Transcript Objemové krmivá * vplyv na zdravie pre*úvavcov Vý*iva pre

Využitie humínových kyselín
a ich účinky na metabolizmus
prežúvavcov a monogastrov
(prehľad problematiky)
MVDr.Jozef Juršík
Humínové látky – možnosti použitia
„Veľmi často sa stáva, že náš zrak je pri
hľadaní upretý ďaleko k obzoru, bez
toho aby sme si uvedomili, že to čo
hľadáme, leží pri našich nohách“
Dr. D.Bastra, M.D.
Royal College of Surgeons
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Prečo ?
• Prečo táto téma ?
Vyriešia humínové látky problémy ?
• Prečo teraz ?
Súčasná úroveň poznatkov, skúsenosti
z praxe ...
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Produkčné choroby (metabolické poruchy) =
stály problém v chovoch dojníc ( každodenný)
Žijeme v období toxínov (prírodných i umelých)
= problémy u ošípaných, hydiny ...
Hlavný rozpor:
Genetická expresia ≠ schopnosť kryť potreby
Nárast úžitkovosti → jednostranné šľachtenie
→ orgánové sústavy ( proventriculi, pečeň,
obličky ...) zostávajú, nárast len v rámci
rozvoja veľkosti telesného rámca
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Nové faktory pôsobiace v chovoch dojníc:
• Politika, koncepcia agrokomplexu, kríza, ...???...
• Situácia v stavoch zvierat, vývoj úžitkovosti, spracovanie
mlieka, úloha mliekární (+ :- ), spotreba mliečnych
produktov, kúpyschopnosť obyvateľstva, „antikampaň“...
• Technologický vývoj (kŕmenie, TMR, nové ustajnenia,
personálne problémy, nástup zahraničného kapitálu do
prvovýroby, nástup robotizácie dojenia,...
• Klimatické zmeny, zoohygiena, welfare v praxi ....
• → = ∑ nenutričných stresorov →“sekundárna nežravosť“
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Nové faktory prinášajú nové problémy:
• Paradoxy: prepracované systémy výživy („vedecky“)
a ich vysoká zraniteľnosť a tvorba chybných riešení
• Nemožnosť systematickej práce (racionálna selekcia)
• Simplifikované typy kŕmnych dávok
• Staré a nové problémy vo vývoji produkčných chorôb
(pretrvávajúce deficitné stavy, karencie, anémie,
nárast porúch reprodukčného systému, zvýšená
frekvencia ochorení akropódia, poruchy v zložení
mlieka, imunodeficitné stavy ...)
Humínové látky – možnosti použitia
Problémy, ktoré bude treba riešiť:
• Amoniak (NH3 ) – metabolizmus v bachore
• Metán (CH4 ) – čo s ním (skleníkový plyn)
• Uhlíková stopa (Carbon Footprint )
• Poľnohospodár? (kto je to ?) náš živiteľ ? Náš
nepriateľ ? Znečisťovateľ prostredia? Žiadateľ
dotácií ? Tvorca krajiny ? (burinamajster ?)
• Dezertizácia krajiny – úloha HD..., kolobeh
látok v prírode
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Nedostatky používaných TMR:
„Presýtenie“ dusíkatými látkami pri súčasne
poddimenzovanej energetickej zložke KD
Následok: pri rýchlej degradácii NL vzniká veľa
amoniaku – využitie v bachore – emisie do
vzduchu - rezorpcia a následná detoxikácia na
močovinu. Proces prebieha v pečeni a je veľmi
energeticky náročný. Kapacita pečeňového
parenchýmu je vyblokovaná a nie je možné ju
využiť na iné funkcie.
Spermiotoxicita, gametotoxicita, embryotoxicita
amoniaku a močoviny = reprodukčné ťažkosti
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Zvýšená tvorba amoniaku v bachore (rýchla degradácia):
↑ NH3 (ruminálny): → hypotonie až atonie bachorovej steny
Optimum: 8-15 mmol/l Toxicita: > 35 mmol/l bachor.tekutiny
Následky :
Zhoršenie rezorpcie Mg → až k rôznemu stupňu tetanie
↑ rast Clostridií v bachorovom prostredí
↑ frekvencia paraplégií (sy.vache rampante, vache couché)
↑ frekvencia dislokácií slezu
↑ tendencia k popôrodným hypokalcémiám a až ku
kombinovaným formám tetanií (↓Ca++ ↓Mg++)
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Zvýšená tvorba amoniaku v bachore ...(pokračovanie):
↑ NH3 v krvi
Následky:
↑ hepatorenálna záťaž (detoxikácia NH3 na močovinu !! )
pokles glukoneogenézy v pečeni → hypoglykémia↑ketóza
pokles tvorby laktózy = pokles produkcie mlieka
↑ INFERTILITA (embryonálna mortalita, aborty u jalovíc)
↓ úrovne imunitných mechanizmov
↑ frekvencie zápalových procesov (SB, mastitis, laminitis)
↑ chorobnosti akropódia (alterácia kvality rohoviny...)
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Čím je nižšie zastúpenie vlákniny z OK v TMR – tak
je dôležité zachovanie štruktúry (štrukturálna a
efektívna vláknina) – schopnosť flotácie v
bachorovej tekutine – vytvorenie tzv.bachorovej
mreže
Nevhodná skladba TMR – chýba vhodná energia- je
málo energie pôvodom z jednoduchých cukrov a z
degradovateľných foriem vlákniny.
Degradovateľná vláknina sa uvoľňuje v bachore
do 16 hodín po nakŕmení (ďateliny, trávy, bôb,
hrach, bavlník, citrusová sušená pulpa...)
Siláže: cukry sfermentované na kyselinu mliečnu !
Humínové látky – možnosti použitia
Amoniak, metán, oxid uhličitý...= emisie =
súčasti skladby skleníkových plynov
• Emisné povolenky (obchodovanie ) jedna
povolenka = 1 tona CO2 do vzduchu –
základný objem emisií oproti roku 1990 a
očakávanej produkcii HDP v roku 2020 ???
• Európska komisia „zohľadňuje“ tzv.uhlíkovú
náročnosť ekonomiky
• EU legislatíva bude platiť od r.2014 (až na
jednotlivé farmy ) ??
Humínové látky – možnosti použitia
Produkcia emisií od hospodárskych zvierat:
Príklad: dojnica 65O kg produkujúca 1 teľa/rok s
dennou produkciou 40 litrov mlieka vypustí na
1 kg konzumovateľného proteinu:
•
0,24 kg emisií N (= najmä amoniak)
•
0,4 kg emisií metánu
•
12 kg CO2 ekv.
( porovnať s Bio-altern.)
Pripraviť sa: správna výrobná prax, kŕmne
dávky, optimalizovať produkciu farmy, využiť
nové poznatky a produkty (humínové látky)
Humínové látky – možnosti použitia
Humínové látky:
• Poznanie (pokrok ?) napr.vitamíny
• Čo sú to HL ?
• História používania prírodných látok
(balneoterapia, balzamy, mumio ...)
• HL – prírodné látky !!! výskyt : pôda, rašelina,
sedimenty močiarov, riek, morí, jazier, ložiská
hnedého uhlia
Humínové látky – možnosti použitia
Humínové látky:
• Prírodné vysokomolekulárne amorfné organické látky so
zložitou chemickou štruktúrou, kyslo reagujúce– veľa
variant. Nie sú taviteľné, neposkytujú decht
Rozdelenie humínových látok:
• Humíny (ulmíny) – nerozpustné vo vode (čierne)
• Humínové kyseliny (HA) – rozpustné v alkáliách, (hnedé)
nerozpustné vo vode (m.hm. 8.000 až 200.000)
• Fulvonové kyseliny (FA) – rozpustné v kyselinách a vode
(m.hm. 2.000 až 10.000 ) (žlté, žltohnedé )
Humínové látky – možnosti použitia
Základné účinky humínových látok:
• Zásoba živín pre pôdne mikroorganizmy
• Odstraňovanie voľných radikálov
• Zvyšujú využitie a transport živín (kumulácia)
• Stimulujú metabolické procesy
• Zabezpečujú cheláciu (väzbu iontov )
• Vytvárajú veľkú elektrochemickú kapacitu
prostredia (dvojsmerný superantioxidant) !!
Humínové látky – možnosti použitia
Fulvonové kyseliny sú navyše aktívne takto:
• Stimulácia syntézy a metabolizmu RNA a DNA
• Regulácia a modulácia metabolizmu proteinov (i Igg)
• Regulujú permeabilitu bunkových membrán
• Regulujú stabilitu elektrochemickej rovnováhy (donor
aj akceptor)
• Stimulujú činnosť veľkého množstva enzýmov
• Nové poznatky v spolu účinkovaní vitamínov a prvkov
• Pôsobia ako významný detoxikačný činiteľ
Humínové látky – možnosti použitia
Biomedicíske účinky humínových látok:
• Antiflogistické (protizápalové)
• Analgetické (protibolesťové)
• Antimikrobiálne
• Antivírusové
• Antifungálne, antimykotické
• Antikarcinogénne
• Detoxikačné (mykotoxíny, toxické kovy, iné poluanty)
• Mukoprotekčné –najmä na sliznice GIT-u
Humínové látky – možnosti použitia
Účinky humínových látok pri vonkajšom použití:
• Podpora liečby otvorených rán
• Priaznivý účinok pri liečbe popálenín
• Dobré ovplyvnenie artritíd (i chronických),
reumatických ochorení, kolagenóz, gynekologických
problémov
• Pomáha pri ekzémoch, psoriáze, autoimunitných
ochoreniach, alergiách...
• Dobré výsledky po poraneniach hmyzom a pavúkmi
Humínové látky – možnosti použitia
Formy praktického nasadenia humínových látok:
„čínsky princíp“ : - Prevencia má prednosť pred terapiou
• Stabilizátor pomerov v bachorovom prostredí –pufer?
• Účinný prírodný (a lacný !) vychytávač mykotoxínov
• Dvojcestný regulátor: chelatizačná aktivita (zadržanie
 uvolňovanie prvkov) = zásobáreň makro a mikro
prvkov
• Mukoprotektívna funkcia na črevných slizniciach =
zabránenie rezorpcie biogénnych amínov → menej
problémov v oblasti ochorení akropódia, mliečnej
žľazy ( menej krívania, menej somatických buniek )
Humínové látky – účinky na metabolizmus
• Klinicky manifestné produkčné ochorenia sú
často vystriedané ich subklinickými formami
(často ťažko rozpoznateľnými, s vysokými
ekonomickými stratami...)
• Pozor: Vedľajšie účinky porúch metabolizmu !
(najmä do oblasti somatických buniek a
posunu zložiek mlieka)
• Nutnosť monitoringu zdravotného stavu stád
vysokoprodukčných dojníc (rôzne formy,
rôzna intenzita a rozsah odbornej intervencie)
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
• Klinicko – laboratórne vyšetrenie chovu s
výkonom metabolického profilového testu
• Naša forma: Pracovisko klinickej biochémie,
hematológie a výživy zvierat, ŠVPÚ BA
• Pracovný postup:
Objednávka – Odber vzoriek biolog.materiálu
-anamnéza, pohovor s chovateľom, veter.lek.
– laboratórne vyšetrenie - interpretácia
Humínové látky – účinky na metabolizmus
Najčastejšie dôvody intervencie:
• Peripartálne ochorenia dojníc (paraplegie a.i p.p, RS,
puerperálne sepsy, E II.,III., IV
• Reprodukčné poruchy
• Choroby akropódia
• Choroby teliat
• Neadekvátna úžitkovosť, výskyt nežiadúcich
vlastností mlieka, posuny v obsahu položiek mlieka
• Iné ( napr.! PREVENCIA = stúpajú požiadavky v čase
ekonomickej konsolidácie )
• Kombinácie dôvodov
Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc:
• Symptóm - syndróm (=komplex symptómov)
(napr.NEB, AHS, hepatorenálny sy.,
ketoacidózny sy., sy.nízkej tuk.mlieka)
• NEB: v tranzitnom a najmä v postpartálnom
období- klesá príjem sušiny krmiva až na
1,5 % živ. hmotn. dojnice (= 8- 9 kg sušiny)
čo prakticky pri úžitkovosti 8 – 10 000 litrov =
hrozí negatívna energetická bilancia až 120 –
150 dní po pôrode
• Leptin – úloha v hypotalamo-hypofyzárnej osi
Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc:
Energetický stres pri vyšších Ø teplotách vzduchu:
• Menší príjem krmiva, vyšší príjem vody
• Straty energie na termoreguláciu
• Vyčerpávanie tzv.adaptačnej energie organizmu !
• Energetická nepohoda vedie k vyššej frekvencii
neinfekčných ochorení (= aj produkčných)
Optimálne teplotné zóny:
• - pri 20 lit.dennej produkcii → 22º (+- 6)º C
• - pri 40 lit.dennej produkcii → 20º (+- 3)º C
Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc:
Indikátory zlého zabezpečenia welfare dojníc:
•
•
•
•
Problémy v reprodukcii
Mastitídy
Nárast počtu somatických buniek
Zvýšenie frekvencie ochorení akropódia - najmä aseptické
laminitídy
↑ laminitídy pri: - vnútornom ustajnení kráv
- vysokej mliečnej produkcii
- slabom podstieľaní slamou
- celoročné kŕmenie konzervovaným krmivom
- poruchách bachorového metabolizmu
- ostré podlahy, prekážky v pohybových
zónach
Poznámky k produkčným ochoreniam dojníc:
Vývoj v dĺžke prežívania dojníc:
Rok 1961: prežívalo laktáciu ≥ 48 mesiacov (=
4 roky) viac ako 80 % dojníc
V roku 2001: prežívalo tento vek len 60 % kráv
Súčasne sa predĺžila dĺžka medziobdobia z 12
mesiacov (1961) na 16 mesiacov (2005)
( Broom, 2007)
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Kvalitné objemové krmivá umožňujú zostaviť kŕmnu dávku zodpovedajúcu jednotlivým
fázam reprodukčného cyklu:
Rozhodujúce pre úspešný nástup do ďalšej laktácie ( bez zdravotných problémov):
•
Zosúladenie výšky produkcie mlieka v III.tretine laktácie s úrovňou kŕmenia v
tomto období. Dojnice dokážu uložiť až 90 – 120 kg tuku v organizme, z toho
bežne až 40– 50 kg v splanchnickej oblasti. (=štart do problémov po pôrode, AHS
syndrom,ketózy...)
•
Welfare v praxi: Kravy majú mať dostatok svetla, pohybu, vzduchu, vody a môžu
žrať stále primeranú kŕmnu dávku ( po 24 hod.denne)
•
Fyziologická depresia prijmu sušiny: ( „norma“ = príjem suš.v I.tretine laktácie)
1.
Státie nasucho : pokles na 60 % normy
2.
Tesne pred pôrodom: pokles na 40 – 50 % normy
3.
Po pôrode:
okolo 80 – 85 % normy
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Syndrom stučnenia dojníc (AHS):
Predispozícia:
• nevyrovnaná výživa (prekrmovanie) v III.fáze laktácie a v státí
nasucho
• dlhá service perióda
• nevytvorenie skupiny podľa produkcie mlieka
Následky:
Vytvorenie splanchnického a somatického tukového telesa 
Znížená schopnosť príjmu sušiny v peripartálnej fáze = ťažké
pôrody – znížená imunita (patologické kolostrum) – výskyt RS –
lipomobilizácia – steatóza pečene – ketóza – narušenie regulácie
homeostázy (Ca, P, Mg, Se ...) – ↑↑ somatické bunky, mastitis...
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Doporučovaná varianta kŕmnej dávky pre suchostojacu dojnicu v 1.fáze
S-1 (-60. -14.deň ante partum )
KRMIVO:
MNOŽSTVO:
Seno lúčne (dobré):
5 - 6 kg
Sem patrí najlepšia
Kukuričná siláž:
7 - 8 kg
kvalita krmiva !!
Senáž lucerna (tráva):
3 -4- 5 kg
Slama ( ! pozor na plesne)
2 -3 kg ( dosycovanie )
-------------------------------------------------------------------------------------- prísun exogen.org.kyselín, alkoholov - súčasne sa kŕmi veľký objem
(=žiadúca dilatácia predžalúdkov pre laktač.fázu)
Parametre: 11,5-12,0 kg suš.,56-58 MJ NEL, cca 1000g NL, 26 % vl./suš.,
35-38 % NDV/suš.
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Zdravotné riziko pri kŕmení po pôrode:
Pri menej kvalitných objemových krmivách a pri vysokoprodukčných dojniciach sa po
pôrode a v I.fáze laktácie pracuje často s krajnou polohou sušiny:
50 % suš.z OK : 50 % suš.z koncentrátov
!! Toto je veľmi zraniteľná poloha !!
Stačí malá chyba v zamiešaní – dehomogenizácia pri manipulovaní – selektovanie
samotnými dojnicami pri kŕmení (vyberanie koncentrátov) a môže vzniknúť závažný
problém (disfunkcie bachorového metabolizmu, najmä chronické bachorové acidózy)
Optimálne zastúpenie sušiny z objemu v KD v tomto období je viac ako 60 %.
Na 1 kg prijatej sušiny objemových krmív sa vytvorí okolo 12 litrov sliny (= 120 g
bicarb. sodného ). 1 kg sušiny si vyžaduje potrebu 25 až 30 minút prežúvania.
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
Subklinické bachorové acidózy:
Incidencia:
najmä v puerpériu + predispozícia:
(krm.dávka typu TMR koncentrovaná s nízkym zastúpením
efektívnej vlákniny)
Klinické prejavy:
• striedanie dobrej a horšej ( až zlej) žravosti
• znížené prežúvanie ( častosť a sila)
• výskyt občasných hnačkových stavov (s hlienom, penou
a zápachom !! V mlieku pokles tuku a BTS !! Somatika !
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
Negatívne následky poklesu pH bachorovej tekutiny:
Posun pH na hodnotu:
pH na 6,0 = Zastavenie rastu celulolytických baktérií
pH na 5,0 = Úhyn celulolytických baktérií (= tvorba biogénnych amínov !!)
Nárast problémov ( ochorenia akropódia, reprodukčné ťažkosti...)
Bakteriálne druhy, ktoré degradujú a metabolizujú mykotoxíny nerastú pod pH
6,0.
Mykotoxíny v kyslom prostredí sú veľmi stabilné !
Acidóza bachorového prostredia znižuje detoxikačnú potenciu bachorovej
mikroflóry !
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
Optimalizácia funkcií GIT-u a efektivity kŕmenia:
(podmienky pre optimálnu bachorovú syntézu )
Retencia dusíka z KD je pozitívne ovplyvňovaná počtom protozoí v bachore
Protozoá pohlcujú rastlinný detritus i baktérie a premieňajú ich na svoj
vlastný protozoárny protein (až 24 - 45 g protozoárnej masy v 1 litri
bachorovej tekutiny ). Denne je možná produkcia okolo 1 kg proteinu !
Protozoárny protein je v porovnaní s bakteriálnym lepšie utilizovateľný pre
makroorganizmus prežúvavca.
Platí vzťah: zvýšenie obsahu NH3 v bachore = zníženie protozoí a súčasné
zvýšenie počtu baktérií
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Faktory ovplyvňujúce protozoárny a mikrobiálny rast v bachore:
•stupeň straviteľnosti OH
•dobré pufrovanie prijatej kŕmnej dávky extra a intraruminálne
(= dobré vytváranie slín s dostatkom bikarbonátového a fosfátového pufra,
=potreba stimulácie prežúvania zaradením efektívnej vlákniny, ktorá
vytvorí v supraequatoriálnej zóne bachora počas ruminačnej pauzy
tzv.bachorovú mrežu
•vytvorenie podmienok pre adherenciu mikroflóry (štruktúra OK)
•žiadúci je nízky obsah voľného NH3 v silážach a senážach
•dobrá pasáž tráveniny z bachora do slezu a čreva (= priechodný tráviaci
trakt bez dislokácií, stav bez orgánových bolestí a stresov
Dôležitý je i dostatok dobrej vody !
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora:
Vedú k:
  CELULOLÝZE    Príjem krmiva a straviteľnosti
( tu sa nachádza pozitív.úloha kvasiniek)
  Energetický zisk z prijatého krmiva  frekv.KETÓZY
   frekvencia infertility, ochorení akropódia
  molárne % acetátu =   %tuku v mlieku
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Pozitíva stimulácie rastu mikroflóry bachora:
(vzťah ku detoxikačnej kapacite organizmu)
Zvýšená celulolýza v bachore vedie k zvýšenému zhodnoteniu krmív
Rastie podiel energie fixovanej v jedincoch mikroflóry bachora !!
Zároveň: - zvyšuje sa fixácia a utilizácia bachorového amoniaku na
tvorbu bakteriálnych a protozoárnych proteinov
- klesá intoxikačné riziko z amoniaku
- znižuje sa potreba detoxikačnej kapacity pečene
(t.j.znižuje sa hepatálna záťaž - stúpa syntéza albumínov)
a zároveň: narastá hodnota PDIM čo vedie k nárastu bielkovín mlieka
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Ročná produkcia mlieka z objemového krmiva:
Denne,
Za ročnú
pri produkcii z OK:
laktáciu:
• 6 litrov
1800 litrov
• 8
2400
• 10
3000
• 12
3600
• 14
4200
Paradox !!??: Cena za OK v kŕmnej dávke je rovnaká !!
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Parametre bachorového profilu:
•
•
Aktuálna acidita: 6,2 – 6,8 (pH)
Unikavé mastné kyseliny: 80 – 130 mmol.l-1
Relatívny podiel:
•
C2 - octová:
55 – 65 mol %
•
C3 - propionová: 20 – 25 mol %
•
C4 – maslová:
10 - 20 mol %
•
Pomer C2 / C3 (octová/propionová): 2,5 - 3
Kyselina mliečna: 0,0 – 3,3 mmol.l-1
Amoniak: 6 – 24 mmol.l-1
Protozoa: 300 – 700 tisíc v 1 ml bachorovej tekutiny
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Parametre mliekového profilu:
• Celkový protein:
32 – 40 g / liter
• Srvátkové proteiny: 4 - 7 g / liter
• Tuk :
36 - 42 g / liter
• Laktóza :
46 - 50 g / liter
• Acidita:
6,2 – 8,0 ° SH
• pH:
6,3 – 6,8 log molc
• Beztuková sušina:
> 8,6 % (>86 g / liter)
• Močovina:
2,8 – 4,3 mmol.l-1
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Bielkovina mlieka:
Klesá:
• Genetický vplyv
• Deficit energie v KD
• Deficit NL a energ.v KD
• Deficit energ. a veľa NL
• Acidóza (najmä metab.)
• Termický stres
• Sezóna (min.:05-09)
Vzostup:
• Genetický vplyv
• Prebytok energie v KD
• Prebytok energ.a NL v KD
• Deficit NL a prebytok
energie v KD
• Sezóna ( max.: 09 – 12)
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Tuk v mlieku
Pokles:
• Genetika
• Málo sušiny v KD
• Málo vlákniny v sušine
• Nízka hladina acetátu v
bachore
• Jemná štruktúra KD
• Acidóza
• Mastitis
• Bachorové dysfunkcie
• Deficit energie v KD
Vzostup:
• Genetika
• Lipomobilizácia
• Pokles energie pri postpart.
syndrome (anorexia)
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Syndrom nízkej tukovosti mlieka:
• Pri nízkej vláknine v sušine
• Pri jemnej štruktúre krmiva
• Pri prebytku škrobov a sacharidov v KD – tvorí sa
menší podiel kyseliny octovej a viac kys.propionovej
Syndrom vysokej tukovosti mlieka (> 4,5 % ):
• Pri energetickej podvýžive stáda
• Lipomobilizácia
• Pri popôrodnej anorexii
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Laktóza v mlieku
Pokles:
• Energetický deficit
• Mastitídy
• Alkalické bachorové
dysfunkcie
• Ketóza
• Hypoglykémia (gravis)
• Baktérie konzumujúce
laktózu (kontaminanty)
Vzostup:
• Málokedy- neznámy
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Acidita mlieka
Vzostup: (>8 ° SH )
• Sekundárne kysnutie
• Acidóza
• Vysoká hladina
bielkovín v mlieku
• V bazéne je veľký
podiel mlieka z post
partálnych dojníc
Pufračný mliečny systém !!
Pokles kyslosti: (< 6,2 °SH
• Prímes čistiacich a
dezinfekč. prostriedkov
• Alkalóza
• Nízka hladina bielkovín
v mlieku
• Mastitídy
• „Starodojné“ kravy
Výživa dojníc – vplyvy na mlieko
Možnosti ovplyvnenia zložiek mlieka
výživou:
Dobre ovplyvniteľné:
Slabo ovplyvniteľné:
• Tuk
• Mikroprvky
• Makroprvky
• Bielkoviny
• Laktóza
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
Poznámky k odchovu teliat:
Faktory vplývajúce na koncentráciu Ig v mledzive:
• Výživa dojníc (zvlášť v III.tretine gravidity)
• Stav imunitného systému matky
• Priebeh a dĺžka doby zasušenia
• Incidenty v predpôrodnej dobe (vyciciavanie, opuchy
vemena s nutnosťou liečby a vydájania...)
• Iné faktory: plemeno, miera exploatácie, sezóna v
roku a možnosť zabezpečenia komponentov výživy,
vek plemenice (poradie gravidity) , objem nádoja
kolostra ....
Najfrekventovanejšie produkčné choroby dojníc
Kalkulácia potreby kolostra pre teľatá:
Plazma tvorí 8-9% živej hmotnosti teľaťa t.j.podľa
veľkosti teľaťa je to 3-3,5 litra !
Potrebná hladina je nutná v hladine >10 g IgG/liter
(čiže viac ako 20 U ZST)
Miera rezorpcie IgG z mledziva je len 20-35 % !
Kolostromerom sa dá určiť miera saturácie:
Vysoký obsah IgG: 50 –140 g/liter
Priemerný obsah IgG: 20 – 50 g/liter
Nízky obsah IgG : pod 20 g/liter
Teľatá – odchov - poznámky
Teľatá a jalovice = budúcnosť chovu (i dnes je to
často podceňovaná kategória v chove HD)
Diskriminácia jalovíc – pretrvávajúci jav
Pozor!
Vysoká chorobnosť teliat a chyby v odchove sa
prejavia v neskorších problémoch:
Časté recidívy pľúcnych ochorení, nedostatočná
obranyschopnosť, výskyt reprodukčných (cysty)
porúch, spozdený vývoj tkanív a orgánov.....
Teľatá – odchov - poznámky
Kľúčové body:
Matka - telenie - pôrodnica
Ideálne je telenie v individuálnych pôrodných kotercochtu je to miesto, ktoré si vyberie krava samotná a nie to,
ktoré jej určia a vyberú ostatné „spolubývajúce“ !
( dôležitá je otváracia fáza pôrodu, krava si vyhľadá bez
stresu optimálnu polohu, má dosť času na prípravu k
teleniu samotnému a k prvotnému ošetreniu teliatka
olizovanie – stimulácia prekrvenia povrchu tela – masáž
orgánov – štart mechanizmov termoregulácie – f.back k
makroorganizmu kravy = oxytocin, kontrakcie maternice
= vypudzovanie placenty, spúšťací mechanizmus mlieč.
žľazy ... = veľmi dobrý priebeh ranného puerpéria )
Teľatá – odchov - poznámky
Teľa – po dobrej masáži a osušení – termoregulačne
aktívny organizmus – teľatá narodené v zime majú lepšiu
úroveň metabolizmu oproti narodeným v lete
Podmienky dobrého odchovu:
Fyzická izolácia teliat (oddelenie) v prvej fáze mliečnej
výživy. Pozor! : akustický a vizuálny kontakt zabezpečiť !!
(Штєйман) búdy doposiaľ neprekonané ! Dobrá ochrana
pred šírením patogénov (kontakt, kvapôčková inf., výkaly..)
I pri vybudovaní prístreškov dbať na dobrú výmenu
vzduchu. Kvalita vzduchu i v odchovni má byť taká ako
vonku ! Vetrací test : ak cítiť po odchode z teľatníka pach
amoniaku na šatách tak vetranie nie je dostatočné !!
Teľatá – odchov - poznámky
Novonarodené teľa presunúť do 12 hod. do čistej búdy
(dezinfikovaná, WAP, postlaná novou slamou...)
Búdy postavené na ploche : vyspádovanej, spevnenej,
odkanalizovanej - trvalý boj proti hlodavcom (leptospiry)
Keď natrieť tak svetlou farbou (biela = ↑ albedo) alebo
„lučenecká“ modrá – odpudzuje muchy
Čierne vedrá = zimná varianta ( v lete sa zahrievajú !)
Vyvarovať sa prievanu, ale i možnosti vzniku siriasis !
Podávať vodu !
Teľatá – odchov jalovíc - poznámky
Henderson – Hasselbachova rovnica:
pH krvi = 6,1 + log
HCO3 – = 6,1+ 1,3= 7,4
0,03.pCO2
pH krvi =
metabolická zložka
respiračná zložka
Nárazníky: Hemoglobín 35 %, bikarbonát Ec+Pl 53%,
bielkoviny plazmy 7 %, organický a anorganický P 5 %
Teľatá – odchov jalovíc - poznámky
Z Henderson-Hasselbachovej rovnice vyplýva:
Dôležitosť vzdušného a pohybového odchovu
= dobrý rozvoj orgánových sústav ( telesný
rámec, kostný systém, pľúca, obličky, GIT ....)
Dobrý odchov = šanca vytvoriť zviera s dobrou
adaptačnou schopnosťou na ťažké podmienky v
čase laktačnej exploatácie
Viac dôrazu na minerálnu a bielkovinovú výživu !
(veľmi zanedbané oblasti )
Teľatá – odchov jalovíc - poznámky
Ideálny je pastevný spôsob odchovu s korektúrnym
vybilancovaným príkrmom
Pobytové tábory pre jalovice – novoobjavený šláger
Pri nemožnosti pastvy – zabezpečiť výbehy, alter.soláriá
nutnosť uvažovať o možnosti núteného pohybu napr.cez
systém koridorov do odľahlej časti farmy
Uvažovať o možnosti poskytnúť dávkovaný prirodzený
príkrm formou požeru cielene zasiateho porastu (rôzne
kombinácie trávnych, ďatelinotrávnych a pod.miešaniek)
Dostatok napájacej vody !!
Welfare – poznámky:
Pohoda zvierat v chovoch sa posudzuje podľa konceptu tzv.5
slobôd (Farm Animal Welfare Council – V.Británia):
•Sloboda (ochrana) od negatívneho vplyvu hladu a smädu
•Sloboda od negatívneho vplyvu fyzického nepohodlia
(klimat.podm.)
•Sloboda od negatívneho vplyvu bolesti, ochorení a poranení
•Sloboda (možnosť ) prejaviť prirodzené správanie
•Sloboda od strachu, frustrácie a stresov
Veľa našich chovov potláča jednu, či viac slobôd zvierat !
Ďakujeme za pozornosť
Od kráľa až po žobráka – každý
žije zo sedliaka !