Transcript Pr. 10 umenie a poznanie David Hockney: Kerby (After Hogarth) Useful Knowledge, olej na plátne, 1975, 183 x 153 cm.

Pr. 10 umenie a poznanie
David Hockney: Kerby (After Hogarth) Useful Knowledge, olej na plátne, 1975, 183 x 153 cm.
obsah:
Platónovo kognitívne honotenie umenia
Hegel a jeho chápanie umenia v poznaní
kontext pýtania sa na kognitívnu hodnotu umenia
položenie otázky
I. Ako poznávame. Problémy teórie umenia ako poznania
1a. Imaginácia a poznanie
1b. poznanie ktoré nie je založené na výrokoch
2. jednota obsahu a formy
3. jednotlivosti umenia a všeobecnosť poznania
II. O čom je umelecké poznanie
Platónovo kognitívne honotenie umenia
Podľa P. je pravý umelec ten, čo najlepšie pozná účelnosť (funkciu) svojich
výtvorov.
tzn. filozof (pozná skutočné súcno, ktoré je jedno, je nemenné - riadi sa zákonmi
a jeho posledným účelom je dobro)
umelcom P. vyčíta:
- nedôslednosť (zobrazujú z ktoréhokoľvek uhla a rôznym spôsobom ... to vedie
k mnnohosti x jednoty (idea)
- neznalosť toho, čo zobrazujú a jeho účelu
- povrchnosť – len vonkajšok, povrch, tieň, zdanie (zrkadlo)
- novátorstvo – skutočné súcno je jedno a je nemenné
...
umelci sú až na 3. mieste od pravdy:
Boh – prvotvorca ..........
idea lavice
stolár – výrobca ...........
lavica 2
maliar – napodobiteľ výrobcu ......... lavica 3 (nerozumie podstate ale len javu)
G. W. F. Hegel a jeho chápanie umenia v poznaní
umenie je stupňom na ceste absolútneho ducha k sebapoznaniu (abs. pravda)
subjektívny duch (duša, vedomie a rozum, praktický a slobodný duch)
objektívny duch (právo, morálnosť, mravnosť)
absolútny duch (umenie, zjavené náboženstvo, filozofia)
zmyslové javenie a porozumenie
pravde prostredníctvom obrazov
(zrakových, sluchových, dotykových)
hierarchia (oslobodzovanie sa od
hmoty:
architektúra
socha
maľba
hudba
poézia
konceptuálne
uchopenie pravdy
- umenie sa nutne, ako nižšia forma, rozplynie v náboženstve a filozofii ako
vyšších formách (porovnaj Arthur. C. Danto).
Nelson Goodman
- medzi vedou a umením niet zásadného rozdielu
- hlavná hodnota umenia spočíva v poznávaní
„Čo všetkým trom chápaniam uniká , je že hybnou silou je zvedavosť a cieľom
poučenie. NIe kvôli precvičovaniu, ale kvôli porozumeniu používame symboly nad
rámec bezprostrednej užitočnosti. To čo nás ženie je potreba vedieť, to, čo nás teší,
sú nové objavy a komunikácia je druhotná vzhľadom k pochopeniu a formulovaniu
toho, čo má byť komunikované. Hlavným cieľom je poznanie pre poznanie - poznanie
pre seba. Praktickosť, potešenie, nutkanie, a potreba komunikácie, to všetko sa od
toho odvíja“ (Goodman 2007, 196)
kontext pýtania sa na kognitívnu hodnotu umenia
1. Ako prečo sa umenie dostalo do situácie, že sa musí obhajovať a porovnávať s
vedou?
"Pravým motorom poznávacej estetiky je jedna výlučne filozofická starosť, nie nepodobná tej, ktorá bola
príčinou vzniku estetiky v 18. storočí: vtedy išlo o to, povzniesť zmyslové na úroveň poznania a do
filozofického systému zahrnúť takzvané "nižšie" schopnosti, zatiaľčo teraz [v 20. storočí] ide o to, presadiť
zásadne teoretický charakter umenia a pod pravomoc filozofie znovu zahrnúť tie územia, ktorých sa
zmocnili humanitné vedy [sémiotika, psychológia, antropológia, ...] " (Perniola, 2000, s. 68)
filozofia rieši cez umenie svoje (teoretické) problémy, čo nakoniec paradoxne
vedie k poukázaniu na nedostatočnosť umenia (vkladanie umeniu cudzích
problémov) ---> filozofia tak nakoniec odkazuje sama na seba
položenie otázky
2. hlavná otázka:
"Môžme sa z umenia niečomu naučiť?"
ak áno tak
"AKO?" - akými spôsobmi v umení poznávame? a
"ČO?" - aký typ poznania nám umelecká skúsenosť poskytuje?
I. problémy teórie umenia ako poznania
Problémy, ktoré musí teória umenia ako poznania (estetický kognitivimus)
vysvetliť (podľa Grahama):
1. Umenie je výlučne záležitosťou imaginácie, ako nás potom môže viesť k
pravde? (poznanie, ktoré nie je založené na výrokoch)
2. Ideálom umenia je jednota obsahu a formy (autonómnosť umenia), ak je to
však tak vylučuje to možnosť preskúmať poznanie, ktoré sprostredkúva.
3. Umenie sa zaoberá jednotlivosťami, poznanie je všeobecné (univerzálne) ako
potom môže byť umenie zdrojom poznania?
1a. Imaginácia a poznanie
- bežne sa imaginárne chápe ako nereálne. niečo, čo nemôže mať nič spoločné s
poznaním.
- ak sú umelecké diela výtvorom imaginácie ako nám potom môžu prinášať
poznanie?
- imaginácia ≠ fantázia (výplod, rozmar)
imaginácia funguje ako v realistických románoch, tak aj v science fiction
- nikdy nefunguje bez obmedzenia (ľudskou skúsenosťou)
imaginácia navyše funguje aj v práci vedca
1b. poznanie ktoré nie je založené na výrokoch
diela vedy smerujú od premís k záverom – majú logickú štruktúru
-> poznanie riadené logikou
umenie nemôže takto riadiť naše poznanie a môže tak poskytovať maximálne uhol
pohľadu
nemôže svoje poznanie odôvodniť (tvrdenia dokázať) a tak je údajne len akýmsi
spôsobom vyjadrenia, zobrazenia, ale nie poznania
- zmyslová činnosť je však rovnako duševnou aktivitou ako rozum.
(sluchové, hmatové, zrakové, haptické a iné vnemy + rozumové podnety = myseľ)
- nejde o pasívne videnie a počutie, ale aktívneho pozeranie a
počúvanie
=> umelecké diela teda tiež usmerňujú myseľ (a niekedy aj
abstraktné uvažovanie) aj keď to nerobia prostredníctvom dôkazov,
výrokov a pod.
- zaujímavé potom je, ako sa to v jednotlivých umeleckých druhoch deje.
2. jednota obsahu a formy
to, čo hovorí umelecké dielo
(obsah umeleckého poznania)
nemožno prafrázovať.
- nemožno to povedať iným
spôsobom
- čo je to však za pravdu,
ktorú nemožno mimo diela
overiť (testovať, vypovedať)?
...
(zvláštna pravda ?)
Christopher Wool: If you ...
3. jednotlivosti umenia a všeobecnosť poznania
?
konkrétnosť umenia
umelecké diela
(obrazy, hry a sochy, ...)
musia zobrazovať
jednotlivosti
x
všeobecnosť
(univerzálnosť) umenia
Rembrandt van Rijn: Autoportrét ,1669, 33 7/8x27 3/4,
olej na plátne.
II. o čom je umelecké poznanie
esteticizmus – všetko čo je na diele hodnotné je v diele samom
=> nemusíme zisťovať vernosť predlohy fotografie aby sme vedeli že je dobrá a
podobne to platí aj o maliarskom portréte.
- harmónia formy a obsahu (prípadne iné estetické kvality: krása, ladnosť a pod.)
– ud odkazujú k sebe samým - neplatí vzťah korešpondencie umenia a sveta
x
proti kognitívnej hodnote umenia
ale
aj keď ud odkazujú v prvom rade k sebe samým, neznamená to, že výlučne iba
k sebe samým.
- ?aký je teda vzťah medzi umeleckým dielom a svetom ľudskej skúsenosti?
- nejde o porovnávanie umeleckého diela a reality, ale naopak najprv spoznáme
dielo a potom cez jeho optiku sa pozeráme na realitu
- "vnášanie umenia do sveta" (Graham, 2000, 80)
svet – to čo zakúšame v skúsenosti
od umenia k skúsenosti (tvorivá stránka skúsenosti .... negativita) ... normatívna
poučka
literatúra:
primárna:
GOODMAN, N. (1996): Způsoby světatvorby. Bratislava : Archa.
GOODMAN, N. (2007): Jazyky umění. Nástin teorie symbolů. Praha : Academia.
Hegel, G. W. F. (1968): Estetika 1. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry.
Platón (1980): kniha X. In: Ústava. Bratislava : Pravda, s. 387 – 407.
Perniola (2000): Estetická pravda a autoreferenčnost (úvod k 3. kapitole Etetika a
poznání). In: Estetika 20. století. Praha : Karolinum, s. 67 – 69.
sekundárna:
GRAHAM, G. (2000): kapitola Umění a poznání. In: Filosofie umění. Praha : Barrister and Principal, s. 61
– 88.
John, E. (2005): Art and knowledge. In: Gaut, B., McIver Lopes, D. (eds.): Routledge Companion to
Aesthetics. New York, London : Routldege, s. 329 – 340.
Kieran, M: Cognitive value of art. In: Davies, S. a kol. (2009 ): A Companion to Aesthetics. Blackwell
Publishing, s. 194 – 197, 2. vydanie.
doplnková:
MINSKY, M.: Konštrukcia mysle. Bratislava : Archa, 1996.
PETŘÍČEK, M. Jr.: Němý obraz čili o rozumění. In: Znaky každodennosti čili krátké řeči téměř o ničem.
Praha : Hermann a synové, 1993, s.31 - 34.
HESSE, H.:Hra se skleněnými perlami. Praha : Volvox Globator, 1996.
KEPES, G.(ed.): Structure in Art and Science. New York : George Braziller, 1965.
BRIGS, J.: Fractals. The Patterns of Chaos. New : York, Touchstone, 1992.
...