Transcript Venusa 1
PLANÉTA VENUŠA Venuša alebo Venuša? Všeobecne: Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy,po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme. Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky Venuši. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom. Je to terestriálna planéta, veľkosťou a skladbou veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Okolo Venuše neobiehajú nijaké mesiace. Na nočnej oblohe Venuša žiary ako hviezda, lebo jej atmosféra odráža prekvapujúco veľa slnečného svetla. Po Slnku a Mesiaci ide o najjasnejší prírodný objekt na oblohe. Venušu nazývajú Večernica, lebo zo Zeme ju dobre vidieť večer tesne po západe Slnka. Spozorovať ju možno aj pred východom Slnka, vtedy jej hovoríme Zornička. V obidvoch prípadoch ju vidíme preto, lebo je dosť blízko Slnka. Povrch planéty Venuša má na svojom povrchu dve „kontinentálne“ vrchoviny, ktoré sa dvíhajú z nedoziernych plání. Výšky povrchových útvarov sa merajú (tak ako na Zemi sa meria nadmorská výška vzhľadom k hladine mora) vzhľadom ku strednému polomeru planéty. Vďaka Venušinej hustej atmosfére, brzdiacej meteory počas ich pádu k povrchu, sa tu nevyskytujú žiadne impaktné krátery menšie ako 2 km v priemere. Krátery na Venuši sú relatívne plytké, napr. kráter s priemerom 160 km má hĺbku asi 400 m Zdá sa, že takmer 90 % Venušinho povrchu tvorí nedávno stuhnutá vrsta bazaltovej lávy, iba výnimočne narušená meteoritickým kráterom. To napovedá, že planéta nedávno podstúpila veľké pretvorenie povrchu. Na povrch nedopadá priamo slnečné svetlo, viditeľnosť je podobná ako pod veľmi zamračenou oblohou na Zemi. Tiene sú neostré. Vnútorná stavba Vnútro Venuše je pravdepodobne podobné Zemi: železné jadro s priemerom 6 000 km s roztaveným kamenným plášťom tvoriacim najväčšiu časť planéty. Spodná hranica plášťa leží podľa odhadov v hĺbke asi 2 840 km. Zloženie ani teplota jadra nie sú známe. Kôra je pravdepodobne jednoliata, nie je rozdelená na tektonické dosky ako kôra na Zemi. Keďže planéta nemá tektonické dosky, nemôže uvoľňovať vnútornú energiu ich pohybmi ako Zem. Existuje teória, podľa ktorej namiesto toho v pravidelných intervaloch prekonáva masívnu vulkanickú činnosť, ktorá zalieva jej povrch čerstvou lávou. Teraz sa predpokladá, že Venuša je stále vulkanicky činná v izolovaných geologicky aktívnych bodoch. Na Venuši sa nachádzajú zvláštne sopečné plyny, ktoré sa podobajú na veľké obrátené taniere s priemerom 25km. Venuša je najteplejšia planéta v slnečnej sústave, teplota na nej povrchu dosahuje vyše 470´. Venuša je taká teplá preto, lebo oxid uhličitý v jej atmosfére pôsobí ako sklené tabule na skleníku, ktoré zachytávajú teplo. Toto prehriatie sa volá skleníkový efekt. Teplota na povrchu nebola vždy taká vysoká. Poďľa vedcov na ňom bola v čase vzniku voda vo forme ľadu, tekutiny alebo pary. Keďže je však Venuša bližšie k Slnku než Zem planéta absorvovala viac tepla a voda sa vyparila. Vďaka sondám vyslaným na Venušu máme istú predstavu o jej reliefe: modrá farba znázorňuje rozsiahle planiny, sivá farba vyvýšenini s vukánmi a kanonmi. Jeden deň na Venuši trvá 243 pozemských dní-dlhšie ako jeden rok, ktorý má 224,7 dňa. Keďže Venuša sa otáča naopak, Slnko počas ročneho obehu Venuše tam vychádza dvakrát-raz za 116,8 dna. Pozoruhodný fakt: Tlak na povrchu Venuše je 90 ráz väčší ako na Zemi!! Život na Venuši Veľkosť podobná Zemi, existencia atmosféry a vzdialenosť od Slnka naznačujúca vysoké, ale životu stále priaznivé teploty viedla k častým špekuláciám o existencii vyspelého života na planéte Venuša. Výskum kosmických sond naopak ukázal, že vzhľadom ku skleníkovému efektu a povrchovým teplotám okolo 460°C nemožno o existencii života pozemského typu na Venuši uvažovať. Opakovanie 1. Akými 2 názvami sa ešte označuje Venuša? 2. Podľa čoho bola pomenovaná planéta Venuša? 3. Na akú planétu sa svojou veľkosťou a skladbou podobá Venuša? 4. A ako ju nazývame? 5. Koľko mesiacov má Venuša a ako sa volajú? KONIEC