Transcript Slovenská próza po roku 1945

Vývin
 Podobne ako poézia, aj próza stráca svoju suverenitu
 Je degradovaná na slúžku politiky
 Charakter určovala aktuálna politická situácia
Roky 1945 - 1948
 Snaha nadviazať na demokratické tradície medzivojnovej
literatúry – pluralitný model
 Spisovatelia – vyjadriť zložitú vojnovú i povojnovú
skutočnosť
 Uplatnenie rôznych literárnych smerov :
 naturizmus,
 existencializmus,
 kritický realizmus,
 socialistický realizmus
Roky 1948 - 1956
 Éra totality a komunistickej









diktatúry
Literatúra = nástroj propagandy
Socialistický realizmus = jediná
tvorivá metóda
Násilné prerušenie kontaktov so
svetovou literatúrou
Obdobie stagnácie a hlbokej
krízy v próze
Plnenie ideologických cieľov
Témy:
Oslava SNP
Budovanie socializmu
Združstevňovanie
 Obraz života bol zjednodušený,
nepresvedčivý a šablónovitý
 Zamlčovanie problémov a
ťažkostí
 Deformácia skutočnosti
Roky 1956 - 1969
 Postupné ideologické uvoľnenie
 Spisovatelia = väčšia voľnosť




vyjadrovania a sloboda prejavu
Kontakty so svetovou literatúrou
– existencializmus, nový román
Modernizácia aj vo filmovom
umení –Jiří Menzel, Miloš
Forman, Juraj Jakubisko
Rozprúdil sa umelecký a
literárny život
Založili sa nové časopisy (Mladá
tvorba, Romboid, Revue svetovej
literatúry)








Moderní prozaici:
Anton Hykisch
Andrej Chudoba
Vincent Šikula
Rudolf Sloboda
Peter Jaroš
Ladislav Ballek
Témy – súčasnosť, jednotlivec
jeho súkromie, psychika,
morálne a citové krízy, témy
všedného dňa
 Postupy – modernej prózy,
experimentovanie, tvorivosť,
novátorstvo
Roky 1969 - 1989
 Normalizácia a
 Literatúra sa rozštiepila na
konsolidácia =
prenasledovanie, stíhanie,
politické čistky,
zastrašovanie, potláčanie
slobôd
 Tvorba mnohých autorov
bola vyradená zo
socialistickej literatúry =
Dominik Tatarka, Ladislav
Ťažký, Anton Hykisch a iní
tri prúdy:
a) Oficiálny
b) Samizdatový
(disidentský)
c) Exilový
Oficiálna literatúra
 Tvorba v duchu socialistických ideálov
 Diela prechádzali cenzúrou
 Autori boli kategorizovaní:
 Angažovaní – podporovaní režimom
 Menej angažovaní, tzv. „podozriví“ – striedavo umlčiavaní,
publikovali s obmedzením (len po úpravách)
 Veľká časť autorov sa dobrovoľne odmlčala
 Prozaici sa snažili obchádzať témy, o ktorých sa nesmelo
písať
 Venovali sa historickej tematike, zážitkom z detstva
Samizdatová literatúra
 Diela, ktoré z cenzúrnych dôvodov nemohli vychádzať v






oficiálnych vydavateľstvách
Rozširovali sa tajne, v rukopisoch alebo strojopisne
Najviac – v Čechách – edícia Petlice (Ludvík Vaculík)
Vedúca osobnosť slovenského disidentského hnutia = Dominik
Tatarka
Disident = nesúhlasný postoj k totalitnej vládnej ideológii a k
režimu
Predstavitelia boli prenasledovaní a vystavení rôznym formám
zastrašovania a šikanovania (zatýkanie, vypočúvanie, kontrola
korešpondencie, odpočúvanie telefonátov...)
Charta 77 – poukazovala na porušovanie občianskych a ľudských
práv
Exilová literatúra
 Rozvíjala sa v zahraničí
 Patrili sem autori, ktorí emigrovali, ale aj tí, tvorba ktorých
v Československu nemohla vyjsť
Žánre
 Rovnocenné uplatnenie poviedky, novely a románu
 Experimentovanie = dilógie, trilógie, prózy na rozhraní
prózy, poézie a eseje
 Začleňovanie reflexívnych, lyrizujúcich a publicistických
pasáží
 Po r. 1989 – zameranie sa na istý slovenský región;
atmosféra nášho hlavného mesta
 Ďakujem za pozornosť.