Transcript Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Margita Vajsáblová Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania Typy stereoskopických snímok podľa polohy osí záberu: • normálne stereoskopické snímky – osi.

Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
Margita Vajsáblová
58
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
59
Typy stereoskopických snímok podľa polohy osí záberu:
• normálne stereoskopické snímky – osi záberu sú rovnobežné a kolmé na základnicu,
• rovnobežné stočené snímky – osi záberu sú rovnobežné, nie sú však kolmé na základnicu,
• konvergentné snímky – osi záberu ležia v jednej rovine a mierne sa zbiehajú tak, aby vznikol
stereoskopický vnem,
• všeobecný prípad – osi sú mimobežné tak, aby vznikol stereoskopický vnem.
1o
1
 2
1A
1o
1
2o
2A
A
2A
1o
1
1A
2o
2A
2
A
=
=
f
f
2o
2
1A
A
=
f
f
f
f
=
1S
•
1S
b
2S
Normálne steroskopické
snímky
1S
b
b
2S
2S
Rovnobežné stočené snímky
Prienik zorných priestorov
Konvergentné snímky
(príp. pôdorys
všeobecného prípadu)
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
60
Analytický princíp normálnych stereoskopických snímok
Referenčná súradnicová sústava je totožná s prvou snímkovou sústavou {1S, x, y, z} {1S,1x,1y,1z}.
Druhá snímková sústava {2S,2x,2y,2z}.
1S 2S |, f = | 1S,  |= | 2S,  |, paralaxa bodu A
Základnica
b
=
|
b
A2
A´2
je pA = 1xA - 2xA, graficky pA = | 1A, P |
Výpočet súradníc bodu A[xA, yA , zA ] zo
súradníc jeho stereoskopických priemetov:
pA
P2
1A
2
zA
2A
2
Z podobnosti 1S1A1A´1 1S11A1P1 vyplýva:
1 zA
1S
x2
z
2S
2
xA
b teda: x A  b 1x A ,
 A,
1 A
pA
x
p
2
b
A´1
A1
xA
b
ybA 1 Ab
A
x  A x ,A , teda: y  A f ,
pf
p
p
A
pA
1  x1
P1
2xA
yA
y
1x A
1A
1
2A
1
2xA
A z podobnosti 1S2A2A´2  1S21A2P2
vyplýva:
f
x
bb 1 A
1S
x  A x ,
1
p
Pôdorys a nárys normálnych
A
stereoskopických snímok bodu A
2S
1
b 1 A
z A b b teda:
A
y 1A  A Af , ,
z  A z .
p
z p p
A
yA
zA
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
Analytický princíp rovnobežných stočených snímok
Základnicu b nahradíme b´= 1SC+CD, 1SC = bcos,
2 A
CD b sin 
x


CD

b sin 
2 A
x
f
f
Vľavo stočené snímky
y
2
xA
xA
b'  b cos 
b sin 
f
A
Ak sú snímky stočené vpravo, potom:
b´
2
xA
b'  b cos 
b sin 
f
yA
b´

1S
C
b
f
pA
1A
x
D
bsin
Základnica b´je premenlivá, závislá od zobrazovaného
bodu.
Výpočet súradníc bodu A[xA, yA , zA ] zo súradníc jeho
stereoskopických priemetov (paralaxa pA = 1xA - 2xA ):
2 A
b' 1 A 1 x A
x
x  A x  A (b cos 
b sin  )
p
p
f
2S
A
f
1
2
1xA
2A
2xA
2 A
b'
f
x
y  A f  A (b cos 
b sin  )
p
p
f
A
2 A
b' 1 A 1 z A
x
z  A z  A (b cos 
b sin  )
p
p
f
A
61
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
Princíp priesekovej metódy (metódy pretínania napred)
62
Nech 1S, 2S sú projekčné centrá a 1, 2 (1S  1, 2S  2) sú roviny snímok so známymi
prvkami vnútornej a vonkajšej orientácie. 1A, 2A sú snímky bodu A.
Určenie polohy bodu A v priestore (riešime v Mongeovej projekcii – na obrázku je uvedený
pôdorys):
A = 1S 1A  2S 2A
Používa sa pri pozemnej fotogrametrii so známou pozemnou základnicou, podobá sa na grafickú
metódu mapovania pomocou meračského stola, preto sa nazýva aj stolovou fotogrametriou.
Konvergentné stereoskopické snímky
1
2
A
1A
2A
1S
1A
1
A1
2A
1

2S
Ako prvý túto metódu použil francúzsky dôstojník Aimé Laussedat, pomocou nej zostrojil
z fotografických snímok územný plán (1859).
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
Typy stereoskopických fotografií podľa rozsahu a základne
63
 Mikrostereoskopická – s veľmi malou stereoskopickou základňou.
 Stereofotografia blízkych predmetov a makroskopická – so základnicou 6,5 cm,
s hĺbkovým rozsahom 2 – 5 cm, 0,25 – 1 m, príp. 1 – 3 m.
 Normálna stereoskopická fotografia – so základnicou 6,5 cm, s hĺbkovým rozsahom
3 – 50m.
 Stereofotografia vzdialených predmetov – s predĺženou stereoskopickou základnicou,
s hĺbkovým rozsahom nad 50 m.
Rekonštrukcia objektu z normálnych
stereoskopických snímok
Vajsáblová, M.: Metódy zobrazovania
 
1H
A1
2H
h
1S
A2
2A
x
1U
1H
2U
2S
f
A
1A
1S
A1
2H
1
2S

1
2V
h
1V
2A
1A
1U
1
A2
1A
1
2U
1
x
2A
1
2V
1
1V
1
Voľba priemetní:
   1S2 1H, 2S2 2H
  : x  h  1S1 2S1
f
1A 1S  2A 2S =A
1
1
1
1
1
1S
1 A1 H
1
2S
1
64
 2A 2H =A2