Slovenská próza po roku 1945
Download
Report
Transcript Slovenská próza po roku 1945
Vývin
Podobne ako poézia, aj próza stráca svoju suverenitu
Je degradovaná na slúžku politiky
Charakter určovala aktuálna politická situácia
Roky 1945 - 1948
Snaha nadviazať na demokratické tradície medzivojnovej
literatúry – pluralitný model
Spisovatelia – vyjadriť zložitú vojnovú i povojnovú
skutočnosť
Uplatnenie rôznych literárnych smerov :
naturizmus,
existencializmus,
kritický realizmus,
socialistický realizmus
Roky 1948 - 1956
Éra totality a komunistickej
diktatúry
Literatúra = nástroj propagandy
Socialistický realizmus = jediná
tvorivá metóda
Násilné prerušenie kontaktov so
svetovou literatúrou
Obdobie stagnácie a hlbokej
krízy v próze
Plnenie ideologických cieľov
Témy:
Oslava SNP
Budovanie socializmu
Združstevňovanie
Obraz života bol zjednodušený,
nepresvedčivý a šablónovitý
Zamlčovanie problémov a
ťažkostí
Deformácia skutočnosti
Roky 1956 - 1969
Postupné ideologické uvoľnenie
Spisovatelia = väčšia voľnosť
vyjadrovania a sloboda prejavu
Kontakty so svetovou literatúrou
– existencializmus, nový román
Modernizácia aj vo filmovom
umení –Jiří Menzel, Miloš
Forman, Juraj Jakubisko
Rozprúdil sa umelecký a
literárny život
Založili sa nové časopisy (Mladá
tvorba, Romboid, Revue svetovej
literatúry)
Moderní prozaici:
Anton Hykisch
Andrej Chudoba
Vincent Šikula
Rudolf Sloboda
Peter Jaroš
Ladislav Ballek
Témy – súčasnosť, jednotlivec
jeho súkromie, psychika,
morálne a citové krízy, témy
všedného dňa
Postupy – modernej prózy,
experimentovanie, tvorivosť,
novátorstvo
Roky 1969 - 1989
Normalizácia a
Literatúra sa rozštiepila na
konsolidácia =
prenasledovanie, stíhanie,
politické čistky,
zastrašovanie, potláčanie
slobôd
Tvorba mnohých autorov
bola vyradená zo
socialistickej literatúry =
Dominik Tatarka, Ladislav
Ťažký, Anton Hykisch a iní
tri prúdy:
a) Oficiálny
b) Samizdatový
(disidentský)
c) Exilový
Oficiálna literatúra
Tvorba v duchu socialistických ideálov
Diela prechádzali cenzúrou
Autori boli kategorizovaní:
Angažovaní – podporovaní režimom
Menej angažovaní, tzv. „podozriví“ – striedavo umlčiavaní,
publikovali s obmedzením (len po úpravách)
Veľká časť autorov sa dobrovoľne odmlčala
Prozaici sa snažili obchádzať témy, o ktorých sa nesmelo
písať
Venovali sa historickej tematike, zážitkom z detstva
Samizdatová literatúra
Diela, ktoré z cenzúrnych dôvodov nemohli vychádzať v
oficiálnych vydavateľstvách
Rozširovali sa tajne, v rukopisoch alebo strojopisne
Najviac – v Čechách – edícia Petlice (Ludvík Vaculík)
Vedúca osobnosť slovenského disidentského hnutia = Dominik
Tatarka
Disident = nesúhlasný postoj k totalitnej vládnej ideológii a k
režimu
Predstavitelia boli prenasledovaní a vystavení rôznym formám
zastrašovania a šikanovania (zatýkanie, vypočúvanie, kontrola
korešpondencie, odpočúvanie telefonátov...)
Charta 77 – poukazovala na porušovanie občianskych a ľudských
práv
Exilová literatúra
Rozvíjala sa v zahraničí
Patrili sem autori, ktorí emigrovali, ale aj tí, tvorba ktorých
v Československu nemohla vyjsť
Žánre
Rovnocenné uplatnenie poviedky, novely a románu
Experimentovanie = dilógie, trilógie, prózy na rozhraní
prózy, poézie a eseje
Začleňovanie reflexívnych, lyrizujúcich a publicistických
pasáží
Po r. 1989 – zameranie sa na istý slovenský región;
atmosféra nášho hlavného mesta
Ďakujem za pozornosť.