu v
súlade s konkrétnymi, často sa meniacimi
podmienkami, na ktoré treba vedieť reagovať.
Nedokonalé poznanie dynamiky zmien a
podmienok, vnáša do procesu plánovania
neurčitosť i riziká precenenia či nedocenenia
reálnych možností.
Preto je nutné zabezpečiť nové podstatné
informácie, tak v procese tvorby, ako aj realizácie,
je potrebné plány aktualizovať, robiť v nich
účelné zmeny.
1.2. Druhy plánovania a plánov podľa časového
trvania:
1.
2.
3.
strategické
taktické
operatívne
dlhodobé
2. strednodobé
3. krátkodobé
1.
časové trvanie
závažnosť-strategická môže byť aj
krátkodobá akcia
1.
2.
3.
strategické plánovanie a plány,
strednodobé plánovanie a plány
vykonávacie plánovanie a plány
Montana, Charnov: Management, New York,1987, str. 98-102
Informačným plánovacím východiskom pre stanovenie
základných cieľov podniku, firmy a postupov na ich dosiahnutie
je
podnikateľská stratégia, môže byť rôzna
- ofenzívna,
- defenzívna a pod.
Nie je to fixný dokument, ale otvorený systém zladených zámerov
a predpokladov pre rýchlu a efektívnu reakciu na meniace sa
možnosti podnikateľského uplatnenia - podnikania.
Strategické plánovanie
je východiskom činnosti podnikov;
 časový interval 5 a viac rokov;
 v čom chceme podnikať,
 chceme podnikanie rozšíriť, obmedziť, ???;
Pri strategickom plánovaní
 je veľa premenných veličín,
 musí sa dobre odhadnúť budúce
1. externé prostredie aj
2. interné podmienky

Proces strategického manažmentu podniku
Obr. 3
poslanie podniku
externé
skúmanie
interné
skúmanie
strategický výber
dlhodobé ciele
stratégia na úrovni podniku
stratégia na úrovni podnikateľských jednotiek
implementácia
stratégie
kontrola plnenia
stratégií
spätná väzba
Plánovanie určuje základný zámer podniku, na čo sa bude
podnik koncentrovať.
Podniková stratégia obsahuje čiastkové stratégie
pre jednotlivé odbory, oblasti činnosti podniku.
Realizácia stratégie sa zabezpečuje sústavou na ňu
nadväzujúcich plánov.
Aby podnik mohol dosiahnuť svoje ciele vyjadrené strategickým
plánom, vypracúva strednodobý plán. Ten predstavuje
most medzi strategickým a každodenným plánovaním.
Strednodobý plán
 vypracúva sa na 1 – 5 rokov;
 jeho hlavná úloha je určiť, čo sú hlavné komponenty nášho
podnikania; je to menej zložité ako strategické plánovanie, je
tu menej premenných veličín;
 musí zvažovať také premenné veličiny ako trhové podmienky,
finančné ciele a zdroje na splnenie cieľov;
Výstup plánovania obsahuje minimálne tieto
oblasti:
1.
2.
3.
4.
5.
6.
základné oblasti podnikania, t.j. aké produkty a služby sa plánujú;
finančné ciele, ktoré zahŕňajú rast predaja, rast zisku, očakávanú
návratnosť investícií, finančné zdroje;
trhové možnosti determinované cieľmi obyvateľstva na danom
území;
organizáciu manažmentu, schopnosť, dosiahnuť plánované ciele
organizačnými prostriedkami;
fyzické zariadenie, materiálno-vecné zabezpečenie plánu v súlade
s jeho finančnými cieľmi;
časový rámec, v ktorom bude dôležité prekontrolovať reálnosť
strednodoboplánovaných cieľov, najmenej 1-krát za 2 roky, radšej
častejšie, nakoľko dnes sú zmeny externé i interné priveľmi
dynamické.
Vykonávacie plánovanie
 časový horizont 1 rok alebo kratší, niekedy je to obdobie 1 mesiaca;
 obsahuje špecifické úlohy, ktoré sa musia splniť splniť, aby sa
dosiahli ciele strednodobého plánu;
 rieši problémy typu – časovo obmedzený prieskum trhu pre každý
výrobok aj s rozpočtom na každý výrobok + plán a rozpočet zdrojov
potrebných na jeho výrobu;
 je to vnútorne najštrukturovanejší plán, viac ako strednodobý plán, či
podniková stratégia.
Štruktúra operačného vykonávacieho plánu a jeho vzťah
k strategickému a strednodobému plánu
Obr. 4.
Prínosk výsledku
STRATEGICKÝ,
resp. STREDNODOBÝ
PLÁN
OPERAČNÝ = VYKONÁVACÍ PLÁN
marketingový
výrobný plán
plán
>>44-1
personálny
plán
finančný
plán
plán
zariadení
Pyramídové usporiadanie plánov
Obr. 5
Sústava plánov
Dlhodobé
plány
Strednodobé
plány
Krátkodobé
plány
má byť vnútorne konzistentná,
nerozporná
krátkodobé plány majú byť v súlade s
dlhodobými;
umožňuje podniku reagovaťna
meniace sa vonkajšie i vnútorné
podmienky;
to je základ adaptability podnikového
správania sa.
Objektívnym základom existencie plánov s rôznym
časovým horizintom je skutočnosť, že v podnikoch
prebiehajú procesy s rôznym časovým trvaním.
Dlhodobé úlohy sú napr.:
 investičná výstavba,
 aplikácia technických objavov,
 realizácia štrukturálnych zmien,
 zavádzanie nových výrobkov.
Každý plán má 2 časti:
sústavu cieľov, ktoré chce dosiahnuť v istom čase;
2.
zoznam zdrojov (ľudských, materiálnych, finančných a i.) potrebných
na realizáciu cieľov;
Kľúčovým problémom plánovania je vyhľadávanie a formulácia
cieľov. Plánovanie je vlastne proces vyhľadávania a formulovania cieľov.
1.
Zároveň je to proces stanovenia súboru kritérií pre ďalšie rozhodovanie
na všetkých úrovniach riadenia danej organizácie.
Ciele každej organizácie sú veľmi rôznorodé, všetky majú viesť k splneniu,
dosiahnutiu celopodnikových cieľov.
Ciele sú hierarchicky usporiadané, je to štrukturovaná sieť žiadúcich
výsledkov a udalostí. Ciele rôznych stupňov riadenia by mali byť zladené,
harmonizované.
1.3. Druhy plánovania a plánov podľa objektov
riadenia
Podľa objektu riadenia delíme plánovanie na:
1.
plánovanie podniku ako celku,
2.
plánovanie jeho jednotlivých častí (čiastkové plány)
Ak členíme objekty riadenia podniku
I. podľa funkčného (procesného) hľadiska,
rozoznávame tieto druhy plánovania:
1.
plánovanie výkonných (operačných) činností podniku
ako celku (ich celkové plánovanie), iné postupy ako
2.
plánovanie jednotlivých výkonných (operačných)
činností podniku (čiastkové plány)
Základnými oblasťami môže byť napr.: výskum a vývoj,
výroba, zdrojové zabezpečenie (kapitálu, ľudí, materiálu
atď.), predaj, plánovanie finančných výsledkov.
Toto plánovanie jednotlivých častí má svoje špecifické
problémy a im zodpovedajúce postupy.
Pri členení objektov riadenia v podniku
II. z inštitucionálneho hľadiska poznávame
tieto druhy plánovania:
plánovanie podniku - ako celku
2.
plánovanie jednotlivých inštitucionálnych podsystémov podniku
- vnútropodnikových jednotiek, útvarov (PoJ), napr.: závodu,
prevádzky, dielne
Plánovanie podniku ako celku je nástroj

na realizáciu vzťahov podniku k jeho okoliu,

integruje jednotlivé podnikové činnosti,

rozpracováva celkovú stratégiu činnosti podniku, ona sa potom
realizuje,

úlohou podnikového plánovania je vytvoriť podmienky pre čo
najefektívnejšie uspokojovanie požiadaviek trhu a tým aj
podniku.
1.
Vnútropodnikové plánovanie = plánovanie jednotlivých
inštitucionálnych podsystémov podniku - organizačných útvarov ,
ktoré sú výsledkom vnútornej deľby práce jeho poslaním je koordinovať činnosť týchto útvarov,
nakoľko medzi nimi objektívne vznikajú vzťahy vnútropodnikovej
kooperácie.
Podnikové a vnútropodnikové plánovanie sa navzájom podmieňujú,
dopĺňajú, súvisia spolu.Hoci každé z nich rieši podstatne odlišné
Problémy, úlohy a líšia sa i svojimi postupmi.
Na vrcholovej úrovni sa uskutočňuje hlavne dlhodobé a strednodobé ,
ale dôležitú môže mať úlohu i krátkodobé plánovanie.
V plánovaní vnútropodnikových útvarov má hlavnú úlohu krátkodobé
plánovanie.
2. Strategické plánovanie a implementácia
stratégie.
2.1. Stratégia a taktika v manažmente
Základným predpokladom strategického rozhodovania
o budúcom vývoji podniku je rozhodovanie z pohľadu možných
zmien v prostredí podniku.
Taktické rozhodovanie je rozhodovanie z pohľadu bežnej
situácie.
Musí byť podriadené strategickým zámerom.
Podstata stratégie a taktiky
slová gréckeho pôvodu
Stratégia
 orientovaná na hlavné smery a dlhodobé zámery;
 robenie životne dôležitých rozhodnutí;
Taktika
 je manévrovaním vo vymedzenom priestore, je to stratégiou
podmienená reakcia na konkrétne situácie;
 reagovanie na novovzniknuté problémy;
Operatíva
 riadenie bežnej činnosti
Stratégia
 je cieľavedomé budovanie budúceho stavu
riadeného objektu takými cestami,
ktoré dovoľujú pružne reagovať na vplyvy externých síl,
 je nutné predvídať vývoj prostredia,
 vedieť, ako ostatní reagujú na to, čo urobím ja.
Vzťahy medzi stratégiou a taktikou v manažmente
H.I Ansoff: CORPORATE STRATEGY, NEW YORK, 1965
„ Strategické rozhodovania sú primárne koncentrované na
externé, skôr ako na interné problémy firmy, a to
predovšetkým na výber sortimentu výrobkov, ktoré budú
vyrábať a trhov, na ktré ich bude predávať.“
Hofer, Ch.W. - Schendel,D.: STRATEGY FORMULATION ...
Stratégia - boj, ktorý organizácia zvádza vo svojom prostredí.
Z HISTÓRIE VÝVOJA NÁZOROV NA STRATÉGIU
spočiatku prevládala
 výrobkovo-trhová orientácia stratégie;
neskôr Japonci
 dôraz na vedecko-technický pokrok a kvalitu;
 dôraz na výskumno-vývojové programy zamerané na vývoj
nových výrobkov a progresívnych tachnológií;
 masovosť výroby pri nízkych nákladoch, možná invázia na
svetové trhy.
Aj v americkom a európskom manažmente sa začala
stratégia chápať širšie.
Mintzberg H.
Stratégia 5P - Plan, Ploy, Pattern, Position, Perspective
Strategia ako plan (plán) - uvedomele zamýšľaný postup
konania.
K.R. Andrews.: Stratégia skôr implicitná ako explicitná skôr voľnejšie
formulovaná
ako jednoznačne definovaná.
2.
Stratégia ako ploy (manéver) - je prístup ako presadzovať
ciaľavedomosť a plánovitosť a plánovitosť v stratégii v
kombinácii s tvorivým myslením. Manéver napr. rozšírim výrobu,
aby konkurent upustil od výstavby nového závodu
3.
Stratégia ako pattern (model) - vymedzuje smery a hranice nie
explicitne - presne;
1.
4.
5.
Stratégia ako position (postavenie ) - primárne je vymedziť
„rozhodujúci strategický problém“ a to je možné len ak
zhodnotíme „postavenie podniku v prostredí“;M.E. Porter:
Competetive strategy, New York, 1980 - Stratégia = „zápas
medzi podnikom a prostredím“ - externé, interné;?
Stratégia ako perspektíva - je zameraná skôr do vnútra
podniku, prízvukuje myslenie a rozhodovanie vrcholového
manažmentu.
niektoré podniky agresívne, dravé správanie > nové technológie,
prienik na nové trhy a pod.
b)
iné podniky snaha o stabilizáciu na trhu, „ochrannú ulitu“
c)
Ďalšie preferujú marketing (IBM) alebo technické otázky či
efektívnosť výroby (McDonald´s)
Dôležitá je prepojenosť týchto 5P. Čo je dnes taktické, zajtra bude strqtegické a pod.
a)
Špecifické črty stratégie a taktiky
 istota a neistota pri rozhodovacích procesoch
• taktické rozhodnutia vychádzajú z podrobných informácií,
• strategické rozhodnutia sa robia zväčša v podmienkach rizika a neistoty,
• riziko a neistota v čase narastajú;
 rozsah vplyvov z okolia
• taktické rozhodnutia zvažujú väčšinou vplyvy z bezprostredného okolia podniku
(od zákazníkov, konkurencie, dodávateľov),
• pri tvorbe stratégie musíme zohľadňovať vplyvy zo širšieho okolia (vplyvy
politické, legislatívne, technicko-ekonomické);
 časové rozlíšenie vplyvov a účinkov
• účinky taktiky časovo i priestorovo tesne nadväzujú na pôsobiace príčiny,
• pri stratégii sú časové a priestorové rozdiely medzi príčinami a následkami
výraznejšie.
• ak sa urobí zle strategické rozhodnutie, účinky toho sa prejavia neskôr .
 kritériá pre posudzovanie efektívnosti
• ak sa pri tvorbe stratégie použijú krátkodobé kitériá zabezpečenia rastu
efektívnosti podnikania, môže to podniku spôsobiť značné problémy - napr. ak
rozhodnutie vyplácať dividendy, tak nastanú problémy so zdrojmi pre dlhodobý
rozvoj podniku - chýba kapitál;
 dôsledky prijatých rozhodnutí
• dôsledky rozhodnutí sú často ďalekosiahle a nezvratné - investičné rozhodnutia,
organizačné zmeny, zmeny výrobných programov, ak v týchto oblastiach
rozhodneme zle, urobíme zmeny bude to len za cenu strát s dodstočných
výdavkov;
 opakovateľnosť rozhodovacích situácií
• rozhodovacie procesy pri formovaní statégie sú jedinečné a neopakovateľné;
 všeobecnosť a konkrétnosť
• taktika vyžaduje podrobnú analýzu stavu a pôsobenia faktorov,
• stratégia vyžaduje zohľadniť všeobecnejšie vzťahy a súvislosti, presadiť dôležité
zámery a ciele často na úkor zámerov a cieľov druhoradých.