Transcript Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (po francúzsky: Napoleon Bonaparte) (* 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821 v Longwood House, Svätá Helena, južný.

Napoleon Bonaparte
alebo Napoleon I. (po
francúzsky: Napoleon
Bonaparte) (* 15. august
1769, Ajaccio, Korzika – † 5.
máj 1821 v Longwood House,
Svätá Helena, južný Atlantik)
z rodu Bonaparte bol generál
Francúzskej revolúcie, neskôr
1802 – 1804 samozvaný Prvý
konzul Francúzskej republiky,
1804-1814 a 1815 samozvaný
cisár Francúzov a 1806
Protektor Rýnskeho spolku
a kráľ Talianska.


Napoleon urobil málo, aby vyvíjal inovačné vojenské stratégie, ale predsa použil
tú najlepšiu kvalitu z francúzskej armády pod rôznymi revolučnými vládami, aby
dosiahol mnoho úspešných kampaní a niektoré prekvapujúce víťazstvá. Jeho
kampane boli stále študované vo vojenských akadémiách po celom svete a bol
spravidla považovaný za jedného z najväčších veliteľov na svete, aký kedy vôbec
žil. Počas menej než desiatich rokov bojoval fakticky s každou európskou
mocnosťou a získal kontrolu nad väčšou časťou západnej a centrálnej Európy.
Od jeho dobývania či spojenectva až po jeho katastrofálny vpád do Ruska
v roku 1812 nasledovaný porážkou pri Lipsku v októbri 1813, ktorý viedol k jeho
abdikácii a o niekoľko mesiacov neskôr až k emigrácii na ostrov Elba. Jeho
návrat, známy ako 100 dní, bol však tiež odrazený rozhodujúcou bitkou pri
Waterloo v dnešnom Belgicku 18. júna 1815 a Napoleon bol prinútený znovu
k abdikácii a vyhnanstvu na ostrove Svätej Heleny, kde o 6 rokov zomrel.
Napoleon vymenoval niekoľko členov rodiny Bonapartovcov a blízkych priateľov
za panovníkov území, ktoré sa mu podarilo podrobiť, ako dôležité vládnuce
osoby (jeho brat Lucien sa stal francúzskym ministrom financií). Napriek tomu,
že ich vládnutia neprežili jeho pád, vnuk Napoleona III. neskôr vládol vo
Francúzsku v 19. storočí.
Francúzi ostrov obsadili tri mesiace po
jeho narodení.
Bol druhorodeným synom chudobného
šľachtica a na vojenskej akadémii, kde
študoval, to pri bohatších spolužiakoch
nemal ľahké.
Bol však veľmi inteligentný, vynikol najmä
v matematike, dejepise a zemepise.
Sedemnásťročný Napoleon ukončil
školu ako poručík delostrelectva a
vstúpil do kráľovskej armády. Bol
obdivovateľom myšlienok Voltaira a
Rousseaua a privítal revolúciu.
Jeho rodina zastávala názor, že by sa
Korzika mala pripojiť k revolučnému
Francúzsku a tým sa dostali do rozporu
s korzickými separatistami, ktorí
bojovali za úplnú nezávislosť Korziky
Celá rodina musela utiecť do Marseilles, kde sa Napoleonov starší brat Jozef oženil
s dcérou obchodníka s látkami, Júliou. S jej mladšou sestrou Desiree sa zasnúbil
Napoleon. Desiree sa napokon vydala za francúzskeho maršala Jean Baptista
Bernadotta, ktorého si Švédi zvolili za následníka trónu, keďže vtedajší švédsky kráľ
nemal potomkov. Bernadotte bojoval neskôr proti Napoleonovi na čele švédskych vojsk
a od r. 1818 vládol ako švédsky kráľ Karol XIV.
Potomkovia Desiree a Bernadotta vládnu vo Švédsku dodnes.
Napoleon sa oženil so staršou vdovou po popravenom generálovi, Josephine
de Beauharnais, ktorá mala dve deti, Eugena a Hortense. Eugene sa stal významným
generálom, Hortense sa vydala za Napoleonovho brata Ľudovíta. Napoleonova kariéra
sa začala za vlády jakobínov v roku 1793, keď sa vyznamenal pri oslobodzovaní prístavu
Toulon, ktorý obsadili Angličania.
Tu bol povýšený na brigádneho generála. Aj po páde jakobínov trvá vojna s Európou
a Napoleon je Direktóriom vyslaný do Itálie, kde je situácia pre Francúzov najhoršia.
Napoleon v r. 1796/97 víťazí a uzaviera s Rakúskom mier. Direktórium mu povolí výpravu
do Egypta, ktorá by mala Angličanom odrezať dôležitú cestu do Indie. Cestou do Egypta
sa francúzske vojsko zastavilo na Malte, kde zvrhlo vládu maltézskych rytierov. (Ostrov
daroval rádu Johanitov ešte cisár Karol V. v roku 1530, potom, čo ich Turci vyhnali z
ostrova Rhodos). Po odchode Francúzov zabrali Maltu Angličania a odišli odtiaľ až po
druhej svetovej vojne.
Výprava do Egypta 1798 bola katastrofou, ale
mala význam z hľadiska histórie - znovuobjavenie
egyptských pyramíd a snaha o rozlúštenie ich
tajomstiev a hieroglyfov začala storočie veľkého
rozmachu archeológie.
Anglický admirál Nelson porazil francúzske loďstvo
pri Abukire a Francúzi nemali možnosť vrátiť sa
domov. Iba Napoleonovi sa s niekoľkými priateľmi
podarilo z Egypta utiecť a svoje vojsko prenechal
nepriateľom, horúčave a chorobám.
Do Francúzska prišiel Napoleon práve včas, aby
využil nepokoje s vládou, vyplývajúce z obnovenej
neúspešnej vojny s Rakúskom a Ruskom v Itálii.
Hneď po návrate v roku 1799 uskutočnil prevrat
a nastolil vojenskú diktatúru. Podľa príkladu
Hanibala prešiel s vojskom Alpy a v Itálii opäť
zvíťazil.
Vytvoril tu tzv. sesterské republiky závislé na
Francúzsku. V r. 1802 sa mu podarilo uzavrieť
mier s Angličanmi a tak po desiatich rokoch vojny
(1792 - 1802) zavládol v Európe mier. Angličania
vtedy povolili aj návrat francúzskeho vojska
z Egypta.
Mier priniesol Francúzsku blahobyt a upevnenie
Napoleonovej vlády, čo Napoleon využíva a v r. 1804 sa
vyhlási za cisára. Rozpory s Britániou sa prehlbujú,
Napoleon sa snaží obmedzovať dovoz anglického tovaru
do Európy a Angličania odmietajú odísť z Malty.
V r. 1805 opäť začína vojna. Na mori víťazia Angličania, v
bitke pri Trafalgarskom myse je zničené francúzske
loďstvo. Angličania nestratili ani jednu loď, zahynul však
slávny admirál Nelson.
Na pevnine Napoleon zvíťazil. V bitke troch cisárov pri
Slavkove porazil ruského cára a rakúskeho cisára. V
Bratislave uzavrel mier s Rakúskom, potom porazil Prusko
a napochodoval do Berlína, kde v roku 1806 vyhlásil
kontinentálnu blokádu Anglicku.
Všetky európske prístavy mali byť uzavreté anglickým
lodiam. Potom sa Napoleon krížom cez Poľsko, ktoré ho
oslavovalo ako osloboditeľa, vydal na stretnutie s ruským
cárom, s ktorým uzatvoril mier.
V Poľsku sa Napoleon zoznámil s grófkou Máriou
Walewskou, ktorá mu porodila syna Alexandra. Napoleon
v tom čase ovládal takmer celú Európu a v r. 1806-08
rozdelil vládu medzi svojich bratov a sestry.







Najstarší Jozef sa stal neapolským kráľom, v r. 1808 španielskym.
Lucien, ktorý pomáhal Napoleonovi urobiť prevrat, sa s bratom nepohodol
a odišiel do Ameriky.
Jeho najschopnejšia sestra Elisa sa stala toskánskou veľkovojvodkyňou.
Ľudovít sa stal holandským kráľom. Bol ženatý s Hortensiou de Beauharnais,
dcérou Jozefíny. Ich syn Ľudovít Napoleon sa o necelých štyridsať rokov po
Napoleonovej porážke stal francúzskym cisárom Napoleonom III. Ľudovít sa
tiež pohádal s bratom, bol presvedčený, že Napoleonova politika neprospieva
jeho krajine, a odmietal dodržiavať blokádu. 1810 Napoleonove vojská
krajinu obsadili a Ľudovít musel pred vlastným bratom utiecť.
Svoju sestru Paulínu nepokladal Napoleon za príliš schopnú vládnuť, hoci ju
mal veľmi rád. Bola to vraj veľká krásavica a sochár Canova vytvoril podľa
nej sochu Venuše.
Karolína sa vydala za generála Murata, ktorý sa po Jozefovi stal 1808
neapolským kráľom. 1814 sa spojil s Rakúskom proti Napoleonovi, aby si
zachránil trón, to mu však nepomohlo, bol zajatý a zastrelený.
Najmladší Jerome sa stal vestfálskym kráľom na území porazeného Pruska.
Vládol zle a dopustil, aby francúzske vojská vyplienili Vestfálsko, preto bol
1813 vyhnaný.
Aj Napoleon túžil po dedičovi a tak sa rozviedol s Jozefínou a oženil sa v r. 1810 s rakúskou
arcivojvodkyňou Máriou Louisou. Tá mu porodila jeho jediného legitímneho syna a dediča
Napoleona II., nazývaného Orlík. Kontinentálna blokáda sa ukázala neúčinná, francúzsky
tovar nedokázal nahradiť anglický, rozmáha sa pašeráctvo a krajiny, najmä Španielsko
a
Rusko odmietajú blokádu dodržiavať.
V r. 1808 sa vydáva Napoleon na výpravu proti svojim južným susedom a dosadzuje
španielsky trón svojho brata Jozefa. Francúzi však odpor Španielov nedokázali zlomiť,
guerilla (partizánska vojna) neustala a už v r. 1809 sa v Portugalsku vyloďujú anglické
vojská pod vedením vojvodu z Wellingtonu a porážajú francúzske vojská. V roku 1812
začína Napoleon výpravu do Ruska. Jeho "Veľkú armádu" (nazývala sa tak od r. 1804)
tvorilo už 600 000 vojakov.
na
Porazil Rusov v bitke pri Borodine a obsadil evakuovanú Moskvu. Kapitulácie sa však
nedočkal a nedostatok potravín ho prinútil vydať sa na cestu späť. Hlad, zima a partizánske
útoky ničili Napoleonovu armádu, ktorej zvyšky boli porazené v bitke pri rieke Berezino.
Z Ruska sa vrátilo iba 30 000 vojakov. Definitívnu porážku utŕžil Napoleon v bitke národov
pri Lipsku 1813. Bol prinútený vzdať sa trónu a odísť do vyhnanstva na ostrov Elbu.
Ešte raz sa pokúsil obnoviť svoje cisárstvo, jeho vláda však trvala iba sto dní. Po porážke
pri Waterloo 1815 bol odvezený na ostrov sv. Heleny, kde písal svoje spomienky a márne
čakal na návštevu Márie Louisy a Orlíka. Tu aj zomrel v r. 1821.
Jozefína sa bitky pri Waterloo už nedožila, zomrela
1814. Aj Mária Walewska zomrela mladá,
tridsaťjedenročná, v r. 1817. Ich syn Alexander sa
stal ministrom zahraničia za vlády svojho bratranca
Napoleona III.
Povrchná a ľahkomyseľná Mária Louisa sa stala
veľkovojvodkyňou parmskou a syna zanechala vo
Viedni. Opustený Orlík bol vychovávaný pod
prísnym dozorom a zomrel ako dvadsaťjedenročný
v r. 1832.
Napoleon je od r. 1840 pochovaný v parížskej
Invalidovni, ktorú založil ešte Ľudovít XIV ako
útulok pre vyslúžilých vojakov. Dnes je tu múzeum
vojenstva.
Okrem Napoleona sú tu pochovaní niektorí jeho
maršali a jeho dvaja bratia - najstarší Jozef
a najmladší Jerome. Počas druhej svetovej vojny, v
r. 1944 sem Nemci previezli aj telo Orlíka