Transcript Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny

UNESCO - CHAIR
for Ecological Awareness &
Sustainable Development
Banská Štiavnica -TU Zvolen
Krajinné plánovanie II.
Krajina ako geosystém
prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
Projekt KEGA č. 410-010 TUZVO-4/2010
Študijný program Environmentálny manažment
Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj
Banská Štiavnica
2011
ISBN: 978-80-89585-02-1
Táto publikácia vznikla v rámci riešenia projektu KEGA č. 410-010 TUZVO-4/2010
„Koncepcia a didaktické zabezpečenie nového študijného programu "Riadenie životného
prostredia" pre I., II. a III. st. vysokoškolského vzdelávania na Fakulte ekológie a
environmentalistiky TU Zvolen“.
© prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
Recenzenti:
prof. Ing. Jozef Streďanský, DrSc.
doc. RNDr. Vladimír Herber, CSc.
RNDr. Milena Moyzeová, PhD.
Citácia:
Miklós, L. 2011. Krajinné plánovanie II. Krajina ako geosystém. Učebné texty. Súbor textov a grafických
listov pre študijný program Environmentálny manažment, I. stupeň štúdia na Fakulte ekológie
a environmentalistiky TU vo Zvolene. Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj, Banská Štiavnica, 76
str. (CD-ROM). ISBN 978-80-89585-02-1.
Vydal:
Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj, Banská Štiavnica
Náklad: 50 ks
ISBN: 978-80-89585-02-1
Krajinné plánovanie II.
Krajina ako geosystém
Obsah:
II. 1. Vedecký koncept pojmu „krajina”………………… 5
II. 2. Charakteristika krajinných štruktúr...................... 34
II.2.1 Ukazovatele prvkov prvotnej štruktúry krajiny ................ 41
II.2.2 Ukazovatele prvkov druhotnej štruktúry krajiny .............. 53
II.2.3 Ukazovatele prvkov terciálnej štruktúry krajiny ............... 57
II.2.4 Vzťahy ukazovateľov rôznych štruktúr krajiny ................ 68
3
II. 1. Vedecký koncept pojmu „krajina”
4
Hmotná realita-výrez geografickej sféry
Lokálna
(topická) úroveň
Regionálna
(chorická)
úroveň
Kontinentálna,
oceánska a
planetárna
úroveň
5
Krajina :
štrukturálna jednotka geobiosféry
•
•
6

durch einheitliche Structur und gleiches Character Wirkungsgefüge
geprägten konkreten Teil der Erdoberfläche (Neef, 1967)
Konkrétny priestorovo-časový systém totálnej ekosféry (Naveh, 1993)
Geosystém: systémovou teóriou vyjadrená reálna entita krajiny
Krajina :
štrukturálna jednotka geobiosféry
•
•
7

durch einheitliche Structur und gleiches Character Wirkungsgefüge
geprägten konkreten Teil der Erdoberfläche (Neef, 1967)
Konkrétny priestorovo-časový systém totálnej ekosféry (Naveh, 1993)
Geosystém: systémovou teóriou vyjadrená reálna entita krajiny
Princípy chápania pojmu „krajina“ a ďalšie definície
krajiny



8
Krajinonomaľba, krajina ako obraz
Krajinu ako krajinku, krajinomaľbu, fotografiu - chápe verejnosť a
umelecká sféra. V tomto zmysle je to len súbor viditeľných
prvkov, najmä reliéf, vegetácia a ostatné prvky využitia zeme,
scenérie, priestorové a estetické aspekty krajiny.
Krajina ako prírodný komplex
Krajina = len prírodná časť geografického komplexu, tzv. fyzickogeografický komplex, bez socio-ekonomickej zložky.
Charakterizuje sa celou škálou fyzicko-geografických prvkov od
geologického podkladu po vegetáciu a ovzdušie (najmä v ruskej
(sovietskej) krajinno-ekologickej škole)
Krajina ako prírodno-socioekonomický komplex
Krajina = komplex fyzicko-geografických aj socio-ekonomických
zložiek geografickej sféry. Toto chápanie je základom pre
aplikáciu náuk o krajine do praxe, najmä do priestorových
plánovacých činností (najmä nemecká krajinno-ekologická škola
a aplikuje sa aj v slovenskej krajinnej ekológii)
Princípy chápania pojmu „krajina“ a ďalšie definície
krajiny
9

Krajina ako geosystém
Totálny geosystém, kde každý prvok je funkčnými vzťahmi
prepojený so všetkými ostatnými, pričom sa uplatňuje téza, že
systém je viac (vyššia kvalita), ako len púha suma jeho prvkov.

Krajina ako štruktúra viditeľných zložiek geosystému súčasnej pokrývky a tvarov zemského povrchu (najmä
západoeurópska a americká krajinno-ekologická škola).
Chápanie v súčasnej medzinárodnej environmentálnej politike,
kde tvorí významnu súčasť jej ekologickej orientácie – napr.
ekologické siete, moderné smery ochrany prírody. Je tu mnoho
metodických nejasností a sploštení vedeckého prístupu.
Využíva sa najmä v tzv. krajinárstve (krajinné inžinierstvo,
krajinná architektúra, krajinárska kresba ).
Princípy chápania pojmu „krajina“ a
ďalšie definície krajiny
10

Holistické chápanie krajiny
Rozvíja systémovú teóriu do vyššej sféry
totálneho chápania jednoty materiálnej entity
geobiosféry.

Definícia z Európskej dohody o krajine (Eropean
Landscape Convention)
„Krajina znamená územie vnímané ľuďmi, ktorého
charakter je výsledkom činnosti a vzájomných
vzťahov prírodných alebo ľudských faktorov“.
Krajinársky chápaná definícia, kompromis medzi
vedeckým a politicky akceptovateľným chápaním.
Právna definícia pojmu krajina
(Zákon č.50/1976 Zb. v znení zákona 237/2000 Z.z.
„Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a
ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných
prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov,
najmä geologického podkladu a pôdotvorného substrátu,
vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a
prvkov využitia územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo
sociálno ekonomických javov v krajine. Krajina je životným
prostredím človeka a ostatných živých organizmov.“
Totožná definícia so systémovým chápaním.
11
Krajina pre spoločnosť
Reálna krajina:
 stelesnenie zachovania podmienok života na Zemi
 scéna “stretov záujmov” rôznych odvetví
 zdroj a potenciál
Priestorová štruktúra krajiny je
komplexným prírodným zdrojom
pre život a rozvoj človeka a ostatných organizmov.
Jej priaznivá priestorová štruktúra je rozhodujúcim aspektom
starostlivosti o životné prostredie.
12
Reálny objekt a rôzne interpretácie
Ten istý objekt – rôzne interpretácie
reálny objekt
 Krajina / geokomplex / geosystém

13
interpretácia ako
prostredie / región / zdroj
Všeobecná systémová teória
Teoreticko-metodologické východiská



Koncepcia „ Gestalt “
Generálna systémová teória (von Bertalanffy)
Holistický prístup ku krajine, krajina ako „holón“
Celok je viac, ako púhy súčet jeho prvkov !
14
Krajina ako geosystém
Systém (všeobecne) = súbor prvkov & ich vzťahov
Geosystém =
súbor prvkov (komponentov) geografickej sféry
&
ich vzájomných vzťahov každého s každým
Krajina = geosystém = prostredie života
(životné prostredie)
15
Ostatné atribúty geosystému
Atribúty, ako sú :
štruktúra, vzor fungovania, dynamika,
informácie, hmota, energia,
Aspekty, ako sú :
synergetičnosť, priestorovosť, časovosť
sú implicitným obsahom pojmu systém
a pojmov
16
súbor, prvok, geografická sféra, vzťah
(nie je potrebné ich stále opakovanie v definíciách).
Krajina, jej prvky a vzájomné vzťahy
Obraz skutočnej
(reálnej) krajiny
Model krajiny
(abstrakcia reálnej
krajiny)
17
Modely geosystémov

Modely geosystémov sa konštruujú podľa
štruktúry ich prvkov

Prvkami geosystémov na základnej rozlišovacej úrovni sú
komponenty geografickej sféry.
2 základné druhy modelov:
A. Topický model
Prvkami modelu sú jednotlivé zložky geografickej sféry
B. Chorický model
18
Prvkami modelu sú čiastkové priestorové systémy
(priestorové subsystémy)
Modely geosystémov
A. Topický model
-
Prvkami modelu sú jednotlivé zložky geografickej
sféry
B. Chorický model
-
19
Prvkami modelu sú čiastkové priestorové systémy
(priestorové subsystémy)
Topický model krajiny
• a1- ovzdušie
• a2- technické objekty a
využitie zeme
• a3- rastlinstvo a živočíšstvo
• a4- reliéf (georeliéf)
• a5- pôdy
• a6- vodstvo
20
• a7- geologický podklad
Monosystémový (topický) model
Model geokomplexu:
GK = ( an )
Prvky modelu:
– komponenty geografickej sféry a1 až an
Model geosystému:
SGK =  an, rn,
Prvky modelu:
– komponenty geografickej sféry a1 až an
21
–
vzťahy medzi komponentami rn
Iné systémové modely
Model ekosystému:
ES =  an , r3m - nm 
Prvky modelu :
komponenty geografickej sféry a1 až an
vzťahy r3m - nm , tj. vzťahy všetkých ostatných prvkov ku prvku
– k biote
Porovnaj s modelom geosystému:
SGK =  an, rn,
Iné koncepcie komplexných priestorových a funkčných jednotiek:

cenóza (biocenóza, biogeocenóza), populácia

habitat, biotop, fyziotop, ekotop,

site + cover, site + biocenosis, physiotop + biocenosis
22
a3
Chorický model krajiny
23
Polysystémový model geosystému
Polysystémový (chorický) model
SGK =  SGK(1) , SGK(2) , ... SGK(n) 
Prvky modelu:
 čiastkové priestorové komplexy (priestorové subsystémy)
SGK(1) to SGK(n)
24
Socioekonomické javy v krajine
(SEJ)
25
a, SEJ viažuce sa na výrobné a dopravné aktivity a objekty (I, D)
b, SEJ viažuce sa na urbanizáciu (U, R)
c, SEJ viažuce sa na ochranu prírody, kultúrnych pamiatok a prírodných zdrojov
(V, P, L, OP, OK)
d, SEJ charakterizujúce deteriorizáciu životného prostredia (E)
e, SEJ vyplývajúce z administratívneho členenia (ZSJ)
Prvky krajinných štruktúr
Prvkami geosystémov na základnej rozlišovacej úrovni sú
komponenty geografickej sféry.
Prvky charakterizujeme pomocou hodnôt
stavových premenných
reálne hodnoty
(parametre)
časté v špecializovaných prácach časté
v detailných mierkach
26
priestorových subsystémov
typologické charakteristiky
(aj slovné)
v krajinnoekologických prácach
v menej detailných mierkach
Vzťahy v geosystémoch
a) Hmotnou podstatou „vzťahov“
sú energo-materiálové toky medzi jednotlivými prvkami geosystému.
b) Vzťahy = energo-materiálové toky (=procesy) v geosystémoch určujeme:

„meraním“ konkrétneho procesu (napr.erózneho zmyvu)
časté v špecializovaných disciplínach - na úrovni krajiny menej časté.

podľa stavu stavových veličín jedného prvku
čierna skrinka
šedá skrinka
mäkké“ systémy,´ fuzzy data set
v porovnaní ku stavu iných prvkov v rôznych časových okamihoch T
27
Časté v krajinnej ekológii !
Vzťahy, ktoré v čase a priestore udržujú
fungovanie geosystémov sa nazývajú
„autoregulačné mechanizmy“.
28
Geosystém
=
krajina
Integrovaný systém
priestoru, polohy,a
reliéfu
hmotných prvkov
prirodzených
človekom
pretvorených
a
vytvorených
socio-ekonomických
javov
kde človek a ostatné
živé organizmy žijú
environment
environment
29
Geosystém
=
krajina
Integrovaný systém
kde človek a ostatné
živé organizmy žijú.
životné prostredie
30
prostredie života
Krajina ako zdroj a krajina ako
potenciál
Materiálne zdroje: prvky geosféry, poskytujúce materiál a energiu pre
reprodukčný proces spoločnosti
Potenciály (vhodnosti): praktické predpoklady pre využitie pre rôzne
využitie
.
Krajinný potenciál:
existujúca schopnosť štruktúry krajiny ako celku plniť požiadavky a
potreby spoločnosti v prípade , že sa spoločnosť pokúsi túto
schopnosť využiť
31
Zdroje a potenciály krajinných štruktúr
Prvotná štruktúra krajiny:
materiálne zdroje: vzduch, voda, minerály, pôda, biotické zdroje
gravitačný a pozičný potenciál: reliéf, členitosť, priestor, poloha, nezmeniteľné a
nezväčšiteľné zdroje
bioenergetický potenciál, teplo-vlhkostný režim,
Druhotná štruktúra krajiny:
materiálne zdroje: biotické zdroje, technické objekty,
potenciály druhotnej štruktúry krajiny ako celku:
reprodukčný potenciál krajinných prvkov, únosnosť krajiny
stabilita, odolnosť, pružnosť atď.
Terciálna štruktúra krajiny:
ľudské zdroje
socio-ekonomická potenciál: záujmy výrobných odvetví, ochrana prírody, ochrana
prírodných zdrojov)
32
II. 2. Charakteristika krajinných
štruktúr
33
Štruktúra krajiny
Prvotná štruktúra
- abiotické prvky
Druhotná štruktúra
- biotické prvky
- prvky využitia zeme
- technické objekty
Krajina ako celok
34
Terciálna štruktúra
- socioekonomické javy
PRVOTNÁ ŠTRUKTÚRA KRAJINY
PRVOTNÁ ŠTRUKTÚRA KRAJINY je súbor tých
prvkov krajiny a ich vzťahov, ktoré tvoria
pôvodný a trvalý základ pre ostatné štruktúry krajiny.

Významné charakteristiky prvkov prvotnej štruktúry krajiny:

sú fyzicky viazané ku konkrétnemu miestu na Zemi
princípy ich fungovania človek nezmenil (napr. voda tečie v
smere gravitácie, južné svahy dostávajú viac tepla ako severné,
prevládajúce smery vetrov sú dané, zvetrávanie hornín sa nedá
zastaviť ap.)
materiálna a štrukturálnu podstata je veľmi ťažko alebo
nezmeniteľná (napr. vápenec nie je žula, kde sú horstvá nie sú
nížiny, chladná klíma nie je teplou klímou ap.)
tieto prvky človek skutočne najmenej zmenil v porovnaní k
druhotnej a terciálnej štruktúre krajiny, ktorú človek priamo vytvoril.



35
Prvky prvotnej štruktúry krajiny:

Prvotnú štruktúru krajiny tvoria:



abiotické prvky geosystému: geologický podklad a substrát,
pôdy, reliéf, vodstvo, ovzdušie
(pôvodná prirodzená vegetácia a živočíšstvo).
Z fyzického hľadiska je tvorená:



pevnou fázou: geologický podklad, jeho zvetraliny a pôdotvorný
substrát a pôdy,
tekutou fázou: vodstvo,
plynnou fázou: ovzdušie.
Fázové rozhranie medzi týmito fázami tvorí (geo)reliéf.
36
Funkčné komplexy prvotnej štruktúry
krajiny
Funkčné komplexy prvotnej štruktúry krajiny:
a) komplex geologický podklad -- substrát –
podpovrchová voda -- pôda
b) komplex reliéf -- tvary -- dynamika povrchu
c) komplex reliéf -- členitosť -- poloha
d) komplex reliéf - povrchové vodstvo
e) komplex reliéf – klíma
f) komplex potenciálnej bioty.
37
DRUHOTNÁ ŠTRUKTÚRA KRAJINY
DRUHOTNÁ ŠTRUKTÚRA KRAJINY je súbor človekom

ovplyvnených,

pretvorených a

vytvorených
hmotných prvkov krajiny, ktoré v súčasnej dobe vyplňujú
zemský povrch (land cover).


38
Významné charakteristiky prvkov druhotnej štruktúry krajiny:

sú to fyziognomické prvky pokrývky zemského povrchu (land
cover)

sú fyzicky viazané na konkrétne miesto na zemskom povrchu

sú zmeniteľné s určitým množstvom energie (napr. lesy na
polia, polia na budovy, budovy na kroviny ap.)
Prvky druhotnej štruktúry krajiny

Prvky druhotnej štruktúry krajiny možno charakterizovať z
hľadiska:

spôsobu využitia zeme (fyzické formy využitia zeme)
fyziognomicko-funkčné hľadisko,

ich biotického obsahu (reálna vegetácia a živočíšstvo)
fyziognomicko-ekologické hľadisko,

ich priestorovej štruktúry
štruktúrno-priestorové hľadisko.

39
Ten istý prvok SKŠ možno definovať ako prvok:
 reálnej vegetácie
 biotopov živočíšstva
 využitia zeme
 technicko-urbanistickej štruktúry krajiny.
TERCIÁLNA ŠTRUKTÚRA KRAJINY
TERCIÁLNA ŠTRUKTÚRA KRAJINY je súbor
nehmotných prvkov a javov charakteru
záujmov, prejavov a dôsledkov činností v krajine,
ktoré sú krajinno-ekologicky relevantné.
40

Významné charakteristiky prvkov terciálnej štruktúry krajiny:

samé o sebe sú nehmotné, ale

musia byť krajinnoekologicky relevantné, t.j.:

viažu sa na hmotné prvky prvotnej a druhotnej štruktúry krajiny,

majú priestorový prejav (sú v priestore „mapovateľné“).

Keďže sú nehmotné, nemá význam hovoriť o ich fyzickej zmeniteľnosti
(proste fyzicky neexistujú),

napriek tomu veľmi výrazne ovplyvňujú využitie krajiny v minulosti,
súčasnosti aj v budúcnosti.
II.2.1. Ukazovatele prvkov
prvotnej štruktúry krajiny
41
Často používané stavové veličiny a typologické charakteristiky prvotnej štruktúry krajiny:
komplex substrát - podzemná voda –pôda
Stavové veličiny
*Typologické charakteristiky
Geologický substrát: horniny, zvetraliny, sedimenty
textúra a štruktúra hornín
predkvartérne geologické útvary (geologické mapy)
odolnosť proti zvetrávaniu (geomorfologická hodnota),
kvartérne útvary,
chemická stavba {minerálna sila)
typy hornín, zvetralín a pokryvov: litologický charakter
inžiniersko-geologická hodnota substrátu
priepustnosť a zvodnenie
Podpovrchové vody
výdatnosť zdrojov
typy podpovrchových vôd podľa priepustnosti
chemizmus a mineralizácia
typy podpovrchových vôd podľa min. zloženia
hĺbka hladiny podľa nadmorskej výšky
typy podpovrchových vôd podľa tlakových pomerov
hĺbka hladiny pod terénom
režim podzemných vôd
Pôdy
hĺbka a skeletnatosť pôdy
pôdne typy a subtypy.
textúra pôd (pôdne druhy)
štruktúra, konzistencia, oglejenie
vodný, soľný a tepelný režim
obsah humusu a karbonátov
chemizmus a sorbcia pôdy
42
Často používané stavové veličiny a typologické charakteristiky prvotnej štruktúry krajiny:
komplex reliéf – dynamika povrchu - členitosť – poloha
Stavové veličiny
*Typologické charakteristiky
morfotopy,
a) topické (vertikálne) parametre reliéfu
Súradnice ö, ë,h, alebo x,y,z
nadmorské výšky a relatívne výšky terénu
sklon reliéfu
horizontálna a normálová krivosť
formy reliéfu
orientácia voči svetovým stranám
b) chorické (horizontálne)parametre reliéfu:
spádové krivky - smer gravitácie
hranice rovnakého smeru spádu - rozvodnice
dĺžka spádovej krivky
tvar a veľkosť element. gravitačných areálov
spôsob integrácie element. gravitačných areálov,
morfochóry (element. gravitačné areály, mikropovodia)
morfotopochóry
c) topicko-chorické parametre reliéfu
topografická poloha morfotopov
topografická poloha typov reliéfu
orografická poloha typov reliéfu
vertikálna a horizontálna členitosť mezoreliéfu
celková členitosť reliéfu
relatívne prevýšenie morfotopov
relatívne prevýšenie mikropovodí a depresnosť
topografická poloha a prepojenie mikropovodí
spôsob susedstva mikropovodí, vzdialenosť mikropovodia od
konca hydrologického systému
morfogenetické typy reliéfu
orografické jednotky
prirodno-polohové regióny
morfograficko-morfometrické typy reliéfu
Formy reliéfu:iné morfometrické priestorové jednotky (napr.
antropogénne formy reliéfu).
Typy mikropovodí podľa polohy
*Typologické charakteristiky v danom riadku sa neviažu nevyhnutne na stavovú veličinu v danom riadku!
43
Často používané stavové veličiny a typologické charakteristiky prvotnej štruktúry krajiny:
komplex reliéf - povrchové vody, komplex reliéf – klíma
komplex abiotický subkomplex – potenciálna vegetácia
Stavové veličiny
*Typologické charakteristiky
Komplex reliéf – povrchové vody
Koeficient odtoku a špecifický povrchový odtok
integrácia (množstva) odtoku
plocha povodia
priestorová štruktúra a tvar hydrologických systémov,
hierarchické členenie hydrologických systémov
prietok riek a množstvo odtoku v riekach
režim odtoku a ďalšie režimy riek (tepelný, ľadochod, splaveninový
režim)
Individuálne povodia
typy riek (podľa režimu)
Komplex reliéf- klíma
a) Meteorologické ukazovatele
Základné: teploty, zrážky, vlhkosť, tlak (priemery, extrémy, trvanie,
režim)
Účelové ukazovatele: inverzia teplôt,
Účelové ukazovatele: prívalové dažde, špecifická výdatnosť,
Veterné pomery (rýchlosť, smery, trvanie)
klimatické oblasti a podoblasti,
klimatickogeografické typy,
agroklimatické oblasti,
fenologicko-geografické typy
b) Morfoklimatické ukazovatele
oslnenie reliéfu (dĺžky oslnenia, množstvá dopadajúceho slnečného
žiarenia na reliéf),
zatienenie reliéfu a chod reliéfom vrhnutého tieňa.
morfoklimatopy,
koeficient spomalenia alebo zrýchlenia vetra,
expozícia (zatienenie) reliéfu voči rôznym krajinným prvkom.
morfoklimatopochóry.
morfoklimachóry,
Komplex abiotický subkomplex - potenciálna vegetácia
teoreticky predpokladaná druhová skladba vegetácie
ekologicko-fyziognomická charakteristika vegetačnej formácie
geobotanické jednotky
fytogeograjické oblasti
teoreticky predpokladaná druhová skladba živočíšstva
regiotypy živočíšstva a zootessery
stavové veličiny ostatných prvkov geosystému (klímy, vôd, pôd,
geologického podkladu, reliéfu)
typologické jednotky ostatných prvkov geosystému (klímy, vôd, pôd,
geologického podkladu, reliéfu)
*Typologické charakteristiky v danom riadku sa neviažu nevyhnutne na stavovú veličinu v danom riadku!
44

Príklady ukazovateľov
45
Typologické ukazovatele a stavové veličiny
Abiotický komplex – príklad typologických charakteristík
00
01
02
03
04
Geneticko-litologická charakteristika mapovacích jednotiek
Fluviálne sedimenty
fluviálne sedimenty s organickou prímesou (slatiny, rašeliny)
hlinité až piesčito-hlinité nivné sedimenty
piesčité nivné sedimenty
štrkovito-hlinité až štrkovité nivné sedimenty
štrkovité terasové sedimenty
Proluviálne sedimenty
05
06
piesčito-hlinité až piesčité proluviálne a glaciofluviálne sedimenty
štrkovito-hlinité až štrkovité proluviálne a glaciofluviálne sedimenty
Eolické sedimenty
07
08
spraše až sprašové hliny
viate piesky
Deluviálne sedimenty
09
10
hlinité až piesčito-hlinité deluviálne sedimenty
štrkovito-hlinité deluviálne sedimenty
Elúviá- delúviá
11
prachovito-hlinité až ílovité zeminy na nespevnených ílovitých sedimentoch (íly a prachové íly)
12
štrkovito-piesčité zeminy na nespevnených štrkovitých sedimentoch (štrky s polohami piesku)
13
hlinité zeminy na spevnených ílovcovo-prachovcových horninách (bridlice, ílovce, slieňovce až vápence)
14
15
16
hlinité zeminy na flyšoidných horninách (bridlice, pieskovce, slieňovce až vápence)
hlinité zeminy až hlinito-kamenité sute na pieskovo-zlepencových horninách (pieskovce, zlepence, bridlice, kremence, arkózy, droby, slieňovce až
vápence)
hlinité až hlinito-kamenité zeminy na masívnych vápencovo-dolomitických horninách (vápence, dolomity)
17
18
hlinité až hlinito-kamenité zeminy na vulkanických pyroklastikách (tufy, tufity)
hlinité, štrkovité až kamenisté zeminy na efuzívnych horninách (melafýry, ryolity, ryodecity, endezity,čadiče)
19
hlinité zeminy až hlinito-kamenisté sute na intruzívnych magmatických horninách (granity, granodiority, diority)
20
hlinité, štrkovité až kamenisté zeminy na nízko metamorfovaných horninách (fylity, fylonity)
21
hlinité, štrkovité až kamenité zeminy na vysoko metamorfovaných horninách (ruly, svory, amfiboly, migmatity)
46
Typologické ukazovatele a stavové veličiny
Klasifikačné triedy vybraných stavových veličín pôd - príklad
Kód
1.
1.
Skeletnatosť +hĺbka pôdy
kód
Zrnitosť podornice
Konzistencia
kód
1.
humusové + kyprá
1.
Obsah humusu + hĺbka vrstvy + obsah
karbonátov
1 - vysoký + hlboká + nekarbonátová
bez až slabo skeletnaté + hlboké
1.
humusové
bez až slabo skeletnaté + stredne hlboké
1.
humusové + glejová
1.
piesočnaté + kyprá
1.
2 - vysoký + hllboká + karbonátová
3- piesočnaté
1.
hinitopiesočnaté + kyprá
1.
3 - stredný + hlboká + nekarbonátová
1.
hlinitopiesočnaté +
drobivá
piesočnatohlinitá + kyprá
1.
4 - stredný + hlboká + karbonátová
1.
6- hlinitopiesočnaté + 1.
glejová
7- piesočnatohlinité 1.
piesočnatohlinitá +
drobivá
piesočnatohlinitá + tuhá
1.
5 - stredný + stredne hlboká +
nekarbonátová
6 - stredný + stredne hlboká + karbonátová
1.
7 - stredný + plytká + nekarbonátová
hlinitá + kyprá
1.
8 - stredný + plytká + karbonátová
hlinitá + drobivá
1.
kód
bez až slabo skeletnaté + plytké
1.
(slabo až) stredne skeletnaté + hlboké
(až stredne hlboké)
stredne skeletnaté + stredne hlboké
1.
(stredne až) silno skeletnaté + stredne
hlboké (až plytké)
stredne (až silno) skeletnaté + plytké
1.
silne skeletnaté + plytké
1.
1.
H- hliny
1.
8- piesočnatohlinité + 1.
glejová
9- hlinité
1.
1.
1.
1.
P- piesky
1.
10 H- hlinité + glejová
1.
hlinitá + tuhá
1.
9 - nízky + stredne hlboká +
nekarbonátová
A - nízky + stredne hlboká + karbonátová
Š- štrky
1.
11 A- ílovitohlinité
1.
ílovitohlinitá + drobivá
1.
B - nízky + plytká + nekarbonátová
B- bridlice, sliene
1.
1.
ílovitohlinitá + tuhá
1.
C - nízky + plytká + karbonátová
1.
F- pieskovce a ílovce (flyš)
1.
1.
ílovitá + tuhá
1.
D - neurčená
1.
1.
1.
1.
C- vápence a dolomity
1.
12 B- ílovitohlinité +
oglejená
13 G- ílovitohlinitá +
glejová
14 D- ílovitá
1.
íl + tuhá
N- vulkanity
1.
15 E- ílovité + oglejená 1.
slienitá + kyprá
K- kryštalinikum
1.
16 F- ílovité + glejová
1.
slienitá + drobivá
V- voda
1.
17 K- íl + oglejená
1.
neurčená
1.
Z- neurčené, zastavané, bez pôdy
1.
18 L- glejová
1.
1.
19 S- slienité
20 M- slienité +
oglejená
21 N- slienité + glejové
22 Z- neurčené
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
4- piesočnaté +
glejová
5- hlinitopiesočnaté
1.
47
Vysvetlivky k tabuľkám pôd
1. Skeletnatosť a hĺbka pôdy
a) Určenie hodnôt skeletnatosti pôdy : Vstupujúce ukazovatele: Š - objemové percentá štrkovitosti , K – objemové percento kamenitosti
Triedy hodnôt: Š1, K1 = 0 - 25%, Š2, K2 = 25 - 50 %, Š3, K3 > 50%
Poznámka: Hodnoty uvedené v zátvorkách platia pre kódovanie prechodných jednotiek (napr. v systéme BPEJ)
Kód
Kategórie
skeletnatosti
Možná
kombinácia
hodnôt
1
Bez a slabo
skeletnaté
pôdy
Š1, (K1)
Š1 (Š2) - K1
2
3
4
5
Slabo a stredne
skeletnaté
Stredne
skeletnaté
Stredne až silno
skeletnaté
Silne
skeletnaté
Š1 - Š2 , K1 (K2)
Š1 (Š2), K1 (K2)
Š2, K1 (K2)
Š2 - (Š3), K1- K3
Š2 – (Š3), K3
Š2 - Š3, K1 - K3
Š3, K3
b) Určenie hodnôt hĺbky pôdy : Poznámka: U pôd plytších ako 10 cm sa zvyčajne uvádza názov substrátu.
Kód
Kategórie
hĺbky pôdy
Hodnoty
hlboké

1
pôdy
60 cm
2
stredne hlboké
30 - 60 cm
3
plytké
10 - 30 cm
4
bez pôdy,
substrát
 10 cm
2. Zrnitosť podorničia: V prípade, že sa nerozlišuje osobitnosť ornice a podornice, používame hodnoty tohto kódu pre celý pôdny profil
(podľa Nováka in: Nemeček 1983. Za humusové považujeme pôdy s obsahom humusu nad 20 %, za slienité pôdy s obsahom CaCO3 nad 60
%.
3. Konzistencia: V prípade, že sa neurčuje konzistencia, používajú sa hodnoty 1, 2, 4, 6, 12, 13, 14, 16, 17 podľa zrnitosti podorničia.
4. Obsah humusu + hĺbka vrstvy + obsah karbonátov
Hĺbka humusovej
vrstvy
Obsah humusu
Ukazov.
kód
1
Obsah karbonátov
nízky
 1,5 %
 100 t.ha-1
plytká
 0,3 m
nekarbonátové
2
stredný
1,5 - 3 %
100-300 t.ha-1
0,3 -0,5 m
karbonátové
3
vysoký
3%
 300 t.ha-1
stredne
hlboká
hlboká
 0,3 %
CaCO3
 0,3 %
CaCO3
 0,5 m
48
Pôdotvorný proces a režim
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
1.
pôdotvorný proces + soľný režim, reakcia + vodný režim
0 - antropogénny + migračný - eluviálny, neutrálny + nepriesakový - priesakový
1 - černozemno - lužný + migračný, neutrálny - zásaditý + výparný - nepriesakový
2- lužný + migračný, neutrálny - zásaditý + výparný - nepriesakový
3- nivný + migračný, neutrálny - zásaditý + výparný - nepriesakový
4- lužný + migračný - eluviálny, neutrálny - zásaditý + periodicko priesakový
5- nivný + migračný - eluviálny, neutrálny - zásaditý + periodicko priesakový
6- černozemný + migračný, neutrálny - zásaditý + nepriesakový
7- lužný - glejový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + výparný - priesakový
8- nivný - glejový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + výparný - priesakový
9- lužný - glejový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + priesakový
10 B- nivný - glejový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + priesakový
11 C- hnedopôdny + migračný, kyslý - neutrálny + nepriesakový
12 D- hnedopôdny - ilimerizačný + migračný - eluviálny, kyslý - neutrálny + periodicko-priesakový
13 F- hnedopôdny - oglejený + eluviálny, kyslý - neutrálny + priesakový
14 R- rendzinový + migračný + neutrálno - zásaditý + nepriesakový - periodicko priesakový
15 P- rendzinový + eluviálny + neutrálno - zásaditý + priesakový - periodicko priesakový
16 H- hnedopôdny - illimerizačný + eluviálny + neutrálny - kyslý + priesakový
17 I- illimerizačný - oglejený - eluviálny, kyslý + priesakový
18 E- oglejený - illimerizačný + eluviálny, kyslý + priesakový
19 A- hnedopôdny + eluviálny, kyslý + priesakový - periodicko priesakový
20 K- hnedopôdny + eluviálny, kyslý + priesakový
21 T- hnedopôdno - podzolový + eluviálny, kyslý + priesakový
22 U- podzolový + eluviálny, kyslý + priesakový
23 M- mačinový + primitívny, neutrálny - zásaditý, nepriesakový
24 N- mačinový + eluviálny, kyslý - neutrálny, periodicko priesakový
25 L- lužno - halogénny, zásaditý + výparný, priesakový
26 S- halogénny + akumulačno - migračný, zásaditý + výparný
27 G- hnedopôdno - glejový + eluviálny, kyslý - neutrálny + priesakový
28 O- rašelinový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + priesakový
29 J- rašelinový + eluviálny, kyslý - neutrálny + priesakový
30 V- močiarový + eluviálny, neutrálny - zásaditý + močiarny
31 X- primitívny + neutrálno - zásaditý + nepriesakový
32 X- primitívny + neutrálno - kyslý + priesakový
33 Z- neurčené
Výsledné hodnoty sú kombináciou dielčích režimov podľa Bedrnu 1977,1984
teplotný
režim
zásoba
vody
typ a subtyp pôdy všeobecná poloha
1-7
1-4
1-4
1-4
5-9
5-9
1-3
1-4
1-4
5-9
5-9
2-4
2-5
4-6
1-4
5-9
5-9
3-6
7-9
3-5
6-9
7-9
8-9
1-2
2-3
1-2
1-2
3-9
1-4
5-9
1-9
1-4
5-9
2-3
2-3
3
3
3
3
2
3-4
3-4
4
4
2
2-3
3
1-2
2-3
2-3
3
3-4
3
3-4
3-4
3-4
1
2
2-3
3
3-4
4-5
4-5
5
1
1-2
AN - nížiny - hory
ČM1,LPč, nížiny, LPk
LP nížiny
NP nížiny
LP hory
NP hory
ČMk, ČM, ČMd
LPG nížiny
NPG nížiny
LPG hory
NPG hory
HM, HP, HMč
Hmi, Hpi, IP
HMg, HPg, Prg,nížiny
RA, Rah, PR nížiny
RA, Rah, PR hory
HP, Hpi hory
Ipg, OG nížiny
Ipg, Hpg, OG hory
Hpa nížiny
Hpa hory
Hpp, HPpg
PZ
DA, DAč
DAG
Lpsc, NPsc,ČMsc
SK, Sc
HPG, GL
RŠ
RŠ
BA
NV
NV
49
Vysvetlivky k tabuľke pôd
Kód
Teplotný
režim
pôdy
Zásoba
vody
1
veľmi
teplý
2
teplý
3
mierne
teplý
suché
mierne
vlhké
veľmi
vlhké
4
veľmi
mierne
teplý
vlhké
5
veľmi
mierne
chladný
mokré
6
mierne
chladný
7
chladný
8
veľmi
chladný
9
studený
Podľa: Bedrna,1985.
50
Klasifikačné triedy morfologicko-morfometrických typov reliéfu - príklad
Komplexná členitosť - priemerný sklon (od-do)
1.
rovinná depresia - o0
1.
nivná rovina - o0
1.
horizontálne rozčlenená rovina (pásy riečnych meandrov) - 30“ - 10
1.
mierne zvlnená rovina - 30“ - 10
1.
stredne zvlnená rovina - 10 - 20
1.
silne zvlnená rovina - 20 - 30
1.
mierne členitá pahorkatina - 10 - 20
1.
stredne členitá pahorkatina - 20 - 30
1.
silne členitá pahorkatina - 30 - 70
1.
stredne členitá vrchovina - 20 - 30
1.
silne členitá vrchovina - 30 - 70
1.
veľmi silne členitá vrchovina - 70 - 120
1.
stredne členitá nižšia hornatina - 30 - 70
1.
silne členitá nižšia hornatina - 70 - 120
1.
veľmi silne členitá nižšia hornatina - 120 - 170
1.
stredne členitá vyššia hornatina - 70 - 120
1.
silne členitá vyššia hornatina - 120 - 170
1.
veľmi silne členitá vyššia hornatina - 170 - 250
1.
silne členitá veľhornatina - 120 - 170
1.
veľmi silne členitá veľhornatina - 170 - 250
1.
extrémne členitá veľhornatina - nad 250
51
Polohovo-morfometrické typy reliéfu a špecifické formy reliéfu Vhodné (pre stredné a veľké mierky mapy, 1:25 000 – 1:5 000)
Charakteristika
základnej dynamiky
Pozitívne izolované
polohy
(len odtok, odnos, bez
prínosu,
len miestne zvetrávanie)
Systémové označenie
Možná slovná charakteristika
Prevažujúci sklon
Vrchol
štít
vrchol
plochý
klenutý
plochý
klenutý
mierne členitý
náhorné plošiny a planiny
vrcholové plošiny
poriečne rovne a terasové plošiny
extrém
3-7(12)
1-3
3-7
1-3
3-5
5-7(12)
(1)3-7
(1)3-5
1-3
Samostatné zvlnené roviny
terasy a iné svahové stupne
veľmi mierne
mierne
stredné
strmé
veľmi strmé
extrémne strmé
spády
zvlnené povrchy terás, náplavových kužeľov, prolúvií
dná úvalín
aluviálne nivy
pláňavy, sprašové a piesočné pokrovy
0-5
1-3
3-7
7-12
12-17
17-25
25-35
nad 35
1-5(7)
1-3
0-1
1-3
Horizontálne členené roviny
agradačné valy, meandrové roviny
0-1
Nečlenené roviny
Depresie
nížinné roviny
miestne preliačiny, systémové nížinné depresie
0
0-(1)
Vrcholy
Svahy
bralá
zosuvné svahy
morénové svahy
osypy, úšuste
zrázy
škrapové povrchy
strže a výmole
lavinózne rýhy
trógy a kary
kaňony
terasy
haldy
mozaika
-„-„-„-„-„-„-„-„nad 25
0 -3
mozaika
násypy
hrádze
odkaliská
-„-„0 -1
násypy ciest a iné dopravné línie
mozaika
Chrbát
Hrebeň
Plošina (izolovaná)
Tranzitné polohy
(prietočné, prenos,
prínos aj odnos)
Svahové stupne
Svahy
Úpätia
Dná dolín
Negatívne izolované polohy
(len prínos, bez
odnosu, miestny pohyb)
Špecifické formy reliéfu
Doliny
Antropogénne formy reliéfu
Iné
52
II.2.2 Ukazovatele prvkov
druhotnej štruktúry krajiny
53
Často používané stavové veličiny a typologické charakteristiky druhotnej štruktúry krajiny
Stavové veličiny
Priestorové subsystémy
Komplex reálna vegetácia
Druh a jeho charakteristiky
Fyziognomicko-ekologická formácia a jej charakteristiky
fyziognomicko-ekologicko-funkčné priestorové jednotky reálnej vegetácie:
mapovacie jednotky SKŠ)
druhové zloženie: floristická charakteristika
zoskupenie druhov do spoločenstiev: geobotanická charakteristika),
populačné charakteristiky: početnosť, dynamika,
ekologické/stanovištné charakteristiky: vlhkosť, pôdna reakcia, trofické a klimatické
pomery
bioštrukturálne charakteristiky: životné formy, tvary, vrstevnatosť, rozmery,
pokryvnosť, vek, fenologické fázy, diverzita, rozširovanie diaspór,
stavové charakteristiky: stabilita, rovnováha, synantropizácia, hemeróbia
produkčné charakteristiky: (kŕmny potenciál, medonosný potenciál, liečivý účinok,
jedovatosť rastlín)
chorologické charakteristiky: veľkosť areálu a jeho zmeny v čase
ekosozologické charakteristiky: vzácnosť, ohrozenosť, endemity, relikty, chránené
druhy
Komplex biotop
fyziognomicko-ekologická charakteristika biotopu živočíšstva,
druhové zloženie a zoskupenia zoocenózy),
populačné charakteristiky: početnosť, diverzita
bioindikačné charakteristiky,
ekosozologické charakteristiky,
biotopy živočíšstva
Komplex využitie zeme
spôsob a formy využitia zeme,
prvky využitia zeme (land-use, land cover)
štrukturálne charakteristiky: veľkosť, tvar parciel
funkčné charakteristiky: poloha, dostupnosť, obrábateľnosť
Komplex urbanisticko-technickej štruktúry
funkčno-priestorové charakteristiky: spôsob využitia plôch a objektov
štrukturálne charakteristiky: tvar, veľkosť, materiál, priestorový prejav
urbanisticko-technické prvky
54

Príklady ukazovateľov
55
Typologické ukazovatele a stavové veličiny
Súčasná krajinná štruktúra – prvky SKŠ ns rôznej rozlišovacej úrovni
1: 500 000
Lesy a zeleň
Poľnohopodárske
kultúry
Vody
Odkrytý substrát
Sídla
Technické diela
Mapovacia jednotky na rôznej úrovni
1:200 000 , 1 : 100 000
1:50 000, 1:25 000
Listnaté lesy
Lužné lesy
Dubové lesy
Bučiny
Ihličnaté lesy
Smrečiny prirodzené
Boriny prirodzené
Kosodrevina
Zmiešané a iné lesy
Zmiešané lesy
Lesné škôlky
Monokultúry
Monokultúry podľa druhu
Krajinná zeleň
Kroviny, stromoradie a solitéry
Vodná a močiarna vegetácia
Trvalé trávne porasty
TTP rôzneho charakteru (vlhké, suché,
podhorské ap.)
Rašeliniská a vresoviská
Ruderálna vegetácia
Polia
Polia (orná pôda) malobloková
Polia (orná pôda) veľkobloková
Skleníky, fóliovníky
Trvalé kultúry
Záhrady, sady, plantáže
Vinice
Chmelnice
Vodné plochy a toky
Jazerá, plesá, vodné nádrže
Toky a kanály
Odkrytý substrát
Bralá a sutiny
Iný odkrytý substrát
Rekreačné areály
Rekreačné plochy (areály kúpeľov a i.)
Rekreačné objekty
Sídla
Parky, športoviská , zeleň v sídlach
Areály služieb
Obytné plochy
Priemyselné objekty
Ťažobné plochy
Energetické objekty
Priemyselné areály
Objekty a línie
Skladové areály
infraštruktúry
Dopravné línie a objekty a línie
telekomunikácií
Objekty a línie produkto- a
energovodov
Skládky a haldy
Odkaliská, haldy
Skládky,spaľovne
Vojenské areály
Vojenské areály
Poľnohospodárske
Poľ. technické objekty
objekty
Skládky hnojív
56
II.2.3. Ukazovatele prvkov
terciárnej štruktúry krajiny
57
Skupiny socio-ekonomických javov SEJ
1. SEJ ochrany prírody
Nevyskytujú sa na každom výskyte príslušnej SKŠ



územná ochrana
biotopy chránených živočíchov a rastlín
chránené živé a neživé objekty
2. SEJ ochrany prírodných zdrojov
Nevyskytujú sa na každom výskyte príslušnej PKŠ





vodné zdroje, prírodné liečivé zdroje
lesné zdroje
pôdne zdroje
nerastné (geologické) zdroje
kultúrno-historické zdroje
3. SEJ bývania a rekreácie
Nevyskytujú sa na každom výskyte príslušnej SKŠ


urbanistické celky a funkčné zóny
rekreačné územia a zóny
58
Skupiny socio-ekonomických javov SEJ
4. SEJ komunikácií, dopravy a komunálno-technických činností
Vyskytujú sa na každom výskyte SKŠ – obligatórne( sprievodné) SEJ


dopravné a komunikačné zóny
energo- a produktovody
5. SEJ priemyselných a ťažobných činností
Vyskytujú sa na každom výskyte SKŠ – obligatórne( sprievodné) SEJ



zóny komunálnej sféry (ČOV, odpadové hospodárstvo)
skladové zóny
priemyselné, výrobné a ťažobné zóny
6. SEJ poľnohospodárskych činností
Vyskytujú sa na každom výskyte SKŠ – obligatórne sprievodné SEJ


poľnohospodársko-technické zóny
zóny živočíšnej výroby
59
Skupiny socio-ekonomických javov SEJ
7. SEJ územného členenia – administratívne hranice
Neviažu sa prísne na PKŠ a SKŠ


hranice štátno-správnych a samosprávnych jednotiek
hranice sektorových (odborových) územných jednotiek
8. SEJ deterorizácie prírodných zdrojov a životného prostredia
Viažu sa na špecifický výskyt znečisťujúcich látok.

vyhlásené územia so znečisteným životným prostredím.
60

Príklady ukazovateľov
61
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
mapovacie jednotky socioekonomických javov SEJ pozitívneho charakteru
Skupina SEJ ochrany prírody a prírodných zdrojov
Územná ochrana prírody
NATURA 2000
Chránené druhy (druhová ochrana)
Ochrana drevín (chránený strom)
Ochrana územia podľa iných medzinárodných dohovorov
Prvky ÚSES v dokumentoch
Významné krajinné štruktúry a prvky
SEJ - Mapovacie jednotky
chránená krajinná oblasť (CHKO)
národný park (NP)
ochranné pásmo NP
zóny CHKO a NP
chránený areál (CHA)
ochranné pásmo CHA
prírodná rezervácia (PR)
národná prírodná rezervácia (NPR)
národná prírodná pamiatka (NPP)
ochranné pásmo PR a NPR
prírodná pamiatka (PP), jaskyňa, prírodný vodopád
ochranné pásmo PP a NPP
súkromné chránené územia
navrhované chránené územie prírody
Územia (biotopy) európskeho významu (ÚEV)
Chránené vtáčie územie (CHVÚ
chránené rastliny
chránené živočíchy
chránené nerasty
chránené skameneliny
chránené stromy (CHS)
ochranné pásmo CHS
Dohovor o mokradiach – Ramsarská konvencia
Dohovor o ochrane svetového dedičstva UNESCO
biosférické rezervácie MAB UNESCO
Chránený krajinný prvok - biocentrum
Chránený krajinný prvok - biokoridor
Chránený krajinný prvok - interakčný prvok
genofondová lokalita flóry
genofondová lokalita fauny
Významné krajinné prvky
významné krajinné štruktúry
Historické krajinné štruktúry
62
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
mapovacie jednotky socioekonomických javov SEJ pozitívneho charakteru
Ochranné lesy
Lesy osobitného určenia
lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach
vysokohorské lesy, lesy v pásme kosodreviny
ostatné lesy s prevažujúcou ochranou pôdy
lesy v ochranných pásmach vodných zdrojov
lesy v ochrannom pásme liečivých
a minerálnych zdrojov (kúpeľné lesy)
lesy v chránených územiach prírody
časti lesov určené na lesnícky výskum
lesy so zdravotno-rekreačnou funkciou, lesy v okolí liečební
prímestské lesy so zdravotno-rekreačnou funkciou, lesné parky
Hospodárske a ostatné lesy
Ochrana vodných zdrojov
lesy v uznávaných zverníkoch a bažantniciach
lesy pod vplyvom imisií
hospodárske lesy
lesné škôlky
oblasti lesov
vojenské lesy
chránené vodohospodárske oblasti (chránené oblasti prirodzenej
akumulácie vôd)
vodárenské toky a nádrže
povodia vodárenských tokov a nádrží
vodohospodársky významné vodné toky
pásma hygienickej ochrany 1. až 3. stupňa podzemných a povrchových
zdrojov pitnej vody (ochranné pásma vodných zdrojov)
ochranné pásma vodných nádrží
vody vhodné na kúpanie
vody vhodné na závlahy
vyhlásené územie inundácie
63
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
mapovacie jednotky socioekonomických javov SEJ pozitívneho charakteru
Ochrana prírodných liečivých zdrojov
prírodné liečivé zdroje vôd
prírodné liečivé zdroje plynov a emanácií
prírodné liečivé zdroje rašelín, slatín, bahien a iných zemín
ochranné pásma 1. až 3. stupňa prírodných liečivých zdrojov
prírodné zdroje minerálnych stolových vôd
ochranné pásma 1. až 3. stupňa prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd
Ochrana prírodných liečebných kúpeľov a klimatických podmienok
priaznivých na liečenie
kúpeľné miesto (prírodné liečebné kúpele)
vnútorné kúpeľné územie
vonkajšie kúpeľné územie
ochranné pásmo kúpeľného miesta
klimatické podmienky priaznivé na liečenie
ochranné pásmo klimatických podmienok priaznivých na liečenie
Ochrana pôdnych zdrojov
Parcela, kultúra, poznámka ku kultúre
Chránené bonitné triedy pôd BPEJ
Registrované trvalé kultúry: vinice, sady
Skleníkové hospodárstva
Investične zúrodnené pôdy (meliorácie, zavlažovanie)
Ochrana genofondových zdrojov
Ochrana nerastného bohatstva
Ochrana pamiatkového fondu
rybné revíry, chránené rybie oblasti
toky rybochovné
uznávané zverníky
samostatné bažantnice
chránené ložiskové územie vyhradeného nerastu
chránené ložiskové územie nevyhradeného nerastu
prírodné horninové štruktúry na skladovanie plynu
kultúrne pamiatky
národné kultúrne pamiatky
pamiatkové rezervácie mestské
pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry
pamiatkové zóny mestské
pamiatkové zóny vidiecke
archeologický nález
ochranné pásma pamiatkového fondu
64
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
SEJ zóny, hygienické a bezpečnostné pásma
Funkčné zóny
Bývanie
Rekreácia
PHO výrobných areálov
Ochranné pásma technických objektov
veľké územné celky
sídelné útvary
sídelné zóny
zóny oddychu a športu parky a verejná zeleň,
kultúrne a školské zóny
zóny občianskej vybavenosti
obytné zóny individuálnej bytovej výstavby
obytné zóny komplexnej bytovej výstavby
pešie zóny
rekreačné územia, zóny a strediská najrôznejšej úrovne
vyhlásené táboriská a campingy
ochranné zóny kúpeľov a sanatórií
ochranné zóny nemocničných areálov
Pásma hygienickej ochrany a bezpečnostné pásma
(PHO/BP)
PHO/BP priemyselných areálov
PHO/BP kameňolomov a ťažobných areálov
PHO/BP skládok odpadu
PHO/BP ČOV
PHO/BP poľnohospodárskych objektov
PHO/BP agrochemických podnikov
PHO/BP živočíšnej výroby
PHO/BP skládok hnojív a poľných letísk
ochranné pásma železníc
ochranné pásma cestných komunikácií
ochranné pásma letísk
náletový kužeľ letísk
ochranné pásma prístavov
ochranné pásma elektrických vedení
ochranné pásma plynárenských zariadení
Ochranné pásma plynovodov a ropovodov
ochranné pásma káblových vedení
ochranné pásma skladov
65
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
SEJ charakteru deteriorizácie životného prostredia
Zdroje znečistenia zložiek ŽP
Územia so znečistením nad stanovené normy
Poškodené pôdy
Poškodená vegetácia
Ohrozené územia
Zdroje znečistenia
zdroje znečistenia ovzdušia (podľa veľkosti)
zdroje znečistenia ovzdušia – mobilné
zdroje znečistenia vôd (podľa veľkosti)
zdroje hluku (podľa veľkosti)
zdroje radiácie
Deteriorizačné javy
územia so znečistením ovzduším (podľa stupňa)
územia zaťažené hlukom (podľa stupňa)
úseky znečistených vodných tokov (podľa kategórie)
územia znečistených podzemných vôd nad normu
rizikové pôdy
kontaminované pôdy
silne kontaminované pôdy
erózne poškodené pôdy (podľa stupňa)
poškodenie vegetácie (podľa stupňa)
lesy postihnuté imisiami
odumierajúce a mŕtve stromy
Prírodné stresové faktory
územia ohrozené zosuvmi*
územia ohrozené lavínami*
poddolované územia
územia so zvýšenou seizmicitou*
územia so zvýšenou prirodzenou rádioaktivitou*
inundované územia
citlivé územia (vodný zákon)
zranitelné územia (vodný zákon)
zraniteľné územia (vodný zákon)
66
Často používané typologické charakteristiky terciárnej štruktúry krajiny –
SEJ charakteru administratívnych hraníc
Územné členenie
Oborové hranice rôzneho charakteru
Štátne, krajské, okresné, obecné hranice
katastrálne hranice
hranice intravilánu a urbanistických zón
hranice urbariátov a pozemkových spoločenstiev
hranice územnoplánovacích jednotiek (veľké územné
celky - VÚC, sídelné útvary
hranice lesných závodov
hranice poľnohospodárskych. podnikov
správne územie povodí, podnikov povodí
hranice poľovných hospodárstiev
hranice rybných hospodárstiev
67
II.2.4 Vzťahy ukazovateľov
rôznych štruktúr krajiny
68
Vzťah prvkov druhotnej a terciárnej štruktúry krajiny: krajina a zeleň
Druhotná štruktúra krajiny:
prvky pokrývky zeme (land cover)
*
Krajina ako celok
*
*
*
*
Rozptýlená drevinná
a krovinná vegetácia
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
špecifická krajinná štruktúra
luhy, háje
kroviny
medze a stromoradia
močariská,
zodpovedajúce prvky DKŠ
solitéry
Terciálna štruktúra krajiny:
socioekonomické javy v krajine
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
chránená krajinná oblasť:
národný park a ochranné pásmo
chránený areál a ochranné pásmo
prírodná rezervácia a ochranné pásmo
prírodná pamiatka a ochranné pásmo
súkromné chránené územie,
*
Územná
ochrana prírody
biosferická rezervácia MAB, UNESCO,
územie Svetového kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO,
biologicky a esteticky významné areály,
historické krajinné štruktúry,
ohrozené hodnotné územia (threatened valueable
landscapes).
*
Iné systémy
ochrany prírody
biocentrá, biokoridory, interakčné prvky
*
*
Plochy NATURA 2000, UEV, CHVÚ
Biotopy európskeho významu
chránené mokraďné ekosystémy zaradené do
Ramsarskej konvencie,chránená rastlina,
chránený živočích,
chránený nerast,
chránená skamenelina,
chránený strom
*
*
*
ÚSES,
chránené
biotopy
Druhová
ochrana prírody
69
Vzťah prvkov druhotnej a terciárnej štruktúry krajiny: lesy – vody – pôdy
*
Lesy
*
Vodné plochy a
toky
*
Iné vodné telesá
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
lesy ihličnaté
listnaté,
zmiešané,
monokultúry
Studne, zdroje podzemných vôd
*
*
*
*
*
toky a povodia
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
termálne pramene
toky, jazerá , nádrže
medzihrádzové priestory a poldre *
*
*
*
*
*
rašeliniská, slatiniská
*
*
*
*
*
*
*
Trvalé trávne
porasty
Trvalé kultúry
Orná pôda a
ostatné
poľnohospod.
prvky
*
*
*
*
*
*
*
Všetky poľnohospodárske kultúry *
*
trvalé trávne porasty
sady, vinice, chmelnice
*
záhradkárske kolónie
*
orná pôda
*
skleníkové a fóliovníkové areály
*
*
hospodárske lesy,
lesné škôlky,
ochranné lesy:
lesy osobitného určenia
ochranné pásma vodárenských zdrojov
(PHO)
chránená vodohospodárska oblasť
povodia vodárenských tokov
ochranné pásma vodných nádrží
vody vhodné na kúpanie
vody vhodné na závlahy
vody vhodné pre život rýb a reprodukciu
pôvodných druhov rýb
rybné revíry, chránené rybie oblasti,
vyhlásené územie inundácie
*
Lesné zdroje
*
Vodné zdroje:
PHO prírodných liečivých a minerálnych vôd: *
prírodné liečivé kúpele a ich ochranné
pásma,
prírodné kúpeľné miesta a ich ochranné
pásma,
prírodné liečivé zdroje plynov a ostatných
emanancií a ich ochranné pásma,
prírodné liečivé zdroje rašelinísk, slatinísk,
bahien a iných zemín a ich ochranné pásma,
Liečivé zdroje
parcely, kultúra, poznámka ku kultúre,
bonitované pôdnoekologické jednotky
(BPEJ),
registrovaná kultúra v registri nehnuteľností:
registrované pestovné plochy,
Chránené bonitné triedy pôd
investične zúrodnené pôdy (odvodnené,
zavlaž.)
investície trvalého charakteru
Pôdne zdroje
*
70
Vzťah prvkov druhotnej a terciárnej štruktúry krajiny: rekreácia – sídla- komunál – doprava
*
*
Rekreačné prvky
Sídla
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Komunálnotechnické objekty
Dopravné a
telekomunikačné
objekty
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
kempingové plochy
chatová zástavba
rekreačné centrá
*
*
*
kúpele a sanatóriá
nemocničné areály
*
*
*
parky a verejná zeleň, cintoríny *
športové plochy
*
individuálna bytová zástavba
*
hromadná bytová zástavba
*
zástavba občianskej
*
vybavenosti
*
*
skládky odpadu
odkaliská
spaľovne
čističky odpadových vôd ČOV
sklady
prístavy
letiská
železnice
cesty
elektrovody
plynovody a ropovody
telekomunikačné línie
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
vyhlásené zóny táborísk a campingov,
chatové osady
vyhlásené rekreačné územia, zóny a
strediská najrôznejšej úrovne
zóny klimatických liečebných kúpeľov
ochranné zóny kúpeľov a sanatórií,
ochranné zóny nemocničných areálov,
*
Rekreačné zóny
*
Zóny zdravia
*
športové a rekreačné zóny, zóny oddychu *
obytné zóny
pešie zóny,
zóny občianskej vybavenosti
pamiatkové zóny (pamiatkové rezervácie) *
kultúrne pamiatky a národné kultúrne
pamiatky
hygienické a ochranné pásma skládok
odpadu,
hygienické a ochranné pásma odkalísk
hygienické a ochr. (bezpeč.) pásma spaľovní,
hygienické a ochranné pásma ČOV
ochr. a bezp. pásma skladov,
ochr. a bezp. pásma prístavov
ochr. a bezp. pásma letísk,
náletový kužel letísk,
ochr. pásma železničných komunikácií,
ochranné pásma cestných komunikácií
ochranné pásma elektrovodov,
ochr. pásma plynovodov a ropovodov
ochr. pásma telekomunikačných línií,
*
*
*
*
*
*
*
Urbanistické
funkčné zóny
Kultúrne
dedičstvo
Technické zóny
Dopravné a
skladovacie
areály
71
Vzťah prvkov druhotnej a terciárnej štruktúry krajiny: priemysel – poľnohospodárstvo –
odkrytý substrát
*
*
*
*
*
Priemyselné a
ťažobné objekty
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Poľnohospodársko *
-technické objekty *
*
*
*
*
Vojenské objekty
*
*
*
ťažobné objekty a plochy
*
*
*
*
*
*
*
haldy a usadzovacie nádrže
priemyselné objekty a plochy
*
objekty výstavby
*
poľnohosp.-technické objekty
*
sklady krmív
živočíšne farmy
skládky hnojív
objekty agrochemických
podnikov
poľné letiská
vojenské objekty a plochy
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Odkrytý substrát
*
*
*
hliniská, zemníky
piesok, štrk,
bralá
*
Prírodné horninové struktury na
skladovanie plynu,
ložisko výhradnéího nerastu
chránené ložiskové územie
dobývací priestor
ochr. a bezp. pásma ťažobných areálov,
vyhlásené poddolované územia,
ochranné a bezpečnostné pásma
kameňolomov
ochr. a bezp. pásma háld a usadzovacích
nádrží
ochr. a bezpečnostné pásma a pásma
hygienickej ochrany priemyselných
zariadení,
chránené (oplotené) areály výstavby.
chránené (oplotené) areály strojnotechnického zabezpečenia,
chránené (oplotené) areály skladov krmív
ochranné a hygienické pásma živočíšnej
výroby,
ochranné a hygienické pásma skládok
hnojív
ochranné a hygienické pásma
agrochemických podnikov,
ochranné pásma poľných letísk
bezpečnostné a strážené areály
vojenských objektov, strelníc a pod.,
strážené areály cvičísk.
*
*
*
*
*
*
*
Priemyselné a
ťažobné zóny:
Poľnohospodár
sko-technické
zóny
Vojenské zóny
bezpečnostné zóny kameňolomov,
pieskovísk, štrkovísk
72
Vzťah prvkov druhotnej a terciárnej štruktúry krajiny: územie jako celok - deteriorizácia
*
*
Územie ako celok
Krajina ako celok
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Všetky krajinné prvky
*
*
*
*
*
Všetky krajinné prvky
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Prevažne urbanizovaná
krajina
*
*
*
*
*
*
*
*
*
Prevažne poľnohospodárska *
krajina
*
*
prevažne lesná krajina
*
*
celá krajina
*
administratívne hranice (štátne, okresné,
obecné,
katastrálne hranice
hranice intravilánu a urbanistických zón
hranice urbariátov a pozemkových
spoločenstiev
hranice územnoplánovacích jednotiek (veľké
územné celky - VÚC, sídelné útvary),
hranice lesných závodov,
hranice poľnohospodárskych. podnikov,
správne územie povodí, podnikov povodí,
hranice poľovných a rybných hospodárstiev,
vyhlásené samostatné bažantnice
*
Vyhlásené územia s najviac postihnutým ŽP
Vyhlásené zdroje a územia so znečistením
ovzduším v rôznom stupni (nad limitom),
územia s radiáciu, hlukom, vibráciou, pachom.
evidované zdroje znečistenia vôd rôznej veľkosti,
úseky znečistených vodných tokov v rôznych
triedach znečistenia,
citlivé územia (vodný zákon)
zranitelné územia (vodný zákon)
územia s kontaminovanými pôdami,
územia s uľahnutými pôdami,
územia s erodovanými pôdami,
zosuvné územia,
lesy postihnuté imisiami,
lesy postihnuté škodcami,
územia ohrozené lavínami,
seizmické územia
*




*
*
*
Všeobecného
územného
členenia
Oborové
hranice rôzneho
charakteru
Deteriorizácia
životného
prostředí
Ohrozenie
prírodných
zdrojov:
73
Praktická závislosť prvotnej, druhotnej a terciálnej
štruktúry krajiny
74
Vysvetlivky k predchádzajúcemu snímku:
75
Názov:
Krajinné plánovanie II. Krajina ako geosystém.
Autori:
prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
Náklad:
50 kusov
Vydanie:
prvé, 2011
Počet strán:
76
Recenzenti:
prof. Ing. Jozef Streďanský, DrSc.
doc. RNDr. Vladimír Herber, CSc.
RNDr. Milena Moyzeová, PhD.
Technické a kartografické spracovanie:
ESPRIT, a.s. Banská Štiavnica
Vydavateľ:
Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj,
Banská Štiavnica
ISBN
978-80-89585-02-1