Transcript Huby-prezentácia

Huby
Fungi
Obsah
Huby predstavujú
Charakteristické znaky húb
Stavba húb
Hubové vlákna a výživa húb
Rozmnožovanie húb
Význam húb
Systém húb
Oddelenie: vlastné huby
Triedy a rady suchozemských húb
Ďalšie bazídiové huby
Lišajníky – lichenizované huby
Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov
Huby predstavujú:
tvoria samostatnú ríšu
tvoria samostatnú skupinu organizmov
veda, kt. študuje tieto organizmy sa nazýva
mykológia (gr.mykos – huba,a logos – náuka,
učenie)
sú to eukaryotické, heterotrofné,
jednobunkové a mnohobunkové organizmy
Pre huby sú charakteristické
tieto znaky:
nie sú schopné fotosyntézy, lebo im chýbajú
asimilačné fabivá
produktom metabolizmu húb je živočíšny
škrob glykogén
v bunkových stenách húb prevláda chitín, v
ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v
bunk. stenách nepatrný, prípadne úplne
chýba.
Stavba húb:
tvoria rôznorodú skupinu eukaryotických
bezchlorofylových, t. j. heterotrofných
stielkatých organizmov
suchozemské huby majú mikroskopické alebo
makroskopické rozmery
zásobnou látkou je glykogén a tukové
kvapôčky
telo tvorí stielka, ktorá môže mať rôzny
tvar
može byť jednobunková alebo vláknitá, ako
aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkových
stien, neurčitého tvaru – plazmódium.
Hubové vlákna a výživa
húb:
 hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, kt. je
viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j.
rozdelené na viac buniek
 spleť hubových vlákien tvorí podhubie – mycélium
 hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z
kt. vznikajú aj voľným okom viditeľné plodnice húb
 výživa môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická
 saprofyty sa živia rozkladom tiel rastlín a živočíchov
 veľká skupina húb žije v symbióze s inými rastlinami, je
výhodná pre obidvoch partnerov
 symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom (vlákninami
húb)sa nazýva mykoríza, napr. hríb dubový rastie pod dubom
a pod.
 lichenizmus je vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami,
kt. je špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká odlišný
organizmus – lišajník.
Rozmnožovanie húb:
 pohlavne a nepohlavne
 nepohlavne – delením buniek na dve dcérske bunky,
ale aj pučaním, časťasmi hýf a spórami (výtrusmi),
kt. môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo
vznikajú nepohyblivé spóry, najčastejšie konídiá
 pohlavne – splynutie pohlavných buniek
 podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť
izogamia, anizogamia alebo oogamia
 charakteristický je pohlavný proces, pri ktorom
dochádza k splývaniu celého obsahu pohlav.
orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa
neskôr aj jadrá
Význam húb:
 doplnkový zdroj výživy s vysokým obsahom minerálov
 reducenti spolu s baktériami – zabezpečujú obeh anorgan. látok v
prírode
 väčšinu tvoria mikroskopické huby, kt. sú predmetom štúdia mnohých
ved. odborov
 využívajú sa v biotechnológii,v potravinárskom a farmaceutickom
priemysle, ako aj v humánnej a veterinárnej medicíne (antibiotiká,
cytostatiká, vitamíny, stopové prvky a pod.)
 pôvodcovia hubových chorôb – mykóza rastlín, živočíchov a človeka
 produkujú jedovaté látky mykotoxíny, kt. sú veľmi nebezpečné
 v ľudovom liečiteľstve
 pre človeka aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných
látok, z kt. mnohé ešte dnes nevieme využiť (napr. hliva ustricová)
Systém húb:
 je zložitý
 najjednoduchšie sú slizovky, kt. sú buď jednobunk. alebo ich stielku tvoria
plazmódiá
 žijú ako saprofyty alebo parazity vodných alebo suchozemských rastlín
 hospod. význam majú druhy, kt. sa živia paraziticky
 veľkými škodcami v hospod. sú nádorovky, kt. druhy vyvolávajú nádorové
ochorenia rastlín. Parazitujú najmä na kapustovitých rastlinách
 trubicovité mycélium má napr. rakovinovec zemiakový, kt. je pôvodcom
rakoviny zemiakov
 vodné riasovky žijú saprofiticky alebo paraziticky na rôznych vodných
rastlinách a drobných živočíchoch
 hnilovka hojná žije ako saprofyt, pri množení na žiabrach akváriových rýb
spôsobuje ich hynutie
 zo suchozemských parazi. húb je najznámejšia plasmopara viničová, tzv.
peronospóra, kt. je príčinou ochorenia viniča hroznorodého
 hosp. význam má aj fytoftóra zemiaková, kt. infikuje listy zemiakov a
rajčiakov, následkom čoho napadnuté listy hnednú a odumierajú.
Oddelenie: vlastné huby
(Eumycota) :
 stielka je vláknitá, v príp. kvasiniek – jednobunková
 hýfy sú bohato rozkonárené a väčšinou
priehradkované
 jednotlivé bunky vlákna sú jednojadrové alebo
dvojjadrové
 spleť vláken tvorí podhubie – mycélium
 nepohlavne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, najmä
konídiami
 vreckaté spóry – askospóry a bazídiové spóry –
bazídiospóry sa vytvoria, keď pred ich vznikom
prebehne pohlavný proces
 rozmnožovanie aj pučaním
 pohlavné rozmnožovanie je komplikované a
špecifické pre jednotlivé triedy
Triedy suchozemských
húb:
Spájavé plesne ( Zygomycetes)
Vreckaté huby ( Ascomycetes)
 Rad: kvasinkotvaré
 Rad: paplesňotvaré huby
 Rad: kyjaničkotvaré huby
 Rad: čiaškotvaré huby
Bazídiové huby (Basidiomycetes)
 Rad: rôznotvaré huby
 Rad: pečiarkotvaré huby
1.trieda: spájavé
plesne:
 sú mikroskopické, väčšinou saprofytické huby
 niektoré druhy pôvodcami chorôb – mykóz človeka
 nebezpečný je veľký počet spór, kt. vyvoláva
alergie u ľudí
 plesne rastú na zahnivajúcich orhanických
substrátoch, na ovocí, mlieku, syroch a pod.
 na zahnivajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň
hlavičkatú
 z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú
stopky ukončené čiernymi hlavičkami, pozorovateľné
voľným okom
2.trieda: vreckaté
huby:
významným znakom je tvorba zvláštnych
výtrusníc – vreciek, v kt. je obyčajne 8
výtrusov – askospór
okrem askospór vytvárajú aj konídie, kt.
vznikajú na nosičoch – konídioforoch
vrecká uložené v plodniciach, kt. majú
guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar
v plodniciach sú uložené voľne, čiže
ruztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú
vrstvu – técium
počtom zástupcov sú najpočetnejšou
skupinou húb
Rad: kvasinkotvaré:
 stielku tvorí jedna bunka, kt. sa rozmnožuje najmä
pučaním
 kvasinky majú aj fermentačné schopnosti
 využívajú sa priemyselne pri kvasných
biotechnológiách, v potravinárstve,
poľnohospodárste i krmovinárstve
 najznám. kvasinka – kvasinka pivná
 využíva sa pri kvasení sladu pri výrobe piva a na
výrobu pekárenských kvasníc
 kvasinka vínna sa využíva pri výrobe vína, kt. sa
nachádza na bobuliach hrozna
 spolu s baktériami sa využívajú aj pri výrobe
produktov mliečneho kvasenia, napr.jogurty a kefír
 vitamínové liečivá
Rad: paplesňotvaré:
 podieľajú sa pri hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín,
krmiva, exotických plodov a pod.
 prevažne saprofytické huby, niektoré produkujú jedy –
mikotoxíny,kt. vyvolávajú rôzne ochorenia
 potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať
 patria sem huby, kt. sú veľmi užitočné pre človeka
 antibiotiká sú produktom paplesní
 prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium
notatum, objavil ho sir A. Fleming v roku 1928
 iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov
 rozšírený je aspergil čierny
 rod Penicillium a Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky –
znehodnocujú potraviny
 u mycélií paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov –
konídiofory, kt. produkujú veľký počet spór, kt. spôsobujú alergie,
pretože sú súčasťou ovzdušia
Rad: kyjaničkotvaré:
 ich vrecká v bankovitých plodniciach
 prevažne parazitické huby
 najznámejšia kyjanička purpurová, kt. cudzopasí v
semenníku raži, infikovaný semenník premieňa na
tvrdý, černastý útvar podobný rožku, kt. sa nazýva
námeľ alebo ražná hubka, kt. nápadne vyčnieva z
klasu. Nachádzajú sa v nej toxické látky, kt.
využíva farmaceutický priemysel pri výrobe rôznych
liečiv
 v prípade, že sa tieto toxické alkaloidy dostanú do
múky,čo bolo v minulosti veľmi časté, môžu
spôsobiť otravu poľnohospodárskych zvierat i ľudí
Rad: čiaškotvaré huby:
 saprofytické i parazitické huby, kt. vrecká s askospórami sú
uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice,
kde tvoria výtrusorodú vrstvu
 horná časť plodnice je nápadne sfarbená, do červena, zelena,
hneda
 patria sem veľké mäsité huby, kt. výtrusorodá vrstva
pripomína klobúčik
 smrčok jedlý patrí medzi dobré, jarné, jedlé huby
 má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk
 veľmi ľahko ho možno zameniť s jedovatým ušiakom
obyčajným, kt. klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína
ľudský mozog
 za veľmi vzácne huby sa považujú hľuzovky
 v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené
 rastú veľmi vzácne pod povrchom pôdy v teplých dubinách
3.trieda: bazídiové
huby:
pomenovanie je odvodené od bazídiospór,
kt. vznikajú na kyjakovitých bunkách
bazídiách, kt. vytvárajú výtrusorodú vrstvu
hyménium
bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé,
alebo štvorbunkové – delené
jednobunkové majú všetky naše klobúkaté
huby, ktorých plodnica je rozlíšená na
klobúk a hlúbik
bazídiové huby predstavujú početnú skupinu
húb
Rad: rôznotvaré huby:
veľká morfologická pestrosť plodníc
saprofytické i parazitické
na substrát bokom prirastené plodnice majú
trúdniky z ktorých mnohé sú drevokazné
na listnatých stromoch rastú po celý rok
pestro sfarbené plodnice trúdnikovca
pestrého
na začiatku jari žlto sfarbené plodnice
sírovca obyčajného, kt. mladé, ešte
šťavnaté plodnice sú jedlé
Rad: pečiarkovité huby:
 plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk
 bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach,počas rastu mladej
plodnice spravidla na chránené čiastočnou plachtičkou, z kt. zostáva
ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň
 muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, kt. obaľuje spočiatku celú
mladú plodnicu. Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva,
príp. drobné útržky na klobúku
 sú to významné morfologické znaky, kt. musíme poznať pri zbere
jedlých húb
 často zbierané ako veľmi dobré pochutiny patria pečiarky, hovorovo
šampiňóny
 obľúbené sú aj bedle, plávky, rýdziky, a hríbovité huby, kt. kajú na
spodnej strane klobúka rúrky
 najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky a tanečnice
 ALE POZOR, ZBIERAME LEN TIE HUBY, KTORÉ BEZPEČNE
POZNÁME!!!
Ďalšie bazídiové huby:
 medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické
parazitické huby, ktoré nevytvárajú plodnice, ale
rozmnožujú sa viacerými druhmi spór
 sneti podnecujú vznik nádorov, naplnených spórmi v
určitých častiach rastlín. Tieto huby spôsobujú
veľké škody na obilninách
 hrdze vytvárajú počas vegetačného obdobia
niekoľko druhov spór
 často počas svojho vývinu striedajú aj dvoch
hostiteľov
 príklad: hrdza trávnatá, kt. spóry na jar klíčia na
listoch dráča a až potom infikujú obilniny
Lišajníky – lichenizované
huby:
 vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov,
húb, rias alebo siníc
 tieto dve zložky autotrofná (riasy a sinice) a
heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu
symbiózu, že vznikol odlišný organizmus – lišajník
 sú to podvojné organizmy
 hlavná zložka lišajníkovej stielky tvorí huba, preto
sa zaraďujú do jednotlivých tried ako lichenizované
huby
 je to samostatná ekologická skupina
 významným znakom lišajníkov je tvar stielky
Podľa tvaru môžu mať
lišajníky stielku:
 kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s
podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia
oddeliť, pr. Zemepisník
 lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy,
obyčajne je lalokovitá a o podklad sa prichytáva na
viacerých miestach, ale nie je s ním zrastená, pr.
Diskovník
 kríčkovitú – podobá sa malému kríčku a k podkladu
je prirastená v jednom bode, pr. Dutohlávka
 slizovitú –rôsolovitú – má rôsoloviú konzistenciua
obyčajne neurčitý tvar, pr. rod Collema
Rozmnožovanie, význam
a výskyt lišajníkov:
 najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne
rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky
 v prírode sú veľmi rozšírené
 osídľujú extrémne stanovištia – holé skaly, púšte, lávu, arktické
oblasti a pod.
 vyskytujú sa aj na múroch, kôre stromov a na holej zemi
 stielky rastú veľmi pomaly, len niekoľko milimetrov za rok
 ich význam sa zatiaľ nepozná
 sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, kt. žijú v extrémnych
podmienkach
 využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve a v ľud. liečiteľstve
 mnohé z nich majú aj fungicídne a cytostatické účinky, čo sa využíva
v medicíne a vo farmácii.
 neznášajú znečistené prostredie, preto sú aj významovo bioindikátory
životného prostredia.