Slide 1

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 2

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 3

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 4

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 5

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 6

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 7

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 8

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)


Slide 9

cytoskelet, fibrilárne komponenty
existencia rôznych pohybov
špeciálne zariadenia
špeciálne svalové bunky
rôzne metódy stanovenia (elektrónová mikroskopia,
imunofluorescencia)
cytoskleletárne toxíny (kolchicín, vinblastín,oryzalín)
zložky (podľa hrúbky):
mikrofilamenty, 4-7 nm
mikrotubuly, 15-25 nm
intermediárne filamenty,8-10 nm
mikrotrabekuly, 15 nm

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotubuly (1963, telofáza mitózy)
rastl. aj živoč. bunky, ale nie prokaryotické
 bielkovina tubulín (2 podjednotky, v cytoplazme je v
depolymerizovanej podobe)
syntéza počas bunkového cyklu, koncom S- fázy až do G2-fázy)
spontánna polymerizácia (potreba GTP, teplota, pH, Mg2+);
na presných miestach (v živoč. bunkách aj pri nižších rastlinách:
centrozómy, centrioly, bazálne telieska, kinetochor)
asociované proteíny (dyneín, myozín, kinesín) zvyšujú odolnosť,
regulujú polymerizáciu, energiu získavajú z ATP
diméry tvoria rúrky zo 6 – 13 subfibríl, špirálovite usp.
 3 typy MT:
MT predprofázneho pásu (v ekvatoriálnej rovine, po cytokinéze
mizne)
MT kortikálne (na konci mitózy, vzťah k ukladaniu celulózy)
MT deliaceho aparátu
– chromozómové (ťažné), interpolárne, centriolové, fragmoplastové


epitelová bunka:
mikrotubuly s
mikrofilamentami
v apikálnej časti bunky

cytoskelet, fibrilárne komponenty

funkcie MT:
centriol
tok tekutín, váčkov a organel v cytoplazme
transport elektrolytov
rozdelenie a orientácia organel
mikrotubuly
tvar bunky (neuróny, erytrocyty, trombocyty)
rakovinové bunky – aneuploidné
jadro kolchicín –
(taxol- zabraňuje depolymerizácii,
zabraňuje polymerizácii)

cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrofilamenty
F-aktín (glob. G-aktín), polymerizáciu kontroluje
alfaaktínovájadro
(potreba ATP) ; vo zväzkoch pod cytopl.
membr., v
platnička
mikroklkoch, pseudopódiách
nesvalový myozín
hlavne v pohyblivých bunkách (makrofágy, trombocyty)
funkcie:
pohyb cytoplazmy, vezikúl, organel, pohyb bielych
aktínové
krviniek, améb,
mikrofilamenty
stabilizujú plazmalemu, spájanie transmembránových
proteínov s cytoplazmatickými proteínmi
myozínové
mikrofilamenty
cytokinéza
živoč. buniek


cytoskelet, fibrilárne komponenty
spojenie pomocou
dezmozómov

intermediárne filamenty
hrubé zväzky
mnoho typov bielkovín:
tonofilamentov v
keratín, cytokeratín, dezmín
cytopl. výbežkoch
sú nekontraktilné, mechanická pevnosť,
odolnosť na tlak a ťah
jemné zväzky
okolo jadra alebo v periférnej oblasti
v tele bunky
typy:
tonofilamenty (epitel. bunky, prekeratín)
keratínové (epitelové bunky, vlasy, nechty)
vimentínové (endotelové b. ciev, fibroblasty)
dezmínové (svalové b.)
neurofilamenty (axóny nerv. buniek, dendrity); 10 nm
gliové filamenty (nervové tkanivo, astrocyty); 9 nm
lamíny (vnútorná jadrová membrána)


cytoskelet, fibrilárne komponenty
mikrotrabekuly (kostra bunky)
15 nm; priestorová sieť cytoskeletu
spájajú rozličné bunkové štruktúry, niekde aj
účasť na vnútrobunkovom transporte


centrozóm, bičíky, riasinky
centrozóm = centriol, astrosféra, centrosféra
centrosféra – beztvará oblasť okolo centriolu pri delní bunky
astrosféra – lúčovito usporiadané mikrotubuly medzi centriolmi
centriol (živoč. bunky a nižšie rastliny), v blízkosti jadra, účasť na
mitóze (tvorba deliaceho vretienka, mikrotubulov)
autoreplikácia na konci interfázy
stavba:
dĺžka 400 nm, šírka 150 nm
okolo 9 mikrotubulárnych trojíc + ramienka na tub. A
(tubulus A má13 podjednotiek, B, C iba 11 podjed.)
stred tvorí zrnitý materiál podobný cytoplazme
na periférii sú centriolárne satelity + tyčinkové štruktúry do stredu
centriolu
obs. DNA, centriolárny cyklus (G1, S – zdvojenie, G2 – vznik
mitotických MT
centriol – procentriol – bazálne teliesko


centrozóm, bičíky, riasinky
plazmalema




riasinky, kinocílie (dĺžka5 – 10 μm),periférne
obaľuje ich CM, vnútorný
skelet – axonéma
duplety
 vyrastajú z procentriolov resp. z bazálneho
centrálny telieska (mikrotubuly
ako v centriole), je pohybovým centrom
duplet riasinky
 vo vyčnievajúcej časti:
stred – centrálny pár mikrotubulov + dreňová pošva (z nej výbežky k
periférnym tubulom)
okolo – 9 dvojíc mikrotubulov (tub. A 13 podjednot, tub. B 10
podjed.), dvojice sú spojené bielkovinou – nexínom
tub. A má dve ramienka smerom k susednej dvojici – bielkovina
dyneín (štiepi ATP = ohýbanie cílií – len jedným smerom),
potreba Mg2+
výskyt v epiteloch (dýchacie cesty, vajcovod,
bazálne zmyslové bunky)
bičíky (podobná stavba ako riasinky),
dĺžka 100 – 120 μm
teliesko
 pohyb je však vlnovitý a krúživý, potreba ďalších zariadení
(denzné telieska, mitochodriálna pošva
apod.)
kotviaca
nožička

cytoskelet, fibrilárne komponenty
Funkcie cytoskeletu:
- biologické pohyby (améby, cytoplazma, bičíky,
riasinky)
- lokomočné pohyby
- vláknité výbežky
- dynamická kostra
- tvar bunky
- chemická energia na kinetickú
- ukladanie celulózových mikrofibríl do BS
- polarita bunky (cez vplyv na polaritu jadra)
- rovina delenia buniek (karyokinéza a cytokinéza)