Transcript Syntax 2. AG

Syntax
Syntax = skladba
 jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako
sa zo slov skladajú vety a z viet text
 náuka o vetných členoch, skladoch,
vetách, súvetiach
Druhy syntaxe
1. syntagmatická syntax - skúma vzťahy medzi
plnovýznamovými slovami vo vete (v
syntagmách)
2. vetná syntax – skúma vzťahy medzi vetami
3. polovetná syntax – skúma polovetné
konštrukcie (doplnok, prístavok, príslovkové
určenie, predmet)
4. nadvetná (textová) syntax – skúma výstavbu
celého textu
1. Syntagmatická syntax
 Syntagma = vetný sklad
- spojenie 2 plnovýznamových slov vo
vete, ktorý odráža nejaký vzťah z reálnej
skutočnosti (otec kosí, dieťa plače)
- vetný člen – plnovýznamové slovo, ktoré
s iným plnovýznamových slovom/slovami
vo vete vytvára vetný sklad = syntagmu
Vetné sklady
 prisudzovací (podmet + prísudok) – tvorí
gramatické jadro dvojčlennej vety (brat
číta)
 určovací sklad – 1 vetný člen nadradený
a druhý podradený (číta knihu)
 priraďovací sklad – spája 2 rovnaké
vetné členy (brat a sestra, knihu a
časopis)
2. Vetná syntax
 veta – syntaktická jednotka s uceleným
významom, gramaticky usporiadaná a
zvukovo (intonačne) uzavretá
Vety podľa zloženia:
1. jednoduché – majú 1 prísudok
a) nerozvitá: Brat číta.
b) rozvitá: Môj brat číta knihu.
2. zložené = súvetie
(jednoduché - zložené, priraďovacie - podraďovacie)
a) jednoduché – má 2 prísudky (Vraveli, že prídu.)
b) zložené – má viacero prísudkov (Pýtal som sa, čo
prinesie, keď nás navštívi.)
A)
B)
priraďovacie (Sused bol nemilosrdný voči všetkých a
suseda tá sa vždy ku mne prihovorila.)
podraďovacie (Sused bol taký, že sa ho každý bál.)
 hovorový štýl – jednoduché vety
 umelecký štýl – bezspojkové spájanie
viet
 odborný štýl – podraďovacie súvetia s VV
 administratívny štýl – zložené súvetia
Vety podľa
obsahu/modálnosti:
 1. oznamovacie – Otec číta.
 2. opytovacie – zisťovacie: Otec číta?
(odpovedáme kladne/záporne)
– doplňacie: Čo robí otec?
(odpovedáme novým faktom)
3. rozkazovacie – Poď sem! Hijó!
4. želacie – Nech už konečne prší! Bárs
by už snežilo.
Zvolacími vetami sa môžu stať všetky typy viet.
 oznamovacie vety – bezpríznakové,
všetky štýly
 rozkazovacie vety – administratívny štýl
 opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety
– subjektívne štýly
Vety podľa členitosti:
 jednočlenné (slovesné a menné)
 dvojčlenné (úplné a neúplné)
Jednočlenné vety:
 odborný a publicistický štýl – jednočlenné
neslovesné vety (názvy diel, článkov,
kapitol...)
 hovorový a umelecký text – expresívny
výrazový prostriedok
 vyjadrené neurčitkom – administratívny a
hovorový štýl (Nefajčiť! Neprechádzať!)
3. Polovetná syntax
Polovetná konštrukcia
- syntaktická konštrukcia, ktorá má vo vete
funkciu vetného člena (predmet,
príslovkové určenie) a zároveň má
stavbu vety
- plní funkciu doplnku, prístavku,
príslovkového určenia a predmetu
- približuje sa k vete (odlišuje gramatickým
usporiadaním a schopnosťou zhusťovať text,
úspornosť komunikácie)
a)
b)
nemôže stáť samostatne ako veta, má len
poloprísudok:
slovesný (mama varila sklonená), vyjadrený
príčastiami (Jana, urazená jej rečami, odišla),
neurčitkom (Videl biele albatrosy plávať vzduchom.),
prechodníkom (Mama polievala, spievajúc pesničku.)
menný (otec sa vrátil unavený) – vyjadrený slovným
druhom – podstatným menom (Sused pracuje ako
vrátnik.), prídavným menom (Anka zaspala
spokojná.), zámenom (Jana považovali za iného.),
číslovkou (Jano dobehol prvý.)
Funkcia polovetných
konštrukcií:
1. Doplnok – rozvíjajúci vetný člen,
ktorý sa vzťahuje na 2 vetné členy:
a) podmet a prísudok (Jano dobehol prvý.)
b) prísudok a predmet (Jana vyhlásili za
najlepšieho.)

2. Prístavok – rozvíjajúci vetný člen vyjadrený
podstatným menom, ktorý sa pripája k
nadradenému podstatnému menu, typy:
a) vysvetľovací: Janka, čiže krstná mama
nevesty, bude sedieť tu.
b) zužovací: Najbližší susedia, t. j. Bolkovci,
sedia na konci.
c) zhrňujúci: Jano a Jožo – teda družbovia –
sedia napravo od nevesty.

 3. Predmet /vyjadrený neurčitkom/:
Mama sa rozhodla napiecť chleba.
 4. Príslovkové určenie spôsobu
/vyjadrené prechodníkom/: Odišla domov
spievajúc.
 5. Prívlastok /vyjadrený trpným
príčastím/: Peter, nadšený novou hrou,
nepočúval.
Využitie polovetných
konštrukcií:
 vo všetkých štýloch, najmä v odbornom a
publicistickom štýle
4. Nadvetná (textová)
syntax


a)
b)
c)
d)
-
skúma skladbu celého textu (súvislý jazykový prejav,
kt. sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a
vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah – tému)
Predmet skúmania:
nadväznosť textu (konexia)
slovosled
modifikácia vetnej skladby
nadvetná kompozícia textu
členenie textu
odstupňovanie textu
1. nadväznosť textu (konexia)

a)
b)
c)
d)
e)
f)
Druhy konektorov:
jazykové (zámená, synonymá, opakovanie
konštrukcie – anafora, refrén)
obsahové (spoločná téma, fázy rozprávania,
opakovanie motívu)
mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia,
odkaz na situáciu)
retrospektívne konektory /smer dozadu/: Bol raz
jeden kráľ. Ten kráľ mal 2 dcéry a tie sa volali...
perspektívne konektory (smer dopredu): Naozaj to
nečakal. Na rozchod dovtedy ani nepomyslel. Čosi
vám poviem...
mimotextové nadväzovanie
Prepíšte túto ukážku a podčiarknite v nej
spájacie prvky:
Zleťte z výše rýchlo
tuláci vy vraní,
uniesť moje žiale –
havrany, havrany!
Pohrab bude, pohrab,
i vy ste pozvaní,
zomrela mi radosť,
havrany, havrany!
Zleťte, usadnite,
na žitia strom planý,
zakvákajte, smutne,
havrany, havrany!
Zomrela mi radosť,
tuláci vy vraní,
poďte na kar, poďte,
havrany, havrany!
riešenie:
Zleťte – zamlčaný podmet,
opakovaný výraz:
havrany, havrany
pohrab bude, tuláci vy vraní,
zomrela mi mladosť
2. Slovosled
 poradie slov vo vete = slovosled
 poradie viet v súvetí = vetosled
 slová (vetné členy) majú svoju pozíciu vo vete, napr.
nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjajúcimi
vetnými členmi je na začiatku vety. Chlapec od
susedov doniesol hrušky.
 v slovenčine je voľnejší slovosled ako napr. v iných
jazykoch
 Slovosled podľa významu = aktuálne členenie:
1. objektívne (východisko výpovede + jadro) – pokojná
výpoveď
2. subjektívne (jadro + východisko výpovede)
 1. východisko výpovede – opiera sa o známe
fakty, okolnosti
 2. jadro výpovede – prináša neznámy, nový
fakt
Objektívne poradie:
Susedia mi požičali stotisíc.
Subjektívne poradie:
Stotisíc mu susedia požičali.
Poradie slov v slovenčine
ovplyvňuje:
 a) aktuálne členenie vety – poradie východiska a jadra
výpovede
 b) gramatický činiteľ, napr. pozícia vetných členov
v postupne rozvíjajúcom prívlastku: náš nový čierny
pes, miesto nezhodného prívlastku: chlapec od
susedov
 c) fonetický činiteľ: zvuková podoba slov – poradie
krátkych foriem zámen v D a A:
 správne: Už by sme mu ho nedali ani za svet!
 nesprávne: Už aby sme ho mu nedali ani za svet!
 úloha: a) Prepíšte text tak, že budete
rešpektovať požiadavky bezpríznakového
slovosledu, napr. najprv prísudok, potom
predmet, najprv zhodný prívlastok, potom
nadradené podstatné meno, použite len
bezpríznakové syntaktické konštrukcie (bez
elipsy-výpustky, bez vytúženého vetného
člena:

b) oba texty porovnajte:
Modifikácia vetnej
skladby:



1.
2.
3.
4.
5.
6.
nepravidelnosti v stavbe vety
veta nemá klasickú stavbu, dávajú osobitnú pečať
textu, pomáhajú vytvárať individuálny štýl
Typy:
Vytýčený vetný člen
Pripojený vetný člen
Osamostatnený vetný člen
Výpustka – elipsa
Neukončená výpoveď – apoziopéza
Vsuvka - parentéza
1. Vytýčený vetný člen
-
-
na začiatku vety, zachytávajú atmosféru,
situáciu, nedočkavosť, vzťah k osobe...
oddelený čiarkou alebo pomlčkou
Ružová, tá sa mi páči!
Jednotka – tá ešte neznamená úspech v
živote.
Kradnúť nekradne.
2. Pripojený vetný člen
- k vete sa dopĺňa dodatočne, po jej
zdanlivom ukončení
- doplní informáciu vo vete, ak autor
nevedomky alebo zámerne na niečo
zabudne
Prosím si tvaroh, ale čerstvý.
Vrátili sme sa z brigády, včera.
3. Osamostatnený vetný
člen
 Ak pripojený vetný člen formálne
upravíme ako vetu
Na pohovke niečo ležalo. Okaté a strakaté.
4. výpustka
 Neúplná výpoveď /vypustím niektorú časť,
zvyčajne menej dôležitú, ktorá je známa z
kontextu/
 Dosahuje sa úspora
 Často nachádza v ustálených slovných
spojeniach
 Píšeme cez pomlčky alebo čiarky
Mladosť - pochabosť. Aká matka, taká
Katka. Bol si? /Bol si u zubára?/
5. Neukončená výpoveď –
apoziopéza
 Typická pre hovorovú reč, spája sa s
gestom alebo mimikou
 Signalizujú, že sú postavy rozrušené,
nepokojné, nevyrovnané...
Žofa: Čoby ste i nedali kúštik, aby sa
odrátalo...
Beta: Aspoň lúčku pod Žiarom...
6. Vsuvka - parentéza
 môže byť slovo alebo veta vložená do inej vety
 vo všetkých štýloch
 má voľný slovosled (na rozdiel od prístavku)
Začneme, a teraz celkom vážne, s
rozborom vašich prác.
Na obed – v horúčave i mraze – chodil
domov.
Nadvetná kompozícia
textu:






1. členenie textu
2. odsek
3. kapitola
4. odstupňovanie textu
5. pásmo rozprávača
6. pásmo postáv
1. Členenie textu
 začiatok textu – rámcové časti:
titulok, motto, názov, predhovor, prológ,
úvod, abstrakt
 jadro textu – horzontálne členenie:
odsek, kapitola, diel
 koniec textu – rámcové časti:
záver, epilóg, resumé
1. Členenie textu
 horizontálne a vertikálne
Horizontálne (vodorovná línia)– vonkajšie
(na základe tematiky a významu)
Dramatický
text:
výstupy→
dejstvá
Prozaický text:
odseky→
kapitoly→diely
Básnický text:
strofy→spevy
Vertikálne – na základe jeho formálnej
stránky (postupnosť podľa dôležitosti)
V písanom texte:
Grafické označenie
odseku
Veľkosť a typ písma
Farba písma a pozadia
Členenie pomocou
číslic a písmen
Titulky, medzititulky
Grafy, schémy,
ilustrácie
V ústnom prejave:
Intonácia
Mimika
Gestikulácia
Situácia a pod.
2. Odsek
 najmenšia nadvetná komtextová jednotka
 má obsah – jeden motív alebo
motivovaný celok
 Má formu:
- odsek vyčleníme 5 prázdnymi údermi od
ľavej zvislice
- začíname od ľavej zvislice a odsek
vyznačíme vynechaným riadkom
Druhy odsekov:
 bezpríznakový (nový obsah – nový
odsek) – označený číslicou, odrážkou
 príznakový (vydeľuje ho subjektívny
postoj autora) – upozorňuje na niečo,
často to býva 1 veta
 Je pravda, že Maco čela ani skoro nemal, oči ako
myš, nos ani gombička a celý preliaknutý, len líca
ako by ho ucápal a vrchnú gambu na tri prsty a
odutú, ako by ho všetky predné zuby bolely. Vlasy
ako ježa a hrdzavé voľáke, uší skoro nič. Ale
jednak, keby sa bol poprosil, bol by sa mohol
oženiť. Ale on dievkam vynadal, naštekal a o ženu
sa viac neobzrel.




1. odsek - autor nazýva postavu menom
motív - výzor tváre
jazykové prostriedky: podstatné mená
prirovnania ako štýlotvorný prvok
výstavby textu
 Začas sa ešte držal ako mládenec, holil si celú tvár,
vlasy si mastil, začesával a dával podstrihovať. Ale
keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej, tým viac sa
zanedbával. Neumýval sa, iba v nedeľu, alebo keď
ho gazdiná lebo dievky od stola zahnojeného
oddurily; nečesal sa, len keď mu vlasy už na plecia
visely, vzal rajnicu, založil na hlavu a podstrihol si
ich sám, aby nemusel dva groše platiť, alebo mu
ich zastrihli druhí paholci, pravda, z roztopaše, vše
ho spravili na väčšiu opicu, ako sa sám. Ruky
utieral o nohavice lebo klobúk, a krpcov ani
nevyzúval, iba keď ho dačo omínalo, alebo keď
podošvu bolo treba prišiť. Do hory, do poľa bolo to
všetko dobré, a keď išiel do mesta, zahodil na seba
čiernu dlhú huňu a tá to všetko zakryla.
 2. odsek – nevyjadrený podmet
(konektor)
 motív – zanedbávanie výzoru
 jazykové prostriedky – dôraz na sloveso
(čo Maco urobil a čo urobili iní, chýba
chronológia, nie rozprávanie)
 Maco skutočne už bol zanedbaný úplne.
Už aj desať rokov, čo sa neholil, len si tak
vše nožnicami zpamäti po brade kostrnky
posrážal. Oči zaliate, vlasy ako stará
riečica, ruky od blata a hnoja všetky
dopadané, len tá vrchná gamba,
zarastená, čo mu trčala, a tie zuby zpod
nej ako koly.
 3. odsek – autor postavu nazýva opäť menom
 skutočne – utvrdzuje v tom, čo už povedal,
stupňovanie činnosti – obsahový konektor: čím
ďalej tým viac sa zanedbával....
 motív – zmena výzoru k horšiemu, 2x vlasy a
tvár – opakovanie obsahových častí – konektor
 1. odsek – Macove predné zuby, 3. odsek – tie
– upozorńuje na ne – jazykový konektor – smer
dozadu
 jazykové prostriedky – posledná veta s 1
slovesom /opakované elipsa)
3. kapitola
 Skladá sa z viacerých odsekov, nie je tak
presne vymedzená obsahom a formou ako
odsek
 Druhy:
 kľúčová – v nej nastáva zvrat deja
 kulminačná – dej v nej vrcholí
 rámcujúca – na začiatku a na konci diela
 otvorená – dej nie je ukončený, rozvíja sa i v
ďalšej kapitole
4. Odstupňovanie textu
text zložený z významnejších a menej
významných obsahových častí, ktoré sú
odstupňované (vertikálne) nielen podľa
dôležitosti, ale aj podľa funkcie.
 Odstupňovanie textu v:
a) odbornej literatúre
b) umeleckej literatúre

Odborná literatúra
 grafické prostriedky (body, grafy,
podčiarkovanie, typ písma),
 logické princípy výkladové textu (najprv
tvrdenie, potom dokazovanie, najprv
odborný opis, potom jeho fungovanie),
 uľahčuje orientáciu a porozumenie textu

Umelecká literatúra – pásmo
rozprávača a postáv
Pásmo rozprávača:
a) autorská reč – vyslovuje ju rozprávač sám
za seba
b) nepriama reč – autor prerozpráva, čo
povedala iná osoba
A) vševediaci – 3.os. sg., vie všetko o deji a o
postavách, záleží len na ňom, koľko čitateľovi
prezradí
B) subjektívny (priamy) – rozprávač = postava,
príbeh v 1. os.
Pásmo postáv
 Skladá sa z prehovorov postáv, a to:
a) priama reč – doslovný prehovor
postavy, osoby
b) vnútorný monológ – myslený,
nevyslovený prehovor postavy