Transcript Rómska rodina - tradície

Rómska rodina
Tradície
Mgr. Marián Pramuka
Rómska rodina- tradičné zvyky Rómov
1.časť členovia rodiny








Rómska rodina („familia“)je početnejšia,
spolu bežne žijú tri i štyri generácie.
Hlavou rodiny je otec – dad,
v rodine má rozhodujúce slovo.
Žena, matka – daj
zabezpečuje každodenné potreby
a obživu, stará sa o výchovu detí.
Muž i žena sú málokedy zamestnaní.
Väčšinou poberajú od štátu sociálne
dávky.
Dieťa – o čhavo, je najvyššou hodnotou.
Deti v rómskej rodine nemajú vždy
rovnaké postavenie.
Pre súrodencov je baro phral
/veľký brat/ autoritou rovnako ako otec.
Najstaršia sestra bari phen
sa stará o súrodencov.
Významnú úlohu pri výchove detí majú

Pokiaľ slovenskú rodinu tvoria
väčšinov dve až tri generácie
Muž a žena majú v rodine
rovnaké postavenie.
Muž aj žena obyčajne
pracujú. Materskú dovolenku čerpá obvykle žena.
 Všetky deti majú v rodine
rovnaké postavenie. Rovnako sa
podieľajú na prácach v
domácnosti.
Obidve rodiny milujú svoje deti.
Rodičom nadovšetko záleží na
tom, aby boli nasýtené, zdravé,
veselé, spokojné a šťastné.
starí rodičia-e phure dada.
Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov
2.časť zasnúbenie - mangavipen








V minulosti Rómovia neveľmi dbali o uzavretie sobáša.
Pre mladých ľudí, ktorí sa mali radi, usporiadali mangavipen
/pytačky/
Rodina mládenca navštívila rodinu budúcej nevesty a vzájomne
sa pohostili.
Keď obaja mladí sľúbili, že sa budú mať radi a budú spolu dobre
nažívať, vážený muž z osady - čhibalo alebo niekto z rodiny
ženícha, najčastejšie krstný otec, im zviazal šatkou prekrížené
zápästie a do dlaní im nalial víno.
Potom, čo ženích vypil víno z dlane nevesty a nevesta z dlane
ženícha, sa pobozkali. Od tej chvíle boli považovaní za manželov.
Sobáš a veľkú svadbu (báro bijav) usporiadali až neskôr, keď
si našetrili potrebné peniaze a keď mali spolu už aj jedno-dve deti.
Rómovia ponúkajú svadobným hosťom všetko čo doma mali a boli
ochotní sa aj zadĺžiť, len aby hostia boli dostatočne uctení a pohostení.
Nevesty (terňi bori), zvyčajne nasledujú svojho muža do domu
jeho rodiny.
Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov
3.časť krstiny











Rómovia veľmi dbajú na to, aby bolo dieťa čo najskôr pokrstené.
Do krstu dieťatku hrozilo veľa nebezpečenstiev. Mohla ho
vymeniť (te vičarinel) zlá vizbaba a na jeho miesto podstrčiť
zlé dieťa (preparudo).
Aby sa zabránilo výmene, matka dávala dieťaťu pod podušku
hrebeň alebo iný kovový predmet.
Romano nav (rómske meno) dostáva dieťa až neskôr, pretože
sa čaká až si matka i ostatní príbuzní budú istí, že našli to pravé.
Dovtedy dieťaťu hovoria Čhavoro (dieťatko), Cinkoro (maličký) a podobne.
Aby sa uhranutiu zabránilo, uväzuje sa dieťaťu okolo ruky indraľori (ochranná červená
nitka alebo stužka), čo je obdoba pôvodného indického zvyku.
Zvláštnu úlohu zohrával prvý kúpeľ dieťaťa. Do vaničky s vodou nahádzali mince, aby
dieťa bolo šťastné a bohaté. Po kúpaní dieťa natreli masťou a dôkladne ho namasírovali.
Pri hodnotení dieťaťa sa Rómovia zameriavajú na oči, farbu pleti a vlasy. Vlasaté dieťa s
veľkými očami a svetlou pleťou bolo považované za najkrajšie.
Aj medzi sebou sa Rómovia kastujú na čiernych a bielych. Keď je dievča prezývané
Papin (Hus), nejde o nadávku, ale o vyjadrenie obdivu svetlej farby pleti.
Dieťaťu do jedného roka sa nesmú strihať vlasy ani nechty (matky ich deťom obhrýzajú).
Aby dieťa neonemelo, nesmie sa dívať do zrkadla a hrať sa s bábikou.
Do krstu je dieťa v matkinej posteli. Potom ho položia do kočíka, v ktorom však predtým
bolo dieťa . Keď dieťa v kočíku nie je, nesmie sa s ním hojdať, aby potom neplakalo.
Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov
4.časť Úmrtie v rodine
Veľký smútok zavládol v osade vtedy, keď niekto zomrel.
• V dome mŕtveho zakryli alebo zvesili zrkadlo.
• Do truhly dali mŕtvemu najkrajšie šaty i jeho obľúbené
predmety.
• Každý, kto sa prišiel s nebohým rozlúčiť, položil na neho
ruku a poprosil ho o odpustenie.
• Od chvíle úmrtia až do pohrebu Rómovia boli stále pri
mŕtvom: cez deň ženy, v noci ich vystriedali muži.
• Čas pri vartovaní (vartišagos) si krátili rozprávaním starobylých rozprávok a príbehov zo života zosnulého.
• Verili, že jeho duša je stále prítomná. Až keď v deň
pohrebu vyniesli truhlu z domu a trikrát ňou zaklopali o
prah, uverili, že duša navždy odišla.
• Mŕtvy sa však vraj mohol po istom čase vrátiť a svoju
návštevu mohol dať najavo vo sne, ohlásiť sa buchnutím dverí, krokmi alebo zanechať iné viditeľné znamenie.
• Rómovia sa mŕtvych báli a snažili sa urobiť všetko preto,
aby sa už nevracali a nerušili ich pokoj v ďalšom živote.
Pracovný list k Rómska rodina – tradičné zvyky Rómov
Zakrúžkuj správnu odpoveď.

Hlavou v rómskej rodine je:
A/ starý otec – phuri dad
B/ otec – dad
C/ matka – daj
 Pre rómsku ženu je najvyššou hodnotou mať:
A/ peniaze
B/ prácu
C/ deti
 Je to správne ak muž žene nedovolí študovať, zamestnať sa alebo ju fyzicky napáda?
A/ ak jej to nevadí
B/ nie je to správne
C/ áno je to správne, má sa venovať deťom
 Medzi deťmi má najvyššie postavenie:
A/ najstarší brat - baro phral
B/ najstaršia sestra - bari phen
C/ všetci majú rovnaké postavenie
 Urči poradie/1.2.3./
... sobáš ... krstiny ... pytačky ...
 V dome mŕtveho Rómovia zakryli:
A/ posteľ
B/ zrkadlo
C/ truhlu
Bibliografia
 MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre
multikultúrnu výchovu, Nadácia Milana Šimečku,
2006
 www.referaty.sk
zvyky a obyčaje Rómov...
 www.google
Kto sú Rómovia, Rómska rodina, Rómska rodina a
miesto rómskej ženy v nej, Rómska rodina – deti a
rodičia, Rómska rodina