Transcript Multikultúrna výchova (tiež Interkultúrna výchova (IKV)

Interkultúrna výchova
(IKV - pojem Európskej únie)
(v minulosti
Multikultúrna výchova)
• Základné pojmy
• Východiská a kritika multikulturalizmu
• Vybrané ciele
• Realizácia IKV
• Špecifiká niektorých minoritných
skupín žiakov u nás
- globalizácia súčasného sveta 
- globálny problém – kultúrna a sociálna diverzita
-masová mobilita, migrácia pracovnej sily, kapitálu, technológií,
kultúr  riziko zvyšovania sociálnej nerovnosti, kultúrnych,
náboženských, rasových, etnických konfliktov, politickej
fragmentácie ...
- ideály kultúrnej jednoty národných celkov budované po
stáročia ( etnocentrizmus) konfrontované so súčasnou
realitou diverzity v spoločnosti
Kľúčová kategória – diverzita
(diversus = rôzny, iný nerovnaký, opačný... nepriateľský)
 rozmanitosť, rôznorodosť, pluralita.... môže viesť k:
k prospešným dôsledkom
k škodlivým dôsledkom
 nutnosť hľadať riešenia a najvhodnejšie stratégie
spolunažívania v diverzifikovanej spoločnosti, nutnosť
dospieť k etickému koncenzu  IKV
Základné pojmy
Kultúra
a) Širšie poňatie
- materiálne výsledky ľud. činnosti (obydlia, nástroje, odevy, plodiny,
priemysel...), duchovné výtvory (umenie, náboženstvo, morálka, zvyky,
vzdelávacie systémy, politika, právo...)
b) Užšie poňatie
- vzťahuje sa k správaniu ľudí – zvyky, symboly, komunikačné normy,
jazykové rituály, hodnotové systémy, tabu...
Kultúrne vzorce
- naučené a záväzné schémy pre správanie v štandardných situáciách,
navonok vystupujú v podobe zvykov, mravov, zákonov a tabu.
Enkulturácia (kultúrna transmisia)
- formálne aj neformálne osvojovanie si kultúrnych noriem a skúseností v
priebehu ontogenézy
Akulturácia
- soc. proces, pri ktorom dochádza ku kultúrnym zmenám na základe styku
dvoch či viacerých kultúr – zahŕňa preberanie prvkov z jednej kultúry a
vylučovanie iných, či ich pretváranie
Integrácia (inklúzia)
- vedie k zjednoteniu, súladu, kohézii rôznych sociálnych skupín
- predpokladá vzájomné spolužitie, spoluprácu, rešpektovanie sa
- vytvára podmienky pre začlenenie rôznych skupín do majoritnej spoločnosti
Asimilácia
- postupné včleňovanie jedného etnika a jeho kultúry do inej – znaky pôvodnej
kultúry sa strácajú a sú nahrádzané znakmi dominantnej kultúry
- pri nenásilnej, prirodzenej asimilácii môže dochádzať aj k vzájomnému
obohacovaniu
Xenofóbia
- odpor, nepriateľstvo ku všetkému cudziemu, strach, nedôvera k nemu
Kultúrny relativizmus
- prístup, ktorý predpokladá, že jednotlivé kultúry predstavujú jedinečné a
neopakovateľné sociokultúrne systémy, ktoré je možné popísať a pochopiť len v
kontextu ich vlastných hodnôt, noriem, ideí
Etnocentrizmus
- tendencia poznávať, hodnotiť a interpretovať okolitý svet len z perspektívy kultúry
vlastného etnického spoločenstva
Stereotypy
- predstavy, názory, postoje o triedach ľudí, o skupinách, objektoch, ktoré sú
v podstate šablónovitým spôsobom vnímania a posudzovania toho, k čomu
sa vzťahujú, nie sú produktom priamej skúsenosti človeka, získavajú sa a
udržiavajú sa tradíciou
Predsudky
- predpojatosť, názorová strnulosť, emočne nabitý, kriticky nezhodnotený
úsudok a z neho vyplývajúci postoj, názor prijatý jedincom alebo skupinou.
- majú 3 komponenty :1) kognitívny (stereotypy...),
2) afektívny (postoje, v ktorých sa odráža
hodnotenie)
3) behaviorálny (diskriminácia v správaní
so skupinami...)
- čím početnejšia je určitá etnická minorita (napr. prisťahovalci), tým vyššie
napätie, obavy a predsudky vznikajú v majoritnej spoločnosti
- redukcia predsudkov – hypotéza kontaktu
Východiská IKV
•
•
•
•
vychádza z teórií multikulturizmu (transdiscipl. odbor, skúma rôzne
aspekty kultúrnej plurality)
výchova, ktorá reflektuje hodnotnosť všetkých kultúr a pozitívne
postoje ku kultúrnym odlišnostiam
zdôrazňuje princípy tolerancie, interakcie, reciprocity a dialógu
rešpektuje vzájomné ovplyvňovanie a možnosti obohacovania
kultúr, podporuje ich otvorenosť a vzájomné sa stretávanie vo
výchovnom prostredí
Príčiny multikulturalizmu:
- globalizácia, regionalizácia, individualizácia, mobilita pracovnej sily,
emigrácia, imigrácia, rast uvedomovania rôznych sociálnych skupín,
uvedomovanie a uzákoňovanie ľudských práv.
Multikulturalismus je:
- stav spoločnosti, v ktorej vedľa seba žijú rôzne sociokultúrne skupiny so
špecifickými systémami inštitúcií, tradícií, postojov a hodnôt
- proces, pri ktorom dochádza k výmene kultúrnych statkov, k vzájomnému
ovplyvňovaniu kultúrnych systémov a prípadne k vytváraniu nových
systémov
- vedecká teória, ktorá sa zabýva rôznymi aspektmi sociokultúrnej
rozmanitosti
- spoločenský ciel - vedomé úsilie o vytvorenie pluralitnej spoločnosti
zahrnujúcej množstvo odlišných sociokultúrnych skupín
Multikultúrny znamená len koexistenciu aspoň dvoch kultúr (resp.
sociokultúrnych skupín, minorít a majorít) vedľa seba, ale neimplikuje
ich vzájomné vzťahy. Z tohoto pohľadu je už dnes každá spoločnosť,
každý štát, multikultúrny.
Interkultúrny (lat. inter = medzi) zahrnuje medzikultúrnu vzájomnosť,
vzájomné interakcie a vzťahy odlišných sociokultúrnych skupín.
Východiská multikulturalizmu
- postmodernizmus – koncept kultúrneho relativizmu
Kritika multikulturalizmu
- zlyhávanie politiky multikulturalizmu v Nemecku, Holandsku...
- „prezlečený marxizmus“
- kritika ľavicového liberalizmu .... hrozba morálneho relativizmu 
nestabilita spoločenského systému

Možné riešenia
– zdôrazňovanie občianskeho princípu,
- nechápať koncept kultúry staticky, ohraničene,
- nezdôrazňovať rozdiely ale spoločné záujmy,
- tolerancia, princíp neubližovania,
- dialóg je možný na základe vzájomného poznávania.
Vybrané ciele IKV
(pozri Vališová, Kasíková a kol., 2007)
Vedomosti
Poznať sociohistorické zakotvenie svojej skupiny, rozumieť
svojmu sebapoňatiu, poznať zakotvenie a život ostatných
kultúr;
Hľadať možnosti vzájomného obohacovania, uvedomovať si
dôsledky nacionalizmu, predsudkov, genocíd;
Zručnosti
Kriticky uvažovať o svojej identite a postojoch k ostatným, o
udalostiach, o prejavoch iných skupín;
Vedieť hľadať príčiny predsudkov a diskriminácie, hľadať
cesty, ako proti ním bojovať;
Vedieť diskutovať, spolupracovať, riešiť konflikty;
Postoje
Rešpektovať a uznávať hodnotu prejavov všetkých kultúr,
uznávať a rešpektovať rovnaká ľud. práva;
Byť ochotný zdieľať priestor s druhými, byť ochotný
redefinovať vlastné sebapoňatie, byť zodpovedný za svoje
správanie, potierať diskrimináciu.
Realizácie IKV
- IKV sa má premietať do celého života školy, má
zasahovať do rôznych predmetov (nie len jednorazové
akcie)
Postupnosť pri realizácii
1. tolerantný prístup k iným kultúram
1. empatický prístup
2. aktívna participácia
Prostriedky IKV
- projektové vyučovanie, problémové metódy, skúsenostné
vyučovanie, učenie hrou, dramatickovýchovné metódy,
prednášky, diskusie....
Pokyny k aplikácii interkultúrnej výchovy
1.
Informácie o iných kultúrach vždy porovnávať s
vlastnou
2.
O cudzích kultúrach nehovoriť len teoreticky
3.
Doviesť žiakov k ujasneniu si vlastných postojov k
iným národnostiam a rasám
4.
Xenofóbia je prirodzená reakcia na nové – treba
poskytnúť čas na zmenu vzťahu, postojov k minorite,
cudzincom, umožniť pozitívnu skúsenosť a náhľad
5. Učiť deti kritickej analýze
6. Učiť interkultúrnej senzitivite
7. Porozumieť základom cudzieho jazyka
8. Uvádzať, ako sa môžu kultúry vzájomne ovplyvňovať
9. Uvedomiť si, že žiaci cudzinci môžu mať s premenou
svojej identity a s ambivalentnými vzťahmi k vlastnej a
slovenskej kultúre osobnostné a vývinové problémy
Od poznania seba k poznaniu druhých
Výskum Geerta Hofstedeho (66 národností, 55 krajín)
 dimenzie národnej kultúry
+
Mocenský odstup
Malajzia, Filipíny, Mexiko, Francia,
Turecko
+
+
Rakúsko, Dánsko, Írsko, Nový
Zéland
Individualizmus – kolektivizmus
USA, V. Británia, Kanada,
Austrália, Belgicko, Holandsko
-
Quatemala, Ekvádor, Pakistan,
Indonézia, Portugalsko
Maskulinita – feminita
Japonsko, Rakúsko, Taliansko,
Švajčiarsko, Mexiko
-
-
Švédsko, Nórsko, Dánsko,
Holandsko, Fínsko
+
Vyhýbanie sa neistote
Grécko, Portugalsko, Japonsko,
Belgicko
+
-
Singapur, Dánsko, V. Británia,
Hongkong
Dlhodobá – krátkodobá orientácia -
Čína, Japonsko, Hongkong,
Južná Kórea
Dimenzia
Index vzdialenosti moci
Index individualizmu
Index maskulinity
Index vyhýbania sa neistote
Index dlhodobej orientácie
Pakistan, Nigéria, Kanada, V.
Británia, USA
Slováci
Česi
IKV a inklúzia minoritných spoločenstiev
Menšina (minorita) - skupinu ľudí, ktorá je oproti väčšinovej spoločnosti v
početnej nevýhode
V užšom zmysle - skupina ľudí, ktorá sa od väčšinovej spoločnosti
odlišuje určitými kultúrnymi, fyzickými, ekonomickými znakmi alebo
spôsobom správania sa, vedením životného štýlu alebo životných
názorov
Typy menšín:
• národnostná - odlišuje sa od druhých občanov najčastejšie spoločným
etnickým pôvodom, jazykom, kultúrou a tradíciami, a
prejavuje vôľu byť považovaná za národnostnú menšinu
za účelom zachovania svojej svojbytnosti
• rasová – biologický, antropologický pojem (najčastejšie predsudky,
nesprávne stotožňovaná s kultúrnymi odlišnosťami)
• etnická - zdieľa spoločnú kultúrnu tradíciu a pocit identity – spol. jazyk,
náboženstvo, zvyky, často odlišná telesnými znakmi, vznikla
ako výsledok medzinárodnej migrácie (pr. Rómovia...)
• kultúrna menšina - odlišuje sa štýlom života, hodnotovým zameraním,
nemusí ísť o etnicky odlišnú skupinu (pr. sekty...)
• jazyková, politická.......menšina
Menšina v škole
- základný problém – skĺbenie požiadaviek školy s toleranciou
a rešpektom k menšinám (??? asimilácia alebo integrácia)
Výskumy – u mnohých učiteľov prevažujú asimilacionistické postoje (t.j.
povinnosťou žiaka je vyhovovať požiadavkám školy a rodina ho
má na to pripraviť)
Niektoré problémy integrácie menšinových žiakov:
- iné kultúrne zázemie, hodnoty, zvyky, vzorce správania →
prežívanie konfliktov s majoritným prostredím
- nedostatočné zvládnutie vyučovacieho jazyka
- pamäť a pozornosť (vplyv sociálneho prostredia)
- problém kritéria „školská úspešnosť“
- súťaživá klíma v škole (súťaž je v niektorých kultúrach
neslušná)
- chápanie významu vzdelania
- orientácia v čase a priestore
- nároky na autoregulačné procesy (správanie)
Odlišnosti Rómov
Z histórie Rómov
- pôvodná domovina (India – etnikum Domovia) – odlišné prírodné aj spoločenské
podmienky
- podrobenie pôvod. obyvateľstva Indoárijcami  kastovný systém 
najnižšia kasta  monoprofesnosť kást  kočovníctvo  migrácia až mimo
územia Indie  Mezopotámia, Blízky východ  Turecko (12.-15. st.)
 Malá Ázia, Balkán  poč. 15. stor. Rómovia v západnej Európe
spočiatku prijímaní (kajúci sa pútnici, prinášali nové remes. technológie kováčstvo, kotlárstvo..., „handlovanie“, hádanie z ruky, liečiteľstvo, muzikanti,
tanečníci)
-16. stor. – počiatky prenasledovania Rómov - cudzorodý prvok (vplyv podobnosti
s Turkmi..., Tatármi, negatívne skúsenosti, náboženské dôvody) – tvrdé tresty –
popravy, galeje, deportácie...
- vlády Márie Terézie a Jozefa II. - snahy o asimiláciu Rómov
- život v separovaných skupinách (skupinové a neformálne
normy nie vždy v súladu s majoritným obyvateľstvom)
- majorita je pre nich cudzia, skôr nepriateľská skupina
- Rómovia netvoria jednotné etnikum, štiepia sa na množstvo skupín –
kmeňov (Olašskí Rómovia, Sintovia v Nemecku, Manušovia vo
Francúzsku, Gitanos, Kale v Španielsku, Romaničel (v Anglicku a
USA). apod.)
Róm vs. cigán
Róm – muž, človek...manžel, romňi – rómska žena, manželka
- súvis s indickým „dom“, „dum“ (domra = bubon) – človek nižšej kasty,
ktorý sa živí spevom a hudbou
Cigán – pravdepodobný pôvod slova10. stor. – Grécko
- athinganos (maloásijska sekta, zabývajúca sa veštením)  znamená
nedotknuteľný
- odvodené z perského ciganč (hudobník, tanečník) nebo asinkan (kováč)
 uznesenie na 1. medzinárodnom kongrese Rómov v Londýne (1971)
- oficiálne označenie tejto etnickej skupiny - Rómovia
Rómska rodina
- široké rodinné spolužitie viacerých generácií
- orientácia na skupinu, vzájomná solidarita, hierarchia, úcta k starším (ale aj
slovo dieťaťa má rovnakú váhu), podriadenie sa skupine
- rodina je pre Róma svet - každý má svoje miesto v zložitom príbuzenskom
systéme, ktorý má svoje pravidlá
- pravidlá rodinného systému sú považované za zákon
- deti nie sú vedené k samostatnosti
- veľa potomkov
- súrodenecká výchova – o mladšie deti sa stará zväčša staršia sestra
- vzťahy rodičov k deťom diferencované, malá rivalita medzi súrodencami
- pôvod „životnej filozofie“ – indické kasty  spoločenský vzostup je možný až
v rade nasledujúcich životov – životné pomery sú nemenné  fatalizmus,
nedostatok zmyslu pre budúcnosť
Príčiny niektorých problémov v škole
Jazyk – veľa citosloviec, onomatopoí, mnohoznačné slová 
 pokiaľ učiteľ učebnú látku neprežíva, nie je empatický, rómske dieťa veľa
nepochopí
Štrukturácia času - zaujatosť súčasnosťou, nekritické hodnotenie minulosti
(sprítomnelá minulosť - afekt. reakcie)...
Štrukturácia priestoru – vnímanie globálne, nie analytické, intuícia
Klamanie - súvisí s nižšou schopnosťou rozlišovať realitu, spomienky, fantáziu
a sny - pre nás je pravda kategóriou logickou pre Rómov morálnou
- vnútorná skutočnosť rovnako dôležitá ako vonkajšia
Disciplína a poriadok – iné návyky
- rómske deti sú dlhšie obsluhované - nesamostatné
- dieťa – rovnocenný účastník hovorov v rodine  pôsobí nevychovane
- deti nie sú vedené k odloženiu pôžitkov – t.j. základ sebadisciplíny (
Akademický úspech pre Rómov nemá význam  nízka úroveň vzdelania je
potom dôvodom vysokej nezamestnanosti
DROMUS (Zelina,2004) – systém zlepšenia
vzdelávania minorít a sociálne znevýhodnených skupín
D – dochádzka do školy
R – riadenie systému
O – obsah vzdelávania
M – špecifické metódy – individuálne vzdelávacie programy
U – učiteľ je rozhodujúcim činiteľom
S – supportívny, podporný systém edukácie
Vietnamské etnikum
Príchod Vietnamcov na Slovensko
1) 50. roky - pomoc ČSSR povojnovému Vietnamu
2) po r. 1989 - spontánna ekonomická migrácia
Súčasný stav
- počet Vietnamcov s trvalým pobytom v SR – 3 000 + azylanti a nelegálne
žijúci  3 skupiny
A) absolventi VŠ, SŠ a pracovníci, ktorí založili rodinu s miestnym
občanom ( bezproblémová integrácia)
B) neskorší príchod (podnikateľské zámery)
 väčšina Vietnamcov v SR dobre integrovaná ekonomicky, avšak
nie sociálne a kultúrne
C) druhá generácia A skupiny – „banánové deti“ (plná asimilácia)
- súdržné rodiny, široké príbuzenské vzťahy
Niektoré zvyky
- pozdrav – podaná ruka podržaná v dlaniach oboch rúk
po pozdravu je slušné pýtať sa podrobne na zdravie rodiny
samozrejmosťou je dávanie darčekov
„ste pekný, tučný“ = vyzeráte blahobytne, iste sa vám dobre darí
dôležitosť nonverbálnej komunikácie
- úsmev, smiech - ruky v bok –
- ruky prekrížené na prsiach –
- dlhý necht na malíčku ľavej ruky
- dôraz na slušné oblečenie pri formálnych kontaktoch
- človek „stráca tvár“, vážnosť, keď- dáva voľný priechod citom (kričí,
rozčuľuje sa...)
- keď niekoho verejne kritizuje (poníži druhého aj seba)
- učiteľ sa teší dobrému spoločenskému postaveniu
-
Ľudia z blízkeho východu
- k krajinách EU asi 15 mil. moslimov (3x vyššia pôrodnosť)
- rozsiahlejšie a pevnejšie rodinné a rodové zväzky
- ideály súdržnosti, širšieho kolektívneho záujmu, rodiny,
úcta k starším
- silná autorita muža - otca
- práva žien odlišné od práv mužov
- pribúdajú iniciatívy zdôrazňujúce rešpekt k ľudským
právam
- Západ – islamofóbia (tendencia vytvárať obraz nepriateľa
v islamu)
- Islam – vnútorne rozrôznený - extrémizmus, terorizmus
väčšina moslimov odsudzuje – zrada a urážka viery
- časť arabov vyznáva kresťanstvo
Kultúrne tradície
Korán (veľa prvkov z Mojžíš. zákona)
Šaría – islamské právo – prísny mravný kódex
- zákaz jesť bravčové mäso, krv, mäso nečistých zvierat
- zákaz alkoholických nápojov, drog, hazardných hier
- prísna morálka vo vzťahu mužov a žien
(zákaz predmanželského sexu, hidžáb... - liberálne prístupy v Sýrii, Libanonu,
Tunisku, zákaz v Turecku... rozdiely medzi mestom a vidiekom)
Kalendár – medzinárodný aj lunárny (mesiace 29 a 30 dní  asi o 11 dní kratší rok)
- letopočet začína od hidžry - t.j. od roku 622
Ramadán Íd al–fitr – sviatok ukončenia postu – 1. šawwál (10. mesiac)
- trvá 3 dni – doba vďakyvzdania za to, že Boh umožnil Moslimom dodržať
post a prepáčil priestupky - blahoželania, darčeky...
Hadždž - bohoslužby nie v nedeľu ale v piatok
- kresťania z oblasti Blízkeho východu slávia kresťanské sviatky podľa kalendára
východných cirkví (vianoce - 6.1.)
Literatúra:
BENDLÍKOVÁ, M., ed. 2008. Medzikultúrny dialóg a migrácia.
Prešov: Vydavateľstvo Martina Vaška. 161 s. ISBN 978-807165-735-4
KLAČANSKÁ, Z. 2007. Multikulturalizmus. In Distance. Revue
pro kritické myšlení. č.1 http:/www.distance.cz
MULTI-KULTI na školách: Metodická príručka pre multikultúrnu
výchovu, Nadácia Milana Šimečku, 2006,
http://multikulti.sk/dok/
PRŮCHA, J. 2007. Interkulturní psychologie. Praha: Portál, 220
s., ISBN 978-80-7367-280-5
ŠIŠKOVÁ, T. ed. 2008. Multikulturní výchova v praxi. Praha:
Portál, 273 s. ISBN 978-80-7367-182-2
VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2007. Pedagogika pro
učitele. Praha: Grada, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0
VIŠŇOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V. a kol. 2001. Základy školskej
pedagogiky. Bratislava: IRIS, 227 s., ISBN 80-89018-25-4
ZELINA, M., 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra.
Bratislava: SPN, 231 s. ISBN 80-10-00456-1