Transcript Huby (Fungi)

MIKROSKOPICKÉ HUBY
MIKROSKOPICKÉ HUBY ( MYCROMYCÉTY)
Huby (Fungi) tvoria druhovo najpočetnejšiu ríšu
organizmov. Väčšinu z nich tvoria mikroskopické
huby. Vedeckým štúdiom húb sa zaoberá
mykológia.
 Huby patria medzi eukaryotické, heterotrofné
organizmy. Ich telo tvorí stielka, ktorá môže byť
jednobunková (kvasinky), častejšie vláknitá,
niekedy rôsolovitá. Energiu získavajú buď
paraziticky, alebo saprofiticky. Spolu s baktériami
plnia funkciu reducentov – mineralizujú
(rozkladajú) organickú hmotu.

 Osídľujú
najrozmanitejšie substráty,
vyžadujú mierne kyslé prostredie, dostatok
kyslíka, vlhkosť a teplotu 20 až 30 stupňov
C.
 Rozmnožujú sa výtrusmi – spórami, ktoré sú
veľmi odolné. Ako parazity a saprofyty
spôsobujú ochorenia - mykózy.
 Význam húb: potravinárstvo, farmaceutický
priemysel a medicína ( cytostatiká – lieky
proti rakovine, antibiotiká, antimykotiká,
probiotiká, atď.)
SLIZOVKY ( MYXOMYCOTA)
 Sú
to najjednoduchšie huby, môžu byť
jednobunkové alebo ich stielku tvoria
plazmódiá.
 Mnohé z nich sú parazity rastlín (napr.
plasmopara viničová - spôsobuje
hnednutie listov, fytoftóra zemiaková –
spôsobuje odumretie zemiakov a
rajčiakov.)
PLASMOPARA VINIČOVÁ
FYTOFTÓRA ZEMIAKOVÁ
SPÁJAVÉ PLESNE (ZYGOMYCETES)
 Patria
medzi saprofytické huby, sú
pôvodcami mykóz. Ich početné výtrusy
sa čiastočkami prachu vyvolávajú
alergie. Typickým zástupcom je pleseň
hlavičkatá (Mucor Mucedo), ktorá
vytvára biele kožovité podhubie. Z neho
vyrastajú hubové vlákna s čiernou
hlavičkou – výtrusnicou.
PLESEŇ HLAVIČKATÁ
KVASINKOTVARÉ HUBY ( SACCHAROMYCETALES)
 Hovoríme
im kvasinky. Ich jednobunková
stielka sa rozmnožuje pučaním. Táto
vlastnosť sa využíva v priemyselnej
technológii (fermentačné vlastnosti).
Najstaršia známa kvasinka – kvasinka pivná
(Saccharomycetes cerevisiae) sa využíva sa
výrobu piva. Jej lisovaním sa vyrába
pekárske droždie. Čisté kultúry kvasiniek sa
získavajú a rozmnožujú laboratórne.
Obsahujú vitamíny, najmä B a vyrábajú sa z
nich probiotické liečivá.
KVASINKA PIVNÁ
PAPLESŇOTVARÉ HUBY (EUROTIALES)

Žijú saprofyticky na najrôznejších podkladoch. Na
rozdiel od plesní sú pestro sfarbené,
modrozeleno, žlto, čierno. Farebnosť spôsobujú
výtrusy, ktoré sa tvoria vo veľkých množstvách.
Najznámejšie sú: múčnatka jabloňová (prezimuje
v podobe podhubia). Niektoré druhy produkujú
nebezpečné jedy – mykotoxíny. Sú jedovaté pre
bakteriálne, rastlinné a živočíšne bunky. Potraviny
napadnuté plesňou nesmieme konzumovať.
Produktmi paplesní sú aj antibiotiká. Prvé
antibiotikum bolo vyrobené z druhu Penicillium
notatum.
MÚČNATKA JABLOŇOVÁ
Kyjanička
purpurová
Cudzopasí v
semenníku raži a
vytvára v ňom
námeľ, ktorý
obsahuje toxické
látky.