Transcript Planéty
PLANÉTY
PLANÉTY
TERESTRICKÉ PLANÉTY
1.MERKÚR
• Merkúr je najbližšou planétou slnečnej sústavy od Slnka a najmenšou planétou slnečnej sústavy.
• Je to malá kamenná planéta s povrchom posiatym meteoritovými krátermi.
• Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440°C cez deň po -180°C v noci.
• Jeho priemer je 38% priemeru Zeme, čo je 1,4-krát viac, ako priemer Mesiaca.
• Obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je naopak veľmi pomalá.
• Nemá nijaký mesiac
2.VENUŠA
• Venuša je druhá planéta slnečnej sústavy (v poradí od Slnka), po Slnku a po Mesiaci najjasnejší objekt viditeľný zo Zeme.
• Pomenovaná je po starorímskej bohyni lásky.
• Je to terestriálna planéta, čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme
..
• So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem tiene viditeľné voľným okom.
3.ZEM
• Po prvýkrát Zem ako celok na vlastné oči videli astronauti kozmickej lode Apollo 8, ktorá ako prvá opustila obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa od nej natoľko, že sa zmestila do zorného poľa ľudského oka
.
• Zem je naša materská. Planéta, v poradí tretia planéta slnečnej sústavy • Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných vedeckých poznatkov voda v kvapalnom skupenstve a život.
• V strede Zeme sa nachádza horúce husté jadro, ktoré obklopuje chladnejší plášť z roztavených hornín.
4.MARS
• Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka .
• Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre).
• Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme.
• Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.
• Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania ako napríklad: „ Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.
PÁSMO PLANÉTOK
PÁSMO PLANÉTOK
• Pásmo planétok (alebo tiež pásmo asteroidov, hlavné pásmo asteroidov) je oblasť slnečnej sústavy medzi planétami Mars a Jupiter s najväčšou koncentráciou planétok. Tieto planétky obiehajú Slnko po približne kruhových dráhach s periódou 2 až 4 roky.
• Najväčším objektom pásu planétok je trpasličia planéta 1 Ceres s priemerom 1025 km. Hlavný priemer obiehajúcich telies je však oveľa menší, pohybuje sa v rozpätí 2 až 3 km, telesá s priemerom väčším než 50 km sú skôr výnimkou.
• Povrch planétok pripomína povrch Mesiaca. Všetky sú bez atmosféry ich povrch pokrývajú početné impaktné krátery.
• Počet planétok v tomto pásme s jasnosťou väčšou ako 19 magnitúd je odhadovaný na 40 000.
CERES
5.JUPITER
• Jupiter je najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy, v poradí piata od Slnka.
• Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi (tiež nazývaným Jova). Symbolom planéty je štylizované znázornenie božského blesku.
• Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším hviezdam. Líši sa od nich iba malou hmotnosťou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre termojadrové reakcie, ktoré prebiehajú vo všetkých hviezdach.
6.SATURN
• • • • •
Saturn
je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia.
Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi, ktorý je syn Urána a otec Jupitera.
Zloženie vnútra Saturna sa podobá zloženiu Jupitera.
Jej priemer je deväťkrát väčší ako priemer Zeme a je to slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami.
Prstence tvorí prach a ľadové častice.
• • • • • •
7.URÁN
Urán
je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia.
Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana vládcu nebies.
Je prvou planétou objavenou v modernej histórii.
Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Okolo planéty obieha zatiaľ 15 pomenovaných mesiacov a najmenej 6 ďalších, zatiaľ s dočasnými označeniami.
Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel.
8.NEPTÚN
• • • •
Neptún
je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov. Bol objavený po objave Uránu, keď pozorovania ukázali, že dráha Uránu nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta.
Neptún má 13 mesiacov. Okrem najväčšieho z nich (Triton,1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo planéty.
• • Okrem toho, že Pluto je známa rozprávková postavička, tak to bola aj jedna z planét, no dnes je už považovaná za trpasličiu planétu.
V antickej mytológii je Pluto (grécky Hádes) bohom podsvetia. Pluto pravdepodobne dostal svoje meno podľa toho, že je na samom okraji slnečnej sústavy a nachádza sa v trvalom šere.