Transcript Prednáška č.6

1. Základné práce a operácie plošného
tvárnenia
Prednáška č.6
Plošné tvárnenie
 Je proces, pri ktorom sa dosahuje požadovaná
zmena tvaru bez podstatnej zmeny prierezu
východiskového polotovaru
Je technologická operácia, pri ktorej vplyvom
pôsobenia ohybového momentu systémom
dvojice síl dochádza k trvalej zmene
polotovaru
Operácie ohýbania
 ak má mať východiskový materiál požadované
zakrivenie, hovoríme o ohýbaní
 Ak z ohnutého východiskového materiálu
chceme získať súčiastku s rovnou osou,
hovoríme o rovnaní

Tyčový materiál menších prierezov je možné
ohýbať ručne vo zveráku
 Čeľuste zveráka sa chránia pred poškodením
plochými vložkami
 Hrubší plech sa ohýba na jednoduchých
ohýbačkách
 Pri navrhovaní technologického postupu
ohýbania je potrebné navrhnúť ohýbací nástroj,
tvar a veľkosť východiskového polotovaru,
nestrihový plán, minimálny polomer ohybu,
odpruženie, a ohýbaciu silu a prácu

Používa sa na odstránenie nežiaducej
deformácie
 Hrubý plech sa vyrovnáva za tepla
 Hrubý a mäkký plech sa vyrovnáva na lisoch
medzi rovnadlami s rovinnými plochami
 Tenký a tvrdý plech sa medzi hladkými
plochami rovnadla ťažko vyrovnáva nakoľko
je pružný
 Väčšie tabule plechu sa rovnajú strojne na
valcových rovnačkách tým, že prejdú radom
valcov

Podľa spôsobu pohybu nástroja vzhľadom na
tvárnený materiál sa ohýbanie rozdeľuje:
a) Ohýbanie na lisoch
 materiál sa tvárni v stroji (ohýadle)
 nástrojom pri ohýbaní môže byť ohraňovadlo,
lemovadlo alebo driapkovadlo – závisí od
technologickej operácie
 Priame ohyby sa vykonávajú na ručných či
strojných ohýbačkach
b) Ohýbanie na valcoch
 Nástrojom sú valce, ktoré vykonávajú
otáčavý pohyb
Podľa polomeru je možné rozdeliť ohýbanie:
1.) ohýbanie s malým polomerom
zakrivenia pri veľkom stupni plastickej
deformácie v mieste ohybu tzv. ohýbanie
do uhla
2.) ohýbanie s veľkým polomerom
zakrivenia pri veľkom stupni plastickej
deformácie rozloženom po oblúku
Pri ohýbaní na valcoch rozoznávame podľa
polohy roviny ohybu vzhľadom na os
valcov:
a) priečne valcovanie – rovina ohýbania
je kolmá na os valca
b) pozdĺžne valcovanie – rovina
ohýbania prechádza osami dvoch valcov
príslušným profilom
v technickej praxi sa častejšie vyskytuje
priečne valcovanie
 Pozdĺžne valcovanie sa vyskytuje iba v
hutách pri výrobe tenkostenných profilov

Je medzný polomer, ktorý výlisok znesie bez
porušenia celistvosti
 Ak prestane na ohýbaný materiál pôsobiť
deformačná sila, pružná deformácia má
snahu vrátiť materiál do polohy, keď pružná
deformácia je nulová

Praskanie materiálu
 Pri určitej kritickej hodnote polomeru ohybu
R/s sa súdržnosť materiálu poruší a vzniknú
trhliny
 Na praskanie materiálu vplýva ďalej stav
materiálu
 Praskanie pri ohýbaní závisí aj od priebehu
vlákien, súčiastky s plechu treba ohýbať tak,
aby ohyb bol naprieč vlákien
Tvorenie vĺn
 Pri ohýbaní predmetov s tenkými
stenami sa steny môžu zvlniť v
stláčanej oblasti
Tvorenie vĺn možno pri ohybe zabrániť
použitím:
a) dodatočnej pozdĺžnej ťahovej sily
pri ohýbaní
b) bočným pritláčaním materiálu k
nástroju
Deformácia priečneho prierezu
 Pri ohýbaní sa priečny profil tyčového
materiálu pravouhlého štvoruholníka mení
sa lichobežník a dodatočne sa zakrivuje v
priečnom smere
 Najväčšie zmeny tvaru nastávajú pri
ohýbaní tenkostenných profilov
 Veľká deformácia nastáva najmä pri
voľnom ohybe rúrok, ktorých prierez sa
splošťuje
Dopružovanie materiálu
Dopružovanie pri ohybe možno vylúčiť najmä:
a) podbrúsenie pohyblivej čeľuste
b) zaoblením dolnej strany pohyblivej čeľuste
a pridržiavača polomerom R
c) spevnením materiálu v rohoch rázom
d) vylisovaním vystužovacieho rebra v mieste
ohybu
e) postupným ohýbaním s odľahčením pevnej
čeľuste o hrúbku materiálu
f) spevnením materiálu deformačným
polomerom v pevných čeľustiach
Technologický proces, pri ktorom sa z rovinného
polotovaru (plechu) vytvárajú duté telesá
jednoduchých alebo zložitých tvarov
Podľa STN 20 6001 sa ťahanie delí:
a) ťahanie obyčajné
b) ťahanie so stenčením steny
c) spätné ťahanie
d) žliabkovanie
e) preťahovanie
f) rozširovanie
g) zužovanie


Nástroj používaný pri ťahaní sa všeobecne
nazýva ťahadlo a výrobok vyhotovený
ťahaním sa nazýva výťažok
Hlavné časti nástroja:
1.) ťažník
2.) ťažnica
3.) pridržiavač
4.) plech
Podstata procesu ťahania
 Polotovar sa položí na hornú plochu
ťažnice, pričom pohybom ťažníka je plech
vťahovaný do otvoru ťažnice
 Pri ťahaní môže nastať zvlnenie okrajov
prístrihu, zvlnenie sa zabraňuje
pridržiavačom
Podľa spôsobu práce sa ťahanie delí:
a) ťahanie bez pridržiavača na jednu operáciu
b) ťahanie s pridržiavačom
- na jednu operáciu
- na dve alebo viac operácií
Podľa charakteru vykonanej operácie možno
ťažné nástroje rozdeliť:
a) ťahadlá pre prvú ťažnú operáciu
b) ťahadlá pre ďalšie ťažné operácie

Ťahadlá v obidvoch týchto skupinách môžu byť
jednoduché, zlúčené a špeciálne
Podľa druhu lisu môžu byť ťahadlá určené pre:
1.) jednočinné lisy
2.) dvojčinné a trojčinné lisy
3.) postupové lisy
Podľa ťažnej vôle rozlišuje sa ťahanie:
- pri zápornej vôli
- pri kladnej vôli

stupeň deformácie pri jednej ťažnej operácií
má pre konkrétny materiál určitú maximálnu
hodnotu, po prekročení ktorej dochádza k
porušeniu materiálu
Metóda Guérin
 metóda vhodná pre rôzne druhy strihania,
ohýbania a plytké ťahanie plechov
 Možno ju použiť pri mechanických,
hydraulických lisoch a pri určitej úprave aj pre
padacie kladivá
 Výhodou je, že guma nezanecháva na povrchu
súčiastky nijaké stopy
 Nevýhodou je potreba pomerne veľkých síl,
pretože tlak v gumovej poduške pôsobí na celú
plochu oceľovej kostry
Metóda Marform
 Vhodná všade tam, kde sa používa metóda
Guérin
 Kufor, v ktorom je uložená vrstva gumy, musí
byť vyššia ako pri metóde Guérin
 Výška gumovej podušky musí byť aspoň
trojnásobná ako je hĺbka výlisku, inak sa
guma veľmi rýchle opotrebuje
Metóda Hydroform
 Podobná metóde Marform, vhodná je
pre hlbšie výťažky
 Namiesto gumy sa použije nádoba s
tekutinou, ktorú uzatvára iba pomerne
tenká fólia gumy
 Nádrž s vodou pritlačí pridržiavač
 Tlak v nádrži sa zvýši na hodnotu potrebnú
na to, aby sa nezvlnili okraje
 Potom sa ťažník vtláča do nádrže a
materiál sa tvárni
 Nadbytok vody sa z nádrže vypúšťa
ventilom
Metóda Wheelon
 Metóda používa gumovú podušku a činnú
zložku, čiže pohyb šmýkadla lisu nahrádza
tlaková kvapalina
 Do valca sa vpúšťa tlaková kvapalina, ktorá
spôsobuje ťahanie podľa tvaru nástroja

Výhodou všetkých týchto metód je možnosť
ich použitia pre malé a stredné série, dobrá
kvalita povrchu a pomerne nízka cena
nástrojov
Je taký technologický spôsob výroby výliskov,
pri ktorom plech alebo plechový polotovar sa
otáča okolo osi rotácie a pôsobením
tlačeného nástroja sa postupne tvárni
 Výrobkom je výlisok
 Tlačením sa vyrábajú rôzne tenkostenné
nádoby, obaly a pod.

Pri výrobe nádob tlačením sa používajú tieto
základné tlačiarenské práce:
1.) tlačenie – ktorým sa pretvárni rovinný
plechový kotúč na dutú nádobu, pričom
niektorú časť možno len zužovať alebo
rozširovať
2.) obstrihovanie – zarovnávanie okrajov
polovýrobkov, resp. vypichnutie otvorov na
dne
3.) lemovanie – na zväčšovanie a
zaokrúhlenie okrajov výtlačku
Rôzne spôsoby tlačenia sú vhodné pre malé
aj veľké série
 Na moderných tlačiarenských sústruhoch sa
zavádza automatizácia, posuv prítlačného
valca býva hydraulický
 Dosiahnuteľná presnosť výroby je 0,01 mm

Najrozšírenejšia operácia v strojárskej
výrobe
 Technologická operácia, pri ktorej
pôsobením vonkajších síl dochádza k
postupnému alebo súčasnému oddeľovaniu
časti materiálu v celom prierezu

Základné operácie strihania:
a) dierovanie
b) ostrihovanie
c) vystrihovanie
d) prestrihovanie
e) nastrihovanie
f) presné vystrihovanie
g) pretrhávanie
h) vysekávanie

Materiál sa delí strihaním na pásy alebo
polotovary potrebných tvarov a rozmerov
Strihanie sa vykonáva:
1.) rovnobežnými nožmi
2.) sklonenými
3.) kruhovými
4.) strihanie v strihadlách

Strižný proces prebieha medzi párom nožov na
ktorých je vyvodená tlaková sila
Strihanie lisovacími nástrojmi prebieha v 3 fázach:
a) pružná fáza
b) tvárna fáza
c) fáza porušenie
Na strihanie plechov väčších rozmerov sa
používajú ručné pákové nožnice alebo strojné
tabuľové nožnice
 Na postupné strihanie materiálu ľubovoľnej
súčiastky sú vhodné vibračné nožnice
 Nožnice sa používajú k ostrihovaniu okrajov
veľkých nepravidelných výliskov

Jeden z najrozšírenejších spôsobov výroby
výstrižkov
 K základným operáciám pri strihaní v
strihadlách patrí dierovanie a vystrihovanie
 Kvalita strižnej plochy závisí na napäťovodeformačnom stave, na vlastnosti materiálu,
na kvalite strižnej hrany, strižnej medzere a
druhu nástroja

[1] Kráľ J., Zdravecká E. – Základy strojárskej výroby , elfa s.r.o.
,Košice 2004, ISBN 80-89066-72-0 , 142s.
[2] Blaščík a kol. – Technológia tvárnenia, zlievárenstva a zvárania ,
Alfa. ,Bratislava 1988, 063-563-87 TTZ , 832s.
[3] Poziadavka.sk, Dostupný z WWW:
<http://www.poziadavka.sk/ponuky/ponuka-49203/Plosnetvarnenie-plechov,-zamocnicka-vyroba> [online] [3.1.2013]
[4] Wikimedia, Dostupný z WWW:
<http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Spatne_tahanie.jpg>
[online] [3.1.2013]
[5] FOR Clean a.s., Dostupný z WWW:
<http://www.edb.sk/sk/firmy/for-clean--a-s--piestanyS00965.html> [online] [3.1.2013]
[6] H.M. Transtech, Dostupný z WWW: <
http://www.kristofko.ic.cz/noznice_rucne.htm >[online]
[3.1.2013]