Slide 1

UNESCO - CHAIR
for Ecological Awareness &
Sustainable Development
Banská Štiavnica -TU Zvolen

Integrovaný manažment krajiny
Mgr. Erika Kočická, PhD.

Projekt KEGA č. 410-010 TUZVO-4/2010
Študijný program Environmentálny manažment

Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj
Banská Štiavnica
2011
ISBN: : 978-80-89585-05-2


Slide 2

Táto publikácia vznikla v rámci riešenia projektu KEGA č. 410-010 TUZVO-4/2010
„Koncepcia a didaktické zabezpečenie nového študijného programu "Riadenie životného
prostredia" pre I., II. a III. st. vysokoškolského vzdelávania na Fakulte ekológie a
environmentalistiky TU Zvolen“.
© Mgr. Erika Kočická, PhD.
Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
Recenzenti:
prof. RNDr. Tatiana Hrnčiarová, CSc.
RNDr. Zita Izakovičová, PhD.
Citácia:
Kočická, E., 2011. Integrovaný manažment krajiny. Súbor grafických listov pre študijný program Environmentálny
manažment, II. stupeň štúdia na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene. Katedra UNESCO pre trvalo
udržateľný rozvoj. Banská Štiavnica, 217 strán. Elektronický zdroj.
Vydal:

Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj, Banská Štiavnica

Náklad: 50 ks
ISBN: 978-80-89585-05-2


Slide 3

Obsah

Zdroje informácií a odporúčané materiály (5)
Východiská a tézy integrovaného manažmentu krajiny (7)
Súčasná prax ochrany ŽP (8)
Súčasné trendy ochrany a starostlivosti o ŽP (9)
Integrovaný prístup ku krajine (12)

Plánovacie procesy (15)
Priestorová organizácia krajiny (17)
Východiská integrovaného manažmentu krajiny (19)
Inštitucionálne nástroje pre integrovaný manažment krajiny (25)
Územné plánovanie a integrovaný manažment krajiny (26)
Krajinné plánovanie a integrovaný manažment krajiny (49)
Spracovanie krajinnoekologického plánu (85)


Slide 4

Obsah

Integrovaný manažment /riečnych/ povodí a integrovaný manažment krajiny (103)
Ochrana pred povodňami a integrovaný manažment krajiny (156)
Ostatné inštitucionálne nástroje integrovaného manažmentu krajiny (203)
Ochrana prírody (204)
Pozemkové úpravy (205)
Lesohospodárske plánovanie (206)
Európsky dohovor o krajine (207)
Pomocné nástroje IMK (212)
Informačný systém pre integrovaný manažment krajiny (214)


Slide 5

Zdroje informácií a odporúčané materiály

Izakovičová, Z a kol., 2007: Integrovaný manažment krajiny. II. vyd. Bratislava: ÚKE SAV, ŠEVT, 220
s., ISBN 80-969272-9-9.
Miklós, L., 2009: Integrovaný manažment krajiny a jeho nástroje. ŽP, Vol. 43, No. 6, s. 315-322
Miklós, L., Izakovičová, Z., 1997: Krajina ako geosystém. VEDA, Bratislava, 152 s., ISBN 80-2240519-1
Miklós, L., Kočická, E., a kol., 2011: Integrovaný manažment krajiny. Inštitucionálne nástroje. VKÚ,
a.s., Harmanec, 285 s., ISBN 978-80-8042-633-0
Vodný plán Slovenska. Plán manažmentu správneho územia povodia Dunaja. Plán manažmentu
správneho územia povodia Visly. MŽP SR (eds. SAŽP, VÚVH), 140 s. + 403 s príloh, ISBN 978-8089503-16-2
právne predpisy:
z oblasti ochrany a starostlivosti o prírodu, krajinu a životné prostredie, územného plánovania,
pozemkových úprav, lesohospodárskeho plánovania, vodného plánovania, protipovodňovej ochrany,
posudzovania vplyvov na životné prostredie, integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a iné
príslušné internetové stránky (http://enviroportal.sk, http://jaspi.justice.gov.sk, www.build.gov.sk,
www.forestportal.sk, www.iale.sk, www.minzp.sk, www.mpsr.sk, www.nlcsk.sk, www.sazp.sk,
www.shmu.sk, www.sizp.sk, www.sopsr.sk, www.svp.sk, www.vuvh.sk a iné)


Slide 6

Integrovaný manažment krajiny


Slide 7

Východiská a tézy IMK


Slide 8

Súčasná prax ochrany ŽP
1)

Ochrana zložiek ŽP
(voda, vzduch, pôda, rastliny, živočíchy, geologické zdroje, odpady).

Technologická (klasická) ochrana zložiek
Ochrana pred nepriaznivými faktormi ŽP


2)

(hluk, žiarenie, vibrácie, tepelné a svetelné znečistenie, alergény faktory,
estetické problémy).


3)

Technicko – hygienická ochrana

Integrovaná/priestorová ochrana ŽP a krajiny ako celku
(udržanie ekologickej funkčnosti, rovnováhy, stability krajiny, krajinnej a
biologickej diverzity)



Priestorovo – organizačná ochrana ŽP


Slide 9

Súčasné trendy ochrany a
starostlivosti o ŽP
čoraz dôraznejšie uplatňovanie princípov


komplexnosti



integrácie



nadrezortnosti



nadregionálnosti


Slide 10

Súčasné trendy ochrany a
starostlivosti o ŽP


Ochrana životného prostredia nie je samoúčelná

Je to ochrana prostredia/podmienok života




Cieľ: zachovanie života a zdravia ľudstva a ostatných živých
organizmov.

Základné podmienky života (koľko človek/živý organizmus vydrží
bez):




dýchanie (vzduch)
pitie (voda)
potrava (biota)

životné prostredie

Čo môže byť väčšou prioritou ľudstva ako
ochrana podmienok vlastného života ???


Slide 11

Súčasné trendy ochrany a
starostlivosti o ŽP
priestorová(-organizačná)

starostlivosť o ŽP

ochrana

a

Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy
/REPGES/
(Miklós, Kočická, Kočický, 2001, Miklós, Izakovičová et al., 2006)
Cieľ:
identifikácia zachovania-hodných častí krajiny - pre výber CHÚ, Bc, Bk, pre ekostabilizačné
opatrenia

Integrovaný manažment krajiny
Cieľ:

ekologicky optimálna priestorová organizácia, využitie a ochrana krajiny


Slide 12

Integrovaný prístup ku krajine
nie je novým chápaním, ani pojmom,

objavuje sa už v dokumentoch prijatých na Summite Zeme v Rio de
Janeiro v roku 1992, vrátane AGENDY 21

v Kapitole 10:
„Integrovaný prístup k manažmentu prírodných zdrojov“
sú zadefinované zásady IMK ako významného nástroja udržateľného rozvoja


Slide 13

Kapitola 10 Agendy 21

Integrovaný prístup
v manažmente prírodných zdrojov
Základné tézy integrovaného prístupu:

Prírodné zdroje sú využívané
pre rôzne účely,
pre rôzne činnosti,
ktoré si navzájom konkurujú a
spôsobujú konflikty.


Slide 14

Kapitola 10 Agendy 21

Cieľ a výsledok integrovaného prístupu
v manažmente prírodných zdrojov

Integrované plánovanie a manažment
musí byť
kostra a podklad

pre každé odvetvové plánovanie


Slide 15

Plánovacie procesy
spoločný cieľ všetkých plánovacích procesov:

Ekologicky

optimálna
organizácia
priestoru

krajiny

= cieľ krajinnoekologického plánovania
Plánovacie procesy - nástroj priestorovej ochrany a starostlivosti o ŽP
Východisko:
krajinnoekologické plánovanie LANDEP
(landscape ecological planning, Ružička, Miklós, 1982,1990)


Slide 16

Plánovacie procesy
Cieľ a výsledok:

optimálna priestorová organizácia územia
zabezpečujú




celkovú ekologickú kvalitu (stabilitu, rovnováhu)
racionálne využívanie prírodných zdrojov
ochranu bezprostredného životného prostredia


Slide 17

Priestorová organizácia krajiny
Ekologicky optimálna

priestorová organizácia a využitie
krajiny
integrovaný nástroj (regionálne) (trvalo) udržateľného rozvoja

Priestorová organizácia a využitie krajiny

nie je technológia,



sama o sebe nevyžaduje (investičné) náklady
je to plánovanie a rozhodovanie ! Intelektuálna činnosť !!!


Slide 18

Ekologicky

optimálna organizácia a využitie
krajiny

Boj človeka s krajinnými štruktúrami
konfrontácia

Človek

Príroda
Prvotná štruktúra

Zmeniť či nezmeniť ?

Terciárna štruktúra

priestorovú organizáciu a využitie krajiny
(druhotnú štruktúru)

Ako ?
Nová krajina


Slide 19

Východiská IMK
Integrovaná priestorová starostlivosť o krajinu


všetky činnosti sa musia zmestiť do toho istého priestoru (Zem,
kontinent, región, katastrálne územie)

ak činnosti poškodia jednu zložku ŽP, poškodia sa aj ostatné.
Poškodí sa aj celková funkčnosť, ekologická rovnováha a stabilita
krajiny.


Platí aj téza:


ak uplatníme optimálne opatrenie na ochranu krajiny ako celku,
chránime tým všetky zložky naraz

(napr. ak uplatníme optimálne umiestnenie zelene, lúk, pasienkov,
ochránime tým súčasne biodiverzitu, pôdy pred eróziou, akumuláciu
materiálu, kvalitu vody)


Slide 20

Východiská IMK

Integrovaný manažment krajiny
je založený
na ponímaní krajiny ako integrácie prírodných zdrojov - geologických,
vodných, pôdnych, biotických, klímy, morfometrických parametrov
a pod. v určitom priestore
(krajina ako geosystém)(Miklós, Izakovičová, 1997)
pričom každý bod zemského povrchu predstavuje špecifickú
homogénnu jednotku vzájomnej kombinácie vyskytujúcich sa
zdrojov
(ABK, KEK, REPGES...)


Slide 21

Východiská IMK

Integrovaný manažment krajiny
Základ IMK
dôsledná analýza zdrojov zameraná na zhodnotenie kvalitatívnych
s kvantitatívnych vlastností jednotlivých zdrojov územia a ich
priestorovej diferenciácie, ktoré vytvárajú determinujúci potenciál
a priestorovú bázu rozvoja
pochopenie priestoru ako ponuky uvedených zdrojov, ktoré cez svoje
úžitkové vlastnosti sú schopné uspokojovať ľudské potreby pričom
dôležité je aj poznanie vzťahov medzi uvedenými zdrojmi


Slide 22

Východiská IMK

Integrovaný manažment krajiny
Dimenzie IMK
IMK musí byť postavený na komplexnom výskume krajiny v troch
základných dimenziách:
environmentálnej,
sociálnej
ekonomickej
a na skúmaní ich vzájomných vzťahov a súvislostí

Cieľ IMK
eliminovať
existujúce
a
predchádzať
vzniku
nových
environmentálnych, sociálnych a ekonomických problémov v krajine


Slide 23

Východiská IMK

Integrovaný manažment krajiny
komplexná starostlivosť o krajinu, prostredníctvom ktorej sa usmerňujú zmeny
vyvolané hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi požiadavkami
spoločnosti;
predstavuje súhrn zásad, činností a opatrení, ktoré prispievajú k dosiahnutiu a
udržaniu jej ekologickej stability v územnom systéme ekologickej stability,
zabráneniu poškodenia alebo obnove jej krajinného rázu, utváraniu
podmienok na trvalé udržiavanie, obnovovanie a šetrné využívanie
prírodných zdrojov, ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu,
zachovaniu
prírodného
a kultúrneho
dedičstva a nehnuteľného
pamiatkového fondu, najmä pamiatkových území a zlepšeniu kvality
životného prostredia podľa určitých noriem;
zabezpečuje elimináciu rizík spôsobených prírodnými aj antropickými silami,
sanáciu nepriaznivých zmien a ochranu a zveľaďovanie kultúrnohistorických a prírodných hodnôt územia


Slide 24

Východiská IMK

Integrovaný manažment krajiny
Základné princípy IMK:







zachovanie celkovej ekologickej stability krajiny
ochrana a racionálne využívanie prírodných zložiek, najmä ovzdušia,
vody, pôdy, bioty a nerastných surovín
ochrana bezprostredného životného prostredia človeka, spočívajúca v
udržaní kvality zložiek životného prostredia
zabezpečenie kvality ľudského života
zabezpečenie sociálnej a kultúrnej diverzity
ochrana proti prejavu prirodzených rizík a hazardov


Slide 25

Inštitucionálne nástroje pre IMK
V kompetencii MŽP SR:
OP
Ochrana prírody a krajiny
KP
Krajinné plánovanie
Integrovaný manažment riečnych povodí
IMP


OPV
EDK

Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania, EIA/SEA

Ochrana pred povodňami
Európsky dohovor o krajine

V kompetencii iných rezortov:
ÚPN Územné plánovanie (ÚSES, LANDEP)(MVaRR / MŽP)
PPÚ Pozemkové úpravy (ÚSES) (MPaRV)
PSL Programy starostlivosti o les (kedysi LHP) (MPaRV)


Slide 26

Územné plánovanie a IMK


Slide 27

Krajinná ekológia v územnom
plánovaní
CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA: §1
do 31. 7: 2000:

(1) Územné plánovanie sústavne a komplexne rieši funkčné využitie
územia, ustanovuje zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinuje
výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia.
(2) Územné plánovanie utvára predpoklady pre zabezpečenie trvalého
súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území,
najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho
hlavných zložiek, pôdy, vody a ovzdušia.


Slide 28

Krajinná ekológia v územnom
plánovaní
CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA: §1
od 31. 7. 2000:
(1) Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady,
navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné
prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia,
územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja.
(2) Územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností
v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie,
dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo
udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na
zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.


Slide 29

§2 Ciele a úlohy územného
plánovania
Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a) určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia,
...
c) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a
ochranné pásma (ďalej len "chránené časti krajiny"), ak nevznikajú
podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých
chránených častí krajiny,
...
g) určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a
celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo
únosné zaťaženie územia, aby sa vytvárala a udržiavala ekologická
stabilita krajiny,
...
j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na
zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a
zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.


Slide 30

§2 Ciele a úlohy územného
plánovania
Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú:
a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov o území, najmä:
trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia,
pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia,
sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia.
b) ...
c) ...
d) ...


Slide 31

§7 Územno-technické podklady
Územno-technické podklady slúžia najmä
a) na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,
...
d) na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia
dokumentácia spracovaná.
...
(4) Územno-technickým podkladom pre celé územie Slovenskej republiky je
Stratégia územného rozvoja Slovenska, ktorá ustanovuje zásady, priority
a ciele dlhodobého územného rozvoja a starostlivosti o životné
prostredie na základe podmienok územia, stavu životného prostredia,
potrieb jeho ochrany a tvorby krajiny a na základe posúdenia
priestorových požiadaviek stratégie trvalo udržateľného rozvoja,
stratégie štátnej environmentálnej politiky, environmentálnych
akčných programov a odvetvových koncepcií; obsahuje aj prieskumy,
rozbory a hodnotenia pre spracovanie Koncepcie územného rozvoja
Slovenska.
...


Slide 32

§7a Ostatné podklady
V územnoplánovacej činnosti sa využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií,
ktoré obsahujú informácie o území (ďalej len "ostatné podklady").
Z dokumentov uvedených v odseku 1 sa povinne využívajú

a) stratégie trvalo udržateľného rozvoja, stratégie štátnej environmentálnej
politiky, environmentálne akčné programy a odvetvové koncepcie,
b) projekty pozemkových úprav, lesných, vodohospodárskych, závlahových a
melioračných úprav pozemkov,
c) dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany
prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu,
d) programy ochrany kultúrneho a historického dedičstva,
e) programy odpadového hospodárstva,
f) koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obcí.


Slide 33

§8 Územnoplánovacia dokumentácia
Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce
územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje
regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia. ...
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) Územný plán regiónu,
c) Územný plán obce
d) Územný plán zóny
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja
a starostlivosti o životné prostredie SR, regiónov a obcí....


Slide 34

§13 Záväzná časť a smerná časť
územnoplánovacej dokumentácie

Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú
časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné
vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä
odvetvových koncepcií ... v súlade s princípmi trvalo udržateľného
rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho
dedičstva.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej
dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a
chránené časti krajiny.


Slide 35

§13 Záväzná časť a smerná časť
Zásady a regulatívy
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a
regulatívy
a) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability,
starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a
šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok,
pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných
prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,
ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti
krajiny,


Slide 36

§13 Záväzná časť a smerná časť
Zásady a regulatívy
b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného,
občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti
krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrnohistorických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného
systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie,
tvorby krajiny vrátane plôch zelene,


Slide 37

§13 Záväzná časť a smerná časť
Zásady a regulatívy
c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného
využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického
vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do
urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných
pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné
dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej
zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej
krajiny.


Slide 38

§13 Záväzná časť a smerná časť
Ustanovenia
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia
a) v regióne verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny,
b) v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre
chránené časti krajiny,
c) v zóne pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, a pozemky pre
verejnoprospešné stavby a na vykonanie asanácie.


Slide 39

§19c Prieskumy a rozbory
Cieľom prieskumov a rozborov je, najmä na základe územnoplánovacích
podkladov a záväzných ostatných podkladov, získanie poznatkov o stave a
možnostiach vývoja priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia, určenie problémov a stretov záujmov v riešenom území potrebných
na spracovanie zadania, konceptu a návrhu územnoplánovacej
dokumentácie.
Pre územný plán regiónu a územný plán obce sa v rámci prieskumov a
rozborov spracúva optimálne priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia s prihliadnutím na krajinno-ekologické, kultúrnohistorické a socio-ekonomické podmienky (ďalej len "krajinno-ekologický
plán").
Prieskumy a rozbory pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska obsahuje
Stratégia územného rozvoja Slovenska.


Slide 40

§ 39a Rozhodnutie o umiestnení
stavby
V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o
životné prostredie,
...
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
...


Slide 41

§ 39b Rozhodnutie o využívaní územia
Rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na:
a)

...

vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný
systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných
krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území.


Slide 42

§39c Rozhodnutie o chránenej časti
krajiny
Rozhodnutím o chránenej časti krajiny sa ustanovujú jej hranice,
zakazujú alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov ochrany
verejného záujmu
a určujú sa podmienky jej ochrany, najmä ktoré činnosti v území
nemožno vykonávať a ktoré činnosti možno vykonávať iba pri splnení
určených podmienok.
Podmienkami rozhodnutia sa určí spôsob ochrany, najmä zákaz,
obmedzenie alebo spôsob uskutočňovania stavieb, terénnych úprav,
ťažobných prác, výsadby stromov a postreku stromov, hnojenia pôdy,
prevádzky vysokofrekvenčných prístrojov, zabezpečujú sa požiadavky
dotknutých orgánov a pod.


Slide 43

§39c Rozhodnutie o chránenej časti
krajiny
Ak sa niektorá z chránených častí krajiny, najmä chránené územie alebo
ochranné pásmo, vymedzí všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo rozhodnutím príslušného správneho orgánu podľa neho
vydaným, rozhodnutie o chránenej časti krajiny sa nevydáva.
Ak zanikne účel, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o chránenej časti
krajiny, alebo to isté územie rieši schválený územný plán zóny,
stavebný úrad zruší rozhodnutie aj bez návrhu.


Slide 44

§43d Základné požiadavky na stavbu
z hľadiska hygieny a ochrany zdravia a životného prostredia sa musí
stavba navrhnúť a postaviť tak, aby spĺňala environmentálnu vhodnosť
a bezpečnosť…v dôsledku:
a) vypúšťania znečisťujúcich látok,
b) prítomnosti nebezpečných látok alebo plynov v ovzduší,
c) emisie nebezpečného žiarenia,
d) znečistenia až poškodenia životného prostredia vrátane zamorenia
vôd alebo pôdy,
e) nedostatočného zneškodňovania odpadových vôd, dymu a tuhého
alebo tekutého odpadu.


Slide 45

§139a Pojmy územného plánovania
Regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
je záväzná smernica,
ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo
vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností
prvkov krajinnej štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky.
Regulatív má charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich
faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému
využívaniu územia. Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a
prípustnú činnosť alebo funkciu v území.
Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia
je
komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a
iných činností človeka v životnom prostredí.


Slide 46

§139a Pojmy územného plánovania
Krajina
je komplexný systém
priestoru,
polohy,
georeliéfu
a ostatných navzájom funkčne prepojených hmotných prirodzených a
človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického
podkladu a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a
živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia územia, ako aj ich
väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine.
Krajina je životným prostredím človeka a ostatných živých organizmov.


Slide 47

§139a Pojmy územného plánovania
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie
územia (krajinno-ekologický plán) je komplexný proces vzájomného
zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností
človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo
štruktúry krajiny. Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu ekologickú
stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne
využívanie prírody, biodiverzity a prírodných zdrojov, tvorbu a
ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného
životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú
ako limity, obmedzenia alebo podporujúce faktory požadovaných činností v
danom území


Slide 48

§139a Pojmy územného plánovania
Územný rozvoj
je
rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné
potreby ľudí v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje
optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia,
environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a
zachovanie územného systému ekologickej stability, šetrné
využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a kultúrneho
dedičstva.


Slide 49

Krajinné plánovanie a IMK


Slide 50

Krajinné plánovanie
od roku 1990 sa územné plánovanie /a aj krajinné/ zaradilo do rezortu
ŽP
Kompetencie v súčasnosti:
 ekologické aspekty územného plánovania sú v kompetencii MŽP
 územné plánovanie bez ekologických aspektov (urbanistické a územné
aspekty) sú v kompetencii MVaRR
= kompetenčné problémy
Potreba:
vypracovanie osobitného zákona o krajinnom plánovaní
(Návrh zákona o krajinnom plánovaní, február 2006 – neprijatý zákon)


Slide 51

Krajinné plánovanie
neprijatý zákon o krajinnom plánovaní:
mal byť:
legislatívnym rámcom IMK
krajinnoekologický /krajinný/ plán
by mal byť:
 integrovaným priestorovým priemetom všetkých záujmov ochrany
prírody, krajiny a životného prostredia


zjednoteným súhrnom záväzných regulatívov starostlivosti o
životné prostredie pre správne konania



zjednoteným podkladom
plánovacích procesov

pre

všetky

druhy

priestorových


Slide 52

Krajinné plánovanie
krajinnoekologický /krajinný/ plán
má dať odpovede na otázky:








čo je v krajine cenné a hodné ochrany?
čo je vhodné v krajine?
čo sa stane v krajine, ak v nej zrealizujeme danú aktivitu?
čo sa deje v krajine?
čo zaťažuje krajinu?
aká štruktúra využívania krajiny je ekologicky únosná?
aké opatrenia je potrebné urobiť v krajine?


Slide 53

Krajinné plánovanie
krajinnoekologický /krajinný/ plán
má byť prostriedkom na:

určenie problémových plôch
– kde súčasný spôsob využitia
krajinnoekologickými podmienkami



-

nie

je

v

súlade

návrh na elimináciu problémových plôch
návrh vhodného využitia pre každú identifikovanú plochu
návrh opatrení zmierňujúcich špecifikované problémy

s


Slide 54

Krajinné plánovanie
krajinné plánovanie je zahrnuté do
legislatívy územného plánovania
ÚP
- najviac integrujúca koncepcia priestorovej optimalizácie územia
= starostlivosť
– o celé územie bez bielych miest
– a jeho rozčlenenie pre všetky činnosti
ZÁKON 50/1976 Zb. územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) z 27. apríla 1976 v znení zákona 237/2000 Z.z.


Slide 55

Krajinné plánovanie
je proces vytvárania (krajinnoekologicky) optimálnej organizácie a
využitia krajiny
krajinný plán je dokument na zabezpečenie
(krajinnoekologicky) optimálnej organizácie a využívania krajiny
celkovo optimálna organizácia a využívanie je integrovaný nástroj
udržateľného rozvoja územia
IMK je proces vytvárania celkovo optimálnej organizácie a využívania
územia /koncepčne najbližšie je ÚP/


Slide 56

Predmet zákona
zákon upravuje (§1):
a) ekologické aspekty územného plánovania („krajinné plánovanie“) ako súčasť
ekologicky optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania
krajiny, starostlivosti o životné prostredie a územného rozvoja,
b) obstarávanie a spracovanie krajinnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich
aktuálneho stavu,
c) obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie krajinnoplánovacej
dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu,
d) informačný systém o krajine,
e) úlohy orgánov verejnej správy v krajinnom plánovaní,
f) ochranu chránených častí krajiny, určovanie ohrozených oblastí a podmienok
využívania krajiny,
g) podmienky odbornej spôsobilosti na spracovanie krajinnoplánovacích podkladov
a krajinnoplánovacej dokumentácie.


Slide 57

Predmet zákona

Krajinné plánovanie
ako základný nástroj starostlivosti o životné prostredie
slúži na zosúlaďovanie činností v krajine s osobitným zreteľom na
starostlivosť o krajinu, ekologickú stabilitu, šetrné využívanie
prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva a
zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.


Slide 58

Základné pojmy
Základné pojmy krajinného plánovania (§2):
a) krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a zložiek životného
prostredia, zložených z ich prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených
navzájom funkčne prepojených prvkov, ktorý vytvára životné prostredie človeka
a ostatných živých organizmov,
b) starostlivosť o krajinu je súhrn zásad, činností a opatrení, ktoré môžu prispieť
k dosiahnutiu a udržaniu jej ekologickej stability v územnom systéme
ekologickej stability k zabráneniu poškodenia alebo k obnove jej
charakteristického vzhľadu a rozmanitosti, k utváraniu podmienok na trvalé
udržiavanie, obnovovanie a šetrné využívanie prírodných zdrojov, k zachovaniu
prírodného a kultúrneho dedičstva a nehnuteľného pamiatkového fondu, najmä
pamiatkových území a k zlepšeniu kvality životného prostredia (ďalej len
„environmentálna kvalita“) podľa určitých noriem,


Slide 59

Základné pojmy
c) krajinné plánovanie je činnosť zameraná v rámci starostlivosti o krajinu na
obstarávanie a spracovanie krajinnoplánovacích podkladov a na obstarávanie,
spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie krajinnoplánovacej dokumentácie,
ako aj na aktualizáciu krajinnoplánovacích podkladov a krajinnoplánovacej
dokumentácie,

d) krajinný plán je dokument na zabezpečenie optimálneho využívania krajiny,
e) optimálne využívanie krajiny je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania
priestorových požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka s podmienkami,
ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny a zabezpečujú starostlivosť o krajinu.
Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo
podporujúce faktory požadovaných činností v určitej krajine,


Slide 60

Základné pojmy
f) štruktúra krajiny je usporiadanie pôvodných, zmenených a novovytvorených
krajinných prvkov, krajinných zložiek, krajinných komplexov alebo
čiastkových systémov v krajinnom systéme,
g) regulatív optimálneho využívania krajiny je záväzná smernica vo forme zákazov,
obmedzení a podporujúcich faktorov, ktorou sa usmerňuje umiestnenie
a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v krajine.
Regulatív vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej štruktúry slovne,
číselne a podľa možností aj graficky, určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú
činnosť alebo funkciu v krajine,


Slide 61

Základné pojmy
h) chránená časť krajiny je hranicami vymedzená časť krajiny, v ktorej sa zakazujú
alebo obmedzujú určité činnosti z dôvodov starostlivosti o krajinu, vyhlásenú za
chránenú podľa osobitých predpisov alebo podľa ustanovení tohto zákona,
ohrozená oblasť je hranicami vymedzená časť krajiny s veľmi zhoršenou
environmentálnou kvalitou, v ktorej došlo k takému znečisťovaniu alebo
poškodzovaniu životného prostredia, ktoré ohrozuje zdravie a život človeka,
výrazne narúša ekologickú stabilitu a ničí kultúrne a prírodné dedičstvo,
a) environmentálna situácia je stav životného prostredia a starostlivosti o životné
prostredie, vrátane starostlivosti o krajinu, ako uvedomelej ľudskej činnosti,
k) zeleň sú vysadené alebo udržiavané rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž
líniových stavieb v ostatnej krajine.
i)


Slide 62

Krajinnoplánovacie podklady
Krajinnoplánovacie podklady (§ 3)
sú dokumenty alebo súbory informácií o krajine, ktoré sa využívajú alebo
môžu využívať pri vypracúvaní krajinnoplánovacej dokumentácie.
Krajinnoplánovacie podklady sa členia na:
a) základné krajinnoplánovacie podklady,
b) pomocné krajinnoplánovacie podklady.


Slide 63

Krajinnoplánovacie podklady
Základné podklady

Základné podklady (§ 4 ):
Medzi základné podklady patria najmä:
a)
b)
c)
d)
e)

f)
g)
h)
i)
j)
k)

dokumenty územného systému ekologickej stability,
vodné plány,
programy odpadového hospodárstva,
lesné hospodárske plány,
dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny
a o územia medzinárodného významu,
projekty pozemkových úprav,
Ústredný zoznam pamiatkového fondu,
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny,
evidencia o chránených ložiskových územiach a dobývacích priestoroch,
informačný systém integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania,
evidovaná a uložená územnoplánovacia dokumentácia.


Slide 64

Krajinnoplánovacie podklady
Základné podklady

Základné podklady slúžia najmä na:
a)
b)

c)
d)
e)
f)

g)
h)

spracovanie krajinnoplánovacej dokumentácie,
priebežné sledovanie zmien v krajine, poznanie jej štruktúry, využitia a vývoja,
na posudzovanie stavu a vývoja územného systému ekologickej stability,
posudzovanie vplyvov určitých činností na životné prostredie,
určovanie únosného zaťaženia územia,
posudzovanie možností zjednocovania hraníc rôznych chránených území
a hraníc ochranných pásiem a zosúlaďovania podmienok ich ochrany,
určovanie hraníc chránených častí krajiny,
dopĺňanie súborov údajov územno-technických podkladov a spracovanie
Stratégie územného rozvoja Slovenska.


Slide 65

Krajinnoplánovacie podklady
Pomocné podklady

Pomocné podklady (§ 5 )
Povinne sa využívajú:
a) stratégie, koncepcie a programy trvalo udržateľného rozvoja,
b) stratégie a koncepcie štátnej environmentálnej politiky,
c) environmentálne akčné programy,
d) základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja,
e) koncepcie ochrany prírody a krajiny,
f) osobitá sústava obhospodarovania,
g) informačný systém o územnom plánovaní a informačný systém o
výstavbe.


Slide 66

Krajinnoplánovacia dokumentácia
členenie

Krajinnoplánovacia dokumentácia (§ 6 ):
sa člení na:
a) krajinnú štúdiu,
b) krajinnú prognózu,
c) krajinný plán.
Krajinné plány sa členia na:
a) krajinný plán celoslovenskej úrovne ,
b) krajinné plány regionálnej úrovne,
c) krajinný plán miestnej úrovne.


Slide 67

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinná štúdia

Krajinná štúdia (§ 7 ):
rieši čiastkové problémy v krajine.
Spracúva sa:
a) pri príprave krajinného plánu ako návrh koncepcie optimálneho
využívania krajiny alebo
b) na spodrobnenie alebo overenie správnosti spracovania krajinného
plánu alebo
c) pri zisťovaní potrieb a rozsahu zmien a doplnkov krajinného plánu
alebo
d) na riešenie niektorých krajinnoekologických a environmentálnych
problémov v krajine.

Krajinná štúdia je podkladom pre tvorbu krajinného plánu alebo
súčasťou urbanistickej štúdie.


Slide 68

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinná prognóza
Krajinná prognóza (§ 8 ):
rieši možnosti trvalo udržateľného optimálneho využívania krajiny.
Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia zmien
environmentálnej situácie v krajine, územného systému ekologickej
stability, stavu a tendencií starostlivosti o krajinu pre poznanie
predpokladu jej stavu po určitom období pri pôsobení niektorých
činností človeka a iných faktorov vyvolávajúcich zmeny v krajine.
Krajinná prognóza je podkladom pre tvorbu krajinného plánu alebo inej
dokumentácie zameranej na ekologické aspekty územného
plánovania.


Slide 69

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán Slovenska

Krajinný plán Slovenska (§ 9 ):
Krajinný plán Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej
republiky.
Rieši ekologické aspekty územného plánovania a optimálne
využívanie krajiny Slovenskej republiky, obsahuje záväzné a smerné
regulatívy na celoštátnej úrovni a určuje rámec požiadaviek štátu na
územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny
Slovenskej republiky a jej regiónov.


Slide 70

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán Slovenska

Základnými podkladmi pre spracovanie Krajinného plánu Slovenska sú:
– Generel
nadregionálneho územného systému ekologickej
stability Slovenskej republiky,
– Generel využívania vôd a ich ochrany,
– Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky,
– územný priemet ochrany kultúrnych hodnôt Slovenska,
– Územný priemet ochrany prírody a krajiny Slovenska ako súčasť
Koncepcie ochrany prírody a krajiny Slovenskej republiky,
– Národný plán regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
s hodnotením jeho vplyvov na životné prostredie,
– Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja.


Slide 71

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán Slovenska
Krajinný plán Slovenska ustanovuje najmä:
a) usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry krajiny v medzinárodných
a celoštátnych súvislostiach,
častí

krajiny

a

ďalších

b)

integrovanú sústavu chránených
environmentálnych záujmov v krajine,

a)

zásady a regulatívy ako súčasti zásad usmerňovania územného
rozvoja.

Krajinný plán Slovenska tvorí záväznú prvú časť Koncepcie územného
rozvoja Slovenska, čo sa uvedie v zadaní na jej spracovanie.
Krajinný plán Slovenska je vyjadrením ekologických aspektov
územného plánovania v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a jej
koncepte.


Slide 72

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán regiónu
Krajinný plán regiónu (§ 10 ):
sa spracúva pre časť krajiny s viacerými územiami obcí, spravidla pre:
a) kraje,
b) povodia hlavných tokov („krajinný plán hlavného povodia“),
c) chránené vodohospodárske oblasti („krajinný plán CHVO“),
d) chránené krajinné oblasti („krajinný plán CHKO“),
e) národné parky vrátane ich ochranných pásiem („krajinný plán NP“).

Krajinný plán CHKO môže tvoriť program starostlivosti o CHKO alebo
musí byť jeho súčasťou.
Krajinný plán NP môže tvoriť program starostlivosti o NP alebo musí byť
jeho súčasťou.


Slide 73

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán regiónu
Krajinný plán regiónu rieši ekologické aspekty územného plánovania
a optimálne využívanie krajiny v regióne, obsahuje záväzné a smerné
regulatívy na regionálnej úrovni a určuje rámec požiadaviek štátu na
územný rozvoj, na starostlivosť o životné prostredie a na tvorbu krajiny
regiónu a jeho častí.
Základnými podkladmi pre spracovanie krajinného plánu regiónu sú:
dokumenty regionálneho územného systému ekologickej stability,
vodohospodárske plány čiastkových povodí,
programy odpadového hospodárstva krajov,
územné priemety ochrany kultúrnych hodnôt krajov,
územné priemety chránených častí krajiny a navrhovaných chránených častí
krajiny v regióne, zóny národných parkov a chránených krajinných oblastí,
regionálny operačný program a program hospodárskeho a sociálneho rozvoja
samosprávneho kraja, krajské koncepcie trvalo udržateľného rozvoja


Slide 74

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Krajinný plán regiónu

Krajinný plán regiónu ustanovuje najmä:
a)

b)

c)

d)

usporiadanie
a hierarchizáciu štruktúry krajiny na regionálnej
úrovni,
integrovanú sústavu chránených častí krajiny a ďalších
environmentálnych záujmov v krajine,
zásady a regulatívy ako súčasti zásad usmerňovania územného
rozvoja,
nadväznosť na starostlivosť o okolitú krajinu regiónu.

Krajinný plán regiónu tvorí záväznú prvú časť územného plánu regiónu.


Slide 75

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Miestny krajinný plán
Miestny krajinný plán (§ 11 ):
sa spracúva pre subregionálnu časť krajiny, spravidla pre územie obce
alebo pre mikroregión s niekoľkými územiami obcí združených
podľa osobitých predpisov.
Ak si to environmentálna situácia vyžaduje, miestny krajinný plán sa
spracúva aj pre časť územia obce ako súčasť návrhu územného
plánu zóny.
Miestny krajinný plán sa môže spracúvať aj pre:
– čiastkové povodie („krajinný plán čiastkového povodia“),
– menšiu osobitne chránenú časť krajiny („krajinný plán chránenej
časti krajiny“),
– ohrozenú oblasť ( „krajinný plán ohrozenej oblasti“),
– iné časti krajiny.


Slide 76

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Miestny krajinný plán
Miestny krajinný plán
rieši ekologické aspekty územného plánovania a optimálne využívanie
krajiny
Obsahuje záväzné a smerné regulatívy na subregionálnej až miestnej
úrovni a určuje rámec požiadaviek štátu na územný rozvoj,
starostlivosť o životné prostredie a na tvorbu krajiny.
V krajinnom pláne ohrozenej oblasti osobitne rieši odstránenie
nebezpečných faktorov a ich nepriaznivých následkov na životné
prostredie („environmentálna záťaž“) s cieľom zlepšenia ich
environmentálnej kvality na úroveň, ktorá neohrozuje zdravie človeka
a životné prostredie.


Slide 77

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Miestny krajinný plán
Základnými podkladmi pre spracovanie miestneho krajinného plánu sú:
a)
b)
c)

d)

e)
f)

g)
h)

i)

dokumenty miestneho územného systému ekologickej stability,
vodohospodárske plány čiastkových povodí,
programy odpadového hospodárstva okresov a programy odpadového
hospodárstva obcí,
územné priemety chránených častí krajiny a navrhovaných chránených častí
krajiny subregiónu až územia obce,
územný priemet zraniteľnej oblasti,
územný priemet kúpeľného miesta, prírodného liečivého zdroja alebo prírodného
zdroja minerálnej stolovej vody,
územné priemety vodárenských zdrojov,
program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce65) alebo združenia
obcí,
okresné koncepcie trvalo udržateľného rozvoja a miestne koncepcie trvalo
udržateľného rozvoja.


Slide 78

Krajinnoplánovacia dokumentácia
Miestny krajinný plán
Miestny krajinný plán ustanovuje najmä:
a)

b)

c)

d)

usporiadanie a hierarchizáciu štruktúry krajiny na subregionálnej
alebo miestnej úrovni,
integrovanú sústavu chránených častí krajiny a ďalších
environmentálnych záujmov v krajine,
zásady a regulatívy na subregionálnej alebo miestnej úrovni ako
súčasti zásad usmerňovania územného rozvoja,
nadväznosť na starostlivosť o okolitú krajinu.

Miestny krajinný plán spracovaný pre územie obce tvorí východiskovú
a záväznú časť územného plánu obce


Slide 79

Záväzná a smerná časť
krajinnoplánovacej dokumentácie
Krajinnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na
smernú časť, ktoré určí jej obstarávateľ.
V záväznej časti krajinnoplánovacej dokumentácie sa určia
a schvaľujú zásady starostlivosti o krajinu a regulatívy, ktoré
sú záväzné pri spracovaní a schvaľovaní územnoplánovacej
dokumentácie a pri zabezpečovaní starostlivosti o krajinu.
V smernej časti krajinnoplánovacej dokumentácii sa určia
a schvaľujú odporúčania, ktoré sa povinne využívajú pri spracovaní
územnoplánovacej dokumentácie a pri zabezpečovaní starostlivosti
o krajinu.
(§12)


Slide 80

Prieskumy a rozbory
Cieľom prieskumov a rozborov (§15) je získanie poznatkov o:
a)
b)

c)
d)

stave krajiny a jej územnom systéme ekologickej stability,
environmentálnych záťažiach, najmä o znečistení, poškodení
a ohrození životného prostredia,
zabezpečení pitnej vody a odkanalizovaní a čistení odpadových vôd,
možnostiach optimálneho využívania krajiny a zabezpečenia
starostlivosti o krajinu.

Prieskumy a rozbory sa vykonávajú na základe krajinnoplánovacích
podkladov, najmä základných podkladov a pomocných podkladov,
ktorých využitie je povinné.


Slide 81

Informačný systém
o krajinnom plánovaní
Ministerstvo ŽP SR je zriaďovateľom a prevádzkovateľom informačného
systému o krajinnom plánovaní.
Prevádzkovaním tohto informačného systému môže poveriť priamo
riadenú organizáciu.
Informačný systém o krajinnom plánovaní je časťou štátneho
informačného systému a časťou environmentálneho informačného
systému.
(§24)


Slide 82

Informačný systém
o krajinnom plánovaní
Obsah informačného systému o krajinnom plánovaní je založený na
jednotnom spôsobe územnej identifikácie a štruktúry údajov
a informácií získaných a spracovaných podľa jednotnej metodiky
a vedie sa na jednotných registračných listoch.
Informačný systém o krajinnom plánovaní obsahuje:
a) základné podklady a ďalšie údaje a informácie o stave krajiny,
b) pomocné podklady,
c) krajinnoplánovaciu dokumentáciu,
d) dokumentáciu o chránených častiach krajiny a ich vyhlasovaní,
e) dokumentáciu o ohrozených oblastiach a ich vyhlasovaní,
f) rozhodnutie o využívaní krajiny.


Slide 83

Slovenská inšpekcia
životného prostredia
Slovenská inšpekcia životného prostredia
a)

b)

c)
d)

e)

f)

je orgánom štátneho
dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo
vykonáva štátny dozor vo veciach krajinného plánovania,
kontroluje realizáciu krajinného plánu, potrebu jeho aktualizácie,
kontroluje dodržiavanie rozhodnutia o využívaní krajiny,
kontroluje podmienky ochrany, ktoré vyplývajú z vyhlásenia chránenej
oblasti,
ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie
podľa tohto zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

Slovenská inšpekcia životného prostredia je odborný kontrolný orgán,
ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva hlavný štátny dozor
vo veciach krajinného plánovania.


Slide 84

Odborná spôsobilosť na krajinné
plánovanie
Krajinnoplánovaciu dokumentáciu vyhotovuje fyzická osoba alebo právnická
osoba zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname („odborne spôsobilá
osoba“), ktorý každoročne uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku.
Ministerstvo ŽP môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú osobu
alebo právnickú osobu, ktorá
a) má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady,
b) je bezúhonná,
c) zloží kvalifikačnú skúšku.
Za kvalifikačné predpoklady sa považuje vysokoškolské alebo bakalárske vzdelanie
v odbore krajinné plánovanie, architektúra alebo geografia a najmenej tri roky
odbornej praxe v problematike územného plánovania alebo krajinného
plánovania.
(§32)


Slide 85

Spracovanie
krajinnoekologického
plánu


Slide 86

Metodický postup KEP
vychádza z
metodiky LANDEP (Ružička, Miklós, 1982)
+
Metodických pokynov pre spracovanie KEP (Hrnčiarová a kol., 2000)


Slide 87

Krajinnoekologický plán
- algoritmus
1. Vymedzenie záujmového územia
2. Dostupné podklady o území
3. Krajinnoekologická analýza
4. Krajinnoekologická syntéza
5. Krajinnoekologická interpretácia
6. Krajinnoekologické hodnotenie
7. Krajinnoekologický plán – ekologicky optimálne priestorové
usporiadanie a využívanie územia


Slide 88

Krajinnoekologický plán
- LANDEP


krajinnoekologická analýza



krajinnoekologická syntéza



krajinnoekologické hodnotenie



krajinnoekologické návrhy


Slide 89

KEP - Krajinnoekologická analýza
= získavanie vstupných informácií o
abiotických,
biotických,
socioekonomických prvkoch krajiny

Základné vstupy:
abiotické prvky
prvky SKŠ
ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry
stresové javy a zdroje


Slide 90

KEP - Krajinnoekologická analýza
Abiotické prvky:






reliéf – formy reliéfu, sklony reliéfu, expozícia voči svetovým stranám,
horniny,
vody - podzemné vody,
pôdy – pôdne typy a subtypy, pôdne druhy, pôdotvorný substrát ,
klíma – oslnenie reliéfu, klimatické oblasti.


Slide 91

KEP - Krajinnoekologická analýza
Prvky SKŠ:
- lesná vegetácia, - nelesná drevinová vegetácia, - trvalé trávne porasty,
- orná pôda a trvalé kultúry, - mozaikové štruktúry,
- vodné toky a plochy, - prvky bez vegetácie,
- sídelné a technické prvky (antropogénne prvky):
priemyselné a dobývacie objekty,
energovody a produktovody,
dopravné objekty a línie,
poľnohospodárske objekty,
lesohospodárske a vodohospodárske objekty,
obytné a administratívne plochy,
sídelná vegetácia,
rekreačno-oddychové, športové a kultúrno-historické objekty,
ostatné objekty


Slide 92

KEP - Krajinnoekologická analýza
Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry:
 chránené územia prírody a lokality – územná ochrana prírody, chránené
druhy (druhová ochrana), ochrana drevín, chránené územia podľa medzinárodných
dohovorov, územné systémy ekologickej stability (ÚSES),


prírodné zdroje – ochrana lesných zdrojov, ochrana vodných zdrojov prevažne
zdrojov pitnej vody, ochrana prírodných liečivých zdrojov, ochrana prírodných
liečebných kúpeľov a klimatických podmienok priaznivých na liečenie, ochrana
pôdnych zdrojov, ochrana dochovávaných genofondových zdrojov, ochrana




nerastného bohatstva,
pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry – pamiatkový fond,
významné historické a iné krajinárske štruktúry,
ekologicky významné segmenty – interpretácia biotickej zložky podľa prvkov
súčasnej krajinnej štruktúry


Slide 93

KEP - Krajinnoekologická analýza
Stresové javy a zdroje:
 prírodné stresové javy (geodynamické javy) – vertikálne pohyby povrchu,
zemetrasenia, erózno-akumulačné javy, svahové pohyby, krasové javy, zmeny
objemu, štruktúry a zloženia hornín, rádioaktivita, anomálie geofyzikálnych polí,


sekundárne stresové javy – kontaminácia horninového prostredia, znečistenie
ovzdušia, zaťaženie prostredia pachom a hlukom, kontaminácia pôdy, znečistenie
vôd, poškodenie vegetácie,



zdroje sekundárnych stresových javov – zdroje znečistenia ovzdušia a vôd,
zdroje hluku a pod.,



pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov - PHO
priemyselných a skladovacích areálov, bezpečnostné zóny v okolí elektrárni, PHO
skládok odpadov, PHO čistiarní odpadových vôd, PHO poľnohospodárskych
areálov, ochranné pásma vojenských objektov a vojenské ochranné zóny, ochranné
pásma líniových technických prvkov


Slide 94

KEP- Krajinnoekologická syntéza
= tvorba, klasifikácia a charakteristika homogénnych priestorových areálov s
približne rovnakými vlastnosťami sledovaných ukazovateľov
Výstup:
typy krajinnoekologických komplexov (KEK), tvorených čiastkovými
komplexmi:


syntéza abiotického komplexu (ABK) – reliéf (formy reliéfu, sklony reliéfu,
expozícia reliéfu), horniny, podzemné vody, pôda (pôdne typy a subtypy, pôdne
druhy, pôdotvorný substrát), klíma (oslnenie reliéfu, klimatické oblasti)



syntéza súčasnej krajinnej štruktúry (SKŠ) – lesná vegetácia, nelesná drevinová
vegetácia, trvalé trávne porasty, orná pôda a trvalé kultúry, mozaikové štruktúry,
vodné toky a plochy, prvky bez vegetácie, sídelné a technické prvky
(antropogénne prvky)
syntéza pozitívnych prvkov
syntéza negatívnych prvkov

-


Slide 95

KEP- Krajinnoekologická
interpretácia
= pomocou analytických a syntetických vlastností krajiny stanoviť účelové
(funkčné) vlastnosti krajiny.
Výstup:
rozčlenenie územia podľa:
estetické vnímanie krajiny – hodnotenie charakteristického vzhľadu krajiny na
základe interpretácie zastúpenia a zoskupenie prvkov súčasnej krajinnej štruktúry,
 environmentálne problémy – hodnotenie ohrozených javov (ochrana krajiny
a významné krajinárske a ekologické štruktúry) a ohrozujúcich javov (stresové javy
a zdroje):
problémy ohrozenia ekologickej (priestorovej) stability územia
problémy ohrozenia prírodných a kultúrno-historických zdrojov
problémy ohrozenia prvkov ÚSES
problémy ohrozenia životného prostredia



Slide 96

KEP- Krajinnoekologická
interpretácia
Podľa účelu možno spracovať aj ďalšie interpretácie, napr. :
-krajinnoekologická významnosť územia,
-zraniteľnosť,
-zaťažiteľnosť,
-erodovateľnosť,
-obrábateľnosť
a i.


Slide 97

KEP- Krajinnoekologické
hodnotenie
= stanovenie vhodnosti využívania územia na základe ukazovateľov
vlastností krajiny - konfrontácia požiadaviek jednotlivých činností na
krajinnoekologické podmienky so skutočne existujúcimi vlastnosťami
krajiny pomocou limitov
Vstup:
-zoznam jednotlivých typov KEK
-zoznam činností a využívania, ktoré chceme navrhnúť na územie –
existujúce, nové,
stanovenie environmentálnych limitov (abiotické limity, limity SKŠ,
limity vyplývajúce z ochrany krajiny, limity vyplývajúce zo
stresových javov)


Slide 98

KEP- Krajinnoekologické
hodnotenie
Základné princípy limitácie:
lokality citlivé a zraniteľné (na erózne procesy, zosuvy, záplavy..)
- návrh zohľadňujúci existenciu javov + zmierňujúci ich pôsobenie
chránené územia, územia s ochranou prírodných zdrojov, ekologicky
hodnotné a stabilné územia (ÚSES),
- návrh šetrný k uvedeným lokalitám
územia bez zaťaženia stresovými faktormi – znečistenie, kontaminácia,
hluk a pod.
- návrh vylučujúci aktivity, ktoré by mohli narušiť hygienickú kvalitu
územia zaťažené stresovými faktormi
- návrh vylučujúci aktivity citlivé na hygienické parametre prostredia


Slide 99

KEP- Krajinnoekologické
hodnotenie
Výsledok komplexnej limitácie:
pre každý KEK stanovenie stupňov vhodnosti :
1 – vyhovujúce podmienky pre navrhované činnosti

2 – menej vyhovujúce podmienky
0 – limitované (nevyhovujúce) podmienky


Slide 100

KEP- Krajinnoekologický návrh
- optimálne využívanie územia
Výstup:


stanovenie
alternatívneho
krajinnoekologického
výberu
–
v rozhodovacích tabuľkách prehľad, ktoré činnosti sú vhodné na danom
type, a ktoré sú limitované,



vytvorenie krajinnoekologického plánu – konfrontáciou alternatívneho
ekologického výberu so súčasnou krajinnou štruktúrou (= stanovenie
ekologicky optimálneho - únosného využívania územia)

- uplatnený priestorový aspekt krajinného plánovania


Slide 101

KEP- Krajinnoekologický návrh
- krajinnoekologické opatrenia
krajinnoekologické opatrenia – opatrenia na zmiernenie negatívnych
procesov v krajine, na zlepšenie funkčného využívania krajiny, na
zlepšenie životného prostredia:




opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity
opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov
opatrenia na zlepšenie kvality a estetiky životného prostredia
a ochranu zdravia obyvateľstva

+



opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach
opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov

- uplatnený technologický aspekt krajinného plánovania


Slide 102

Krajinnoekologický plán
- výstupy (prílohy)
Grafické (mapové) výstupy:


Typy krajinnoekologických komplexov



Environmentálne problémy



Alternatívny ekologický výber


Slide 103

Integrovaný manažment
/riečnych/ povodí
a IMK


Slide 104

Integrovaný manažment
riečnych povodí


Princíp integrovaného manažmentu povodí:

ak sa chceme starať o vodu, nestačí sa starať o ňu až keď sa
nachádza v koryte alebo v útvaroch podzemných vôd, ale
musíme sa starať predovšetkým o nádobu, v ktorej sa nachádza
a pohybuje !

nádobou je krajina v geosystémovom chápaní


Slide 105

Integrovaný manažment povodí
legislatívny rámec
Smernica 2000/60/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 23. októbra 2000,
ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti
vodného hospodárstva - rámcová smernica o vode (RSV)
voda nie je len vodný zdroj, ale aj biotop pre živočíchy a rastliny závislé
na vode
voda nie je len sama osebe, je nutné chrániť nielen vodu samotnú, ale aj
jej „nádobu“ – krajinu... povodie...
RSV vyžaduje:
ochranu všetkých druhov vôd, vodných ekosystémov
-aby sa pri ochrane vôd zohľadňoval ich ekologický stav
-aby sa stav vôd a vodných útvarov nezhoršoval


Slide 106

Integrovaný manažment povodí
správne územia povodí
EÚ vyžaduje manažment vody podľa prirodzených geografických povodí
/voda nepozná administratívne hranice/
hlavná administratívna jednotka pre ochranu vôd a ekosystémov:
= správne územie povodia (§11 zákona 384/2009 Z.z.)
Spolupráca EÚ – dokument „Európska stratégia pre implementáciu RSV – Spoločná
implementačná stratégia (CIS EU)“ /aktualizuje sa každé 2 roky/
na Slovensku:
„Stratégia pre implementáciu RSV v SR“ schválená uznesením vlády SR č. 46/2004
/aktualizuje sa každoročne s plánom na 2 roky/

implementácia RSV v SR – zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení
neskorších predpisov - zákona č. 384/2009 Z.z. a zákona č. 134/2010 Z.z. =
vodný zákon
- Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do r. 2015


Slide 107

Integrovaný manažment povodí
správne územia povodí
Správne územia povodí na Slovensku:
Dunaj – Dunaj, Morava, Váh, Hron, Ipeľ, Slaná, Bodrog, Hornád, Bodva,
Visla –Dunajec, Poprad.
(§11 zákona 384/2009 Z.z
Vodný plán SR, 2009)

v súčasnosti pracuje
12 pracovných skupín
pre implementáciu RSV
/aktuálny zoznam je
vždy v aktuálnej stratégií/


Slide 108

Integrovaný manažment povodí
správne územia povodí

Zdroj: Vodný plán Slovenska, 2009


Slide 109

Integrovaný manažment povodí
ciele RSV
Účel RSV:
- zabraňuje ďalšiemu zhoršeniu, chráni a zlepšuje stav vodných
ekosystémov vzhľadom na ich potrebu vody, krajinných ekosystémov a
mokradí, ktoré priamo závisia na vode,
- podporuje udržateľnú spotrebu vody založenú na dlhodobej ochrane
dostupných zdrojov vody,
- je zameraný na zvýšenie ochrany a zlepšenie vodného prostredia, okrem
iného pomocou konkrétnych opatrení na postupné znižovanie vypúšťaní,
únikov a strát tzv. prioritných látok a na zastavenie alebo postupné
ukončenie vypúšťaní, emisií a strát prioritných rizikových látok,
- zabezpečuje postupné znižovanie znečistenia podzemných vôd a bráni
ich ďalšiemu znečisteniu,
- prispieva k zmierneniu účinkov povodní a sucha.


Slide 110

Integrovaný manažment povodí
ciele RSV
Environmentálne ciele RSV:
Prioritný cieľ
1. dosiahnuť dobrý stav všetkých vôd, t.j.
- dobrý ekologický a dobrý chemický stav pre povrchové prirodzené vody,
- dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav pre výrazne zmenené a
umelé vodné útvary,

- dobrý kvantitatívny a chemický stav pre podzemné vody,
- dobrý stav chránených území závislých na vode.
dosiahnutie „dobrého stavu vôd“ do roku 2015


Slide 111

Integrovaný manažment povodí
ciele RSV
Environmentálne ciele RSV:

doplnkové ciele

2. aplikovať reálny integrovaný manažment ľudských aktivít na báze
riečnych povodí – optimalizácia využívania územia
3. uplatňovať kombinovaný prístup pri ochrane vôd, t.j. súbežnú
aplikáciu limitných hodnôt emisií a štandardov kvality životného prostredia,
vrátane vylúčenia prísunu rizikových prioritných látok do vodného prostredia
a znižovania obsahu prioritných látok vo vodnom prostredí

4. dosiahnuť aplikáciu cien za užívanie vôd, zodpovedajúcich „správnym
cenám“, stimulujúcim trvalo udržateľný rozvoj
5. dosiahnuť zapojenie celej spoločnosti
6. vypracovať a prijať efektívnu legislatívu


Slide 112

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
Environmentálne ciele pre povrchové vody:
zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia súčasného stavu
útvarov povrchovej vody,
zaviesť opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie stavu útvarov
povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav do 22. 12. 2015,
zaviesť opatrenia na ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne
zmenených útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý
ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. 12. 2015,
zaviesť potrebné opatrenia za účelom postupného zníženia znečistenia
spôsobeného škodlivými látkami a postupného obmedzenia
vypúšťania a únikov obzvlášť škodlivých látok (aj podľa §5, ods. 2
vodného zákona)


Slide 113

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
Environmentálne ciele pre podzemné vody:
zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu
znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia
stavu útvarov podzemnej vody,
zaviesť opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov
podzemnej vody a zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi
podzemnej vody a doplňovaním ich množstiev, s cieľom dosiahnuť
dobrý stav podzemných vôd najneskôr do 22. 12. 2015,
zaviesť potrebné opatrenia na zvrátenie akéhokoľvek významného
vzostupného trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky,
ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou, s cieľom postupného zníženia
znečistenia podzemnej vody (aj podľa §5, ods. 3 vodného zákona)


Slide 114

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
Environmentálne ciele pre chránené územia:
platia rovnaké environmentálne ciele ako pre útvary povrchových a
podzemných vôd, pokiaľ smernice, podľa ktorých boli tieto zriadené
nepožadujú prísnejšie ciele – individuálny prístup
pokiaľ CHÚ nešpecifikujú konkrétne požiadavky na kvalitu vody, ciele sa
odvodzujú od kritérií dobrého stavu v zmysle RSV
platí, že zlepšením stavu vôd v zmysle RSV budú podporené aj ochranné
ciele špecifické pre dané CHÚ
ak sa na povrchové alebo podzemné vody vzťahuje viac
environmentálnych cieľov – uplatní sa najprísnejší z nich
(aj podľa §5, ods. 4 a 5 vodného zákona)
-


Slide 115

Integrovaný manažment povodí
register CHÚ
RSV vyžaduje – v pláne manažmentu povodí – viesť, revidovať,
aktualizovať :
Register chránených území (oblastí)
1.
oblasti, kde udržanie alebo zlepšenie stavu vôd je dôležitým faktorom
pre vyskytujúce sa druhy alebo stanovištia (vymedzené podľa
smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a smernice
Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne
rastúcich rastlín – NATURA2000)
ale aj národné CHÚ, Ramsarské lokality, národné mokrade, chránené oblasti
určené na chov hospodársky významných vodných druhov..


Slide 116

Integrovaný manažment povodí
register CHÚ
2. chránené územia definované v zákone o vodách - §5 ods. 1 písm. c)
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vrátane území určených na ochranu biotopov a druhov rastlín a
živočíchov, pre ktoré je udržanie alebo zlepšenie stavu vôd dôležitým
faktorom ich ochrany

V CHÚ:
uplatnenie najprísnejšieho cieľa – pre chránené druhy a územia môžu byť
postavené vyššie ciele ako sú limity kvality pre dobrý stav vôd


Slide 117

Integrovaný manažment povodí
register CHÚ
ad 2: oblasti určené na odber povrchovej pitnej vody (§7 vodného zákona, §1
Vyhlášky č. 211/2005 Z. z. + Príloha 1) - povodia vodárenských tokov
-chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (CHVO) (§31 vodného zákona)
-ochranné pásma vodárenských zdrojov (§32 vodného zákona)
oblasti s vodou vhodnou na kúpanie (§8 vodného zákona)
chránené oblasti citlivé na živiny = zraniteľné a citlivé oblasti – v zmysle nariadenia
vlády SR č. 617/2004 Z.z.
-citlivé – celé územie SR
-zraniteľné – poľnohospodársky využívané územia


Slide 118

Integrovaný manažment povodí
register CHÚ
-citlivé oblasti (§33 vodného zákona):
a) v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie k
nežiaducemu stavu kvality vôd,
b) ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské
zdroje,
c) ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných
odpadových vôd.
Kritériá na identifikáciu sú v Prílohe 3 vodného zákona.
-zraniteľné oblasti (§34 vodného zákona):
sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do
povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia
dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.
Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú v Prílohe 4 vodného zákona.


Slide 119

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Akým spôsobom a kedy sa environmentálne ciele dosiahnu
– stanovujú plány manažmentu povodia
= nástroj na dosiahnutie cieľov RSV - t.j. dosiahnutie dobrého stavu vôd
do r. 2015
proces tvorby plánov manažmentu povodí
= integrovaný manažment riečnych povodí
= vodné plánovanie
- plánovanie v povodiach a správnych územiach povodí
plán manažmentu povodia - výsledný dokument vodného plánovania
(podľa §§12 - 14 vodného zákona)


Slide 120

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
V SR – v zmysle zákona o vodách – vodné plány:
(podľa §§12 - 14 vodného zákona)
-

Plán manažmentu povodí (PMP) – podklad pre:

-

Vodný plán Slovenska (VPS) – podklad pre:

-

Plány manažmentu medzinárodných povodí (u nás Dunaja a Visly)

= záväzné dokumenty pre činnosti spadajúce pod rozsah vodného
zákona


Slide 121

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
viacej úrovní spracovania plánov manažmentu povodí:
-

najpodrobnejšie – plán manažmentu povodí SR

-

najmenej podrobne – plány medzinárodných povodí

pri medzinárodných povodiach
– vypracovanie spoločného plánu manažmentu povodia


Slide 122

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Plány manažmentu povodí obsahujú:
-

charakteristika povodia

-

zhodnotenie stavu vôd

-

zhodnotenie vplyvov ľudskej činnosti na stav vôd

-

návrh opatrení na vytvorenie dobrého stavu vôd


Slide 123

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Plán manažmentu povodia
základný nástroj na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v
správnom území povodí
(§12 vodného zákona)
určuje pre danú oblasť povodia :
konkrétne ciele
-nakladania s povrchovými a podzemnými vodami,
-ochrany pred povodňami a pred ďalšími škodlivými účinkami vôd,
-dosiahnutia dobrého stavu vôd,
-zabezpečenia ochrany a zlepšovania stavu vôd,
-zabránenia zhoršovania stavu vôd a vodných ekosystémov
-ich trvalo udržateľné využívanie


Slide 124

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Využitie PMP
- povinne sa využíva v krajinnom plánovaní
môže byť krajinným plánom (§13 vodného zákona)
Spracovanie PMP
Návrh vypracúva - MŽP (§13 vodného zákona)
prostredníctvom
ním riadených organizácií a správcu vodohospodársky významných vodných
tokov
v spolupráci
s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými
dotknutými orgánmi štátnej správy, ako aj s ďalšími zainteresovanými
subjektami, najmä zástupcami obcí, priemyselnej sféry, poľnohospodárskej
sféry, vodárenských spoločností a iných inštitúcií.


Slide 125

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
PMP – prístupný na pripomienkovanie :
verejnosti, užívateľom vôd, samosprávnym krajom, obciam, dotknutým
orgánom štátnej správy počas 6 mesiacov
Na pripomienkovanie:
časový a vecný harmonogram prípravy návrhu PMP,
identifikované hlavné vodohospodárske problémy,
Návrh PMP
Návrh PMP - schvaľuje – MŽP, záväznú časť – obsahuje Program opatrení
– vydáva všeobecne záväznou Vyhláškou
aktualizuje sa každých 6 rokov (§13 vodného zákona)


Slide 126

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Vodný plán Slovenska (§14 vodného zákona)
-

dokument vodného plánovania

určuje rámcové úlohy:
-na ochranu a zlepšenie stavu povrchových a podzemných vôd a vodných
ekosystémov,
-na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd,
-na zlepšenie vodných pomerov,
-na ochranu ekologickej stability krajiny
-na ochranu pred škodlivými účinkami vôd
-


Slide 127

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Spracovanie VPS
v súlade s medzinárodnými záväzkami SR
VPS:
-vypracováva - MŽP
v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy
- schvaľuje – vláda, záväznú časť – obsahuje Program opatrení – vyhlasuje
Nariadením vlády
- aktualizuje sa každých 6 rokov, resp. podľa potreby
(§14 vodného zákona)


Slide 128

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov (§15 vodného
zákona)
-pre každý vodný útvar
vychádza z analýz vykonaných v rámci vodného plánovania
-obsahuje úlohy na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov
pre jednotlivé úlohy – určuje sa časový plán ich uskutočnenia, zdroje a
spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie
pri každom opatrení – predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných
pomerov v danom vodnom útvare
Obsahuje:
-základné opatrenia
-doplnkové opatrenia
(§15 vodného zákona)


Slide 129

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Základné opatrenia
-na ochranu vodárenských zdrojov
-reguláciu odberov povrchových a podzemných vôd
-vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do vôd
-zabránenie vypúšťaniu priemyselných odpadových vôd s obsahom
škodlivých látok
-ochrana pred znečistením vôd z poľnohospodárstva
-zabránenie únikom nebezpečných látok do vôd
-vytvorenie vyhovujúcich hydromologických podmienok útvarov povrchových
vôd pre dosiahnutie dobrého ekologického stavu
-prevenciu mimoriadneho zhoršenia vôd - znižovanie nepriaznivých účinkov
povodní a sucha
-využívanie hydroenergetického potenciálu


Slide 130

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Doplnkové opatrenia
-administratívne a ekonomické nástroje
-rozhodnutia orgánov štátnej správy
-kódexy správnych postupov smerujúce k zabezpečeniu ochrany vôd
-obnova mokradí
-stavebné projekty
-revitalizačné projekty
-výskumné, vývojové a vzdelávacie projekty
-dohody na vykonanie vodohospodárskych služieb
-iné opatrenia...


Slide 131

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov:
prijaté v Programe opatrení
sa musia realizovať do 3 rokov od
schválenia Vodného plánu Slovenska a schválenia Plánu manažmentu
povodia
orgány štátnej správy – sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov
podpory regionálneho rozvoja a územnoplánovacej dokumentácie a pri
rozhodovaní vychádzať z VPS (hlavne Programov opatrení)
(§15 vodného zákona)


Slide 132

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Medzinárodné záväzky pre PMP a VPS – medzinárodné dohody:
Konvencia na ochranu rieky Dunaj
Dunajská deklarácia
Memorandum o porozumení medzi ICPDR a Komisiou pre Čierne
more
koordinátor implementácie RSV v povodí Dunaja – Medzinárodná komisia
pre ochranu Dunaja (ICPDR)
SR v rámci PMMP:
PMMP povodie Dunaj
PMMP sub-povodie Tisa
Spoločná slovensko-poľská komisia pre hraničné vody – pre spoločné
slovensko-poľské povodia


Slide 133

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Hlavný environmentálny cieľ IMP – dobrý stav vôd
Stav vôd:
pozostáva z komplexného hodnotenia 3 skupín prvkov kvality:
biologických /prioritné v hodnotení/
fyzikálno-chemických
hydromorfologických
na základe nich:
veľmi dobrý
dobrý
priemerný
zlý
veľmi zlý

stav


Slide 134

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
biologické prvky kvality vody
pozostávajú z rozborov fytoplanktónu, makrofytov a fytobentosu, bentických
bezstavovcov a fauny rýb – ich druhové zloženie a početnosť
Doplňujúce ukazovatele:
fyzikálno-chemické a chemické prvky kvality vody
teplota, vodivosť, kyslíkové pomery, acidifikácia, obsah živín a niektorých
syntetických (organických) alebo nesyntetické (ťažké kovy) znečisťujúcich
látok
hydromorfologické prvky kvality vody
fyzikálne zmeny – charakter brehu, prekážky brániace pohybu splavenín a rýb
(hate, priehrady, stupne), zmeny v šírke a hĺbke koryta, zmeny štruktúry
brehovm charakteru toku, prietoku, zmeny hladinového režimu a pod.


Slide 135

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
zákon o vodách definuje tzv. vodné útvary (§2)
- je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod
jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu
a znakmi hydrologického režimu
-časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka
alebo jej úsek a kanál, ....
-vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora
vodné útvary Slovenska – rozdelené do typov podľa prirodzených abiotických
podmienok


Slide 136

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Celkovo bolo na riekach Slovenska identifikovaných:
1760 vodných útvarov povrchových vôd (1737 s charakterom prirodzeného
toku, 23 so zmenenou kategóriou na stojaté vody – vodné nádrže)
bolo identifikovaných 22 typov vodných útvarov na tokoch s povodím
nad 10 km2
14 typov zmenených vodných útvarov
pre podzemné vody: podľa HG regionalizácie (HG rajóny)
101 útvarov podzemných vôd (16 v kvartérnych sedimentoch, 59 v
predkvartérnych horninách, 26 útvarov geotermálnych vôd)
z nich 6 – cezhraničné útvary podzemných vôd s Maďarskom
(Vodný plán SR, 2009)


Slide 137

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Podstata hodnotenia stavu útvarov povrchových vôd:
stanovenie odchýlky zisteného (reálneho) stavu
ovplyvnených tokov alebo jazier, resp. nádrží

ľudskou

činnosťou

voči tzv. referenčným podmienkam daného typu útvarov povrchových vôd
odrážajú stav prostredia bez antropogénneho ovplyvnenia alebo len s
minimálnym antropogénnym ovplyvnením
(= nenarušené podmienky)
-


Slide 138

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Stanovenie referenčných hodnôt:
pre každý typ útvarov povrchových vôd - pre biologické, fyzikálno-chemické a
hydromorfologické prvky kvality
na základe odberov, odvodené z historických dát, namodelované, expertný
odhad, odvodené analógiou...
Referenčné lokality
vyjadruje stav, aký by existoval vo vodnom toku bez vplyvu ľudskej
činnosti alebo sminimálnym vplyvom ľudskej činnosti.
Stav referenčnej lokality tvorí základ na kvantifikáciu narušenia vodného
prostredia a na hodnotenie stavu povrchových vôd.
Referenčnú lokalitu tvorí úsek vodného toku jeden km nad odberovým
miestom označeným riečnym kilometrom
v SR bolo identifikovaných 68 referenčných lokalít


Slide 139

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý stav útvarov povrchových vôd (prirodzených):
= dobrý ekologický a chemický stav

- dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových
vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81
ods. 1 písm. f).
- dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru
povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich
látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené
všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f).


Slide 140

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý stav útvarov umelých a výrazne zmenených povrchových vôd:

-

dobrý ekologický potenciál

-

dobrý chemický stav


Slide 141

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý ekologický potenciál umelých a výrazne zmenených útvarov
povrchových vôd:
je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru
určený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1
písm. g).
Ekologický potenciál (maximálny a dobrý) – definovaný pre každý výrazne
zmenený a umelý vodný útvar
Najvyšším odborným metodickým orgánom na zabezpečovanie kvality
odberov vzoriek a analytických skúšok vôd a súvisiacich matríc je
Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku
(§4c zákona 384/2009 Z.z.)


Slide 142

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý chemický stav umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových
vôd:
taký, ak koncentrácie prioritných látok v povrchovej vode nepresahujú
koncentrácie podľa environmentálnych noriem kvality
druhy látok a normy kvality – v príslušných právnych predpisoch EÚ a z nich
implementované do našej legislatívy


Slide 143

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý stav útvarov podzemných vôd:
dobrý kvantitatívny stav
dobrý chemický stav

Kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd
je vyjadrením miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd priamymi
odbermi a nepriamymi odbermi podzemných vôd
Kritériá hodnotenia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd a
klasifikácia kvantitatívneho stavu útvaru podzemných vôd sú
ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisov podľa § 81
ods.1 písm. h).
(§4c zákona 384/2009 Z.z)


Slide 144

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Súčasťou hodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd je
a) hodnotenie hydrologického režimu podzemných vôd a hodnotenie jeho
dlhodobých zmien a krátkodobých zmien a hodnotenie trendov,
b) bilancovanie množstva podzemných vôd („vodná bilancia“)
(§4c, ods. 6 zákona 384/2009 Z.z.)


Slide 145

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Kvantitatívny stav útvaru podzemnej vody sa považuje za dobrý, ak:
a) stanovené využiteľné množstvá podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným
ročným odoberaným množstvom,
b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd v
útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,
c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom
hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,
d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín
podzemnej vody,
e) nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu
pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané
zmenami prúdenia podzemných vôd,
f) sa zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, vyskytujú dočasne
alebo trvale len v priestorovo ohraničenej oblasti,
g) zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťujúcich látok a neindikujú jasne identifikovateľný
trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi a ktorý mohol viesť k
takémuto vstupu znečisťujúcich látok
(§4c, ods. 7 zákona 384/2009 Z.z.)


Slide 146

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
Dobrý chemický stav útvarov podzemných vôd
stav, keď chemické zloženie útvaru podzemnej vody je také, že koncentrácia
znečisťujúcich látok:
-

nepresahuje normy kvality platné podľa relevantných predpisov

-

nepresahuje prahové hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym
predpisom

Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd vrátane zohľadnenia
presiahnutia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v
jednotlivých monitorovacích miestach sa vykoná postupom ustanoveným vo
všeobecne záväznom právnom predpise podľa § 81 ods. 1 písm. i).
(§4c, ods. 8 – 14 zákona 384/2009 Z.z)


Slide 147

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
RSV predpokladá
že

na zostavovaní,
vyhodnocovaní a aktualizácii plánov
manažmentu povodí sa podieľajú všetky dotknuté osoby a
inštitúcie

EK chce dosiahnuť stotožnenie sa dotknutých subjektov a
obyvateľov s problematikou, lepšiu akceptáciu navrhnutých
opatrení na zlepenie stavu vôd


Slide 148

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
Výnimky RSV:
RSV pripúšťa určité výnimky z dosiahnutia environmentálnych
cieľov –
napr.
- predĺženie termínu na postupné dosahovanie cieľov max. o 2 plánovacie
obdobia - 12 rokov (do r. 2027)
- zníženie cieľov = menej prísne environmentálne ciele, ak sú vodné útvary
tak ovplyvnené ľudskou činnosťou, že dosiahnutie ich prirodzeného stavu
by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné,
a pod.
-


Slide 149

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
dočasné zhoršenie
požiadaviek RSV

stavu

vôd

sa

nepovažuje

za

porušenie

Analýza z 2005 (SR):
48% útvarov povrchových vôd a 23% útvarov podzemných vôd
- riziko nedosiahnutia tohto cieľa


Slide 150

Integrovaný manažment povodí
environmentálne ciele
Realizácia IMP:
vyhodnocovanie v 6-ročných cykloch
hodnotenie vydávané vo Vestníku EK
aktualizácia mimo cyklu - podľa potreby
verejnosť (mimovládne organizácie, užívatelia vody, verejné inštitúcie) musí
byť informovaná o spracovávaných plánoch manažmentu povodí a
má právo zapojiť sa do ich prípravy
vodné plány
podliehajú SEA (zákon 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ŽP v znení
neskorších predpisov)


Slide 151

Integrovaný manažment povodí
správne územia povodí
Proces implementácie RSV
naplánovaný na 2003 – 2027
v súčasnosti – 1. plánovacie obdobie /2009 -2015/
S implementáciou RSV – implementácia ostatných smerníc EÚ o vode
-o kvalite vody určenej na odber
-na kúpanie ...
RSV vyžaduje od členských štátov EÚ predkladanie správ o stave
implementácie RSV na Európsku komisiu
predkladanie správ
na Európsku komisiu prebieha podľa presného
harmonogramu, dodnes bolo predložených niekoľko desiatok správ
podrobne na www.vuvh.sk, www.shmu.sk, www.sazp.sk


Slide 152

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
etapa /do konca 2003/
vymedzenie správnych území a kompetentných orgánov
1.

2. etapa /do konca 2004/
spracovanie charakteristík správnych území
boli stanovené vodné útvary a ich typy,
bola vykonaná identifikácia významných vplyvov – zdrojov znečistenia,
bola vykonaná identifikácia významných hydromorfologických zmien,
bol vytvorený register chránených území,
bol stanovený odhad rizika nedosiahnutia cieľov smernice k roku 2015,
boli stanovené predbežné ciele.


Slide 153

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
3. etapa /do konca 2006 /:
zavedenie programov pre monitorovanie stavu vôd

-určenie environmentálnych cieľov,
-stanovenie kritérií na hodnotenie dobrého chemického stavu podz. vôd,
-určenie výrazne zmenených vodných útvarov,
-zavedenie noriem kvality povrchových vôd,
-zriadenie monitorovacích programov stavu vôd a chránených území,
-vypracovanie a zverejnenie časového a vecného harmonogramu prípravy
návrhu PMP, vrátane sprístupnenia verejnosti


Slide 154

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
4. etapa /do konca 2009/
príprava plánov manažmentu
zverejnenie

povodí,

vrátane

programov

opatrení,

do konca 2007 – vypracovanie a zverejnenie identifikácie významných
vodohospodárskych problémov, ktoré sa týkajú nakladania s vodami,
určiť výrazne zmenené vodné útvary, navrhnúť menej prísne
environmentálne ciele, navrhnúť predĺženie lehôt ich dosiahnutia
do konca 2008 – vypracovanie a zverejnenie návrhu PMP vrátane programu
opatrení a sprístupniť ho verejnosti /na 6 mesiacov/
do konca 2009 – vypracovanie konečného návrhu PMP a zabezpečenie jeho
schválenia


Slide 155

Integrovaný manažment povodí
vodné plánovanie
súčasnosť: /2010 – 2015/
Postupné napĺňanie environmentálnych cieľov RSV:
-zavedenie cenovej politiky v oblasti vôd /2010/
-zabezpečenie regulovaného vypúšťania odpadových vôd /2012/
-zavedenie do funkčnosti všetkých opatrení definovaných v Programe
opatrení /2012/
-revidovanie charakteristík povodí, analýz vplyvov a ekonomických analýz
/2013/
-aktualizácia Plánov povodí //2013/
-revidovanie Programu opatrení /2015/
-dosiahnutie dobrého stavu vôd /do 2015/
-eliminácia vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok do vôd /2020/


Slide 156

Ochrana pred povodňami
a IMK


Slide 157

Ochrana pred povodňami
legislatíva
Legislatívny rámec ochrany pred povodňami:

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a
manažmente povodňových rizík (od 23.10.2007)
podľa ktorej členské štáty EÚ vykonávajú predbežné hodnotenia povodňového
rizika, pripravujú mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a
stanovujú plány manažmentu povodňového rizika.


Slide 158

Ochrana pred povodňami
legislatíva
Vykonávacie predpisy:
-Vyhláška č. 384/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu
povodňových plánov, o ich schvaľovaní a aktualizácii
- Vyhláška č. 385/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní
predpovednej povodňovej služby a hlásnej a varovnej povodňovej služby
- Vyhláška č. 386/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní
priebežných informatívnych správ počas povodní a súhrnných správ o priebehu
a následkoch povodní a o vykonaných opatreniach
- Vyhláška č. 387/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
vyhodnocovaní a uhrádzaní povodňových zabezpečovacích prác, povodňových
záchranných prác, škôd spôsobených povodňami a nákladov na činnosť
orgánov štátnej správy ochrany pred povodňami


Slide 159

Ochrana pred povodňami
legislatíva
Zákon 7/2010 Z.z. ustanovuje (§1):
-opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a
manažmente povodňových rizík, s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky
povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a
hospodársku činnosť,
-plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,
-povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred
povodňami, vyšších územných celkov a obcí,
-povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb –podnikateľov a
fyzických osôb pri ochrane pred povodňami,
- zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.


Slide 160

Ochrana pred povodňami
Zákon o ochrane pred povodňami
Zákon 7/2010 Z.z. ďalej vymedzuje :
- pojmy „povodeň“, p. situácia, p. riziko, p. škoda, p. ohrozené územie... (§2) a
iné základné pojmy (napr. inundačné územie (§20)) a pod.
- ochranu pred povodňami (§3)
- opatrenia na ochranu pred povodňami (§4)
- hodnotenie povodňového rizika (§5, 7, 8, 9), povodňového ohrozenia (§6),
povodňového plánovania (§10)
- stupne povodňovej aktivity (§11)
- mimoriadne situácie (§12)
- povodňové prehliadky (§13)
- predpovedné povodňové služby (§14) (POVAPSYS)
- hlásne a varovné služby (§15)
- hliadky (§16)
- povodňové zabezpečovacie (§17) a záchranné práce (§18)
- riadenie a organizáciu ochrany pred povodňami (§§22-41)
- výdavky na ochranu pred povodňami (§§42-45)
- zodpovednosť za porušenie povinností (§§46-47)


Slide 161

Ochrana pred povodňami
povodeň
Povodeň (§2):
a) prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku, pri ktorom bezprostredne
hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku
už vylieva,
b) stav, pri ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok do
recipienta a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,
c) stav, pri ktorom z dôvodu odchodu ľadov, vzniku ľadových zátarás, ľadovej
zápchy a iných prekážok v koryte vodného toku hrozí vyliatie vody z koryta
vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva,
d) stav, pri ktorom z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti dochádza k
zaplavovaniu územia, alebo
e) stav, pri ktorom z dôvodu poruchy alebo havárie vodnej stavby hrozí vyliatie
vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva.


Slide 162

Ochrana pred povodňami
definícia

Ochrana pred povodňami (§3 ):
sú činnosti,
zamerané na:
- zníženie povodňového rizika na povodňami ohrozovanom území,
- predchádzanie záplavám spôsobovanými povodňami a na zmierňovanie
nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie,
kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.


Slide 163

Ochrana pred povodňami
výkon ochrany pred povodňami
Ochranu pred povodňami vykonávajú (§3 ):
a) orgány ochrany pred povodňami,
b) ostatné orgány štátnej správy,
c) orgány územnej samosprávy,
d) povodňové komisie,
e) správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia
drobných vodných tokov,
f) vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo
zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,
g) iné osoby.


Slide 164

Ochrana pred povodňami
opatrenia na ochranu pred povodňami

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú (§4):
- preventívne,
- v čase nebezpečenstva povodne,
- počas povodne
- po povodni.


Slide 165

Ochrana pred povodňami
opatrenia na ochranu pred povodňami
Preventívne opatrenia (§4):
a) opatrenia, ktoré:
- spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov,
- zvyšujú retenčnú schopnosť povodia,
- podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách na to vhodných
- a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým je
zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do
vodných tokov alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch,
úpravy na poľnohospodárskej pôde a úpravy na urbanizovaných
územiach,


Slide 166

Ochrana pred povodňami
opatrenia na ochranu pred povodňami
b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne (výstavba,
údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov);
c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku
(úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia
ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov),
d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami
(výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie
vnútorných vôd),


Slide 167

Ochrana pred povodňami
opatrenia na ochranu pred povodňami
Opatrenia v čase povodňovej situácie (§4) sú:
a) plnenie úloh predpovednej povodňovej služby,
b) vykonávanie hlásnej povodňovej služby a varovanie obyvateľstva,
c) zriaďovanie a vykonávanie hliadkovej služby,
d) vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác,
e) vykonávanie povodňových záchranných prác,
f) plnenie úloh a opatrení počas mimoriadnej situácie na povodňou
ohrozenom alebo zasiahnutom území,
g) vypracúvanie priebežných správ o povodňovej situácii,
h) zabezpečovanie evidenčných prác a dokumentačných prác, ktorými sa
zaznamenáva priebeh povodne,
i) iné opatrenia na zníženie nepriaznivých dôsledkov povodne na ľudské
zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.


Slide 168

Ochrana pred povodňami
opatrenia na ochranu pred povodňami
Opatrenia po povodni (§4):

a) obnovenie základných podmienok pre život ľudí, pre hospodársku
činnosť na povodňou zaplavenom území a opatrenia na predchádzanie
ochoreniam,
b) zabezpečovanie dokumentačných prác, ktorými sa zaznamenávajú
následky povodne,
c) zistenie, vyhodnotenie, verifikácia a odstránenie povodňových škôd,
d) analyzovanie príčin a priebehu povodne,
e) vypracovanie súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a
vykonaných opatreniach,
f) rozbor účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávajú
v čase povodňovej situácie a návrhy na zvýšenie ich efektívnosti v
budúcnosti,
g) iné opatrenia na odstránenie nepriaznivých dôsledkov povodne a na
poučenie z jej priebehu.


Slide 169

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
(§5)
Podkladom ... je aj hodnotenie odtokových pomerov, .. ako aj podmienok na
zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny.
Ako podklad sa vypracuje súbor priestorových údajov, Krajinnoekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny (KEZ IMK) o
relevantných prvkoch abiotických komplexov krajiny v povodiach, najmä
morfometrické ukazovatele reliéfu, fyzikálne vlastnosti pôdy a geologického
podložia, ako aj priestorové údaje o prvkoch súčasného využitia zeme, ...
Zber, spracovanie, uchovávanie a poskytovanie relevantných priestorových
údajov bude zabezpečovať MŽP v rámci Národnej infraštruktúry
priestorových informácií (NIPI)
- v zmysle zákona č. 3/2010 Z.z. o NIPI


Slide 170

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
Predbežné hodnotenie povodňového rizika (§5) sa vykonáva:
- na účel hodnotenia odtokových podmienok v povodí vzhľadom na
pravdepodobnosť výskytu povodní,

- na účel hodnotenia ich potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské
zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť.
Pre hodnotenie je potrebné vypracovať tiež:
hodnotenie odtokových pomerov, podmienok na vznik povodní, ako aj
podmienok na zvýšenie retenčnej schopnosti krajiny


Slide 171

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
Predbežné hodnotenie povodňového rizika
je založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať
(správy, záznamy, štúdie dlhodobého vývoja a územnoplánovacia
dokumentácia..)
predbežnom hodnotení povodňového rizika sa zohľadňuje vplyv klimatickej
zmeny na výskyt povodní


Slide 172

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca vodného
toku vo svojej správe vypracujú do 22. júna 2011 a aktualizujú do 22. júna
2018 a potom každých šesť rokov:
a) opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé
vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na
hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa
vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenie
nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili,

b) opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno
predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v
budúcnosti.


Slide 173

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
SHMÚ poskytuje správcovi vodohospodársky významných vodných tokov
na hodnotenia povodňového rizika podklady o výskyte, priebehu a o
príčinách povodní v správnych územiach povodia a v čiastkových
povodiach a odhad vplyvu klimatickej zmeny na výskyt povodní.
Obec, vyšší územný celok a krajský stavebný úrad poskytuje správcovi
vodohospodársky významných vodných tokov alebo poverenej osobe
informácie z územnoplánovacej dokumentácie, príp. iné informácie k
hodnoteniu povodňového rizika
MŽP SR na účely hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu
relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisií pre
hraničné vody


Slide 174

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s
poverenými osobami a s SHMÚ určí predbežným hodnotením povodňového
rizika a jeho aktualizáciami v správnych územiach povodia a v čiastkových
povodiach geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné
povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný
jeho výskyt.
Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s
poverenými osobami a s SHMÚ zabezpečí:
- dokončenie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika do 22.
decembra 2011,
- prehodnotenie, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu predbežného hodnotenia
povodňového rizika do 22. decembra 2018 a potom každých šesť rokov.


Slide 175

Predbežné hodnotenie
povodňového rizika
Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva
na celom území Slovenskej republiky v čiastkových povodiach, ktoré
vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly
Vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia
povodňového rizika zabezpečuje Ministerstvo ŽP SR prostredníctvom
správcu vodohospodársky významných vodných tokov a ďalších právnických
osôb, ktorých je zakladateľom alebo zriaďovateľom (tzv. „poverené osoby“),
Správca vodohospodársky významných vodných tokov a poverené osoby pri
vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizáciách predbežného hodnotenia
povodňového rizika spolupracujú so správcami drobných vodných tokov,
vyššími územnými celkami a obcami.


Slide 176

Mapy povodňového ohrozenia
Mapy povodňového ohrozenia (§6):
-spracovávajú sa pre každú geografickú oblasť
- vymedzujú časti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa týchto scenárov:

a) povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania (menej ako raz za
1000 rokov) alebo scenáre výnimočných udalostí;
b) povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná
doba opakovania raz za 100 rokov);
c) prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania (raz za
50, 10 a 5 rokov).
Pre každý scenár sa zobrazia tieto prvky:
a) rozsah povodne – znázornený záplavovou čiarou;
b) hĺbky vody alebo prípadne hladina vody;
c) ak je to vhodné, rýchlosť prúdenia toku alebo príslušný prietok vody.


Slide 177

Mapy povodňového ohrozenia
Mapu povodňového ohrozenia vypracúva a aktualizuje SHMÚ.
pri štátnej hranici SR sa pripravuje po predchádzajúcej výmene informácií so
susedným štátom prostredníctvom komisie pre hraničné vody

Správca vodohospodársky významných vodných tokov:
a)zabezpečí dokončenie máp povodňového ohrozenia do 22. decembra
2013,
b) prehodnocuje, a ak je to potrebné, zabezpečuje aktualizáciu máp
povodňového ohrozenia do 22. decembra 2019 a potom každých šesť rokov.


Slide 178

Mapy povodňového ohrozenia
Správca vodohospodársky významných vodných tokov poskytuje mapy
povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra SR a územne príslušnému
obvodnému úradu v sídle kraja, vyššiemu územnému celku, obvodnému
úradu a obci do troch mesiacov po ich vypracovaní, prehodnotení a
aktualizácii.
Obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na
mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného
plánu zóny pri najbližšom preskúmavaní schváleného územného plánu. Ak
obec nemá spracovaný územný plán obce, využíva mapy povodňového
ohrozenia v činnosti stavebného úradu.


Slide 179

Mapy povodňového rizika
Mapy povodňového rizika (§7):

uvádzajú potenciálne nepriaznivé dôsledky spojené s povodňami podľa
scenárov vyjadrené týmito údajmi:
a)záplavovú čiaru, ktorá ohraničuje povodňami potenciálne ohrozené
územia,
b)orientačný počet potenciálne postihnutých obyvateľov;
c) druh hospodárskej činnosti v potenciálne postihnutej oblasti;
d) lokality s priem. činnosťami, ktoré by mohli v prípade zaplavenia spôsobiť
havarijné znečistenie;
e) potenciálne postihnuté územia pre odber pitnej vody a na rekreačné
využívania, lokality s vodami vhodnými na kúpanie,
f) chránené oblasti,
+ iné relevantné informácie
riziko = vykonávať aktivity v ohrozenom území


Slide 180

Plány manažmentu
povodňového rizika
(§8)
Na zabezpečenie preventívnych opatrení ochrany pred povodňami sa
podľa priestorových údajov z Krajinno-ekologickej základne pre
integrovaný manažment krajiny (KEZ IMK) vypracuje Návrh opatrení
dlhodobého manažmentu povodí.
Návrh opatrení dlhodobého manažmentu povodí bude minimálne
obsahovať priemet územného systému ekologickej stability,
významných krajinných prvkov a ekostabilizačných opatrení ako
samostatný novovytvorený návrh alebo tieto budú prevzaté z existujúcich
projektov pozemkových úprav alebo bude obsahovať ekologicky
optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívania územia
(krajinno-ekologický plán) z existujúcich územných plánov.
Okrem toho návrh bude obsahovať priestorový priemet území ochrany
prírody, chránených území, vodných zdrojov, pôdnych zdrojov,
lesných zdrojov a nerastných zdrojov.


Slide 181

Plány manažmentu
povodňového rizika
Podrobný obsah a rozsah Krajinno-ekologickej základne pre
integrovaný manažment krajiny a Návrhu opatrení dlhodobého
manažmentu povodí Ministerstvo ŽP SR stanoví všeobecne
záväzným predpisom.
Návrhy opatrení dlhodobého manažmentu povodí sú súčasťou Plánu
manažmentu povodňového rizika a podkladom pre projekty
pozemkových úprav, pre územné plány a územné rozhodnutia.


Slide 182

Plány manažmentu
povodňového rizika
Plány manažmentu povodňového rizika
- obsahujú opatrenia na dosiahnutie cieľov;
- zohľadnia relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy
postupu povodní a oblasti s retenčným potenciálom, ako prirodzené
záplavové oblasti, environmentálne ciele, pôdne a vodné hospodárstvo,
územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú a prístavnú
infraštruktúru ;
-riešia všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na
prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov
včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo
čiastkových povodí.
- môžu zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy,
zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako riadené záplavy určitých oblastí v
prípade povodne.


Slide 183

Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika s
plánom manažmentu povodia a ostatnými
priestorovými plánovacími nástrojmi
(§9)
Na účel dosiahnutia optimálnej ochrany pred povodňami, návrh opatrení
podľa § 8 ods. 4, plán manažmentu povodňového rizika, ako aj
plán manažmentu povodia musia byť koordinované s ostatnými
nástrojmi plánovania územia, najmä s projektmi pozemkových
úprav a územných plánov a lesných hospodárskych plánov, s
ktorými budú spoločne tvoriť nástroj integrovaného
manažmentu krajiny na celej ploche správneho územia
povodia.


Slide 184

Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika
s plánom manažmentu povodia a ostatnými
priestorovými plánovacími nástrojmi

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu
manažmentu povodňového rizika sa považujú za dôvod na nariadenie
pozemkových úprav.
Priestorové objekty, najmä prvky územného systému ekologickej
stability a významné krajinné prvky v návrhu protipovodňových
opatrení sa budú považovať za spoločné zariadenia podľa osobitného
predpisu.


Slide 185

Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika
s plánom manažmentu povodia a ostatnými
priestorovými plánovacími nástrojmi

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu
manažmentu povodňového rizika sa považujú za záväzný regulatív v
územnoplánovacej dokumentácii.
Na priestorové objekty, najmä prvky územného systému ekologickej
stability a významné krajinné prvky v návrhu protipovodňových
opatrení môže stavebný úrad vydať územné rozhodnutie o využití
územia alebo rozhodnutie o chránenej časti krajiny podľa osobitného
predpisu.


Slide 186

Povodňové plány
Povodňový plán (§10):
= dokument organizačného a technického charakteru, ktorého obsah
ustanoví ministerstvo podľa §50 ods. 1 písm. a)
Povodňový plán tvorí
-povodňový plán zabezpečovacích prác
-povodňový plán záchranných prác

Povodňový plán záchranných prác sa vypracúva v nadväznosti na
povodňový plán zabezpečovacích prác.
v povodňových plánoch sú stanovené tri stupne povodňovej aktivity


Slide 187

Povodňová aktivita
(§11)
I. stupeň povodňovej aktivity nastáva:
a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne
a pri stúpajúcej tendencii hladiny vody; spravidla je to stav, keď:
- sa voda vylieva z koryta a dosahuje pätu hrádze pri ohrádzovanom vodnom
toku;
- hladina vody stúpa a je predpoklad dosiahnutia brehovej čiary koryta
neohradzovaného vodného toku,
b) na začiatku topenia snehu - pri predpoklade zväčšovania odtoku podľa
meteorologických a hydrologických predpovedí,
c) ak je hladina vody v priľahlých vodných tokoch vyššia ako hladina
vnútorných vôd.


Slide 188

Povodňová aktivita
II. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje:
a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom
pláne,
b) pri stúpajúcej tendencii hladiny vody;
c) počas topenia snehu, ak podľa predpovedí možno očakávať rýchle
stúpanie hladín vodných tokov,
c) keď vodou unášané predmety vytvárajú v koryte, na moste alebo na
priepuste bariéru, hrozí zatarasenie a vyliatie vody,
d) pri chode ľadov na vyššie položených úsekoch,
e) pri tvorbe vnútrovodného ľadu a zamŕzaní vody


Slide 189

Povodňová aktivita
III. stupeň povodňovej aktivity sa vyhlasuje:
a) pri dosiahnutí vodného stavu alebo prietoku určeného v povodňovom pláne,
b) ak voda zaplavuje priľahlé územie a môže spôsobiť povodňové škody,
c) ak začne premokať hrádza, prípadne nastanú iné závažné okolnosti, ktoré
môžu spôsobiť povodňové škody,
d) keď unášané predmety vytvorili v koryte, na moste alebo priepuste bariéru a
voda sa vylieva z koryta vodného toku a môže spôsobiť povodňové škody,
e) ak je priame nebezpečenstvo vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo
ak sa zátarasa alebo zápcha už začala tvoriť a voda sa vylieva z koryta a
môže spôsobiť povodňové škody,
f) ak pri plnom využití kapacity čerpacej stanice a pri jej nepretržitej prevádzke
voda stúpa nad maximálnu hladinu určenú manipulačným poriadkom vodnej
stavby,
g) pri prívalových dažďoch extrémnej intenzity,
h) pri záplave, ktorú spôsobila porucha alebo havária objektov alebo zariadení
vodnej stavby.


Slide 190

Povodňová aktivita

Mimoriadna situácia
sa vyhlasuje na návrh orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa
povodňovej aktivity, ak hrozí bezprostredné ohrozenie životov, zdravia,
majetku, kultúrneho dedičstva alebo životného prostredia povodňou.
Na vyhlasovanie a odvolávanie mimoriadnej situácie sa vzťahuje osobitný
predpis – zákon č. 444/2006 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva


Slide 191

Povodňová aktivita
Povodňovou prehliadkou
sa zisťujú nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a
zariadeniach na vodných tokoch, v inundačných územiach alebo v
územiach ohraničených záplavovou čiarou povodne
Povodňová prehliadka sa môže vykonávať súčasne s vykonávaním
odborného technicko-bezpečnostného dohľadu na vodných stavbách.

Povodňová prehliadka sa musí vykonať:
a) najmenej raz za dva roky podľa povodňového plánu zabezpečovacích
prác správcu vodohospodársky významného alebo drobného vodného
toku,
b) bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a
zaplavených územiach


Slide 192

Povodňová aktivita
Povodňovou prehliadkou
- spresňuje sa rozsah povodňových škôd, vyhodnocuje sa účinnosť
preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a opatrení
vykonaných v čase povodňovej situácie
- identifikujú sa lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky
obmedzujúce plynulé prúdenie vody, alebo stavby, objekty alebo
zariadenia, ktoré spôsobili znečistenie vody

Z povodňovej prehliadky - záznam - zistené nedostatky, priebeh a
výsledky povodňovej prehliadky
Príloha záznamu - zoznam stavieb o vodnom toku, križujúcich vodný tok
a stavieb v inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné
povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie alebo ktorých vlastník, správca
alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie
stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie


Slide 193

Predpovedná služba
Predpovedná povodňová služba (§14):
- poskytuje informácie o meteorologickej a hydrologickej situácii,
nebezpečenstve povodne, vzniku povodne a o ďalšom možnom vývoji
meteorologických a hydrologických podmienok, ktoré ovplyvňujú priebeh
povodne.
Predpovednú povodňovú službu vykonáva SHMÚ.

V SR - v rámci Programu protipovodňovej ochrany SR do r. 2010 Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS) - slúži na včasné
varovanie pred povodňami, je účelovým prepojením národných
a regionálnych prognostických systémov
Pre jednotlivé povodia boli zostavené zrážkovo-odtokové modely a štúdie, na
základe ktorých sú predikované povodňové ohrozenia.


Slide 194

Hlásna služba
Hlásna povodňová služba (§15):
- prijíma a poskytuje informácie súvisiace s možným vznikom povodňovej
situácie alebo so vznikom mimoriadnej udalosti
- na základe nich - s využitím informačného systému civilnej ochrany - včasné
varovanie obyvateľstva, vyrozumenie orgánov ochrany pred povodňami,
orgánov štátnej správy, zložiek Hasičského a záchranného zboru a obcí na
povodňou ohrozenom území

Varovanie obyvateľstva na povodňou ohrozenom území vykonáva varovacie a
vyrozumievacie centrum civilnej ochrany alebo obec.


Slide 195

Hlásna služba
Hlásnu povodňovú službu zabezpečuje:
a) Ministerstvo vnútra SR, obvodné úrady v sídlach krajov, obvodné
úrady a obce,
b) Ministerstvo ŽP SR prostredníctvom
vodohospodársky významných vodných tokov,

SHMÚ

a

správcu

c) krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného
prostredia,
d) predpovedná povodňová služba.


Slide 196

Hliadková služba
Hliadková služba (§16):
- sleduje vývoj povodňovej situácie
- zisťuje údaje potrebné na výkon hlásnej povodňovej služby, varovania
obyvateľstva a na riadenie a koordináciu vykonávania povodňových
zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác
hliadky vysiela
- správca vodohospodársky významných vodných tokov a drobného vodného
toku – môže po zistení I. stupňa, musí po II. st. povodňovej aktivity
- vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia na vodnom
toku alebo v inundačnom území – môže od vyhlásenia II. stupňa, musí od
III.st. povodňovej aktivity
- obec - vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity
- Regionálna správa ciest - počas celej povodňovej situácie podľa vlastného
plánu a podľa potreby


Slide 197

Povodňové práce
Povodňové zabezpečovacie práce (§17):
Povodňové zabezpečovacie práce sú opatrenia na ochranu pred povodňami
na vodných tokoch, na vodných stavbách a na iných objektoch na vodných
tokoch a v inundačných a v zátopových územiach na uvoľňovanie a
obnovovanie voľného prietoku vodného toku.

Povodňové záchranné práce (§18):
Povodňové záchranné práce sú opatrenia vykonávané na záchranu životov,
zdravia a majetku v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po
povodni v bezprostredne ohrozených alebo už zaplavených územiach.


Slide 198

Povodňové práce
Povodňovými zabezpečovacími prácami
- sa predchádza vzniku povodňových škôd,
- vykonávajú sa na vodných tokoch, stavbách, objektoch alebo zariadeniach
na vodných tokoch, v inundačných a v povodňou ohrozených územiach
s cieľom zabezpečovať plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a
zariadenia pred poškodením povodňou a zabezpečovať funkciu ochranných
hrádzí a protipovodňových línií

Povodňové zabezpečovacie práce vykonávajú:
- vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení ....
Povodňové zabezpečovacie práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia II.
stupňa povodňovej aktivity a sú skončené do času odvolania II. stupňa
povodňovej aktivity


Slide 199

Povodňové práce
Povodňové záchranné práce
- sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a
životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po
povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených
územiach

Povodňové záchranné práce riadi - obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja,
zásahy povodňových záchranných prác riadi okresné alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času,
kým riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja
Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa
povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej
aktivity


Slide 200

Organizačné zabezpečenie
ochrany pred povodňami
Orgány štátnej správy ochrany pred povodňami:
-Ministerstvo ŽP (§23)
-krajské úrady životného prostredia (§24)

-obvodné úrady životného prostredia (§25)


Slide 201

Organizačné zabezpečenie
ochrany pred povodňami
Ostatné subjekty v protipovodňovej ochrane
- obec (§26)
- povodňová komisia (§27)
- Ministerstvo vnútra (§28)
- iné ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy (ministerstvo obrany,
zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady (§29)
- Obvodný úrad (§§30, 34)
- Hasičský a záchranný zbor (§§31, 35, 38)
- Vyšší územný celok (§32)
- Regionálna správa ciest (§33)
- Správca vodohospodársky významných vodných tokov a správca drobného
vodného toku (§36)
- vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov a zariadení (§37)
- Policajný zbor (§39)
- Ozbrojené silu SR (§40)
- iné osoby (§41)


Slide 202

Organizačné zabezpečenie
ochrany pred povodňami
Vláda Slovenskej republiky a orgány štátnej správy ochrany pred povodňami
zriaďujú na výkon povodňovej ochrany povodňové komisie, ktorými sú:
-Ústredná povodňová komisia (ÚPK)
-krajské povodňové komisie
-obvodné povodňové komisie
-povodňové komisie obcí
MŽP a MV (podľa potreby aj iné ústredné orgány štátnej správy) zriaďujú
operačné skupiny na plnenie úloh na ochranu pred povodňami (priamo
vykonávajú službu počas povodní a vedú povodňový denník.
(§22)


Slide 203

Ostatné
inštitucionálne nástroje IMK


Slide 204

Ochrana prírody
Ochranu prírody podporujú:
 nová koncepcia ochrany prírody a krajiny z r. 2006




prehodnocovanie hraníc a stupňa ochrany chránených území (na základe
reprezentatívnych potenciálnych geoekosystémov - REPGES)

zákon o ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov a vykonávacie predpisy zahrňuje:


Európska sieť chránených území Natura 2000 – príslušné smernice EÚ:





Ochrana biotopov (ÚEV – územia európskeho významu): Výnos MŽP SR č.3/20045.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu
ochrana vtákov (CHVÚ – chránené vtáčie územia): Vyhlášky..



národná sieť chránených území: 1 + 4 stupne ochrany



územný systém ekologickej stability – ÚSES (biocentrá, biokoridory,
interakčné prvky, ekostabilizačné opatrenia, CHÚ, ráz krajiny)

iné zákony, ktoré podporujú ochranu prírody (napr. vodný zákon, zákon o
lesoch, zákon o ovzduší, zákon o pamiatkach, zákon o odpadoch…)


Slide 205

Pozemkové úpravy
sú v kompetencii MPaRV SR
Zákon SNR 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách a pozemkovom
vlastníctve v znení neskorších predpisov (napr. Zákon 549/2004 Z.z.)
 súčasťou projektu pozemkových úprav – povinne aj územný systém
ekologickej stability (ÚSES)
 v praxi - ÚSES sa realizuje len sporadicky
 problémy
 s náplňou – hlavná starosť projektantov je identifikovať pozemky
a ich majiteľov
 s obsahom – čo do ÚSES?
 s financovaním (obstarávaním)


existujúce metodické pokyny
http://www.build.gov.sk
http://www.mpsr.sk/sk


Slide 206

Lesohospodárske plánovanie
sú v kompetencii MPaRV SR
Zákon 326/2005 Z.z. o lesoch
 Povinnou súčasťou Programov starostlivosti o les (PSL)(kedysi
LHP) sú opatrenia na ochranu prírody






PSL by mali zabezpečovať územný systém ekologickej stability
(ÚSES)
 v lesníckej praxi sa ÚSES viac-menej realizuje
problémy
 s obsahom
 s financovaním (obstarávaním)
existujúce metodické pokyny
http://www.nlcsk.sk


Slide 207

Európsky dohovor o krajine (EDOK)
Dohovor Rady Európy, prijatý vo Florencii v r. 2000 (20. 10. 2000)
účinnosť 1. 3. 2004 (po ratifikácii 10 krajinami),
pre Slovensko (nebolo signatárom dohovoru) podpísané: 30. 5. 2005,
ratifikácia 9. 8. 2005, platnosť 1. 12. 2005

Uznesenie vlády SR č. 201 zo 16. 3. 2005
ukladá
ministrovi životného prostredia v spolupráci
s ministrami výstavby a regionálneho rozvoja
kultúry
pôdohospodárstva
zabezpečiť vykonávanie dohovoru


Slide 208

Európsky dohovor o krajine (EDOK)

EDOK je prvým dohovorom komplexne zameraným na ochranu,
manažment a plánovanie krajiny
vo svojej preambule zdôrazňuje :
väzbu na dôležité dohovory týkajúce sa svetového prírodného a kultúrneho
dedičstva,
cezhraničnej spolupráce,
prístupu k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch
a práva na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia


Slide 209

Európsky dohovor o krajine (EDOK)
Význam implementácie EDOK :
rieši podmienky ochrany a využitia krajiny
 navrhuje a overuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využitie
vybraných častí krajiny, predovšetkým
hodnotenie krajinného obrazu, krajinného rázu, vizuálnych dôsledkov
ľudských činností v krajine, zmien využitia krajiny, manažment
historických štruktúr


SR dohovor zabezpečuje najmä prostredníctvom :
predpisov na ochranu prírody
predpisov k územnému plánovaniu
predpisov k pamiatkovej starostlivosti


Slide 210

Európsky dohovor o krajine (EDOK)
Pre implementáciu EDOK bude potrebné:
zabezpečiť nástroj zameraný na ochranu, manažment a plánovanie krajiny
(krajinný plán, integrovaný manažment krajiny)
zabezpečiť súlad s navrhovaným zákonom o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku

slovenská verzia dohovoru – Oznámenie MZV SR č. 515/2005 Z. z.
http://www.minzp.sk
http://www.radaeuropy.sk


Slide 211

Európsky dohovor o krajine (EDOK)
Implementácia EDOK na Slovensku:
Gestor: MŽP SR
Výkonná zložka: SAŽP
Partneri: ostatné ministerstvá, experti, odborné organizácie, NGO, verejnosť..
Výstupy realizácie EDOK:
projekt Typológia krajiny SR

- Metodika identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny (CHVK)
- Metodika hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných
parkov na krajinu (Jančura et al., 2010) - Vestník MŽP SR, ročník XVIII, čiastka 1b
- každoročne udeľovaná Cena za krajinu rady Európy
POZN.:táto problematika nie je súčasť KEP
- nadväznosť na krajinnoekologické plánovanie a následné územné plánovanie


Slide 212

Pomocné nástroje
IMK


Slide 213

Pomocné nástroje IMK
EIA/SEA
posudzovanie vplyvov navrhovaných stavieb a zariadení a
navrhovaných strategických dokumentov na ŽP
IPKZ
Integrovaná prevencia a kontrola
významnými priemyselnými prevádzkami

znečisťovania

ŽP

Pozn.:
ochrana prírody, územné systémy ekologickej stability, pozemkové úpravy,
lesohospodárske plánovanie, posudzovanie vplyvov na ŽP, integrovaná
prevencia a kontrola znečisťovania sú samostatnými výučbovými predmetmi,
ktoré sa predmetnou problematikou zaoberajú podrobnejšie


Slide 214

Informačný systém pre IMK


Slide 215

Krajinno-ekologická základňa
integrovaného manažmentu krajiny
Krajinnoekologická základňa integrovaného manažmentu krajiny (KEZ
IMK)
v zmysle zákona č. 3/2010 Z. z. o NIPI
(Národná infraštruktúra priestorových informácií )
pre IMK - ABK, KEK, REPGES, CHÚ...
= implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa
zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve
– INSPIRE 2007/2/EC (INfrastructure for SPatial InfoRmation in Europe)
INSPIRE - integrovaný európsky priestorový IS na zjednotenom kartografickom
základe, na báze GIS
http://geo.enviroportal.sk
http://inspire.enviroportal.sk
http://geonet.fns.uniba.sk


Slide 216

Schéma nadväzností v integrovanom
manažmente krajiny
Integrovaný manažment krajiny
Integrovaný
Integrovaný
manažment riečnych
manažment
povodí
chránených území
Vodný plán SR

Územné
plánovanie

PPÚ

PSL

Plán
manažmentu
Krajinné plánovanie
povodí
ÚSES

Krajinno-ekologická základňa
integrovaného manažmentu krajiny KEZIMK

Národná infraštruktúra priestorových informácií NIPI
Abiokomplexy
Reprezentatívne
Krajinnoekologické
geoekosystémy
komplexy
Identifikačný katalóg
chránených území


Slide 217

Názov:

Integrovaný manažment krajiny

Autori:

Ing. Erika Kočická, PhD.

Náklad:

50 kusov

Vydanie:

prvé, 2011

Počet strán:

217

Recenzenti:

prof. RNDr. Tatiana Hrnčiarová, CSc.
RNDr. Zita Izakovičová, PhD.

Technické a kartografické spracovanie:

ESPRIT, a.s. Banská Štiavnica

Vydavateľ:

Katedra UNESCO pre trvalo udržateľný rozvoj,
Banská Štiavnica

ISBN

978-80-89585-05-2