Huby-prezentácia
Download
Report
Transcript Huby-prezentácia
Huby
Fungi
Obsah
Huby predstavujú
Charakteristické znaky húb
Stavba húb
Hubové vlákna a výživa húb
Rozmnožovanie húb
Význam húb
Systém húb
Oddelenie: vlastné huby
Triedy a rady suchozemských húb
Ďalšie bazídiové huby
Lišajníky – lichenizované huby
Rozmnožovanie, význam a výskyt lišajníkov
Huby predstavujú:
tvoria samostatnú ríšu
tvoria samostatnú skupinu organizmov
veda, kt. študuje tieto organizmy sa nazýva
mykológia (gr.mykos – huba,a logos – náuka,
učenie)
sú to eukaryotické, heterotrofné,
jednobunkové a mnohobunkové organizmy
Pre huby sú charakteristické
tieto znaky:
nie sú schopné fotosyntézy, lebo im chýbajú
asimilačné fabivá
produktom metabolizmu húb je živočíšny
škrob glykogén
v bunkových stenách húb prevláda chitín, v
ojedinelých prípadoch je podiel chitínu v
bunk. stenách nepatrný, prípadne úplne
chýba.
Stavba húb:
tvoria rôznorodú skupinu eukaryotických
bezchlorofylových, t. j. heterotrofných
stielkatých organizmov
suchozemské huby majú mikroskopické alebo
makroskopické rozmery
zásobnou látkou je glykogén a tukové
kvapôčky
telo tvorí stielka, ktorá môže mať rôzny
tvar
može byť jednobunková alebo vláknitá, ako
aj rôsolovitej štruktúry, bez bunkových
stien, neurčitého tvaru – plazmódium.
Hubové vlákna a výživa
húb:
hubové vlákna – hýfy môžu mať tvar trubice, kt. je
viacjadrová, alebo sú hubové vlákna priehradkované, t. j.
rozdelené na viac buniek
spleť hubových vlákien tvorí podhubie – mycélium
hýfy môžu druhotne zrastať a vytvárať nepravé pletivá, z
kt. vznikajú aj voľným okom viditeľné plodnice húb
výživa môže byť saprofytická, parazitická a symbiotická
saprofyty sa živia rozkladom tiel rastlín a živočíchov
veľká skupina húb žije v symbióze s inými rastlinami, je
výhodná pre obidvoch partnerov
symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom (vlákninami
húb)sa nazýva mykoríza, napr. hríb dubový rastie pod dubom
a pod.
lichenizmus je vzájomné spolužitie húb s riasami a sinicami,
kt. je špecifické, že vplyvom symbiózy vzniká odlišný
organizmus – lišajník.
Rozmnožovanie húb:
pohlavne a nepohlavne
nepohlavne – delením buniek na dve dcérske bunky,
ale aj pučaním, časťasmi hýf a spórami (výtrusmi),
kt. môžu byť pohyblivé, bičíkaté zoospóry alebo
vznikajú nepohyblivé spóry, najčastejšie konídiá
pohlavne – splynutie pohlavných buniek
podľa tvaru a veľkosti gamét to môže byť
izogamia, anizogamia alebo oogamia
charakteristický je pohlavný proces, pri ktorom
dochádza k splývaniu celého obsahu pohlav.
orgánov, ale najskôr splýva plazma a potom oveľa
neskôr aj jadrá
Význam húb:
doplnkový zdroj výživy s vysokým obsahom minerálov
reducenti spolu s baktériami – zabezpečujú obeh anorgan. látok v
prírode
väčšinu tvoria mikroskopické huby, kt. sú predmetom štúdia mnohých
ved. odborov
využívajú sa v biotechnológii,v potravinárskom a farmaceutickom
priemysle, ako aj v humánnej a veterinárnej medicíne (antibiotiká,
cytostatiká, vitamíny, stopové prvky a pod.)
pôvodcovia hubových chorôb – mykóza rastlín, živočíchov a človeka
produkujú jedovaté látky mykotoxíny, kt. sú veľmi nebezpečné
v ľudovom liečiteľstve
pre človeka aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných
látok, z kt. mnohé ešte dnes nevieme využiť (napr. hliva ustricová)
Systém húb:
je zložitý
najjednoduchšie sú slizovky, kt. sú buď jednobunk. alebo ich stielku tvoria
plazmódiá
žijú ako saprofyty alebo parazity vodných alebo suchozemských rastlín
hospod. význam majú druhy, kt. sa živia paraziticky
veľkými škodcami v hospod. sú nádorovky, kt. druhy vyvolávajú nádorové
ochorenia rastlín. Parazitujú najmä na kapustovitých rastlinách
trubicovité mycélium má napr. rakovinovec zemiakový, kt. je pôvodcom
rakoviny zemiakov
vodné riasovky žijú saprofiticky alebo paraziticky na rôznych vodných
rastlinách a drobných živočíchoch
hnilovka hojná žije ako saprofyt, pri množení na žiabrach akváriových rýb
spôsobuje ich hynutie
zo suchozemských parazi. húb je najznámejšia plasmopara viničová, tzv.
peronospóra, kt. je príčinou ochorenia viniča hroznorodého
hosp. význam má aj fytoftóra zemiaková, kt. infikuje listy zemiakov a
rajčiakov, následkom čoho napadnuté listy hnednú a odumierajú.
Oddelenie: vlastné huby
(Eumycota) :
stielka je vláknitá, v príp. kvasiniek – jednobunková
hýfy sú bohato rozkonárené a väčšinou
priehradkované
jednotlivé bunky vlákna sú jednojadrové alebo
dvojjadrové
spleť vláken tvorí podhubie – mycélium
nepohlavne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, najmä
konídiami
vreckaté spóry – askospóry a bazídiové spóry –
bazídiospóry sa vytvoria, keď pred ich vznikom
prebehne pohlavný proces
rozmnožovanie aj pučaním
pohlavné rozmnožovanie je komplikované a
špecifické pre jednotlivé triedy
Triedy suchozemských
húb:
Spájavé plesne ( Zygomycetes)
Vreckaté huby ( Ascomycetes)
Rad: kvasinkotvaré
Rad: paplesňotvaré huby
Rad: kyjaničkotvaré huby
Rad: čiaškotvaré huby
Bazídiové huby (Basidiomycetes)
Rad: rôznotvaré huby
Rad: pečiarkotvaré huby
1.trieda: spájavé
plesne:
sú mikroskopické, väčšinou saprofytické huby
niektoré druhy pôvodcami chorôb – mykóz človeka
nebezpečný je veľký počet spór, kt. vyvoláva
alergie u ľudí
plesne rastú na zahnivajúcich orhanických
substrátoch, na ovocí, mlieku, syroch a pod.
na zahnivajúcich potravinách môžeme nájsť pleseň
hlavičkatú
z mycéliového povlaku na potravinách vyrastajú
stopky ukončené čiernymi hlavičkami, pozorovateľné
voľným okom
2.trieda: vreckaté
huby:
významným znakom je tvorba zvláštnych
výtrusníc – vreciek, v kt. je obyčajne 8
výtrusov – askospór
okrem askospór vytvárajú aj konídie, kt.
vznikajú na nosičoch – konídioforoch
vrecká uložené v plodniciach, kt. majú
guľovitý, bankovitý alebo miskovitý tvar
v plodniciach sú uložené voľne, čiže
ruztrúsené, alebo tvoria súvislú výtrusorodú
vrstvu – técium
počtom zástupcov sú najpočetnejšou
skupinou húb
Rad: kvasinkotvaré:
stielku tvorí jedna bunka, kt. sa rozmnožuje najmä
pučaním
kvasinky majú aj fermentačné schopnosti
využívajú sa priemyselne pri kvasných
biotechnológiách, v potravinárstve,
poľnohospodárste i krmovinárstve
najznám. kvasinka – kvasinka pivná
využíva sa pri kvasení sladu pri výrobe piva a na
výrobu pekárenských kvasníc
kvasinka vínna sa využíva pri výrobe vína, kt. sa
nachádza na bobuliach hrozna
spolu s baktériami sa využívajú aj pri výrobe
produktov mliečneho kvasenia, napr.jogurty a kefír
vitamínové liečivá
Rad: paplesňotvaré:
podieľajú sa pri hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín,
krmiva, exotických plodov a pod.
prevažne saprofytické huby, niektoré produkujú jedy –
mikotoxíny,kt. vyvolávajú rôzne ochorenia
potraviny napadnuté paplesňou by sa nemali konzumovať
patria sem huby, kt. sú veľmi užitočné pre človeka
antibiotiká sú produktom paplesní
prvé antibiotikum – penicilín bolo vyrobené z druhu Penicillium
notatum, objavil ho sir A. Fleming v roku 1928
iné druhy Penicillia sa využívajú pri výrobe syrov
rozšírený je aspergil čierny
rod Penicillium a Aspergillus vytvárajú mycelárne povlaky –
znehodnocujú potraviny
u mycélií paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče výtrusov –
konídiofory, kt. produkujú veľký počet spór, kt. spôsobujú alergie,
pretože sú súčasťou ovzdušia
Rad: kyjaničkotvaré:
ich vrecká v bankovitých plodniciach
prevažne parazitické huby
najznámejšia kyjanička purpurová, kt. cudzopasí v
semenníku raži, infikovaný semenník premieňa na
tvrdý, černastý útvar podobný rožku, kt. sa nazýva
námeľ alebo ražná hubka, kt. nápadne vyčnieva z
klasu. Nachádzajú sa v nej toxické látky, kt.
využíva farmaceutický priemysel pri výrobe rôznych
liečiv
v prípade, že sa tieto toxické alkaloidy dostanú do
múky,čo bolo v minulosti veľmi časté, môžu
spôsobiť otravu poľnohospodárskych zvierat i ľudí
Rad: čiaškotvaré huby:
saprofytické i parazitické huby, kt. vrecká s askospórami sú
uložené tesne vedľa seba v hornej časti miskovitej plodnice,
kde tvoria výtrusorodú vrstvu
horná časť plodnice je nápadne sfarbená, do červena, zelena,
hneda
patria sem veľké mäsité huby, kt. výtrusorodá vrstva
pripomína klobúčik
smrčok jedlý patrí medzi dobré, jarné, jedlé huby
má zvrásnený a plytko jamkatý klobúk
veľmi ľahko ho možno zameniť s jedovatým ušiakom
obyčajným, kt. klobúk je poprehýbaný tak, že pripomína
ľudský mozog
za veľmi vzácne huby sa považujú hľuzovky
v ich hľuzovitých plodniciach sú vrecká trvalo uzatvorené
rastú veľmi vzácne pod povrchom pôdy v teplých dubinách
3.trieda: bazídiové
huby:
pomenovanie je odvodené od bazídiospór,
kt. vznikajú na kyjakovitých bunkách
bazídiách, kt. vytvárajú výtrusorodú vrstvu
hyménium
bazídiá môžu byť jednobunkové – celistvé,
alebo štvorbunkové – delené
jednobunkové majú všetky naše klobúkaté
huby, ktorých plodnica je rozlíšená na
klobúk a hlúbik
bazídiové huby predstavujú početnú skupinu
húb
Rad: rôznotvaré huby:
veľká morfologická pestrosť plodníc
saprofytické i parazitické
na substrát bokom prirastené plodnice majú
trúdniky z ktorých mnohé sú drevokazné
na listnatých stromoch rastú po celý rok
pestro sfarbené plodnice trúdnikovca
pestrého
na začiatku jari žlto sfarbené plodnice
sírovca obyčajného, kt. mladé, ešte
šťavnaté plodnice sú jedlé
Rad: pečiarkovité huby:
plodnice rozlíšené na hlúbik a klobúk
bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach,počas rastu mladej
plodnice spravidla na chránené čiastočnou plachtičkou, z kt. zostáva
ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň
muchotrávky majú aj celkovú plachtičku, kt. obaľuje spočiatku celú
mladú plodnicu. Z nej zostáva ako zvyšok na báze hlúbika pošva,
príp. drobné útržky na klobúku
sú to významné morfologické znaky, kt. musíme poznať pri zbere
jedlých húb
často zbierané ako veľmi dobré pochutiny patria pečiarky, hovorovo
šampiňóny
obľúbené sú aj bedle, plávky, rýdziky, a hríbovité huby, kt. kajú na
spodnej strane klobúka rúrky
najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky a tanečnice
ALE POZOR, ZBIERAME LEN TIE HUBY, KTORÉ BEZPEČNE
POZNÁME!!!
Ďalšie bazídiové huby:
medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické
parazitické huby, ktoré nevytvárajú plodnice, ale
rozmnožujú sa viacerými druhmi spór
sneti podnecujú vznik nádorov, naplnených spórmi v
určitých častiach rastlín. Tieto huby spôsobujú
veľké škody na obilninách
hrdze vytvárajú počas vegetačného obdobia
niekoľko druhov spór
často počas svojho vývinu striedajú aj dvoch
hostiteľov
príklad: hrdza trávnatá, kt. spóry na jar klíčia na
listoch dráča a až potom infikujú obilniny
Lišajníky – lichenizované
huby:
vznikli spolužitím – symbiózou dvoch organizmov,
húb, rias alebo siníc
tieto dve zložky autotrofná (riasy a sinice) a
heterotrofná (huba) – vytvorili takú zvláštnu
symbiózu, že vznikol odlišný organizmus – lišajník
sú to podvojné organizmy
hlavná zložka lišajníkovej stielky tvorí huba, preto
sa zaraďujú do jednotlivých tried ako lichenizované
huby
je to samostatná ekologická skupina
významným znakom lišajníkov je tvar stielky
Podľa tvaru môžu mať
lišajníky stielku:
kôrovitú – lišajník je tak tesne zrastený s
podkladom, že ho nemožno od neho bez poškodenia
oddeliť, pr. Zemepisník
lupeňovitú – stielka je rozložená do plochy,
obyčajne je lalokovitá a o podklad sa prichytáva na
viacerých miestach, ale nie je s ním zrastená, pr.
Diskovník
kríčkovitú – podobá sa malému kríčku a k podkladu
je prirastená v jednom bode, pr. Dutohlávka
slizovitú –rôsolovitú – má rôsoloviú konzistenciua
obyčajne neurčitý tvar, pr. rod Collema
Rozmnožovanie, význam
a výskyt lišajníkov:
najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne
rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky
v prírode sú veľmi rozšírené
osídľujú extrémne stanovištia – holé skaly, púšte, lávu, arktické
oblasti a pod.
vyskytujú sa aj na múroch, kôre stromov a na holej zemi
stielky rastú veľmi pomaly, len niekoľko milimetrov za rok
ich význam sa zatiaľ nepozná
sú dôležitým zdrojom výživy živočíchov, kt. žijú v extrémnych
podmienkach
využívajú sa vo farbiarstve, voňavkárstve a v ľud. liečiteľstve
mnohé z nich majú aj fungicídne a cytostatické účinky, čo sa využíva
v medicíne a vo farmácii.
neznášajú znečistené prostredie, preto sú aj významovo bioindikátory
životného prostredia.