Transcript Hviezdy a slnka

HVIEZDY A SLNKÁ
Kristián Malák
HVIEZDA
Hviezda (nesprávne tiež stálica) je plynné (plazmové), približne guľovité teleso vo
vesmíre, ktoré má vlastný zdroj žiarenia, ktoré drží pokope jeho vlastná gravitácia a
ktoré má hmotnosť 0,02 až 100 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená
väčšina pozorovateľnej hmoty vesmíru.
Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej
oblohe ako planéta, kométa atď okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame
sú hviezdy plynové guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj žiarenia. V minulosti
patrili k hviezdam len objekty, ktoré sa na nočnej oblohe zdanlivo nepohybujú (preto
stálice) na rozdiel od bludíc (planét). Dôsledkom tejto zdanlivej nehybnosti utvárajú
veľmi výrazné konfigurácie hviezd na oblohe, ktoré poznáme ako súhvezdia. V
skutočnosti sa vo vesmíre pohybujú hviezdy obrovskou rýchlosťou až niekoľko sto
kilometrov za sekundu, ale vzhľadom na ich obrovskú vzdialenosť sa voľným okom
pozorovateľné zmeny v polohách hviezd prejavia až za storočia až tisícročia.
Hviezdy patria medzi najpočetnejšie a najľahšie pozorovateľné vesmírne objekty aj
bez optických prístrojov. Väčšinu ostatných telies vo vesmíre vidíme len preto, lebo
odrážajú svetlo hviezd (napr. planéty), alebo sú budené k svojmu žiareniu žiarením
hviezd (napr. emisné hmloviny). Hviezdy môžu byť centrami planetárnych sústav.
SLNKO



Slnko je hviezda našej planetárnej sústavy. Planéta Zem obieha okolo Slnka. Je to
naša najbližšia hviezda a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné
pôsobenie Slnka udržiava na obežných dráhach okolo Slnka všetky objekty slnečnej
sústavy. Jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi.
Slnko patrí medzi hviezdy hlavnej postupnosti, čo znamená, že v jeho jadre prebieha
premena vodíka na hélium a že vďaka tomu zostáva dlhodobo stabilné. Jeho
spektrálny typ je G2, čo znamená, že ide o žltú hviezdu. Hmotnosť Slnka (2×1030 kg)
predstavuje 99,87% hmotnosti celej slnečnej sústavy. Na všetky telesá Slnečnej
sústavy dopadá elektromagnetické žiarenie zo Slnka, ktoré dosahuje celkový žiarivý
výkon 3,826.1026 W. Vďaka tomuto žiareniu je možný život na Zemi. Väčšina telies
vrátane všetkých planét obieha Slnko v smere jeho rotácie. Tento smer sa nazýva aj
priamy (prográdny) smer a je dedičstvom po rotácii pôvodnej pracho-plynovej
hmloviny, z ktorej všetky telesá slnečnej sústavy vznikli. Všetky ostatné telesá v
slnečnej sústave sú viditeľné len vďaka tomu, že odrážajú slnečné svetlo, alebo
žiaria preto, lebo boli k žiareniu vybudené slnečnou energiou (napr. kométy alebo
polárna žiara).
Slovom slnko s malým s sa v niektorých prípadoch označuje aj hviezda alebo
primárne hviezdne teleso, okolo ktorého obiehajú objekty.
KOMÉTA


Kométa je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu. Kométy sa
typicky pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie (afélium) môže byť oveľa
vzdialenejšie ako obežná dráha Pluta. Veľmi často sú opisované ako „špinavé snehové gule“, hoci
podľa najnovších výskumom sa toto vzťahuje len na povrch jadra kométy[1] a z veľkej časti ich tvorí
zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom a rôznymi nerastnými agregátmi. Tieto
agregáty držia spolu len vďaka vlastnej gravitácii.
Kométa sa tradične skladá z jadra, komy a chvosta. Koma a chvost sú síce najcharakteristickejšie
vlastnosti kométy, vďaka ktorým ju možno takmer určite rozoznať od iných telies, ale väčšina komét
na väčšine svojej dráhy tieto zložky nemá. Kóma a chvost sa totiž utvárajú len v blízkosti Slnka pod
vplyvom jeho žiarenia. Ďaleko od Slnka tvorí kométu len jadro, niekoľkokilometrové teleso tvorené
čiastočne ľadom. V posledných rokoch sa objavilo množstvo telies, ktoré majú hraničné postavenie
medzi kométami a inými útvarmi, najčastejšie asteroidmi, či už svojou dráhou (nezvyčajnou na
kométu - to sú napríklad kométy hlavného pásu), veľkosťou, alebo zložením (kentauri). Donedávna sa
všeobecne predpokladalo, že kométy vznikajú v oblaku (Oortov oblak) vo veľkých vzdialenostiach od
Slnka skladajúcom sa z trosiek, ktoré zostali po kondenzácii slnečnej hmloviny; vonkajšie okraje
takýchto hmlovín sú dosť chladné na to, aby voda mohla existovať v pevnom (a nie plynnom)
skupenstve. Asteroidy vznikajú iným procesom, no veľmi staré kométy, ktoré stratili všetku svoju
prchavú hmotu, sa môžu podobať na asteroidy.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ