Transcript Document
Úvod do mikra Mikro Ekonómia – veda skúmajúca ľudské konanie Je zvykom ju deliť na Mikroekonómiu Makroekonómiu Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod. Odpovede na niektoré otázky Prečo je na svete chudoba? Ako je možné, že v niektorých krajinách dostávajú mačky mlieko, kým inde nemajú deti ani vodu? Prečo je Česko/Slovensko tak pozadu za susedným Nemeckom/Rakúskom? Prečo sú niektoré tovary po zdražení dopytovanejšie? 4 „axiómy“ ekonómie 1. 2. 3. 4. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech Ľudia sú schopní sebauvedomenia Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať Vesmír je konečný 1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech Ľudia tak boli stvorení (?) Podliehajú neustálemu rozhodovaniu Ovládnuť rozhodovanie človeka nemožné Nedokážu konať proti svojej vôli 2. Ľudská vlastnosť „sa uvedom“ Ľudia vnímajú samého seba a svoju existenciu Veľký evolučný skok Sú subjektom pocitov ako hanba, sú schopní sebakritiky Logické uvažovanie za horizontom dnešného dňa 3. Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať Príklady: spánok, jedlo, pitie Vždy veľmi subjektívne Reflektujú ľudskú individualitu Nemusia byť nevyhnutné k fyzickému prežitiu 4. Vesmír je konečný Pre ľudské vnímanie je vesmír konečný Ľudský život je tiež konečný v štatisticky významnom počte prípadov Obmedzujúce faktory: čas, energia Postrehy z axióm Ľudia majú nekonečné potreby (ťažko povedať, či s kardinalitou prirodzených alebo reálnych čísel ) Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov Ľudia volia medzi alternatívami Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia dokážu derivovať (?) Ľudia majú ∞ potreby Vzniká spojením 1, 2 a 3 Ľudia sú schopní uvedomenia, že čím viac majú uspokojovaných potrieb, tým je pre nich život ľahší Nie sú schopní sa obmedzovať na to, čo „už majú“, chcú viac Niektorí to nazývajú nenásytnosť, v skutočnosti je to prirodzená vlastnosť vývoja Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov V skutočnosti však dochádza ku kolízií medzi predchádzajúcim tvrdením a axiómom 4 Tento rozpor je jedným z centrálnych problémov v ekonómii a kľúč ku konaniu ľudí Ľudia sú v skutočnosti obmedzení vzácnosťou statkov, otázkou je, ako sa s týmto obmedzením vyrovnať Ľudia volia medzi alternatívami (1) Ľudia sa musia rozhodnúť, na základe vzácnosti a úžitku, čo chcú robiť/vlastniť a pod. Ľudia majú na výber vždy Ľudia volia medzi alternatívami (2) Ľudia si tak volia medzi alternatívami vždy tú najlepšiu (1) Cena (ekonomický náklad) tejto alternatívy je vždy najlepšia nevybratá alternatíva Ľudia sa môžu snažiť vyhovoriť na koho chcú, je to vždy ich voľba (1) Príklad Vierka podniká ako cukrárka s mesačným ziskom pre ňu 25,000 Kč. Pri tom však nedávno dostala ponuku na pozíciu šéfkuchára za 35,000 Kč. Aké sú ekonomické náklady jej voľby byť cukrárkou? Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku Ľudia sa, často automaticky a neuvedomene, vždy rozhodujú medzi alternatívami na základe miery úžitku Ľudia použijú informácie im dostupné a urobia rozhodnutie na základe toho, čo sa im zdá najužitočnejšie Tento úžitok je komparatívna veličina Najznámejšie porovnávanie takéhoto typu sa používa pri rozhodovaní vec alebo peniaze Ľudia uvažujú v hraničných veličinách Ľudia sa rozhodujú na základe hraničného úžitku Napr. nech cesta vlakom z A do B má priemerné náklady 50 Kč. Vlak je však pár minút pred odchodom. Je hlúposť predať lístok na vlak za 20 Kč? Prečo vlastne ľudia obchodujú? Každý volí medzi alternatívami a snaží sa uspokojiť svoje potreby Ľudia majú iné potreby, záujmy a pod. Cieľom obchodu je zvýšiť úžitok oboch strán, inak by poďla (1) k obchodu nedošlo Princíp absolútnej a komparatívnej výhody Model 2 stroskotancov (myslím na ostrove) Janko a Anička stroskotali na ostrove, z ktorého sa chcú dostať Snažia sa postaviť loď, Jankovi postavenie lode potrvá 100 dní, Aničke 500 dní Zároveň však musia zaobstarať jedlo. Janko zaobstará 3 kg jedla denne, Anička iba 2 kg Absolútna výhoda Znamená, že daný subjekt (človek, štát) vyrobí za daných podmienok (čas, energia) viac ako iný subjekt, oproti ktorému má tak absolútnu výhodu V našom prípade má Janíčko absolútnu výhodu aj vo výrobe lodi, aj vo varení jedla (nie, nie som antifeminista) Komparatívna výhoda (1) Keď sa však pozrieme na ekonomické náklady Janka a Aničky na výrobu lode a výrobu jedla zistíme nasledovné: Výroba 1 kg jedla Výroba 1 lode Janko 1/300 lode 300 kg jedla Anička 1/1000 lode 1000 kg jedla Komparatívna výhoda (2) Vidíme, že Janko má na výrobu lode oveľa menšie ekonomické náklady ako Anička, ktorá má zas nižšie ekonomické náklady na výrobu jedla Javu, kedy má niekto ekonomické náklady nižšie hovoríme komparatívna výhoda Komparatívna výhoda (3) Z tejto teórie vyplýva, že Janko by sa mal venovať stavaniu lode, kým Anička by mala ísť za pomyselný sporák (nie, fakt nie som antifeminista!!) Zaujímavá však vo všeobecnosti je vedomosť, že i subjekty, ktoré nemajú nijakú absolútnu výhodu môžu vďaka komparatívnej výhode byť úspešné Komparatívna výhoda (4) Táto teória teda ďalej ukazuje výhody obchodu a to najmä medzinárodného Vďaka tejto výmene si prilepšujú obe strany Komparatívna výhoda (5) Anička sa na Janíčka naštvala a povedala, že mu jednoducho nebude robiť slúžku (Nedaj sa dievča!) a odmietla s ním obchodovať Anička aj Janíčko však musia každý deň jesť, každý aspoň 1 kg jedla Zvyšný čas potom venujú stavaniu lode Koľko vyrobia denne bez obchodu a koľko s obchodom? Komparatívna výhoda (6) Janíčko venuje 1/3 dňa zháňaním jedla (1 kg jedla) a 2/3 dňa stavbou lode Anička venuje 1/2 dňa zháňaním jedla a 1/2 dňa stavbou lode Bez obchodu jedlo loď Bez obchodu jedlo loď Janko 1 kg 1/150 Janko 0 kg 1/100 Anička 1 kg 1/1000 Anička 2 kg 0 Celkom 2 kg 23/3000 Celkom 2 kg 30/3000 Komparatívna výhoda (7) Z tabuľky vidno, že ako celok sa Janko a Anička majú horšie akonáhle prestanú obchodovať Vďaka tomu, že prestali obchodovať sa výroba lode predĺži približne o 30 % Do tohto modelu sme už ani radšej nezapočítali aké ekonomické náklady by malo predĺženie výstavby lode Ponaučenie Medzinárodný obchod je prospešný pre obe strany. Obchodné embargá, clá a dane na zahraničné tovary znižujú ekonomickú úroveň oboch krajín. Rozpočtové možnosti Každý je obmedzený peniazmi, časom, energiou a pod. Každý má tým pádom tzv. rozpočtové obmedzenie – hranica produkčných možností Príklad Liběnka si našetrila na míňanie 5,000 Kč. Buď si kúpi šaty za 500 Kč alebo topánky za 250 Kč. Aké je jej rozpočtové obmedzenie? šaty Rozpočtové obmedzenie 8 6 4 2 0 Rozpočtové obmedzenie 5 10 15 topánky 20 Hranica produkčných možností Určuje množinu všetkých bodov, kedy sa maximálne využívajú zdroje a pritom je toto využívanie dlhodobo udržateľné Človek však môže konzumovať/vyrábať aj pod hranicou produkčných množín, aj nad hranicou Dlhodobo sa dá udržať iba pod hranicou Obchod Otázka, či je obchod užitočný je zodpovedaná. Akým spôsobom však prebieha? Na počiatku civilizácie barter Postupom času vznik peňazí V súčasnosti používame nekryté meny ako platidlo Dopyt a ponuka Na to aby sa nejaká vec dala zobchodovať, sa musí vytvoriť dopyt a ponuka Čo bolo skôr? Sliepka alebo slepačie vajce? Model dopytu a ponuky Dopytová/ponuková krivka – vznikne z relácie medzi cenou a dopytovaným/ponúkaným množstvom statku Quantum 3000 2000 Supply 1000 Demand 0 1 Kč2 Kč3 Kč4 Kč Price Vlastnosti kriviek Sú nespojité, ale do grafov sa zakreslujú spojito z didaktických a teoretických dôvodov Ak ponuku/dopyt zoberieme ako funkciu ceny (𝑠, 𝑑: 𝑃 → 𝑄), tak ponuka je neklesajúca a dopyt nerastúci Prekryv kriviek Ako náhle nastane prekryv kriviek, bodu tohto prekryvu sa hovorí ekvilibrium (𝑃 = 𝑃𝐸 ) V tomto bode platí, že 𝑠 𝑃𝐸 = 𝑑(𝑃𝐸 ), inak povedané, na trhu je za cenu 𝑃𝐸 obchodovateľné rovnaké množstvo dopytu a ponuky Táto cena sa ustáli ako rovnovážna Kde je ekvilibrium? 3000 Quantum 2500 2000 1500 Supply 1000 Demand 500 0 1 Kč 2 Kč 3 Kč Price 4 Kč Posuny kriviek (1) Keďže ľudské potreby sa neustále menia, mení sa úžitok zo statkov Príkladom môže byť posun dopytu nahor: Quantum 4000 3000 2000 Supply 1000 Demand 1 Demand 2 0 1 Kč 2 Kč 3 Kč Price 4 Kč Posun kriviek (2) K posunu krivky dopytu nahor mohlo dôjsť nemalým počtom udalostí: Cenzúra internetu Organizácia protestov proti gorilám Príprava na koniec sveta v 2012 Alebo jednoducho, ľudia sa chcú viac vykecávať po telefóne, lebo doma ich nikto nepočúva Posunom krivky došlo k nájdeniu nového ekvilíbria a tým aj ustanoveniu ceny Substitúty a komplementy Zmena ceny jedného statku môže vplývať na ostatné produkty Vyplýva to z rozpočtového obmedzenia Vplyv môže byť pozitívny aj negatívny Substitúty Sú statky používané na podobný účel Jeden môžeme nahradiť druhým Veľmi dobrými substitútmi sú statky jedného druhu (napr. oblečenie, hnedý a biely cukor, mlieko plnotučné a polotučné,...) Komplementy Statky, ktoré majú spoločné využitie Jeden bez druhého sú prakticky nepoužiteľné Napr. pravá a ľavá topánka, lyže a lyžiarky, videoprehrávač a videokazeta ... Prípad: Giffenov statok V Anglicku bol hladomor, na základe ktorého sa zásoba zemiakov znížila. Tým pádom cena zemiakov vzrástla. So zvýšenou cenou vzrástol však aj dopyt po nich. Ako je to možné? Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebúvali mäso a zemiaky. So zdražením zemiakov tak ľudia boli viac obmedzení. Keďže jesť museli, začali spotrebúvať menej mäsa a nahrádzať ho zemiakmi. Funkcie ceny Cena má tieto funkcie: Informačná – ľudia v cene vidia vzácnosť statku Alokačná – statky sa dostávajú od tých, ktorí si ich cenia najmenej k tým, ktorí si ich cenia najviac Regulačná – zabraňuje neefektívnemu využívaniu vzácnych statkov Príklady cien: cena benzínu, mzda, úrok, 2 tréningy týždenne, 2-ročné väzenie Prípad: Minimálna mzda Štát svojimi zásahmi môže na trhu stanoviť ceny Často sa dialo za socíku, keď sa štát snažil ovládať ceny V súčastnosti štát „len“ niektoré veci „reguluje“ (minimálna mzda, dane, dotácie, granty, zlacnené úvery, ...) Dôsledky minimálnej mzdy Môžu byť 2: Žiadne Vznik Všetko nezamestnanosti závisí od rovnovážnej mzdy (ekvilíbria) Ak sa cena stanoví pod ekvibrílium, trh už splnil požiadavky štátu, nič sa teda nestane Minimálna mzda nad ekvilíbriom Vytvára nezamestnanosť Minimálna mzda Z ekonomického hľadiska: Úžitok: je možné, že niektorým zamestnancom sa prilepší Negatíva: Znižuje celkový ekonomický úžitok zo zamestnávania sa Vytvára nezamestnanosť Odbúrava prácu málo kvalifikovaným ľuďom => škodí najchudobnejším, ktorí majú záujem pracovať Ďalšie zaujímavé príklady s cenami Plánované hospodárstvo Inflácia a jej efekty Životné prostredie Doprava a komunikácie Obchodníci vs. investori Zdroje G. Mankiw: Zásady ekonómie F. Bastiat: Co je a co není vidět To je všetko Ďakujem za pozornosť