Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Margita Vajsáblová Fotografia – aplikácia lineárnej perspektívy Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Poznámka: Základy lineárnej perspektívy sú v geodetickej praxi aplikované.

Download Report

Transcript Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Margita Vajsáblová Fotografia – aplikácia lineárnej perspektívy Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Poznámka: Základy lineárnej perspektívy sú v geodetickej praxi aplikované.

Margita Vajsáblová

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 4

Fotografia – aplikácia lineárnej perspektívy

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 5

Poznámka:

Základy lineárnej perspektívy sú v geodetickej praxi aplikované vo fotogrametrii, preto budeme pre niektoré pojmy používať názvy z tohto odboru.

Základné pojmy lineárnej perspektívy

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 6

Definícia:

Lineárna perspektíva je špeciálny prípad stredového premietania, pričom premietame útvary ležiace v priestore ohraničenom zornou rotačnou kužeľovou plochou, ktorej vrchol je

S

– stred premietania, os je kolmá na priemetňu a vrcholový uhol je menší alebo sa rovná 90  .

k z

d

2

H d

S

o

 –

priemetňa,

S

– stred premietania (projekčné centrum),

H HS

– hlavný bod, =

o

– os zornej kužeľovej plochy (pri fotografovaní - os záberu), 

SH

 =

d

– dištancia (pri zaostrení na  ohnisková vzdialenosť fotoaparátu

f

), v lineárnej perspektíve

d

 20 cm, je to    90° – zorný uhol,

k z

– zorná kružnica, Nech tg

(

  2

)

= 1  2, potom polomer

k z

je

d

 2 .

Poznámka:

Zornú kružnicu budeme ďalej označovať

d

 2.

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 7

Lineárna perspektíva – súvislosť s pojmami optiky

Zorný uhol

- zvierajú priamky prechádzajúce stredom očnej šošovky a okrajmi predmetu. Čím bližšie je predmet k objektívu, tým väčší je zorný uhol.

od 35 

Zorný uhol fotoaparátu

až do 60  , širokouhlé objektívy majú zorný uhol až 140  .

s normálnym objektívom je

Otvor clony

fotoaparátu zužuje zväzok lúčov vychádzajúcich z bodu na kužeľový priestor,

vstupná pupila

- obraz otvorovej clony vytvorený časťami objektívu nachádzajúcimi sa pred clonou, jej priemer D je obyčajne o 12 až 16  väčší než priemer otvorovej clony.

Relatívnym otvorom objektívu

je

D

f

, jeho prevrátená hodnota je

clonové číslo w

(najčastejšie sa udáva v tvare

1 : w

).

Potom

D

f

= 2. tg(   2) = 1 

clonové číslo

.

f

D

S

clona fotografická doska

Obraz bodu v lineárnej perspektíve

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 8

V lineárnej perspektíve premietame objekty spojené s horizontálnou (tzv. predmetovou) rovinou

:

   =

z

– základnica – stopa predmetovej roviny,  ´   ,

S

  ´ – smerová rovina predmetovej roviny,  ´   =

h

– horizont – úbežnica predmetovej roviny, 

U k

– nevlastný bod priamok

k

kolmých na predmetovú rovinu (

k

Majme bod A a jeho kolmý priemet A

1

(pôdorys) do

, potom obraz dvojice [A, A 1 ] je [A S

, A

1S ], kde:

A A

S 1S je stredový priemet A do

 ,

je stredový priemet jeho pôdorysu A 1

d

o

.

  ).

U

S

k

 

U k

Druhy lineárnych perspektív

d

2

´

H

o o

1. Zvislá perspektíva:

h A

S

S

   

H

h, k

   

U k

 

U

S

k

h.

A

1

A A

1S

z

o

2. Šikmá perspektíva:

60°

 

(

,

)

 Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 9

90°

U k

a) Žabia šikmá perspektíva: S je v ostrom uhle rovín

(

,

)

  ´     =

z

=

h

– základnica, – horizont, 

U k

U

S

k U

S

k A A

1

d

2

H A

S o

h A

1S

z

o

S

 

´

U

S

k A S

H

d

2

U

S

a z h A 1S

o

U

S

b

b) Vtáčia šikmá perspektíva:

   =

z

– základnica, 

U k

U

S

k

S je v tupom uhle rovín

(

,

)

 ´   =

h

– horizont

h

 Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 10

d

2

H

o

A S U

S

b A 1S S A h d

2

A S H A

1S

´

z

o

z

o

A

1

U

S

k

U k U

S

k

Mierka v zvislej lineárnej perspektíve

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania 11

Pre obraz bodu A platí: A S

A

1S

h.

Nech

´║

je rovina, v ktorej leží bod A a ktorej hlavná priamka je h

.

h, z

 = výška horizontu (výška oka človeka nad základnou rovinou), napr. 150, 160, 180 cm a pod. Obraz objektov roviny 

´║

 v perspektíve má mierku

m

= 

h, h

S

 

:

h, z

 .

d

2

H

A

S

h

U k

Príklad výpočtu mierky objektov v rovine

´, A =

´

 

:

 

´, h

 Nech 

h

,

z

 = 150 cm, 

h,h

S   = 9 cm

A 1

 

'

,

m

= 9 : 150.

Ak

A, A

1  = 50 cm, potom 

A

S

, A

1S  = 50.(9 : 150)= 3 cm.

S

o

´

U k d

2

A

´

h

A 1

z h

S

A

1S

H

A

S o

A

1S

h h

S

z