Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku
Download
Report
Transcript Koncentračné tábory 20. storočia v Európe a na Slovensku
Hodina vedy
Koncentračné tábory 20. storočia v
Európe a na Slovensku
Spoločenskovedný ústav SAV
Metódy historického výskumu
archívny výskum
denné správy, hlásenia,
revízne kontroly,
pracovné výkazy o
výkone zaradencov,
štatistiky o ich počte,
atď., v menšej miere sú
dôležité ich osobné spisy
a listy
oral history
svedectvá internovaných
osôb, ktoré tábor prežili a
vedia ponúknuť
súčasným ľuďom
základnú predstavu o
živote v nich
archeologický výskum
v prípade zničených
objektov napomáhajú
vykopávky, analyzujúce
polohu jednotlivých
budov a ciest tábora
Košický židovský cintorín, 2008
Internačné (koncentračné) tábory
zariadenia pre masové sústredenie (koncentráciu) veľkého počtu
nepohodlných osôb - politických odporcov, postihnuté osoby,
príslušníkov etnických menšín - bez súdneho procesu
ich prvotným účelom nie je trest prácou, ale vytvorenie
neslobody, obmedzenie pohybu a neustály dozor
vo všeobecnosti sa delia na:
1.
2.
3.
4.
5.
sústreďovacie
pracovné
odsunové
zaisťovacie
vyhladzovacie tábory
História
19. storočie: USA (pre Indiánov), na Kube a
Filipínach (počas Španielsko-americkej vojny)
termín „koncentračný tábor“ sa prvýkrát objavil v
druhej búrskej vojne (1899-1902)
- po vzniku ZSSR v roku 1922: GULAG (glavnoje upravľenje ispraviteľno
trudovych lagerei i kolonii)
- počas existencie nemeckej Tretej ríše
po skončení vojny získali pejoratívne označenie a
využívali sa v obmedzenej miere, hlavne počas
vojnových konfliktov, zároveň sa stali špecifickým
druhom masovej perzekúcie osôb v 20. storočí
Tábory na území ZSSR
20. roky: mocenský nástroj komunistickej vlády, od 30. rokov išlo
už o trvalú zložku štátneho systému
1924, nástup Stalina - „čistky“ skutočných, domnelých alebo len
predpokladaných nepriateľov režimu
lacná pracovná sila
filtračné, nápravno-pracovné, výrobné, internačné,
koncentračné tábory alebo zvláštne osady (20 000)
likvidácia etník a národností ZSSR (Arménov, Ukrajincov,
Čečenov, Ingušov, Kazachov, Tatárov, kozákov a Moldavcov)
po 1945 – odsun z oslobodených území, 60. roky úpadok a
využitie pracovných stredísk, v 80. rokoch zánik
Alexander Solženicyn – Súostrovie GULag (dr. Ivan Kováč)
Rozmiestnenie táborov v ZSSR
Tábor na Soloveckých ostrovoch
„matka všetkých Gulagov“
(1923) - „Severné tábory
zvláštneho určenia“
1929: Naftalij Aronovič
Frenkel -projekt pracovných
táborov, o rok neskôr
väznených 170 000 ľudí
výstavba Bielomorského
kanála v rekordnom čase
(1931-33)
„z trestanca musíme dostať
všetko v prvých troch
mesiacoch – potom ho už
nepotrebujeme“
Využitie zaradencov v Gulagoch
Kaspické jazero (Astrachaň,
Volgograd), územie dnešnej Ukrajiny
(Kuzbas), tiež Arménsko a Gruzínsko
za polárnym kruhom napr. Vorkuta,
pri rieke Norilsk Norillag alebo Inta,
Nová Zem a pri Semipalatinsku
(Kazachstan) - atómové pokusy
1931: organizácia Dalstroj pre
výstavbu ciest a ťažbu zlata na
Sibíri, združovala viacero táborov,
najďalej Čukotka a pri hraniciach s
Čínou, Vladivostok, Chabarovsk a
prístav Vanino, gulagom v gulagu bol
nazývaný tábor v Ojmiakone
Jenisejstroj mal svoju základňu pri
Krasnojarsku
na východ od mesta Jakutsk smerovala kolymská cesta cez známy
tábor Sevvostlag do Kolymskej oblasti a cez prístav Magadan putovali
zaradenci na Kamčatský polostrov
Bajkalsko-amurská magistrála, tzv. Projekt storočia, sa napájala
na hlavnú transsibírsku vetvu
Tábory v Nemecku
slúžili pre izoláciu politických odporcov a nepriateľov režimu
(komunistov, sociálnych demokratov a ľudí, ktorí im pomáhali) väznice nedokázali ubytovať obrovský počet zaistencov
v počiatkoch išlo aj o zaradzovanie homosexuálov, asociálnych
živlov, Rómov a po vydaní Norimberských zákonov aj Židov
okrem nich stavali i pracovné osady pre lacnú pracovnú silu z
podrobených štátov, hlavne tzv. ostarbeiterov z územia
Sovietskeho zväzu
predpokladá sa, že na území Nemecka neboli nikdy postavené
vyhladzovacie tábory
Zoznam nemeckých koncentračných a vyhladzovacích
táborov
Nemecko
Rakúsko
Arbeitsdorf
Bergen – Belsen
Breitenau
Buchenwald
Dachau
Flossenbürg
Hinzert
Kaufering
Malchow
Mittelbau – Dora
Neuengamme
Nieder
Oranienbürg
Osthofen
Ravensbrück
Sachsenhausen
Mauthausen
Gusen
Ebensee
Územie ZSSR
Janowska (Ukrajina)
Maly Trostenec
(Bielorusko)
Juhoslávia
Banjica (Srbsko)
Jasenovac (Chorvátsko)
Sajmište (Srbsko)
http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Nazi-German_concentration_camps
Poľsko
Belzec
Chelmno
Gross Rosen
Majdanek
Osvienčim
Plaszów
Sobibor
Treblinka
Varšava
Pobaltské štáty
Kaiserwald
Kauen
Klooga
Salaspils
Vaivara
Rozmiestnenie nemeckých táborov
Dachau
spočiatku bol orientovaný na politických nepriateľov, po
vypuknutí vojny aj na Židov a predstaviteľov cirkvi (prešlo
ním asi 200 000 zaradencov)
odhaduje sa, že v ňom zomrelo 25 000 ľudí (choroby, hlad,
vyčerpanie)
oslobodený 29. apríla 1945 postupujúcou americkou
armádou
obohnaný prísne stráženým opevneným múrom, mal
veliteľské stanovisko, obytnú časť s barakmi, ubytovne pre
jednotky SS, ošetrovňu, krematórium, strážne veže,
železničnú trať, cesty, sklady, úkryty, atď.
Tábory v Protektoráte Čiech a Moravy
na území Čiech vyhladzovacie tábory neexistovali, zaradenci
posielaní do iných táborov alebo pracovných osád v Nemecku
odporcovia režimu, Židia, väzni v ochrannej väzbe, zločinci,
asociálne živly, a pod.
najviac táborov patrilo pod Flossenbürg (Lešany, Litoměřice,
Holýšov), Gross Rosen (Rychnov, Poříčí, Bílá Voda) a
Osvienčim
od apríla 1939 asi 50–55 koncentračných a židovských táborov,
samostatnou kapitolou sa stal Terezín
Terezín
vznikol 24. 11. 1941 ako riešenie
židovskej otázky, ktorú mal na
starosti miestodržiteľ Reinhard
Heydrich (od 27. 9. 1941)
konferencia vo Wannsee (20. 1.
1942): sústreďovanie Židov, hlavne
starých ľudí rôznych národností, a
prominentných osôb
v Hlavnej pevnosti sa nachádzalo
židovské geto, v Malej vytvorilo
gestapo trestnicu pre politických
väzňov
odtiaľ putovali do vyhladzovacích
táborov v Poľsku a na východe,
táborom prešlo 156 000 osôb a
predstavoval hraničný bod medzi
Protektorátom a územím Nemecka
Treblinka
prvý tábor operácie Reinhard,
spočiatku pracovný útvar, od
júla 1942 vyhladzovací
likvidácia hlavne poľských Židov
privážaných z varšavského
geta, miest a ďalších táborov
Treblinka I - ubytovne, sklady,
príjem zaradencov, Treblinka II plynové komory
v súčasnosti sa hovorí o 750
000 obetiach (po Osvienčime
druhý najničivejší objekt)
august 1943: vzbura, zhoreli
budovy, vojaci postrieľaní, o
krátky čas tábor zrušený
Sobibor a Belzec
Sobibor ležal v regióne Lublin a bol
dokončený v máji 1942.
Október 1943: uskutočnené
úspešné povstanie a zakrátko tábor
zrušený.
Odhaduje sa, že v ňom za jediný
rok zomrelo asi 200 000 Židov,
zajatcov a Rómov, otrávených
oxidom uhoľnatým z benzínového
motora, ktorý do komôr viedli
trubičky.
________________________________
Belzec: situovaný na hranici
dištriktov Lublinu a Halíče od konca
roka 1941.
Do decembra 1942 v ňom zomrelo
434 000 Židov, Rómov a poľských
civilistov, použitý oxid uhoľnatý.
Tvrdí sa, že tábor prežili iba dvaja
ľudia, v roku 1943 ho uzavreli.
Majdanek
slúžil ako pomocný tábor pre predošlé tri, uskladňoval materiál, majetok a veci po
mŕtvych Židoch
v rokoch 1943–1944 sa popravy uskutočňovali pomocou kryštálov plynu Zyklon-B
ako prvý zo známych koncentračných táborov v júli 1944 oslobodený Sovietmi
Nemci pri evakuácii spálili krematórium a tak sa z tábora stal najutajenejší objekt
Holocaustu, popravených okolo 78 000 obetí, 59 000 z nich Židia
Chorvátsko a Srbsko
Jasenovac: január 1942, tvorilo ho 5
objektov o rozlohe 240 km
Najviac etnických Srbov, potom Židov,
partizánov, antifašistov a Rómov.
Ustašovci likvidovali manuálne,
ostatných spaľovali alebo dávali do
plynových komôr (Zyklon-B a oxid
siričitý).
v apríli 1945 vzbura, v roku 1998 bol
počet obetí stanovený na 49 600 osôb.
–––-––––––––––––––––––––––––––––––
Sajmište: pri Belehrade, funkčný v
rokoch 1941–1944
Počet zaradených sa pohyboval okolo
100 tisíc. Išlo hlavne o srbských
politických odporcov, Židov a Rómov.
Oxid uhoľnatý zo starých dodávok si
vyžiadal asi 50 000 ľudských životov.
Židovské pracovné tábory na území Slovenského štátu (1939–1945)
Židovský kódex (9. 9. 1941): vylúčenie z hospodárskeho života,
pre väčšinu z nich plánované transporty
od jesene 1941 boli zakladané i židovské pracovné tábory (ŽPT)
a strediská, ich existenciu právne zakotvila vyhláška Ministerstva
vnútra z 1. 4. 1942
organizácia: Ústredná kancelária pre ŽPT, výroba: tovar pre
armádu, žandárov, Hlinkovu gardu (HG), a pod.
pracovné tábory pre asociálov (Rómov) neboli sebestačné, zo
židovských štát ekonomicky profitoval
september 1941–jún 1944: Nováky, Vyhne, Sereď, Žilina, Poprad,
Krupina, atď., pomer pracujúcich a nepracujúcich 80 : 20
zvláštnosti: detské jasle, školy, odborné kurzy, knižnice, prednášky,
súťaže, náboženské obrady, a pod.
Nováky: šitie konfekcie, v Seredi stolárstvo a vo Vyhniach stavebné
práce, o. i. menšie prevádzky ako čalúnnictvo, hodinárstvo,
kožušníctvo, zámočníctvo
Židia prísne strážení (príslušníkmi HG a neskôr žandármi), izolovaní
a diskriminovaní, k práci donútení nielen kvôli strate zamestnania,
ale aj pre porušovanie protižidovských opatrení
zaužívané sa stali telesné tresty, hladovanie
Židovské pracovné strediská, vojenské útvary
zakladané od decembra 1942 do júla 1944
viac izolované a uzavreté, pridružené k
väčším „árijským“ podnikom, zaradení v
nich boli hlavne mladší muži, schopní
vykonávať ťažkú fyzickú prácu
prvé v Žiline (stavba športového štadióna),
neskôr v Ilave (výstavba hydrocentrály) a
v Nitre (tehelňa a stavba železnice)
1943: v Devínskej Novej Vsi (tehelňa),
Lábe, Zohore a Svätom Jure pri Bratislave
(regulačné a zemné práce), v Kraľovanoch
a Kostolnej pri Trenčíne
mzdy kryli potreby zaradencov a chod
stredísk, no nedosiahli úroveň ŽPT
29. 8. 1944: tábory a strediská sa fakticky
rozpadli a zaradenci dezertovali do
cudziny alebo sa pridali k povstaleckej
armáde či partizánom
predpokladá sa, že tábormi prešlo asi 65–
70 000, strediskami okolo 4 000 Židov
KAMENEC, Ivan: Slovenský štát v obrazoch, 2008
Povojnové koncentračné tábory
Bustarviejo
Laogai
Villa Grimaldi
Manjača
Výskum holokaustu na Slovensku
Ivan Kamenec
Eduard Nižňanský
Katarína Hradská
Martin Lacko
Katarína Zavacká
Igor Baka
Múzeum židovskej
kultúry
Zväz židovských
náboženských obcí
Slovenské centrum
židovského dedičstva
Európsky zväz
židovských komunít
Ďakujem za pozornosť