Transcript Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku

Hodina vedy
Koncentračné tábory 20. storočia v
Európe a na Slovensku
Spoločenskovedný ústav SAV
Metódy historického výskumu
archívny výskum
denné správy, hlásenia,
revízne kontroly,
pracovné výkazy o
výkone zaradencov,
štatistiky o ich počte,
atď., v menšej miere sú
dôležité ich osobné spisy
a listy
oral history
svedectvá internovaných
osôb, ktoré tábor prežili a
vedia ponúknuť
súčasným ľuďom
základnú predstavu o
živote v nich
archeologický výskum
v prípade zničených
objektov napomáhajú
vykopávky, analyzujúce
polohu jednotlivých
budov a ciest tábora
Košický židovský cintorín, 2008
Internačné (koncentračné) tábory
 zariadenia pre masové sústredenie (koncentráciu) veľkého počtu
nepohodlných osôb - politických odporcov, postihnuté osoby,
príslušníkov etnických menšín - bez súdneho procesu
 ich prvotným účelom nie je trest prácou, ale vytvorenie
neslobody, obmedzenie pohybu a neustály dozor
 vo všeobecnosti sa delia na:
1.
2.
3.
4.
5.
sústreďovacie
pracovné
odsunové
zaisťovacie
vyhladzovacie tábory
História
 19. storočie: USA (pre Indiánov), na Kube a
Filipínach (počas Španielsko-americkej vojny)
 termín „koncentračný tábor“ sa prvýkrát objavil v
druhej búrskej vojne (1899-1902)
- po vzniku ZSSR v roku 1922: GULAG (glavnoje upravľenje ispraviteľno
trudovych lagerei i kolonii)
- počas existencie nemeckej Tretej ríše
 po skončení vojny získali pejoratívne označenie a
využívali sa v obmedzenej miere, hlavne počas
vojnových konfliktov, zároveň sa stali špecifickým
druhom masovej perzekúcie osôb v 20. storočí
Tábory na území ZSSR
 20. roky: mocenský nástroj komunistickej vlády, od 30. rokov išlo






už o trvalú zložku štátneho systému
1924, nástup Stalina - „čistky“ skutočných, domnelých alebo len
predpokladaných nepriateľov režimu
lacná pracovná sila
filtračné, nápravno-pracovné, výrobné, internačné,
koncentračné tábory alebo zvláštne osady (20 000)
likvidácia etník a národností ZSSR (Arménov, Ukrajincov,
Čečenov, Ingušov, Kazachov, Tatárov, kozákov a Moldavcov)
po 1945 – odsun z oslobodených území, 60. roky úpadok a
využitie pracovných stredísk, v 80. rokoch zánik
Alexander Solženicyn – Súostrovie GULag (dr. Ivan Kováč)
Rozmiestnenie táborov v ZSSR
Tábor na Soloveckých ostrovoch
 „matka všetkých Gulagov“
(1923) - „Severné tábory
zvláštneho určenia“
 1929: Naftalij Aronovič
Frenkel -projekt pracovných
táborov, o rok neskôr
väznených 170 000 ľudí
 výstavba Bielomorského
kanála v rekordnom čase
(1931-33)
 „z trestanca musíme dostať
všetko v prvých troch
mesiacoch – potom ho už
nepotrebujeme“
Využitie zaradencov v Gulagoch

Kaspické jazero (Astrachaň,
Volgograd), územie dnešnej Ukrajiny
(Kuzbas), tiež Arménsko a Gruzínsko

za polárnym kruhom napr. Vorkuta,
pri rieke Norilsk Norillag alebo Inta,
Nová Zem a pri Semipalatinsku
(Kazachstan) - atómové pokusy

1931: organizácia Dalstroj pre
výstavbu ciest a ťažbu zlata na
Sibíri, združovala viacero táborov,
najďalej Čukotka a pri hraniciach s
Čínou, Vladivostok, Chabarovsk a
prístav Vanino, gulagom v gulagu bol
nazývaný tábor v Ojmiakone

Jenisejstroj mal svoju základňu pri
Krasnojarsku
 na východ od mesta Jakutsk smerovala kolymská cesta cez známy
tábor Sevvostlag do Kolymskej oblasti a cez prístav Magadan putovali
zaradenci na Kamčatský polostrov
 Bajkalsko-amurská magistrála, tzv. Projekt storočia, sa napájala
na hlavnú transsibírsku vetvu
Tábory v Nemecku
 slúžili pre izoláciu politických odporcov a nepriateľov režimu
(komunistov, sociálnych demokratov a ľudí, ktorí im pomáhali) väznice nedokázali ubytovať obrovský počet zaistencov
 v počiatkoch išlo aj o zaradzovanie homosexuálov, asociálnych
živlov, Rómov a po vydaní Norimberských zákonov aj Židov
 okrem nich stavali i pracovné osady pre lacnú pracovnú silu z
podrobených štátov, hlavne tzv. ostarbeiterov z územia
Sovietskeho zväzu
 predpokladá sa, že na území Nemecka neboli nikdy postavené
vyhladzovacie tábory
Zoznam nemeckých koncentračných a vyhladzovacích
táborov
Nemecko
Rakúsko
Arbeitsdorf
Bergen – Belsen
Breitenau
Buchenwald
Dachau
Flossenbürg
Hinzert
Kaufering
Malchow
Mittelbau – Dora
Neuengamme
Nieder
Oranienbürg
Osthofen
Ravensbrück
Sachsenhausen
Mauthausen
Gusen
Ebensee
Územie ZSSR
Janowska (Ukrajina)
Maly Trostenec
(Bielorusko)
Juhoslávia
Banjica (Srbsko)
Jasenovac (Chorvátsko)
Sajmište (Srbsko)
http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Nazi-German_concentration_camps
Poľsko
Belzec
Chelmno
Gross Rosen
Majdanek
Osvienčim
Plaszów
Sobibor
Treblinka
Varšava
Pobaltské štáty
Kaiserwald
Kauen
Klooga
Salaspils
Vaivara
Rozmiestnenie nemeckých táborov
Dachau
 spočiatku bol orientovaný na politických nepriateľov, po
vypuknutí vojny aj na Židov a predstaviteľov cirkvi (prešlo
ním asi 200 000 zaradencov)
 odhaduje sa, že v ňom zomrelo 25 000 ľudí (choroby, hlad,
vyčerpanie)
 oslobodený 29. apríla 1945 postupujúcou americkou
armádou
 obohnaný prísne stráženým opevneným múrom, mal
veliteľské stanovisko, obytnú časť s barakmi, ubytovne pre
jednotky SS, ošetrovňu, krematórium, strážne veže,
železničnú trať, cesty, sklady, úkryty, atď.
Tábory v Protektoráte Čiech a Moravy
 na území Čiech vyhladzovacie tábory neexistovali, zaradenci
posielaní do iných táborov alebo pracovných osád v Nemecku
 odporcovia režimu, Židia, väzni v ochrannej väzbe, zločinci,
asociálne živly, a pod.
 najviac táborov patrilo pod Flossenbürg (Lešany, Litoměřice,
Holýšov), Gross Rosen (Rychnov, Poříčí, Bílá Voda) a
Osvienčim
 od apríla 1939 asi 50–55 koncentračných a židovských táborov,
samostatnou kapitolou sa stal Terezín
Terezín

vznikol 24. 11. 1941 ako riešenie
židovskej otázky, ktorú mal na
starosti miestodržiteľ Reinhard
Heydrich (od 27. 9. 1941)

konferencia vo Wannsee (20. 1.
1942): sústreďovanie Židov, hlavne
starých ľudí rôznych národností, a
prominentných osôb

v Hlavnej pevnosti sa nachádzalo
židovské geto, v Malej vytvorilo
gestapo trestnicu pre politických
väzňov

odtiaľ putovali do vyhladzovacích
táborov v Poľsku a na východe,
táborom prešlo 156 000 osôb a
predstavoval hraničný bod medzi
Protektorátom a územím Nemecka
Treblinka
 prvý tábor operácie Reinhard,




spočiatku pracovný útvar, od
júla 1942 vyhladzovací
likvidácia hlavne poľských Židov
privážaných z varšavského
geta, miest a ďalších táborov
Treblinka I - ubytovne, sklady,
príjem zaradencov, Treblinka II plynové komory
v súčasnosti sa hovorí o 750
000 obetiach (po Osvienčime
druhý najničivejší objekt)
august 1943: vzbura, zhoreli
budovy, vojaci postrieľaní, o
krátky čas tábor zrušený
Sobibor a Belzec
Sobibor ležal v regióne Lublin a bol
dokončený v máji 1942.
 Október 1943: uskutočnené
úspešné povstanie a zakrátko tábor
zrušený.
 Odhaduje sa, že v ňom za jediný
rok zomrelo asi 200 000 Židov,
zajatcov a Rómov, otrávených
oxidom uhoľnatým z benzínového
motora, ktorý do komôr viedli
trubičky.
________________________________
 Belzec: situovaný na hranici
dištriktov Lublinu a Halíče od konca
roka 1941.
 Do decembra 1942 v ňom zomrelo
434 000 Židov, Rómov a poľských
civilistov, použitý oxid uhoľnatý.
 Tvrdí sa, že tábor prežili iba dvaja
ľudia, v roku 1943 ho uzavreli.

Majdanek




slúžil ako pomocný tábor pre predošlé tri, uskladňoval materiál, majetok a veci po
mŕtvych Židoch
v rokoch 1943–1944 sa popravy uskutočňovali pomocou kryštálov plynu Zyklon-B
ako prvý zo známych koncentračných táborov v júli 1944 oslobodený Sovietmi
Nemci pri evakuácii spálili krematórium a tak sa z tábora stal najutajenejší objekt
Holocaustu, popravených okolo 78 000 obetí, 59 000 z nich Židia
Chorvátsko a Srbsko

Jasenovac: január 1942, tvorilo ho 5
objektov o rozlohe 240 km
 Najviac etnických Srbov, potom Židov,
partizánov, antifašistov a Rómov.
 Ustašovci likvidovali manuálne,
ostatných spaľovali alebo dávali do
plynových komôr (Zyklon-B a oxid
siričitý).
 v apríli 1945 vzbura, v roku 1998 bol
počet obetí stanovený na 49 600 osôb.
–––-––––––––––––––––––––––––––––––
 Sajmište: pri Belehrade, funkčný v
rokoch 1941–1944
 Počet zaradených sa pohyboval okolo
100 tisíc. Išlo hlavne o srbských
politických odporcov, Židov a Rómov.
 Oxid uhoľnatý zo starých dodávok si
vyžiadal asi 50 000 ľudských životov.
Židovské pracovné tábory na území Slovenského štátu (1939–1945)
 Židovský kódex (9. 9. 1941): vylúčenie z hospodárskeho života,
pre väčšinu z nich plánované transporty
 od jesene 1941 boli zakladané i židovské pracovné tábory (ŽPT)
a strediská, ich existenciu právne zakotvila vyhláška Ministerstva
vnútra z 1. 4. 1942
 organizácia: Ústredná kancelária pre ŽPT, výroba: tovar pre
armádu, žandárov, Hlinkovu gardu (HG), a pod.
 pracovné tábory pre asociálov (Rómov) neboli sebestačné, zo
židovských štát ekonomicky profitoval
 september 1941–jún 1944: Nováky, Vyhne, Sereď, Žilina, Poprad,




Krupina, atď., pomer pracujúcich a nepracujúcich 80 : 20
zvláštnosti: detské jasle, školy, odborné kurzy, knižnice, prednášky,
súťaže, náboženské obrady, a pod.
Nováky: šitie konfekcie, v Seredi stolárstvo a vo Vyhniach stavebné
práce, o. i. menšie prevádzky ako čalúnnictvo, hodinárstvo,
kožušníctvo, zámočníctvo
Židia prísne strážení (príslušníkmi HG a neskôr žandármi), izolovaní
a diskriminovaní, k práci donútení nielen kvôli strate zamestnania,
ale aj pre porušovanie protižidovských opatrení
zaužívané sa stali telesné tresty, hladovanie
Židovské pracovné strediská, vojenské útvary







zakladané od decembra 1942 do júla 1944
viac izolované a uzavreté, pridružené k
väčším „árijským“ podnikom, zaradení v
nich boli hlavne mladší muži, schopní
vykonávať ťažkú fyzickú prácu
prvé v Žiline (stavba športového štadióna),
neskôr v Ilave (výstavba hydrocentrály) a
v Nitre (tehelňa a stavba železnice)
1943: v Devínskej Novej Vsi (tehelňa),
Lábe, Zohore a Svätom Jure pri Bratislave
(regulačné a zemné práce), v Kraľovanoch
a Kostolnej pri Trenčíne
mzdy kryli potreby zaradencov a chod
stredísk, no nedosiahli úroveň ŽPT
29. 8. 1944: tábory a strediská sa fakticky
rozpadli a zaradenci dezertovali do
cudziny alebo sa pridali k povstaleckej
armáde či partizánom
predpokladá sa, že tábormi prešlo asi 65–
70 000, strediskami okolo 4 000 Židov
KAMENEC, Ivan: Slovenský štát v obrazoch, 2008
Povojnové koncentračné tábory
Bustarviejo
Laogai
Villa Grimaldi
Manjača
Výskum holokaustu na Slovensku
 Ivan Kamenec
 Eduard Nižňanský
 Katarína Hradská
 Martin Lacko
 Katarína Zavacká
 Igor Baka
 Múzeum židovskej
kultúry
 Zväz židovských
náboženských obcí
 Slovenské centrum
židovského dedičstva
 Európsky zväz
židovských komunít
Ďakujem za pozornosť