Transcript Lysakova_Galvanicke

Rozdelenie galvanických článkov :
1. Primárne – určené len na jedno použitie
- veľkosť napätia : 1-3,5V
2. Sekundárne – umožňujú opakované
nabíjanie a vybíjanie (akumulátory)

Galvanický článok je vždy zdroj
jednosmerného prúdu.
Galvanický článok sa skladá z dvoch
poločlánkov, elektród, ponorených do
príslušných elektrolytov.
Pri zostavovaní galvanického článku sa pre
elektródy a elektrolyty používa taká
kombinácia chemických látok, aby
potenciál vznikajúci na elektróde bol čo
najväčší, a zároveň aby článok čo najviac
vydržal.
Vhodnými a najčastejšími látkami pre zápornú
elektródu je zinok, kadmium, lítium a hydrid
rôznych kovov, pre kladnú elektródu uhlík
(grafit) obklopený burelom (MnO2), nikel a
striebro.
Ako elektrolyt sa používa v suchých článkoch
a v olovenom akumulátore roztok kyseliny
alebo iných solí, v alkalických článkoch a v
akumulátoroch sa používa roztok
zásaditých zlúčenín alkalických kovov.
Medzi atómami kovu v elektróde a
iónmi v roztoku existuje rovnováha, s
ustanovením ktorej je spojené
rozdelenie nábojov medzi elektródou
a roztokom, vytvorí sa tzv. elektrická
dvojvrstva.
Po čase sa vytvorí rovnováha
charakterizovaná potenciálovým rozdielom
medzi kovom a roztokom. Elektróda má
elektródový potenciál( závisí od povahy
kovu, teploty a koncentrácie roztoku).
Potenciál kovovej elektródy v roztoku
vlastných iónov – Nernstova rovnica:
Eme = E0Me + R.T/z.F . ln aMez+
Potenciálový rozdiel dvoch elektród – EMN
(elektromotorické napätie) :
EMN = E2 – E1
Na meranie EMN galvanického článku sa
používajú prístroje s veľkým vnútorným
odporom, aby pri meraní neprechádzal
článkom prúd.
Elektromotorické napätie na galvanickom
článku vzniká z rozdielu potenciálov na
elektródach, elektrické potenciály sú
dôsledkom chemických reakcií medzi
elektródami a elektrolytom. Tieto reakcie
môžu byť samovoľné alebo vyvolané
prechodom elektrického prúdu
(elektrolýzou
Polarografické metódy – založené na sledovaní
závislosti intenzity prúdu prechádzajúceho
roztokom pri elektrolýze od zmeny napätia
vkladaného na elektródový systém.
- štúdium elektródových procesov na kvapkajúcej
ortuťovej elektróde
- jedna elektróda je dokonale polarizovateľná –
ortuťová elektróda, druhá je nepolarizovateľná (
napr. kalomelová)
- zmena vloženého napätia spôsobuje zmenu
potenciálu ortuťovej kvapkovej elektródy
-
pri dokonalej polarizácii: potenciál ortuťovej
elektródy je až na znamienko rovný vonkajšiemu
vloženému napätiu : |EHg|= EMN
Závislosť intenzity prúdu od potenciálu ortuťovej
elektródy znázorňujú polarografické krivky, resp.
vlny.
Elektrické spotrebiče( batérie, hodinky,
mobilné telefóny, fotoaparáty, kamery,
akumulátory...)
 Polarografické metódy
 Elektrokapilarita
 Potenciometria (stanovenie pH)...

ĎAKUJEM