romatizmus_a_sturovci

Download Report

Transcript romatizmus_a_sturovci

Romantizmus a Štúrovci
Spoločenské podmienky
• Veľká francúzska revolúcia (1789-1794), heslo: Sloboda
– Rovnosť - Bratstvo
• Buržoázne revolúcie v Uhorsku 1848/49
• Vznik Spoločnosti česko-slovanskej (1829),
usporadúvala slávnosti na oslavu významných
národných hist. udalostí
• 24. 4. 1836 Spoločnosť uskutočnila vychádzku na Devín,
kde na znak vernosti slovanstvu prijímali účastníci
slovanské mená (Hurban – Miloslav, Štúr – Velislav)
• 1848, Viedeň – vznik Slovenskej národnej rady (na čele
Štúr, Hurban a Hodža), SNR organizuje povstanie proti
uhorskej vláde – 1. dobrovoľnícka výprava (rozprášená).
Znaky romantizmu
• Oproti rozumu sa začína zdôrazňovať cit (v slov.lit. –
národný)
• Využívajú filozofiu idealizmu (myšlienka, vedomie sú
prvotné, hmota druhotná, idealizujú svoje postavy)
• a sentimentalizmu (opierajú sa o city, citové zážitky).
• Individualizmus – hrdina spravidla vnútorne silný
jednotlivec, ktorý vzdoruje osudu.
• Autoštylizácia - autor sa s niektorou z postáv stotožňuje,
tá postava má autobiografické črty autora.
• Téma sa čerpá najmä z histórie, napodobňuje sa ľudová
tvorba (balady, piesne)
• Jazyk diel oživený prvkami hovorovej reči.
Štúrovci
•
•
•
•
•
•
•
Ľudovít Štúr
Andrej Sládkovič
Jozef Miloslav Hurban
Ján Botto
Janko Kráľ
Samo Chalupka
Ďalší predstavitelia
Ľudovít Štúr
(1815 – 1856)
• Jazykovedné vzdelanie získal v Halle.
• 11.-16. júl 1843, Hurbanova fara v Hlbokom: Ľ. Štúr, J.
M. Hurban a M. M. Hodža uzatvárajú dohodu o podobe
novej spisovnej slovenčiny.
• December 1843 – Ľ. Štúr odvolaný z Katedry reči a
literatúry česko-slovenskej (na protest odchod niektorých žiakov)
• Od r. 1845 Štúr vydáva Slovenské národné noviny
• Zdôvodnenie potreby spisovného jazyka: Nárečja
slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846).
• Štúrove pravidlá: Náuka reči slovenskej (1846)
• Prvé diela v spisovnej slovenčine:
• Janko Francisci - Svojim vrstovníkom na pamiatku
• Jozef Miloslav Hurban - 2.ročník almanachu Nitra
Jozef Miloslav Hurban
(1817 – 1888)
• Najbližší Štúrov priateľ a spolupracovník
• Ukončil teologické štúdium, väčšiu časť života pôsobil
ako ev. farár v Hlbokom (predtým kaplán v Brezovej)
• Vydával almanach Nitra, jeho 2. ročník už v Štúrovej
slovenčine (1844)
• Od r. 1846 vydáva aj Slovenskje pohľady na vedi,
umeňja a literatúru.
• V revolučných rokoch 1848/49 najaktívnejší organizátor
dobrovoľníckej výpravy.
• Tvorba:
• Olejkár (hist. román)
• Od Silvestra do Troch kráľov (satirická novela)
Andrej Sládkovič
(1820 – 1872)
• Vlastným menom Braxatoris
• Živil sa ako domáci učiteľ aj vychovávateľ, aby si
zarobil na štúdium v Nemecku.
• Nenaplnená láska k Márii Pischlovej v Banskej
Štiavnici sa odrazí v Maríne
• Pôsobil ako ev. farár v Hrochoti, neskôr v
Radvani pri B. Bystrici
• Tvorba:
• Marína (lyricko-epická básnická skladba)
• Detvan (lyricko-ep. Skladba v 5 spevoch:
» Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka
Ján Botto
(1829 – 1881)
• Najdôslednejšie vychádzal z ľudovej
tvorby, orientuje sa najmä na balady
• Na lýceu v Levoči začína študovať práve v čase, keď tam
prichádzajú Štúrovi žiaci, ktorí z Bratislavy odišli na protest pre
odvolanie Štúra.
• Tvorba:
• Smrť Jánošíkova (baladická skladba v 9 spevoch)
• Margita a Besná, Žltá ľalia (balady)
Janko Kráľ
(1822 – 1876)
• Najrevolučnejší štúrovský básnik
• Patrí k študentom, ktorí demonštratívne odídu z lýcea v Bratislave
po odvolaní Štúra (hoci on tam vtedy študoval len druhý rok)
• 10 mesiacov väznený v Šahách za to, že v r. 1848 vyzýval ľud, aby
povstal proti pánom so zbraňou v ruke. Po prepustení organizoval v
Liptovskom Mikuláši (tam sa narodil) dobrovoľnícky oddiel pre
slovenskú výpravu.
• Zomrel na týfus
• Tvorba:
•
•
•
•
•
Duma bratislavská (báseň)
Orol a Orol vták (básne)
Šahy (revolučná báseň)
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (rozsiahla balada)
Zverbovaný, Zabitý, Kríž a čiapka,
Samo Chalupka
(1812 – 1883)
• Pochádzal z Hornej Lehoty a práve tam aj väčšinu života
pôsobil ako kňaz.
• Bol spolu s Karolom Štúrom zakladateľom Spoločnosti
česko-slovanskej.
• Ako dobrovoľník bojoval za slobodu Poliakov, keď
vypuklo ich povstanie proti cárskemu Rusku (1830)
• Vo svojej tvorbe burcoval najmä proti krivde a
nespravodlivosti.
• Tvorba:
•
•
•
•
Mor ho! (hrdinská epická báseň)
Likavský väzeň, Junák, Kráľohoľská (básne s jánošíkovskou tematikou)
Branko (báseň)
Boj pri Jelšave, Turčín Poničan (básne s protitureckou tematikou)
• Pavol Dobšinský – zbieral najmä ľudové rozprávky a
povesti, pochádzal zo Slavošoviec pri Rožňave
• Prostonárodné slovenské povesti
• Ján Kalinčiak – redaktor a vydavateľ lit. mesačníka Orol
• Reštavrácia (humoristická próza)
• Púť lásky (romantická povesť)
• Janko Matuška
• Dobrovoľnícka (Nad Tatrou sa blýska...) – báseň,
ktorú napísal na protest proti odvolaniu Ľ.Štúra z
katedry, hudba je z ľudovej piesne Kopala
studienku.
• neskôr sa stáva hymnou Slovenskej republiky